Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/114/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105230829
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právne veci žalobcu S. K. P., T. C. XX,. B.,

IČO XX. XX. XX. XX,. zastúpeného JUDr. V. R., advokátkou so sídlom B. B., H. XX. proti žalovaným 1/
C., s r.o., so sídlom L., J.M. H. XXXX/X,. IČO XX. XXX. XXX,. 2/ M. P., občanovi S. R., bytom C. XX,
T., zastúpenému Mgr. V. P., advokátom so sídlom N. M. N. V., ul. Č.. A. X o zaplatenie 145.652,- Sk
(4.834,76 Eur) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 2 j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.834,76 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 21.1.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.252,41 Eur, všetko do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uplatnil právo na náhradu poistného plnenia vo výške 145.652,- Sk za škodu spôsobenú v
súvislosti s dopravnou nehodou. Poukázal na to, že túto nehodu zavinil žalovaný 2/ dňa 26.3.2004
motorovým vozidlom žalovaného 1. Pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu vozidla J. M.. V
čase dopravnej nehody žalovaný 1/ nemal na vozidlo uzavreté poistenie, preto žalobca z garančného
fondu poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 145.652,- Sk. V priebehu konania vzal žalobu
proti žalovanému 1/ späť, nakoľko podľa jeho tvrdenia v čase nehody bol prevádzkovateľom vozidla aj
žalovaný 2/, ktorý nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu, pretože vozidlo mal v nájme a z tohto titulu
ho používal pre svoje potreby, vykonával na ňom bežnú údržbu. Poukázal tiež na to, že žalovaný 2/

zodpovedá za vzniknutú škodu aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a svoju pasívnu legitimáciu.
Poukázal na to, že zákon o povinnom poistení je k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym.
Preto žalobca plnil poškodenému za škodu na jeho vozidle podľa tohto špeciálneho zákona a preto za
túto škodu zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Osobou, ktorá neuzavrela poistenie v tomto
prípade je žalovaný 1/, preto mala žaloba smerovať proti nemu. Uviedol, že zákon č. 381/2001 Z.z.
upravuje všetky zložky zodpovednostného vzťahu, preto nemožno v danej veci aplikovať všeobecný
predpis, ktorým je Občiansky zákonník. Tvrdil, že povinnosť uzavrieť zákonné poistenie v zmysle

predtým citovaného zákona sa vzťahuje iba na prevádzkovateľa alebo vlastníka vozidla, nie na toho,
komu bolo vozidlo poskytnuté iba na vykonanie nejakej jazdy.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 2/, oboznámením výpisov z obchodného registra,
záznamomodopravnejnehode,hlásenímpoistnejudalosti,likvidačnousprávou,dopytomnaV.L.,s.r.o.,
dopytom na J. M., výsluchom svedka J. G., svedka P. S..

Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil súd tento
skutkový stav :

Medzi žalobcom a žalovaným 2/ nebolo sporné, že dňa 26.3.2004 žalovaný 2/ zavinil motorovým
osobným vozidlom VW Passat EČV Z. XXX. B. (ktorého vlastníkom bol žalovaný 1/) dopravnú nehodu,
pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Škoda Octávia EČV T. - XXX. B.. Poškodeným
bol občan J. M. a škoda, ktorá vznikla v súvislosti s touto dopravnou nehodou predstavovala sumu 145.

652,- Sk. Žalobca z poistného garančného fondu uvedenú sumu vyplatil poškodenému z dôvodu, že na
vozidlo VW Passat nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti.

Rozsah poškodenia, ani výšku vyplatenej poistnej udalosti v prospech J. M. žalovaný 2/ nenamietal.

Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, v predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné,
že žalobca vyplatil J. M. sumu 145.652,- Sk z dôvodu plnenia poistnej udalosti z poistného garančného

fondu. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vozidlo VW Passat EČ Z. XXX. B. nemalo uzavreté
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, hoci žalovaný 2/ tvrdil opak. Táto
skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia obchodnej spoločnosti V. L. (s ktorou mal mať žalovaný 1/ podľa
tvrdenia žalovaného 2/ uzavretú leasingovú zmluvu). Tá vo svojom vyjadrení zo dňa 16.7.2007 uviedla,
že žalovaného 1/ neevidovala ako svojho klienta, ale bez ohľadu na to, poukázala na skutočnosť, že

pri uzatváraní leasingových zmlúv je vždy osobou povinnou uzatvárať zmluvu o zákonnom poistení
leasingový nájomca.

Uznesením zo dňa 8.8.2007 pod č.k. 19C/114/2006-106 bolo konanie proti žalovanému 1/ zastavené z
dôvodu späťvzatia žaloby. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 5.9.2007.

Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke vyhodnotil nasledovne :

Občianske súdne konanie v Slovenskej republike je z zmysle zákona č. 99/1963 Zb. v znení jeho noviel
a doplnkov (Občiansky súdny poriadok, ďalej iba O.s.p.) ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená,
že konanie pred súdom sa začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle
§ 79 O.s.p. je označenie účastníkov konania.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje.

