Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/21/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108204221
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne A. B., občianky

Slovenskej republiky, dôchodkyne, bytom T., J. XXX/XX,. zastúpenej JUDr. A. K., advokátom so sídlom
v T., P. XXXX. proti žalovanej P. G., občianke Slovenskej republiky, dôchodkyne, bytom T., J. XXX/XXX,.
zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., J. Z. XXXX/XXX. o zdržanie sa zásahov do vlastníctva
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa neoprávnených a rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne
týkajúceho sa parcely č. 556 o výmere 398 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná v liste
vlastníctva č. 597 k.ú. I. a parcely č. 557/2 o výmere 192 m2 zapísanej v liste vlastníctva č. 1488 k.ú. I.,

ktoré spočívajú vo vykonávaním akýchkoľvek terénnych úprav týchto pozemkov, v zrezávaní stromov,
kríkov a rastlín rastúcich na týchto pozemkoch ako aj v akomkoľvek inom neoprávnenom užívaní týchto
pozemkov.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 13.930,- Sk, JUDr. A. K.,
advokátovi, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že od roku 2005 začala žalovaná zasahovať do jej vlastníckeho práva tým, že na
pozemkoch, ktoré jej patria zlikvidovala pletivo, ktoré ju oddeľovalo od pozemkov žalovanej, zrezávala
ovocné stromy, ktoré zasadila. Situácia sa sústavne opakovala zásahmi do jej vlastníctva aj tým, že
žalovaná odstránila betónový múrik, zničila trávnik, odstavila na

jej pozemok svoj prívesný vozík a auto. Tvrdila, že tento stav sa opakuje a pretrváva. Preto žiadala,
aby súd žalovanej uložil zdržať sa všetkých neoprávnených a rušivých zásahov do jej vlastníctva, ktoré
spočívajú v akýchkoľvek terénnych úpravách, v zrezávaní stromov, kríkov, rastlín na pozemkoch v jej
vlastníctve a v akomkoľvek neoprávnenom užívaní týchto pozemkov.

Žalovaná nepoprela svoje konanie. Doznala, že zrezala tuje, čerešňu, slivku, vytrhala kocky, zbúrala
múrik a parkuje na miestach, ktoré popísala žalobkyňa. Robila to však iba preto, lebo bola presvedčená,
že ide o jej vlastníctvo. Namietala aktívnu legitimáciu žalobkyne s poukazom na to, že je iba
spoluvlastníčkou, a nie výlučnou vlastníčkou pozemkov, ktorých ochrany sa domáha. Ďalej namietala

naliehavý právny záujem na zapieracej žalobe s poukazom na to, že takýto záujem by bol iba na určení
vlastníctva, resp. spoluvlastníctva sporných pozemkov. Tvrdila, že neoprávneným zásahom katastra
prišla o 340 m2. Nevedela však uviesť, kde sa táto plocha nachádza, ale domnievala sa, že si ichprivlastnila žalobkyňa. Uviedla, že od svojich právnych predchodcov kúpila viac ako užívala, lebo
nedošlo k zameraniu hranice.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania, oboznámením spisu Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. 11S 22/05, oboznámením listov vlastníctva č. 1488, č. 118, č.597 kat. územia I.,
oboznámením katastrálnej mapy, fotografiami z miesta samého a zistil tento skutkový stav :

Zo spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S 22/05 vyplýva, že krajský súd rozsudkom zo dňa
20.5.2005 zamietol žalobu, ktorou sa žalovaná so svojim manželom domáhala preskúmania a zrušenia
rozhodnutia č.k. Xo 13/04, X -19/04 sp. zn. A/ 2004/5587 o potvrdení rozhodnutia S. K. T. č. X -XX/
X. zo dňa 7.9.2004, ktorým boli vykonané opravy chýb v katastrálnom operáte k.ú. I.. Proti tomuto

rozhodnutiu podala odvolanie na Najvyšší súd v Bratislave, ktorý rozsudkom zo dňa 23.1.2007 potvrdil
citovaný rozsudok krajského súdu. Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžo KS 86/2005 najvyšší súd
konštatoval, že žalovaná (v správnom konaní žalobkyňa) opravou chýb v katastrálnom operáte kat. úz. I.
nebola poškodená, skôr naopak, vykonanou opravou sa celková výmera dotknutých parciel zmenila v jej
prospech (a v prospech jej manžela) o 27 m2, pretože žalovaná so svojim manželom nadobudla podľa

kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Š. N. v T. pod sp. zn. R I 128/80 do svojho vlastníctva parcely č.
563, 564, 565 o výmere 1.063 m 2 a rozhodnutím o oprave výmery majú tieto parcely celkovo 1.090 m2.

