Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/44/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107228105
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu R., s.r.o., so sídlom

N. M. N. V., P. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. J. L., advokátom so sídlom v T., N.. S.. A.
XX/XX. proti žalovanému P. V., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom I. č. XXX. o zaplatenie
587.363,70 Sk takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 587.363,70 Sk s 8,5 % úrokom z omeškania od 2.10.2007
do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 119.100,- Sk, JUDr. J. L., advokátovi, všetko do 15 dní
od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel písomnú nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal
žalovanému do užívania trubkové lešenie s príslušenstvom, a to za odplatu

1.354,60 Sk za každý aj začatý kalendárny deň trvania nájomného pomeru. Poukázal na to, že
žalovaný nájomné neplatil, lešenie po uplynutí doby nájmu nevrátil. Preto sa domáhal jednak zaplatenia
nájomného a jednak náhrady za lešenie, nakoľko žalovaný tvrdil, že toto mu bolo odcudzené.

Žalovaný uznal, že si od žalobcu požičal trúbkové lešenie, ale tvrdil, že nie je pravdou, že
by nezaplatil celý nájom. Poukázal na to, že lešenie požičal svojmu známemu s čím žalobca
súhlasil. Bol ochotný zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu za predpokladu, že sa mu lešenie
nevráti. V priebehu konania poukázal na to, že jeho dlh prevzala iná osoba, a to obchodná spoločnosť
Š., s.r.o.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, konateľa žalobcu, výsluchom svedkov R. V., S. D.,
oboznámením notárskej zápisnice Z. K. zo dňa 19.5.2008, oboznámením nájomnej zmluvy zo dňa

24.1.2007 a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 24.1.2007 uzavreli písomnú nájomnú zmluvu, ktorej
predmetom bolo zapožičanie trubkového lešenia s príslušenstvom. Nájom bol dohodnutý odplatne na
dobu určitú, a to 30 dní od 24.1.2007. Výška nájmu predstavovala sumu 1.354,10 Sk za každý aj začatý
deňtrvanianájomnéhopomeru.Spornéneboloanito,žežalovanýtrubkovélešeniežalobcovipouplynutí
doby nájmu nevrátil a v čase rozhodovania súdu ho nemal v držbe.Z Notárskej zápisnice notárky Z. K., zo dňa 19.5.2008 pod č. N 258/2008 (NZ 20884/2008) vyplýva, že
dňom 1.4.2007 trubkové lešenie (ktoré bolo predmetom predtým uvedenej nájomnej zmluvy) prevzala do
užívaniaobchodnáspoločnosťŠ.s.r.o.sosídlomC.-V..Tátoobchodnáspoločnosťuvedenounotárskou

zápisnicou uznala čo do základu aj výšky (587.363,70 Sk) pohľadávku žalovaného s tým, že ju zaplatí
do 14.6.2008.

Vzťah medzi žalobcom a žalovaným bolo potrebné posúdiť ako vzťah občianskoprávny. Žalobca
uplatňoval voči žalovanému dva nároky, a to nárok vyplývajúci z dvojstrannej nájomnej zmluvy vo forme
nájomného a nárok týkajúci sa hodnoty nevráteného lešenia.

Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s
prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Obč. zák.)

Podľa § 676 ods. 1,2 Obč. zák. nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu

nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa
nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nájom sa obnoví, ak prenajímateľ nepodá do 30 dní
návrh na vydanie predmetu nájmu na súde. Keďže žalobca tak po uplynutí dojednanej doby nájmu

neurobil a žalovaný prenajaté lešenie užíval aj naďalej, obnovovala sa predtým uvedená nájomná
zmluva na dobu 30 dní. Súd mal v danej veci za to, že vzhľadom na ustanovenie § 676 ods. 2 Obč.
zákonníka a vzhľadom ku skutočnosti, že nedošlo k žalobe o vydanie predmetu nájmu ani k ukončeniu
nájomného vzťahu iným spôsobom, nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval do 24.4.2007.
Za ďalšie obdobie sa nájomný vzťah neobnovil, pretože nebola splnená podmienka tohto obnovenia, a

to skutočnosť, že nájomca (žalovaný) predmet nájmu užíva. Od 1.4.2007 totiž (počas plynutia nájmu)
trúbkové lešenie prevzala podľa tvrdenia žalovaného aj podľa predtým uvedenej notárskej zápisnice
obchodná spoločnosť Š. s.r.o.

