Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/193/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108221634
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne V. M., štátnej občianky

SR, bytom T., P. XX. proti žalovaným l. J. M., štátnemu občanovi SR, bytom T., D. H. č. XX, 2/ J. M.,
štátnemu občanovi, bytom T., D. H. č. XX,. obaja zastúpení JUDr. M. B., advokátkou so sídlom T. T., Š.
X o návrhu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy sa z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným 1,2 sumu 341,97 Eur, a to zaplatením advokátke JUDr.
M. B., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby súd vyslovil neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný 1/ so
žalovaným 2/ dňa 16.12.2005. Predmetom tejto zmluvy bol byt v T. na D. H.. Tvrdila, že uvedený byt

dostali so žalovaným 1/ do užívania počas trvania manželstva, a preto im vznikol spoločný nájom k
nemu. Poukázala na to, že vzhľadom na túto skutočnosť, nemal žalovaný 2/ právo darovať predmetný
byt synovi. Ak tak urobil, je podľa nej darovacia zmluva neplatná.

Žalovaní 1,2 žiadali žalobu zamietnuť. Namietali nedostatok právneho záujmu na určení takého
žalobného petitu ako žalobkyňa uplatnila. Poukázali tiež na to, že žalobkyňa opustila spoločnú
domácnosť, a preto jej zanikol spoločný nájom k bytu, ktorého výlučným vlastníkom sa v dôsledku toho
stal žalovaný 1/. Domnievali sa, že žalovaný 1/ bol oprávnený s bytom nakladať. Nebol teda dôvod na
neplatnosť darovacej zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením darovacej zmluvy zo dňa

16.12.2005, kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2003, rozhodnutím o pridelení byt, listu vlastníctva č. 6324
kat. územia T., výsluchom svedkov M. M. a M. S., oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12C
27/2004, 13C 437/2001, 14C 644/2002, 8C 42/2004, 13C 120/2003, 15C 29/200č a zistil tento skutkový
stav veci:

Žalobkyňa a žalovaný 1/ boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
pod č. k. 13C 437/2001 - 14 zo dňa 30.4.2002. Za trvania tohto manželstva im bol pridelený byt č.
2674/74, a to dňa 12.7.1974. Na základe dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu im vzniklo
k nemu podľa vtedajších predpisov právo spoločného užívania (v zmysle § l75 ods. l Občianskehozákonníka v znení pred novelou). V zmysle ustanovení § 871 ods. l) Obč. zák. došlo k zmene užívania na
nájomný pomer a tým sa aj právo spoločného užívania bytu zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi M. T. a žalovaným 1/ dňa 16.12.2003 súd zistil, že žalovaný 1/

predmetný byt touto zmluvou odkúpil. Vklad jeho vlastníctva bol povolený dňa 18.6.2004 pod sp. zn.
V 76/04. Ako výlučný vlastník daroval predmetný byt svojmu synovi, žalovanému 2/, a to darovacou
zmluvou zo dňa 16.12.2005, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala v predmetnom konaní.

Podľa § 79 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh. Žalobným petitom (návrhom) vymedzuje žalobca pre
súd rámec jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný. Táto skutočnosť
vyplýva priamo z jeho podstaty ako nástroja ochrany subjektívnych občianskych práv. Návrhom na

začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) OSP].

Vzhľadom na uvedené právne zdôvodnenie, základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v tomto konaní
vyriešiť, bola otázka či žalobkyňa má na určovacej žalobe, ktorou sa domáhala neplatnosti darovacej
zmluvy naliehavý právny záujem v zmysle predtým citovaného ustanovenia § 80 písm. c) OSP. Dôkazné

bremeno v tomto prípade obťažuje ju, ona musí preukazovať naliehavosť na konkrétnom určovacom
petite, ktorý v konaní uplatnila.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 80 platného Občianskeho súdneho poriadku teda vyplýva, čoho
sa môže žalobca v súdnom konaní domáhať. Určovacou žalobou sa domáha vydania autoritatívneho
výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne

určenie). Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

V danom prípade žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu neodôvodnila. Tvrdila iba, že v
dôsledku darovacej zmluvy prišla o bývanie v byte, ktorý bol predmetom tejto zmluvy. Súd bol toho