V zmysle citovaného ustanovenia má v každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú
legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia)
alebo žalovaného (pasívna legitimácia).Vprípadekaždéhokonanianasúdevšaktrebavychádzaťnielenzprocesnýchpredpisov(§79,§90),ale
aj z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých účastníkov môže byť subjektom
konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu vecnú.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania(žalobca)jesubjektomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide(jeaktívnevecne
legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno - právnej povinnosti (je
pasívne vecne legitimovaný).

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú
vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať. A práve vecná legitimácia bola v predmetom konaní

sporná.

Žalovaný 2/ namietal jednak aktívnu legitimáciu žalobcu, ale aj svoju pasívnu legitimáciu.

Podľa § 24 ods.2 písm. b/ Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom (v znení v čase rozhodnom , teda ku dňu poskytnutia poistného plnenia) kancelária
poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 predtým citovaného zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. b) na náhradu toho, čo za neho plnila.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že škodou kancelárie poisťovateľov je to, čo z poistného
garančného fondu vyplatila ako poistné plnenie. Keďže z dikcie § 24 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. vyplýva,

že má právo na regresnú náhradu tohto plnenia, treba mať za to, že aktívna legitimáciu žalobcu bola
v predmetnej veci daná, pretože žalobca (kancelária poisťovateľov) sa žalobou domáhal práve tejto
regresnej náhrady z dôvodu, že vyplatil poistné plnenie v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou
J. M., a to vozidlom, ktoré bolo bez poistného krytia.

Sporné v konaní ostalo aj to, kto má žalobcovi, ktorý plnil poistné v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č.

381/2001 Zb. nahradiť škodu vzniknutú týmto plnením.

Žalobca tvrdil, že osobou, ktorá zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ je žalovaný, nakoľko toto
ustanovenie je potrebné vykladať v nadväznosti na ustanovenie § 427 a § 420 Občianskeho zákonníka
a žalovaný 2/ je osobou, ktorá za túto škodu zodpovedá .

Žalovaný 2/ naopak tvrdil, že ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je možné v danej veci aplikovať

vzhľadomktomu,žezákonč.381/2001Zb.jezákonomšpeciálnymvktoromsúupravenévšetkyatribúty
zodpovednosti a podľa tohto zákona by mal byť pasívne legitimovaným iba žalovaný 1/.

Zákon č. 381/2001 Z.z. je síce zákonom špeciálnym, ale je to zákon, ktorý sa zaoberá povinným
poistením zodpovednosti (nie zodpovednosťou samotnou) za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.Nemožno ho preto považovať za lex specialis z pohľadu zodpovednosti a náhrady škody spôsobenej
motorovým vozidlom.

Aj keď nie je v § 24 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. explicitne uvedené o akú škodu ide, treba mať

za to, že ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to v nadväznosti na § 24
ods. 2 písm. b/ citovaného zákona. Citované ustanovenie je totiž potrebné vykladať z hľadiska
jeho možného významu jednotlivých použitých pojmov (gramatickými prostriedkami), z hľadiska
vzájomnej nadväznosti použitých pojmov (logickými prostriedkami), z hľadiska zaradenia pojmov v jeho
štruktúre (systematickými prostriedkami). Na základe použitia týchto zákonných výkladových pravidiel
(gramatický, logický a systematický výklad) dospel súd k tomu, že právo regresnej náhrady smeruje proti

tomu, kto spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla a je osobou bez poistenia zodpovednosti.

Ten proti komu smeruje regresná náhrada musí teda spĺňať dve podmienky. Musí to byť osoba, ktorá
spôsobila škodu prevádzkou motorového vozidla a zároveň je osobou bez poistenia zodpovednosti.

Kto zodpovedá za škodu pri takomto osobitnom prípade škodnej udalosti, teda prevádzkou motorového
vozidla, rieši Občiansky zákonník v prvom rade v § 427 ods. 1,2 (a nie zákon č. 381/2001 Z.z.).

Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je vo všetkých
prípadoch § 427 prevádzateľ. Občiansky zákonník nevymedzuje tento pojem. Z ustálenej súdnej praxe
však možno mať za to, že za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má
právnu a faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom, kto ho organizovane užíva na účel,
na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok

na tento účel používať. Prevádzateľom je teda najmä vlastník, oprávnený držiteľ alebo nájomca.
Prevádzateľommotorovéhovozidlasastaneosoba, ktorejprevádzateľprenechávozidlozatýmúčelom,
aby vozidlo používal, staral sa o neho, hradil všetky náklady súvisiace s jeho prevádzkou . Takouto
osobou v konkrétnom prípade bol žalovaný 2/, ktorý sám doznal, že vozidlo ktorým bola dopravná
nehoda spôsobená mal v nájme, užíval ho, staral sa oň. Aj z výsluchu svedka P. S. vyplynulo, že

obchodná spoločnosť, ktorá bola vlastníkom tohto dopravného prostriedku ho dala do oprávnenej držby
s právom nájmu žalovanému 2/, ktorý ho užíval, staral sa oň a zabezpečil aj jeho opravu po dopravnej
nehode.

