Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/80/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108210574
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne E. P., štátnej občianky

S. R., povolaním zdravotnej sestry, bytom T., L. XX,. zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Z. Č.,
s.r.o. so sídlom v B. N. B., J. J. XX. proti žalovanému Ľ. P., štátnemu občanovi S. R., povolaním hasičovi,
bytomM.L.,zastúpenéhoJUDr.D.O.,advokátkousosídlomvT.,R.Xonávrhunavylúčeniežalovaného
z užívania rodinného domu a pozemkov takto

r o z h o d o l :

Odporca sa v y l u č u j e z užívania rodinného domu v M. L. sup.č. XXX. postaveného na parcele
259 vedenom v LV č. 163 k.ú. Z. L..

Vo zvyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby súd vylúčil žalovaného z užívania rodinného domu, ktorý majú v bezpodielovom

spoluvlastníctve. Poukázala na to, že žalovaný sa dopúšťal takého konania, ktoré spočívalo v trestnej
činnosti. Pod vplyvom alkoholu bol agresívny, vulgárne nadával jej aj členom domácnosti. Psychicky sa
jej vyhrážal. V dôsledku toho došlo k vydaniu predbežného opatrenia, ktorým bol žalovaný vylúčený z
užívania. Tvrdila, že má dôvodnú obavu z toho, že by mali byť v spoločnej domácnosti, a preto podala
predmetný návrh. V priebehu konania ho rozšírila o vylúčenie žalovaného aj z užívania pozemkov ako
nehnuteľností priľahlých k domu.

Žalovaný doznal, že jeho správanie nebolo vhodné. Súhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že vulgárne
nadával, že mal problémy s alkoholom v dôsledku čoho rušil nočný kľud nielen žalobkyne, ale aj

ostatných členov domácnosti. Tvrdil však, že toho času sa jeho správanie zmenilo, lebo sa podrobuje
protialkoholickej liečbe. Z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nie sú dôvody na
vylúčeniezužívaniadomu,ktorýpatrídobezpodielovéhospoluvlastníctva.Považovalto zaneprimeraný
zásah do vlastníctva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov L. P., D. P. oboznámením
spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12C 91/2008, 14C 91/2008, oboznámením spisu O. R. P. v T. č. ČVS
ORP XXX/X-OSV-. TN -2008, oboznámením listu vlastníctva č. 163 kat- územia Z. L., lekárskou správou
MUDr. M. H. a zistil tento skutkový stav:Z listu vlastníctva č. 163 katastrálneho územia Z. L. mal súd za preukázané, že účastníci majú v
bezpodielovom spoluvlastníctve dom súpisného čísla XXX,. ktorý je postavený na parc. č. 259 v obci
M. - L.. Toto bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo v čase rozhodovania súdu vyporiadané, aj keď

manželstvoúčastníkovzaniklo.Kzánikumanželstvadošlonazákladerozsudkutunajšiehosúduč.k.14C
91/2008-15 zo dňa 12.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.6.2008. Príčinou rozpadu manželstva
podľa uvedeného rozsudku bolo požívanie alkoholických nápojov a správanie sa žalovaného k
žalobkyni pod jeho vplyvom.

Zospisutunajšiehosúdusp.zn.12C91/2008malsúdzapreukázané,žeuznesenímzodňa14.2008bolo
nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol žalovanému uložené dočasne nevstupovať do rodinného

domu súpisného čísla XXX. v M.- L., ktorý je zapísaný v liste vlastníctva č. 163 pre katastrálne územie
Z. L.. Predbežné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania o vylúčenie žalovaného
z užívania predmetného domu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne pod sp.zn.
19Co 136/2008. Jeho účinky teda v čase rozhodovania súdu v tejto veci stále trvali. Oba súdy v predtým
uvedenom konaní o nariadenie predbežného opatrenia mali za preukázané, že proti žalovanému bolo

začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania, kde psychické a fyzické násilie žalovaného
voči žalobkyni potvrdili obe dcéry a zať účastníkov.

