Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 29, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/47/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109204122
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu Ing. J. G., trvale bytom B., D. X,. prechodne bytom T., V.

X,. občana Slovenskej republiky, proti žalovanému MUDr. J. H., bytom N. M. N. V., K. XXX/X,. občanovi
Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.563 € a iné takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa rozširovania nepravdivých
informácii o jeho osobe, aby súd uložil žalovanému povinnosť svoje tvrdenia verejne odvolať a
ospravedlniť sa mu a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu ako náhradu nemajetkovej ujmy
1.563 €. Žalobca svoj nárok opieral o § 11 a násl. Občianskeho zákonníka, nakoľko dospel k záveru,

že žalovaný svojim konaním, kedy na verejnom pojednávaní pred Okresným súdom Trenčín vyhlásil o
jeho osobe, že prišiel na vyšetrenie do ordinácie v podnapitom stave, hrubým spôsobom zasiahol jeho
občiansku česť, dobré meno a ďalšie práva chránené zákonom. Žalobca bol ďalej toho názoru, že toto
nepravdivé vyhlásenie žalovaného ho vážne poškodilo v očiach jeho rodiny, na pracovisku, u iných osôb,
nakoľko žalovaný neustále všetkým o tejto skutočnosti rozpráva.

V priebehu konania na podnet súdu žalobca upresnil žalovaný návrh v tom zmysle, že žiadal,
aby žalovanému bola uložená povinnosť ospravedlniť sa mu na zhromaždení všetkých lekárov F.
N. v T., ospravedlniť sa mu v novinách M. T. N. a písomne sa ospravedlniť sudkyni, ktorá viedla

predmetné pojednávanie, a to tým spôsobom, že text ospravedlnenia bude nasledovný: „Ja, MUDr.
J. H. prehlasujem, že som osočil Ing. J. G. tvrdením, že 20.08.2005 prišiel na ošetrenie po úraze
do mojej ordinácie v podnapitom stave. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, a preto sa mu hlboko
ospravedlňujem a moje tvrdenia odvolávam.“.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že ako zamestnancovi F. N. v T.
pri výkone pohotovostnej služby mu priviezli na ošetrenie žalobcu ako pacienta, tento po zistení, že by
mal prijať lekárske ošetrenie od jeho osoby, ošetrenie odmietol. Podľa názoru žalovaného sa žalobca
celkovo správal tak, že budil dojem, že je v podnapitom stave.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov predložených

žalobcom, prečítaním zápisnice z pojednávania zo dňa 25.02.2009, ktoré sa konalo vo veci sp. zn.
28C/49/2006 na Okresnom súde Trenčín a zistil tento skutkový stav veci:Žalobca uviedol, že 20.08.2005 vo večerných hodinách utrpel úraz oka, z toho dôvodu zavolal
záchranku, ktorá ho odviezla na ošetrenie do nemocnice. Priviezli ho do ordinácie žalovaného, a ten, keď
zistil, že by mal ošetriť jeho osobu, povedal, že ho neošetrí vzhľadom na sťažnosti z minulosti a poslal

ho na chirurgické oddelenie. Následne na to sa sťažoval žalobca primárovi očného oddelenie MUDr. S.,
adekvátne ošetrenie mu bolo poskytnuté neskôr, zrejme aj v dôsledku toho na poškodené oko oslepol.
Žalobca pripustil, že v minulosti podstúpil operáciu očí, ktorú vykonal žalovaný, keďže podľa jeho názoru
bola vykonaná chybne, sťažoval sa na žalovaného u príslušných úradov. Žalobca potvrdil, že prvýkrát
žalovaný v jeho prítomnosti povedal, že bol v podnapitom stave, až na pojednávaní 25.02.2009 vo veci

sp. zn. 28C/49/2006, išlo o pojednávanie prístupné verejnosti. Okrem toho vypisoval na rôzne inštitúcie
a všetkým o tomto rozprával. Komu všetkým vysvetliť žalobca nevedel, ale na tento incident sa pýtala
doma manželka, kolegovia v práci, ďalšie osoby, rovnako celé očné oddelenie nemocnice si myslí, že
bol v podnapitom stave.