názoru, že žalobkyňa nepreukázala právny záujem na určovacom petite, ktorého sa domáhala, nakoľko
aj prípadným vyslovením neplatnosti darovacej zmluvy by sa neodstránila právna neistota jej vlastníctva,
keďže darovacej zmluve predchádzala zmluva kúpna, ktorej neplatnosť žalobkyňa nenapadla žalobným
petitom. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol do listu vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný
1/.Akbysatedaajvyslovilaneplatnosťnapadnutejdarovacejzmluvy,ostalbyvlistevlastníctvazapísaný

iba on. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv
totiž údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje uvedené v
§ 7 citovaného zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti. Preto súd vychádzal z toho, že na
takom žalobnom petite ako uplatnila žalobkyňa predmetnou žalobu nebol právny záujem. Z toho dôvodu
žalobu zamietol.

Napriek uvedenému právnemu zdôvodneniu sa súd zaoberal aj okolnosťami, za ktorých žalobkyňa
odišla zo spoločnej domácnosti a zisťoval, či došlo k zániku spoločného nájmu bytu, ktorý pôvodne patril
žalobkyni a žalovanému 1/.

Podľa § 708 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 706 ods. l a § 707 ods. l platia aj v prípade, ak
nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú prechod nájmu bytu v prípade smrti nájomcu.
Prechod práva nájmu bytu na určité v zákone taxatívne vymedzené osoby je v týchto ustanoveniach
viazaný na podmienky, ktoré musia byť splnené u osôb, na ktoré má prejsť právo nájmu bytu. Na tie isté

osoby a za tých istých podmienok prechádza právo nájmu bytu aj v prípade, keď doterajší nájomca bytu
trvaleopustíspoločnúdomácnosť.Žalobkyňapatrímedzizákonomvymedzenéosoby,naktorébymohlo
prejsť právo nájmu k bytu, ktorý bol účastníkom pridelený za trvania manželstva. Spornou otázkou (ktorú
súd riešil ako otázku predbežnú) ostalo teda posúdenie toho, či žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť
s úmyslom vzdať sa práva užívať byt, ktorý bol predmetom darovacej a kúpnej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa odchádzala zo spoločnej domácnosti sama, z

vlastnej vôle a s úmyslom opustiť domácnosť, nevrátiť sa do predmetného bytu, vzdať sa ho. Túto
skutočnosť konštatovala žalobkyňa aj v návrhu na rozvod manželstva, kde v konaní vedenom pod sp.
zn. 13C 437/01 sama uviedla, že domácnosť opustila v roku 1992 (návrh pritom podávala v roku 2001).
Z výsluchu žalobkyne a výsluchu svedka M. M. vyplynulo, že žalobkyňa si založila novú domácnosť s
týmto svedkom. Uzavrela s nim manželstvo a vznikol jej iný spoločný nájom k inému bytu, a to bytu,

ktorý mal v nájme on. Pre riešenie konkrétneho sporu je irelevantné, že sa tohto bytu neskôr vzdali.

Spoločný nájom k bytu, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy teda zanikol opustením spoločnej
domácnosti žalobkyňou a žalovaný 1/ sa v dôsledku tejto skutočnosti stal výlučným nájomníkom bytu,
ktorý dôvodne odkúpil do svojho výlučného vlastníctva.

Okrem toho je potrebné dať do pozornosti, že neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným

1/ a M. T., by bola neplatnosťou relatívnou. Túto by musela žalobkyňa namietať vo vzťahu k obom
účastníkom kúpnej zmluvy, čo sa v danom prípade nestalo.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka veta prvá a druhá, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a

§ 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Z citovaného ustanovenia § 40a teda vyplýva, že kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným 1/ a M. T.

dňa 16.12.2003 bolo potrebné považovať za platnú, keďže žalobkyňa ju neplatnosťou nenapadla voči
obom jej účastníkom.

Aj s poukazom na tieto uvedené skutočnosti bolo potrebné žalobu zamietnuť.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal plnú
náhradu trov konania, ktoré predstavovali trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci

(príprava, prevzatie, vyjadrenie,2 pojednávania) á 533,49 Eur + 4x 6,95 Eur režijný paušál + 19 % DPH,
teda 254,65 Eur. Okrem toho predstavujú trovy konania aj cestovné právneho zástupcu žalovaných vo
výške 16,20 Eur a strata času 43,36 Eur (4 x 11,59 Eur). Náhrada trov konania teda celkovo predstavuje
341,97 Eur.Podľa149 ods.1O.s.p. akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania

- bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.