Žalovaný mal teda v nájme trúbkové lešenie po dobu 90 dní a v zmysle § 671 ods. 1 Obč. zákonníka
mu za túto dobu vznikla povinnosť zaplatiť nájomné vo výške 121.869,- Sk

(1.354,10 Sk x 90 dní). Po skončení nájmu dňom 25.4.2007 (k jeho ďalšiemu obnoveniu vzhľadom na
predtým uvedené okolnosti podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. nedošlo) mal žalovaný žalobcovi v zmysle §
682 Občianskeho zákonníka trúbkové lešenie, teda predmet nájmu, odovzdať.

Žalovaný nenamietal povinnosť platiť nájom, ani jeho výšku, či dobu trvania tejto povinnosti, iba tvrdil,
(na rozdiel od žalobcu) že nájomné sčasti zaplatil. Predmetom dokazovania ohľadne tohto nároku bolo

preto toto rozporné tvrdenie účastníkov.Podľa § 120 ods. 1 - 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba O.s.p.) účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže
výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť
manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného
registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný
vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou

zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich

preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov. Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje
tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Dokazujú sa iba tie skutočnosti, ktoré
ostávajú medzi účastníkmi sporné. Súd vykonáva iné dôkazy ako boli účastníkmi navrhnuté iba vtedy,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V predmetnom konaní bol žalovaný poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že musí všetky dôkazy
a skutočnosti predložiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končilo dokazovanie. Všetky dôkazy, ktoré
by mohli preukazovať zaplatenie nájomného alebo jeho časti, súd vykonal. Z týchto dôkazov (ani z
ostatných nachádzajúcich sa v spise) však nevyplynulo, že by nájomné alebo jeho časť, žalovaný zaplatil
tak ako to uviedol. Svedok, ktorý mal potvrdiť, že za prenájom žalobcovi uhradil dlžnú čiastku, vyvrátil

jeho tvrdenia. Z výsluchu tohto svedka (S. D.) totiž vyplynulo, že žalovaného viac razy vyzýval, aby
nájomné zaplatil. Ten však vždy iba sľuboval, že tak urobí. Nikdy od neho nepočul, že nájomné zaplatil.
Urgoval ho k tejto povinnosti, lebo prenájom medzi žalobcom a žalovaným sprostredkoval on, a preto
mu konateľ žalobcu viac razy telefonoval, že žalovaný dlh nemá vyrovnaný. Ani svedok R. V. (brat
žalovaného) nepotvrdil obranu žalovaného, že bol prítomný toho, keď odovzdával peniaze žalobcovi ako

touviedolžalovanýnapojednávaní dňa9.12.2008.Zvýsluchusvedkajezrejmé,žesožalovanýmvôbec
nebol v kancelárii, kde malo dôjsť k odovzdaniu peňazí, tieto peniaze nevidel, iba mu o nich žalovaný
hovoril. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd tvrdenie žalovaného o zaplatení časti nájomného
za nevieryhodné. Túto jeho obranu spochybňujú nielen žalovaným navrhnutí svedkovia, ale aj výpoveď
samotného žalovaného, ktorý nevedel jednoznačne uviesť, kedy a v akej výške nájomné platil. Tvrdil,

že to bola čiastka 160.000,- Sk, ktorú odovzdal v prítomnosti brata, ale aj ďalšie čiastky po 32.000,- Sk,
ktoré nevedel upresniť časovo ani miestom platby. Celkovo nevedel uviesť za aké obdobie to mal byť
nájom (vo výške 160.000,- Sk), ani kedy prípadné ďalšie platby a kde odovzdával. Tvrdenie, že došlo k
zaplateniunájmuvyvraciaajnotárskazápisnica podľaktorejtentozáväzokžalovanéhoprevzalanaseba
obchodná spoločnosť Š. v celej výške bez toho, žeby tam bola zohľadnená čiastka, ktorá mala byť už

uhradená. Je nepravdepodobné, že sa tak stalo, keby časť dlhu žalovaný vyrovnal. Nepravdepodobné je
aj to, že by žalovaný odovzdal tak vysokú čiastku žalobcovi bez akéhokoľvek potvrdenia alebo priameho
svedka. Preto mal súd za to, že žalovaný neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a ničím nepreukázal, že
by nájom v akejkoľvek čiastke za trubkové lešenie žalobcovi zaplatil.Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že žaloba o zapletenie sumy, ktorá sa týkala
nájomného, bola dôvodná do výšky 121.869,- Sk (1.354,10 Sk x 90 dní), teda za obdobie nájmu od
24.1.2007 do 24.4.2007.