Z listu vlastníctva č. 1488 katastrálneho územia I. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
pozemku parcelného čísla 557/2 záhrady o výmere 192 m2 a podľa listu vlastníctva č. 597 kat. úz.
výlučnou vlastníčkou pozemku parc .č. 556 zastavané plochy o výmere 398 m 2.

List vlastníctva č. 118 pre kat. územie I. osvedčuje spoluvlastnícke práva žalovanej k pozemkom parc.č.
561,563,564, ktoré sú v bezprostrednom susedstve s pozemkami vo

vlastníctve žalobkyne. Táto skutočnosť vyplýva z katastrálnej mapy pre územie I., ale aj zo zhodných
výpovedí žalobkyne a žalovanej.

Medzi účastníčkami nebolo sporné, že žalovaná zrezala tuje, čerešňu, jostu, slivku, ktoré vysadila

žalobkyňa. Žalovaná nepoprela ani to, že vytrhala kocky z chodníka, zbúrala múrik, ktorý oddeľoval
pozemky dovtedy užívané žalobkyňou a žalovanou. Potvrdila aj to, že parkuje prívesný vozík, prípadne
auto na pozemku, ktorý užívala žalobkyňa, všetko s tvrdením, že hranica medzi pozemkami parc. č.
565, 557 (zapísaných v LV na žalobkyňu) a pozemkami 561,563,564 (zapísaných v LV na žalovanú a
jej manžela) má byť posunutá o 3 metre do pozemkov žalobkyne.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník (Obč. zák) má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

Žalobkyňa sa v konkrétnom prípade ochrany svojho vlastníckeho práva domáhala zapieracou žalobou
(actio negatoria), ktorou žiadala, aby súd nariadil žalovanej zdržať sa neoprávnených zásahov do jej

vlastníctva.

Zapieracou žalobou vo všeobecnosti sa vlastník spravidla bráni proti neoprávneným zásahom, ktoré
boli vykonané, ktoré trvajú alebo hrozí ich opakovanie v budúcnosti. Takouto žalobou sa vlastníkdožaduje, aby súd vyslovil, že žalovaný nie je oprávnený obmedzovať jeho vlastnícke právo, t.j. aby
uložil žalovanému zdržať sa neoprávnených zásahov. Pri tomto type žaloby musí žalobca preukázať
svoje vlastníctvo k veci ako aj to, že došlo k zásahom do tohto práva. Žalovaný môže namietať buď, že

žalobca nie je vlastníkom veci, alebo že zásahy nie sú neoprávnené. Práve túto obranu zvolila v danej
veci žalovaná. Preto súd zameral dokazovanie na uvedené skutočnosti.

Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorá sa týkala zásahov do kríkov, stromov a rastlín, v konaní nebolo sporné, že
ich vlastníkom je žalobkyňa. To nepoprela ani žalovaná. Ostalo preto posúdiť iba to, či zásahy žalovanej
spočívajúce v ich orezávaní boli oprávnené alebo nie. Žalovaná svoju oprávnenosť na takéto konanie
opierala o vlastníctvo k pozemku na ktorom rástli.

Podľa § 120 ods. 1 - 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba O.s.p.) účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže
výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť
manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo

veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou

zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je
zásadne vecou účastníkov. Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky Dokazujú sa iba tie skutočnosti, ktoré ostávajú
medzi účastníkmi sporné. Súd vykonáva iné dôkazy ako boli účastníkmi navrhnuté iba vtedy, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V predmetnom konaní bola žalovaná poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že musí všetky
dôkazy a skutočnosti predložiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končilo dokazovanie. Všetky dôkazy,
ktoré navrhla, súd vykonal. Z týchto dôkazov (ani z ostatných dôkazov nachádzajúcich sa v spise)
však nevyplynulo, že je vlastníčkou pozemku alebo jeho časti na ktorej rástli kríky, stromy alebo iné
rastliny. Súd v danej veci nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy ako účastníci navrhli, pretože

pre rozhodnutie o neoprávnených zásahoch týkajúcich sa orezávania drevín a iných rastlín to nebolo
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaná totiž nebola a nie je v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka oprávnená na takéto konanie aj keby bola vlastníčkou pozemku na ktorých rástli (čo však
nepreukázala).Podľa § 127 odsek 1 Obč. zák. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,