Z výsluchu svedkyne L. P., dcéry účastníkov vyplynulo, že žalovaný bol voči žalobkyni, ale aj voči nej
agresívny, požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere. Opakovane sa podrobil protialkoholickej liečbe,
ktorá však nebola účinná. Svedkyňa doznala, že teraz sa žalovaný opätovne lieči a momentálne sa

neprejavuje agresívne, avšak poukázala na to, že táto situácia sa v minulosti opakovala už tri krát a vždy
sa žalovaný k alkoholu a agresivite vrátil.

Svedkyňa D. P., sestra žalovaného, sa vo svojej svedeckej výpovedi zamerala na správanie sa
žalobkyne. Podľa nej je žalobkyňa autoritatívna osobnosť, ktorá sa nevhodne správala k žalovanému aj
k nej. Tvrdila, že žalobkyňa sa voči žalovanému správala tak, že ho ponižovala. Nemala však vedomosť

o tom, že by žalovaný bol alkoholikom.

Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že si uvedomuje svoje správanie, keď sám doznal, že bol voči
žalobkyni a členom domácnosti agresívny. Zdôvodňoval to zvýšenou mierou požívania alkoholických
nápojov. Tvrdil však, že toho času sa zmenil, lebo sa zo závislosti na alkohole lieči.

Keďže súd na preukázanie skutkového stavu mal k dispozícii dostatočné penzum dôkazov, nepovažoval

za potrebné vykonať dôkaz nahrávkou žalovaného, a preto v tejto časti návrh žalobkyne na doplnenie
dokazovania zamietol.

Podľa § 146 ods. 2 Obč. zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia vo vzťahu
k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k

domu, alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne
vylúčiť.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak manželia bývajú v dome alebo byte patriacom do
bezpodielového spoluvlastníctva, užívajú tieto nehnuteľnosti spoločne na základe svojho vlastníckeho
práva, tak ako pri iných spoločných veciach, ani v tomto prípade nemôže jeden manžel vylúčiť zich užívania druhého manžela proti jeho vôli. Môže tak však za podmienok uvedených v citovanom
zákonnom ustanovení urobiť súd. Ide o jednu z posledných novelizácii občianskeho zákonníka (zák.č.
526/2002 Z.z.) ktorou zákonodarca reagoval na problematiku násilia v rodine. Z dikcie § 146 ods.

2 Obč. zák. vyplýva, že zákon dáva možnosť rozhodnúť o otázke užívania domu v bezpodielovom
spoluvlastníctve so zreteľom na kvalifikované správanie sa jedného z manželov voči druhému za
predpokladu fyzického alebo psychického násilia. Návrh na vylúčenie násilného manžela z užívania
je právnym prostriedkom ochrany druhého manžela, ktorý je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto
návrhu.

Problémom teda ostalo, či žalobkyňa ako rozvedená manželka mala aktívnu legitimáciu na podanie

žaloby v predmetnom spore. Občiansky zákonník totiž nerieši možnosť podania návrhu na vylúčenie
z užívania rozvedeným manželom, ale iba manželom. Súd však aplikoval na zistený skutkový stav
ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka a posúdil vec pomocou analógie legis, teda analógie zákona,
pri ktorej súd ako orgán aplikujúci právo vypĺňa medzeru v práve tak, že postupuje podľa právnej normy,
ktorá upravuje podobný prípad, ktorý je riešenej veci najbližší.

