Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 30, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/39/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105202568
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky R. K.,

bytom T., G. XX,. zast JUDr. D. B., bytom T., R. X proti odporcovi M. O. S., so sídlom v B., K. X o
zaplatenie 902,34Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi s a n e p r i z n á v anáhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa proti odporcovi domáhala zaplatenia odstupného po skončení pracovného pomeru
podľa Kolektívnej dohody vo verejnej službe za rok 2004 vo výške 4-násobku funkčného platu v sume
(27.184,-Sk) 902,34 Eur po odpočítaní súm preddavku na daň s 9% ročným úrokom z omeškania od
11.7.2004 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej pracovný pomer skončil (dňa 30.6.2004) ešte

predzačatímplynutiavýpovednejdobynazákladejejpísomnejžiadosti.Žiadalaajnáhradutrovkonania.

Dňa29.3.2006boltunajšímsúdomvydanýplatobnýrozkazpodč.k.12C/28/2005-23,ktorýmbolodporca
zaviazaný zaplatiť navrhovateľke istinu 27.184,-Sk s prísl. Proti platobnému rozkazu podal odporca včas
odpor, čím sa tento zrušil a súd nariadil vo veci pojednávanie.

Odporca v odpore žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil, že navrhovateľka mu dňa 9.6.2004 oznámila svoj
súhlas so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby t.j. k 30.6.2004.
Podľa odporcu, navrhovateľke tým vznikol nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce
vo výške 3-násobku jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu a na odstupné podľa
Kolektívnej zmluvy na roky 2003-2004 uzatvorenej medzi M. a O. A. zo dňa 1.7.2003 vo výške 5-

násobku jej priemerného zárobku. Tieto odstupné celkom vo výške 8-násobku funkčného platu (67.120,-
Sk) navrhovateľke vyplatil. Žiadal aj náhradu trov konania. Neskôr uviedol, že rešpektuje rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR o dôvode ukončenia pracovného pomeru a preto navrhovateľka má nárok na
odstupné vo výške 4-násobku podľa kolektívnej dohody a vo výške 5-násobku podľa kolektívnej zmluvy,
teda zostalo doplatiť už len 1-násobok . Podľa odporcu nemala nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2
Zákonníka práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením dohody o zmene pracovnej zmluvy, listu
o skončení pracovného pomeru, určením funkčného platu, kolektívnej dohody, kolektívnej zmluvy a zistil

tento skutkový stav veci :Medzi účastníkmi konania po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2007 ohľadne dôvodu
skončenia pracovného pomeru nebolo sporné, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil
dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 30.6.2004. Sporná

zostala otázka, či navrhovateľke patrí odstupné súčasne podľa Zákonníka práce, kolektívnej dohody
a kolektívnej zmluvy.

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce pracovníkovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného
pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c);

zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej
trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o
skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.

Podľa bodu6.Kolektívnejzmluvynaroky2003-2004odstupnépatriacezamestnancovinadustanovený
rozsah a nad rozsah podľa § 49 ods. 1 zákona o verejnej službe sa pri skončení pracovného pomeru
zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 63 ods.1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce zvyšuje o uvedené

násobky podľa odpracovaných rokov.

Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný.

Podľa bodu 4 písm. a) Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004 zamestnávateľ vyplatí

zamestnancom, s ktorými skončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b)
Zákonníka práce odstupné a to vo výške : bb) najmenej štyroch funkčných platov, ak zamestnanec
pracoval u zamestnávateľa viac ako päť rokov a rozviaže pracovný pomer dohodou.

Z uvedeného bez pochybností vyplýva, že navrhovateľka pri skončení pracovného pomeru dohodou "
sui generis" má nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce vo výške 3-násobku ( pretože

odpracovala viac ako 5 rokov) a podľa Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2004 vo výške 4-
násobku. Kolektívna zmluva na roky 2003-2004 neupravuje možnosť vyplatenia ďalšieho odstupného
v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou a ani dohodou " sui generis", iba v prípade podania
výpovede, preto navrhovateľka nemá nárok na odstupné podľa tejto zmluvy. Teda navrhovateľka mala
nárok celkovo na odstupné vo výške 7-násobku jej priemerného zárobku. Súd nie je pri posudzovaní

uplatneného nároku viazaný uplatneným právnym titulom, iba výškou uplatnenej pohľadávky.

Tým, že navrhovateľke už bolo vyplatené odstupné vo výške 8-násobku i keď podľa iných titulov, súd
jej nepriznal požadované odstupné, pretože mala nárok na odstupné vo výške 7-násobku podľa § 76
ods. 2 Zákonníka práce a podľa Kolektívnej dohody.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. súd nepriznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania proti neúspešnej

navrhovateľke z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívali v tom, že navrhovateľka je
nezamestnaná a nepoberá žiadne dávky, živý ju a ich 2 nezaopatrené deti manžel s príjmom (16.000,-
Sk) 531,10 Eur mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).