že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Žalovaná tým, že kríky a stromy patriace do výlučného vlastníctva žalovanej orezala, ohrozila výkon jej

vlastníckych práv k týmto rastlinám. Opakovanie týchto zásahov vzhľadom na prednes žalovanej hrozia
aj naďalej, a preto bola žaloba týkajúca sa zdržania zásahov do takejto činnosti podaná dôvodne, a to
aj s prihliadnutím na ustanovenie § 417 ods. 2 Obč. zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak ide o vážne
ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na
odvrátenie hroziacej škody.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúduložilžalovanejzdržaťsaakýchkoľvekneoprávnenýcharušivých
zásahov, ktoré spočívajú v zrezávaní stromov, kríkov a rastlín rastúcich na pozemkoch parc.č. 556 a
557/2 kat. územia I.. Ak sa žalovaná cíti vlastníčkou týchto pozemkov, príp. ich časti, nič jej nebráni
domáhať sa ich vypratania, nie je však oprávnená svojvoľne ničiť rastliny, ktoré sú vlastníctvom niekoho
iného.

Občiansky zákonník aj vo všeobecných ustanoveniach (§ 3 ods. 1) upravuje, že výkon ktorýchkoľvek
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tieto zásadné
ustanovenia je potrebné použiť aj keď ide o výkon práv a povinností vyplývajúcich z vlastníctva. Súd mal
za to, že správanie sa žalovanej, ktoré spočívalo v orezávaní stromov, krkov a rastlín, ktoré nezasadila,

nie sú jej vlastníctvom a neprekážajú jej pri výkone svojho vlastníckeho práva, je aj v rozpore s dobrými
mravmi. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel v plnom rozsahu.

Pokiaľ ide o zdržanie sa zásahov týkajúcich sa neoprávneného užívania pozemkov parc. č. 556 a 597/2
kat. územia I. a vykonávania terénnych úprav týchto pozemkov, treba poukázať na to, že zapieracou
žalobou (akou je žaloba žalobkyne aj v tejto časti) sa vlastník veci môže dožadovať aj toho, aby súd

vyslovil, že žalovaný nie je oprávnený obmedzovať jeho vlastnícke právo. To znamená, aby sa mu uložilo
zdržať sa neoprávnených zásahov a odstrániť ich prekážky, ktoré bránia vo výkone vlastníckych práv.

Z listov vlastníctva č. 597 a 1488 kat. úz. I. vyplýva, že vlastníčkou pozemkov parc. č. 556 a 557/2
je žalobkyňa. Žalovaná ničím nepreukázala opak. Nenavrhla žiaden dôkaz z ktorého by bolo zrejmé,
že celý pozemok príp. jeho časť patrí jej tak ako to uvádzala. Svoje tvrdenia o vlastníctve časti týchto

pozemkov opierala o skutočnosť, že kúpnou zmluvou od svojich právnych predchodcov kúpila viac, ako
má teraz zapísané v liste vlastníctva. Tieto tvrdenia vo vzťahu k žalobkyni však vyvrátilo konanie vedené
na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S 22/2005, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že žalovaná
so svojim manželom nadobudla podľa kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Š. N. v T. pod sp.zn. R I
128/80 do svojho vlastníctva parcely 563, 564, 565 o výmere 1.063 m2 a rozhodnutím o oprave výmery

majú tieto parcely celkovo 1.090 m2, čo je naviac v jej prospech o 27 m2. Ak sú na liste vlastníctva č.
118 kat. územia I. zo 14.9.1994 uvádzané iné výmery spomenutých pozemkov svedčí to (vzhľadom na
obsah spisu 11S 22/2005) skôr tomu, že táto výmera sa zmenila na úkor iných parciel, nie tých ktoré

patria do vlastníctva žalobkyne. Nakoniec samotná žalovaná potvrdila, že žalobkyňa tieto nehnuteľnosti
v rozsahu uvedenom v liste vlastníctva č. 597 a 1488 pokojne a nerušene a v dobrej viere užívala až do

doby, kedy medzi nimi začali konflikty, teda do roku 2005. Obe účastníčky konania zhodne rešpektovalido tejto doby aj hranicu medzi pozemkami 563,564,565 na strane žalovanej a pozemkami 556 a 557
na strane žalobkyne. Ak aj táto hranica nebola v minulosti zameraná tak ako tvrdí žalovaná, vznikla
na základe vydržania v miestach, kde práve žalovaná vybudovala múrik, ktorý potom zbúrala. Stalo sa

tak v dôsledku toho, že žalobkyňa aj žalovaná takto vymedzenú hranicu v dobrej viere rešpektovali ako
hranicu určenú ich právnymi predchodcami. Preto nebol dôvod dávať ju zameriavať v tomto súdnom
konaní.