V zmysle uvedeného teda treba mať za to, že hmotnoprávne ustanovenie § 146 ods. 2 Obč. zák.
je možné použiť aj na vzťahy medzi rozvedenými manželmi v prípade existujúceho násilia alebo jeho
hrozby v čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané, prípadne
sa neuplatnila domnienka § 149 ods. 4 Obč. zák. Tomuto záveru korešponduje aj prax, podľa ktorej sa
nezhody o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré vznikajú po

zániku manželstva riešia podľa § 146 ods. 1 Obč. zák.. Iný výklad by bol v rozpore s účelom riešenia
problémov obetí domáceho násilia, keď by nebolo možné poskytnúť ochranu rozvedenému manželovi,
ktorý vlastne rozvodom manželstva s násilníkom riešil problém tohto násilia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predpoklady použitia občianskoprávnej sankcie
vylúčenia z užívania vlastníctva (a to existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov a existencia

fyzického alebo psychického násilia) v konkrétnom prípade boli splnené. Účastníci rodinný dom s.č.
XXX. kat. územia Z. L. mali ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v bezpodielovom spoluvlastníctve. Nebolo
to medzi nimi sporné a vyplýva to aj z listu vlastníctva č. 163. Existenciu násilia mal súd preukázanú
výpoveďou svedkyne L. P., ale aj výpoveďou žalovaného, ktorý sa k takémuto konaniu doznal. Zo spisu
O. R. P. v T. Č.: O.-XXX/X-. OSV- TN -2008 tiež vyplýva, že v tomto konaní obe dcéry účastníkov ako

aj ich zať potvrdili také agresívne správanie žalovaného, ktoré dôvodne vzbudzuje pocit ohrozenia. V
dôsledku týchto skutočností treba mať za to, že sú tu dôvody na vylúčenie žalovaného z užívania
rodinného domu. Pre naplnenie skutkovej podstaty zákonného ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je totiž postačujúce, že spolužitie sa stalo neznesiteľným, pričom z dikcie tohto ustanovenia
nevyplýva, že musí ísť o stav pretrvávajúci aj v čase rozhodovania.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že toho času sa správa primerane, neohrozuje žalobkyňu, ani
ostatných členov domácnosti, treba poukázať aj na skutočnosť, že tomu tak je predovšetkým preto,
že žalovaný sa podrobuje protialkoholickej liečbe. Záruka jej úspechu však nie je daná, nakoľko medzi
účastníkmi nebolo sporné, že ide o jeho opakovanú liečbu. Žalovaný sa jej podrobil tri krát a vždy sa k
požívaniu alkoholických nápojov vrátil. Sám doznal, že pod ich vplyvom býval agresívny. Do úvahy treba

vziať i to, že stále je v platnosti nariadené predbežné opatrenie a že toho času bezkonfliktné správanie
sa žalovaného môže byť ovplyvnené aj touto skutočnosťou.

Súd nemohol vziať do úvahy ani to, že žalobkyňa je autoritatívnej povahy. Jednak s touto obranou vyšiel
žalovaný až v tomto konaní (pritom z rozvodového spisu táto skutočnosť vôbec nevyplýva) a jednak
táto skutočnosť nemôže ospravedlňovať žalovaného pri jeho agresivite voči ostatným členom rodiny,

či domácnosti.Je potrebné tiež uviesť, že žalovaný aj naďalej ostáva bezpodielovým spoluvlastníkom spoločne
nadobudnutého domu súpisného čísla XXX,. nakoľko jeho právo k tomuto domu bolo obmedzené iba
v časti týkajúcej sa užívacieho práva, nie práva vlastníckeho.

Pokiaľ ide o tú časť žalobného petitu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania
pozemkov priľahlých k rodinnému domu, teda záhrady parc. č. 258, parcely č. 259 - zastavané plochy
a nádvoria, súd žalobu zamietol. Vychádzal pritom z doslovného znenia ustanovenia § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka z ktorého je zrejmé, v dôsledku násilia možno vylúčiť iba z užívania domu
alebobytu,niezostatnýchnehnuteľností.Takátomožnosťvylúčenianevyplývazožiadnehoustanovenia
Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa tohto ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Keďže žaloba
žalobkyne bola čiastočne zamietnutá, mala v konaní iba úspech čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).