Aj pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. v zmysle § 2 písm. j/ je prevádzkovateľom motorového vozidla
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým

vozidlom.

Podľa § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.

Keďže žalovaný 2/ bol v zmysle predtým uvedeného prevádzateľom, teda subjektom zodpovedným za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, bol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
osobou, ktorá mala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu týkajúcu sa povinného poistenia zodpovednosti.
Žalovaný 2/ v konaní nepreukázal, že takáto zmluva bola uzavretá v čase dopravnej nehody. Preto
bola splnená aj druhá podmienka zákonného ustanovenia 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. teda , že bol

nielen osobou objektívne zodpovedajúcou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a ale
aj sobou bez poistenia.Subsumujúc zistený skutkový pod príslušné právne zdôvodnenie treba mať za to, že v konkrétnom
prípade bol nositeľom hmotnoprávnych povinností vyplývajúcej z ustanovenia § 24 ods. 7 zák. č.
381/2001, a tým pasívne legitimovaným jednak žalovaný 1/ ako vlastník motorového vozidla ktorým bola

spôsobená škoda a jednak žalovaný 2/, ktorý bol prevádzateľom tohto vozidla a z tohto dôvodu mal
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu za zodpovednosť. Jeho obrana, že bol v domnení, že auto je poistené
sa súdu javila ako účelová. Žalovaný 2/ bol totiž konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá vlastnila auto
do 10.2.2003 a z tohto titulu niesol zodpovednosti za jeho poistenie. Sám uviedol, že auto používal aj
naďalej práve preto, že dokončieval „obchody„ tejto spoločnosti. Z výsluchu svedka Srovnala (konateľa

žalovanej spoločnosti 1/ v čase nehody) vyplynulo, že túto spoločnosť prevzal viac- menej formálne (a
tak ju aj odovzdal ďalšiemu konateľovi J. G.) za účelom účasti vo výberovom konaní.

V zmysle § 559 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka dlh zanikne jeho splnením, musí však byť splnený
riadne a včas.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o splnenie veriteľ

požiadal.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nezaplatil škodu, ktorá žalobcovi vznikla, dostal sa
teda do omeškania.

Podľa § 517 ods. l,2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z

omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.

Takýmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré v ustanovení § 3 určuje
výšku úroku dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu
omeškania. V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v deň nasledujúci po dátume 20.1.2007
bola výška úrokov z omeškania 4,5 %, teda nárok žalobcu na úrok by predstavoval 9 %.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe úplne pokiaľ ide o istinu a čiastočne, pokiaľ
ide o úrok z omeškania. Domnieval sa, že žalovaný 1/ sa do omeškania s nahradením škody dostal až
momentom, keď sa dozvedel, že žalobca uplatňuje nárok proti nemu. Túto skutočnosť sa dozvedel až
prevzatím žaloby a predvolania na súd, čo bolo

20. 1.2007. Do omeškania sa teda dostal najskôr deň nasledujúci. Preto súd žalobu čiastočne, vo zvyšku

úrokov zamietol (teda za obdobie od 15.11.2004, od kedy žalobca úrok uplatňoval, do 21.1.2007).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu, nakoľko žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti požadovaného príslušenstva pohľadávky.

Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 290,08 Eur (8.739,- Sk) a trovách
právneho zastúpenia v celovej výške 1.962,33 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny
advokáta za 7 úkonov právnej pomoci á 170,95 Eur (5.150,- Sk) t.j. prípravu a prevzatie veci a za účasť
na 6 pojednávaniach uskutočnených dňa 16.01.2007 (vo výške 1), 26.06.2007, 13.11.2007 (vo výške
1), 22.01.2008, 20.11.2008 a 26.03.2009 (§ 14 ods. 1 písm. a/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vrátane

náhrady hotových výdavkov za jeden úkon právnej služby 4 x 5,91 Eur (178,- Sk), 2 x 6,31 Eur (190,-
Sk) a 1 x 6,95 Eur. (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú znáhrady za stratu času, ktorú si advokát žalobcu uplatnil za čas strávený cestou do miesta pojednávania
a späť v rozsahu 8 polhodín za 3 cesty v roku 2007 x 297,- Sk/polhodina, za 2 cesty v roku 2008 x
317,- Sk/polhodina a za 1 cestu v roku 2009 x 11,59,- Eur/polhodina (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004

Z.z,) a náhrady cestovných výdavkov za osem ciest osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Oktávia
(spotreba paliva 6,3l/100 km podľa predloženého osvedčenia o evidencii) na trase z B. B. do T. a späť
(jedna spiatočná cesta v dĺžke 290 km) priemerná cena PHM 37,- Sk (1,23 Eur) v celkovej výške 479,20
Eur (14.436,- Sk ) ako aj náhrady parkovného vo výške 2,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.