Podľa§682Občianskehozákonníka,aksanájomskončí,jenájomcapovinnývrátiťprenajatúvecvstave
zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v
stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Žalovanýpovinnosťvyplývajúcuzcitovanéhozákonnéhoustanovenianesplnil,predmetnájmužalobcovi
neodovzdal. Porušením tejto povinnosti spôsobil žalobcovi škodu , ktorú mu musí v zmysle § 420 ods.1
a § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka uhradiť.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V zmysle § 442 ods. 1,3 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo (a medzi účastníkmi to nebolo sporné), že žalovaný ku dňu
rozhodovania súdu žalobcovi neodovzdal predmet nájmu, teda trúbkové lešenie. Spôsobil mu tak škodu
porušením povinnosti vyplývajúcej z predtým citovaného ustanovenia § 682 Obč. zákonníka. Táto škoda
spočíva jednak v hodnote trúbkového lešenia a jednak v ušlom nájme za toto lešenie. Žalovaný ničím
nespochybnil hodnotu lešenia vo výške 300.294,50 Sk, preto ju súd považoval za nespornú skutočnosť.

Z toho dôvodu zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy.

Žalovaný nenamietal ani výšku dohodnutého nájmu (tento vyplýval aj z písomnej nájomnej zmluvy), a
preto súd za ušlý zisk žalobcu považoval sumu 174.678.90,- Sk, teda cenu nájmu za jeden deň vo výške
1.354,10 Sk x 129 dní. Túto sumu súd ustálil od 25.4.2007 (nájom sa skončil 24.4.2007 a nasledujúcim
dňom malo dôjsť k vráteniu lešenia) do 31.8.2007, teda do doby ktorú si žalobca uplatnil v žalobe.

Pri určení povinnosti zaplatiť ušlý zisk vychádzal súd zo skutočnosti, že žalovaný tým, že žalobcovi
lešenie nevrátil, jednak porušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona a jednak zmaril žalobcovi možnosť
jeho ďalšieho prenájmu. Tým mu vznikla škoda vo výške tej sumy, ktorú by za prenájom získal. Keďže
žalovaný požadoval náhradu za nájom iba vo výške 287.069.20,- Sk, nemohol súd v zmysle

§ 153 ods. 2 O.s.p. prekročiť jeho návrh. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ušlého zisku vo

výške 165.200,20 Sk, čo spolu s nezaplateným nájmom 121.869,- Sk predstavuje žalobcom uplatnený
nárok vo výške 287.069,20 Sk za obdobie od 24.1.2007 do 31.8.2008.

Žalovaný sa bránil tým, že celý dlh žalobcu, ktorého základ a podstatu uznal, mala zaplatiť obchodná
spoločnosť Š. s.r.o., ktorá tento záväzok prevzala. Preto sa súd zaoberal aj touto jeho obranou.

Z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlh má splniť predovšetkým dlžník. Namiesto dlžníka

však môže dlh splniť aj niekto iný, napríklad ručiteľ, platiteľ mzdy alebo aj ten, kto pristúpil k dlhu, alebo
ten, kto dlh prevzal.Podľa § 531 ods. 1-3 Obč. zák. kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník
na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo
tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom

popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Prevzatie dlhu je jedným z prípadov, keď v existujúcom vzťahu dochádza k zmene v osobe dlžníka.
Právna forma, ktorou sa vykonáva zmena v osobe dlžníka spočíva v dohode, ktorú uzavrel doterajší
dlžník s novým subjektom so súhlasom veriteľa. Môže nastať v dvoch prípadoch. V prvom, je doterajší
dlžník nahradený novým dlžníkom (§ 531 ods. 1 Obč. zák.). Vtedy musí vzniknúť písomná dohoda, v
ktorej sa preberateľ dlhu dohodne s dlžníkom, že preberá dlh. Pretože zmena v osobe dlžníka môže

ohroziť samotné splnenie dlhu, musí dať veriteľ k tejto zmluve súhlas buď pri jej uzatváraní, alebo
dodatočne. Súhlas veriteľa môže byť adresovaný buď pôvodnému dlžníkovi, alebo preberateľovi.