Žalovaný uviedol, že žalobcu priviezla na ošetrenie záchranka s poranením oka. Keď žalobca zistil, že
lekárom je on, odmietol sa dať ošetriť aj napriek tomu, že mu dohovárala zdravotná sestra, aj ošetrovateľ

zo sanitky. V tej chvíli mal za to, že jeho zodpovednosť lekára končí, keďže nemôže nikoho ošetriť proti
jeho vôli. Nevyjadril sa v prítomnosti žalobcu o tom, že by bol v podnapitom stave výslovne, ale keď
hodnotil správanie žalobcu, dospel k záveru, že sa správa ako by bol v podnapitom stave. Nie je predsa
štandardné, že po tom, čo niekto utrpí úraz a zavolá si rýchlu zdravotnú pomoc, následne odmietne
ošetrenie. Žalovaný pripustil, že písal o tomto incidente v rámci úradnej korešpondencie v tejto súvislosti,

že žalobca zneužil službu rýchlej zdravotnej pomoci, keďže nešlo o zranenie ohrozujúce život. Nikdy
sa verejne nevyjadroval o tom, že žalobca mohol byť v podnapitom stave, ani o tom, že v podnapitom
stave bol, verejne to uviedol len na pojednávaní v konanie sp. zn. 28C/49/2006. Žalovaný pripustil, že v
minulosti robil žalobcovi operáciu očí, pričom z hľadiska jeho operatérskej činnosti nedošlo k žiadnemu
pochybeniu.

Žalobca súdu predložil listinné dôkazy, prakticky korešpondenciu medzi žalobcom, nemocnicou a
ďalšími úradmi. Z tejto vyplýva, že žalovaný písomne dňa 31.08.2005 sa vyjadril k sťažnosti žalobcu
vedeniu nemocnice a v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že konanie žalobcu je názorným príkladom
zneužívania rýchlej zdravotnej pomoci podnapitým

pacientom, s tým, že žalobca odmietol ošetrenie. Z listu N. T. zo dňa 04.10.2005 adresovaného žalobcovi

vyplýva, že po prešetrení incidentu vyplýva, že k odmietnutiu zdravotného ošetrenia došlo zo strany
žalobcu, čo všetci zúčastnení potvrdili. Jedinou chybou žalovaného bolo, že o odmietnutí ošetrenia
nebol vykonaný žiadny zápis v príslušnej evidencii. Z listu Ú. zo dňa 12.12.2005 vyplýva, že na
základe podnetu žalobcu bolo vykonané šetrenie dohliadané subjektu N. T. a bolo zistené, že zo strany
dohliadaného subjektu došlo k porušeniu § 4, ods. 3 v spojení s § 6, ods. 9 zákona č. 576/2004 Z.z. o

zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28C/49/2006 prebieha konanie žalobcu Ing. J. G. proti
žalovanému N. T., teraz F. N. T., ktorou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia finančnej náhrady za
bolestné, poškodenie zdravia a podobne na základe toho, že zamestnanec F. N. T., MUDr. H., mu
odmietol poskytnúť náležité ošetrenie. Na pojednávaní dňa 25.02.2009 bol vypočutý ako svedok MUDr.