Žalovanáďalejtvrdila,žekúpilaajpôvodneparcele101,102,avšaktietonebolivkúpnejzmluveuvedené,
hoci ich zaplatila a riadne užívala. Na preukázanie týchto skutočnosti však súdu nepredložila žiaden
dôkaz, nenavrhla vypočuť žiadnych konkrétnych svedkov hoci bola poučená, že všetky dôkazy má

navrhnúť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Súd nepovažoval na nevyhnutné vykonávať
v tomto smere ďalšie (nenavrhnuté) dôkazy vzhľadom na skutočnosť, že zo spisu Krajského súdu v
Trenčíne 11S 22/05 (konkrétne z rozhodnutia K. Ú. v T. zo dňa 16.12.2004 sp.zn. A/2004/5587 č.k.

Xo 13/X-19/04 s ktorými sa stotožnil NS SR) vyplýva, že pôvodne parcele vedené ako č. 101 a 102 (t.
č. 557) boli vlastnícky zapísané v LV č. 116 kat. územia I. na právneho predchodcu žalobkyne a J. H.,

teda na E. H.. Opak žalovaná ničím nepreukázala. Je preto nepravdepodobné, že tieto parcele kúpila
od "O." tak ako to tvrdila. Okrem toho žalovaná potvrdila, že stav užívania susediacich pozemkov bol
pokojný a nerušený od roku 1977, kedy sa tam prisťahovala. Začala užívať to, čo jej predávajúci označili
ako ich vlastníctvo, ktoré predávajú. Pokojne a nerušene ako svoje vlastníctvo až do konfliktov v roku
2004-2005 svoje pozemky užívala aj žalobkyňa, príp. jej právny predchodcovia včetne tých pozemkov,

ktoré boli pôvodne označené ako parc. č. 101,102. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná žalovaná. Tento
stav by sa teda stal vlastníctvom účastníkov aj na základe vydržania.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná nepredložila, ani neoznačila žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné
vyvodiť,žemávovlastníctvečasťpozemkovzparcelnéhočísla556,príp.557kat.územiaI.,súdvyhovel
aj ďalšej časti žaloby a uložil žalovanej zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníctva žalobkyne

užívaním jej pozemkov. Mal totiž za preukázané aj výpoveďou žalovanej, že táto odstavuje na pozemku
parc.č. 556 auto, príp. prívesný vozík a mieni tak robiť aj naďalej.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že nie je právny záujem na určení zdržania sa zásahov, je potrebné
dať do pozornosti, že právny záujem súd skúma iba pri žalobách určovacích podľa

§ 80 písm. c/ O.s.p., nie pri žalobách podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Negatórna žaloba (akou je žaloba

žalobkyne v tejto veci) nie je žalobou určovacou, ale žalobou na splnenie povinnosti podľa § 80 písm.
b/ O.s.p., a preto súd neskúmal naliehavosť právneho záujmu v danej veci.

S poukazom na zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, súd žalobe vyhovel a v zmysle § 142
ods. 1 a § 149 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal žalovanú k náhrade trov konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Úspešná žalobkyňa si uplatnila trovy konania za právne zastupovanie vo výške15.585,- Sk. Z konania vyplynulo, že zaplatila súdny poplatok vo výške 3.000,- Sk za žalobu a
1.000,- Sk za návrh na predbežné opatrenie. Okrem toho vznikli žalobkyni trovy v súvislosti s právnym
zastupovaním, a to za 6 úkonov á 1.465,- Sk + 6 x režijný paušál á 190,- Sk (príprava a prevzatie

zastúpenia, podanie žaloby, návrh na predbežné opatrenie, účasť na pojednávaniach 13.2.2008 a
2.12.2008, vyjadrenie k odvolaniu žalovanej). Ďalší uplatnený úkon - návrh na zmenu žalobného petitu
súd nepovažoval z úkon potrebný na uplatňovanie práva žalobkyne v tomto konaní, preto jej náhradu
tohto úkonu nepriznal.Z toho dôvodu rozhodol, že žalovanáje povinná nahradiť žalobkyni sumu 13.930,-
Sk, a to zaplatením jej advokátovi.

Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods.

1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.