V druhom prípade (§531 ods. 2 Obč. zák) ide tiež o prevzatie dlhu treťou osobou, avšak tá nenastupuje
namiesto pôvodného dlžníka, ale stáva sa vedľajším dlžníkom, popri pôvodnom dlžníkovi. Dochádza k
tomu písomnou zmluvou medzi veriteľom a treťou osobou. Takáto situácia však v konkrétnom prípade

nenastala.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za dlžníka, teda žalovaného, jednostranným právnym úkonom
(vyhlásením do zápisnice notára) prevzal na seba dlh žalovaného voči žalobcovi tretí subjekt, a to
obchodná spoločnosť Š. s.r.o. Mohlo by teda za splnenia ostatných podmienok ísť o prvý popísaný
spôsob prevzatia dlhu, teda o aplikáciu ustanovenia § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby sa

naplnila dikcia tohto ustanovenia, by však bol potrebný súhlas žalobcu ako veriteľa (ak vôbec možno
notársku zápisnicu o uznaní dlhu považovať za dohodu medzi žalovaným a preberateľom dlhu, keďže
ju žalovaný nepodpísal). Žalobca takýto súhlas popieral. Z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa
27.11.2008 vyplynulo, že žalobca takýto súhlas naozaj nedal. Žalovaný uviedol, že žalobcu informoval
o tom, že lešenie "požičiava" Š., ale žalobca nesúhlasil s "prepísaním nájomnej zmluvy a žiadal, aby

nájomná zmluva ostala na žalovaného". Z tejto výpovede je zrejmé, že žalovaný neinformoval žalobcu
o prevzatí dlhu, ale len o požičaní lešenia, pričom žalobca nemal v úmysle lešenie prenajať tejto osobe,
keď trval na pôvodnej nájomnej zmluve so žalovaným.

Žalovaný v tomto prípade nepredložil písomnú dohodu medzi ním a osobou, ktorá mala prevziať jeho
záväzok (ktorá je podstatnou náležitosťou prevzatia dlhu) a ničím nepreukázal, že žalobca s prevzatím

dlhu súhlasil. Naopak, potvrdil, že tento súhlas nedal. Neuniesol teda ani v tomto smere dôkazne
bremeno. Preto súd nemohol akceptovať jeho obranu. Vyhlásením obchodnej spoločnosti Š. s.r.o.
o uznaní záväzku sa nanajvýš mohol založiť právny vzťah medzi touto spoločnosťou a žalovaným.
Nemôže však mať vplyv na povinnosť žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Výpoveď konateľa tejto
spoločnosti, ktorého navrhoval žalovaný vypočuť ako svedka, nemôže mať vplyv na právne posúdenie

danej veci, pretože chýbajúce náležitosti prevzatia dlhu (súhlas žalobcu a písomná forma) doznal
samotný žalovaný vo

svojej výpovedi. Z toho dôvodu súd nepovažoval za potrebné vypočúvať Z. Š. ako svedka. Tento svedok
by mohol potvrdiť iba okolnosti uvádzané v notárskej zápisnici. Na ich preukázanie však postačovala
ako dôkaz uvedená listina.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok
z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania. V čase vzniku
omeškania žalovaného bola výška úrokov z omeškania 4,25 %. Preto súd žalobcovi priznal právo na
úroky vo výške 8,5 %, teda dvojnásobku diskontnej sadzby. Tieto úroky mu boli priznané od podania
žaloby tak ako to uplatňoval, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p., hoci podľa názoru
súdu sa do omeškania dostal skôr.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a právne posúdenie veci rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku
tohtorozsudkuazaviazalžalovanéhovzmysle§80b/O.s.p.kpovinnostizaplatiťcelúsumuuplatňovanú
žalobcom, ako aj nahradiť trovy konania .

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný patrí mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. celá náhrada trov, ktoré
boli účelne vynaložené na jeho obranu. Trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 35.238,-
Sk a odmena za zastupovanie advokátom vo výške

83.862,- Sk. Táto Odmena za zastupovanie pozostáva zo 6 úkonov á 10.650,- Sk + 3x režijný paušál
á 178,- Sk a 1x režijný paušál á 190,- Sk (príprava, prevzatie, spísanie žaloby, vyjadrenie k odporu,
účasť na pojednávaní dňa 8.7.2008, 27.11.2008, 9.12.2008), dva úkony á 2.662,50 Sk + 2 x režijný
paušál 190,- Sk + 13.153,- Sk (19 % DPH). Preto súd zaviazal žalovaného k náhrade týchto trov vo
výške 119.100,- Sk. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. má žalovaný povinnosť tieto trovy zaplatiť JUDr. J.

L., advokátovi žalobcu.

Lehotu na splnenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia - 15 dní od jeho právoplatnosti - určil súd
podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.