H., ktorý doslovne uviedol: „áno, navrhovateľ bol u mňa na ošetrení niekedy pred štyrmi až piatimi rokmi,
presne si to s odstupom času nepamätám. Pamätám si však, že navrhovateľ prišiel v podnapitom stave,
toto som usúdil z jeho celkového správania. Takto na mňa pôsobí aj na dnešnom pojednávaní. Vtedy sa
stalo, že pred tým, ako som chcel pacienta ošetriť, tento bez vysvetlenia vyšetrenie odmietol, povedal,
že sa mi nedá vyšetriť. Ja som mu povedal, že považujem za vrchol drzosti to, že sa navrhovateľ nechal

doviezť RZP a potom bezdôvodne odmietne vyšetrenie.“.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cit a ľudskej dôstojnosti, ako ja súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13, ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku tejto náhrady súd určí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného. Dospel k záveru, že z ustálenej

súdnej praxe vyplýva, že ak sa konkrétneho konania, ktoré naruší osobnú sféru dotknutej osoby, dopustí
niekto pri výkone svojich pracovných povinností, ide o zásah, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ takejto
osoby, v tomto prípade F. N. v T.. Z procesného hľadiska to znamená, že v dvojstranných právnych
vzťahoch, v sporových konaniach sa hodnotí vecná legitimácia aktívna na strane žalobcu a pasívna na
strane žalovaného. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotného oprávnenia, týmto nositeľom nie je, resp. nepreukáže v konaní pred súdom, že je. Nedostatok

vecnej pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti,
jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný. Pôvod viacerých sporov medzi žalobcom a
žalovaným,

či iným subjektom vychádza z toho, čo sa stalo dňa 20.08.2005, kedy priviezli žalobcu na ošetrenie do

ordinácie žalovaného, ktorý v tento deň vykonával pohotovostnú službu ako zamestnanec v tejto dobe
N. T.. Hoci ani jeden z účastníkov, najmä žalobca netvrdil, že v tento deň v jeho prítomnosti žalovaný
na adresu jeho osoby uviedol, že je v podnapitom stave, žalovaný na pojednávaní dňa 25.02.2009
len popisoval okolnosti, ktoré sa z jeho pohľadu udiali vo chvíli, keď mu priviezli pacienta, žalobcu, na
ošetrenie. Znamená to teda podľa názoru súdu, že žalovaný ako svedok na pojednávaní v konaní sp. zn.

28C/49/2006 len popisoval skutočnosti, ktoré sa udiali pri výkone jeho pracovných povinností, a preto
nemožno jeho vyjadrenia na tomto pojednávaní považovať za jeho súkromné vyjadrenia ako fyzickej
osoby. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného teda súd žalobu zamietol.

Pre úplnosť súd považuje za potrebné dodať, že keby bol žalovaný pasívne legitimovaný, rovnako by
neboli splnené zákonné podmienky k tomu, aby bolo možné žalobcovi vyhovieť. Slová žalovaného,

vyššie citované, nemožno považovať za neoprávnený zásah do práv chránených § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na okolnosti, ktoré sa udiali, hoci ich aj v tomto konaní účastníci
popisovali rozdielne, možno vyjadrenie žalovaného prednesené pri jeho výsluchu v uvedenom súdnom
konaní považovať za z jeho pohľadu legitímne hodnotenie udalosti, ktoré sa stali. Z toho dôvodu potom
neprichádza do úvahy možnosť žalobcu domáhať sa akéhokoľvek zadosťučinenia, ktoré na druhej

strane, ak by k neprimeranému zásahu aj došlo, má byť primerané okolnostiam a intenzite zásahu
do práv chránených zákonom. Keďže by nebol dôvod uložiť žalovanému povinnosť ospravedlniť sa
spôsobom, ako upresnil žalobca, nebol by dôvod ani na finančné zadosťučinenie, teda na náhradu
nemajetkovej ujmy. Treba tiež povedať, že ničím žalobca nepreukázal, že by akýkoľvek zásah zo strany
žalovaného, či už trval, alebo bol opakovaný. Žalobca rovnako nepreukázal, že by v dôsledku slov

prednesených žalovaným na uvádzanom pojednávaní pred súdom došlo k akejkoľvek ujme na jeho
strane.

Žalovaný bol v tomto konaní úspešným účastníkom, patrila by mu podľa § 142, ods. 1 O.s.p. náhrada
trov konania, táto mu priznaná nebola, keďže žiadnu náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).