Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/224/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106217883

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Ž. S. R., B., K. X,. IČO
XX. XXX. XXX. proti žalovanému M. K., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, posledne bytom N. M.
N. V., P. XXXX/X,. zastúpenému opatrovníkom O. M., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská

Bystrica o zaplatenie 918,41 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 918,41 Eur s 8 % úrokom z omeškania od 3.6.2006 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 54,97 Eur, všetko do 15 dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že žalovaný mu spolu s R. K. spôsobili škodu v súvislosti s trestným činom, keď sa
vlámali do objektu, ktorý vlastní a odcudzili z neho materiál. Škoda mu v celkovej výške vznikla v hodnote
918,41 Eur. Pôvodne žaloval oboch a žiadal, aby mu škodu uhradili spoločne a nerozdielne. Potom ako
R. K. zomrel, upravil žalobný petit a požadoval celú škodu iba od žalovaného.

Pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť. Preto mu v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p súd ustanovil
opatrovníka. Ten navrhol vo veci rozhodnúť na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.
Z dôvodu opatrnosti vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu tunajšieho súdu NM-1T 134/04 a zistil tento skutočný
stav :

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. NM-1T 134/04-83 mal súd za preukázané, že
dňa 8.4.2005 po predchádzajúcej vzájomnej dohode sa žalovaný s R. K. vlámali do plechovej skrine

kábelových záverov, kde odcudzili 9 kusov kábelových záverov, čím spôsobili Ž. škodu. Poškodený
(žalobca) bol týmto trestným rozkazom odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na konanie vo
veciach občianskoprávnych. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému dňa 20.1.2006
a voči R. K. 20.12.2005.

Podľa § 420 ods. l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným
porušením právnej povinnosti.Základnými atribútmi občianskoprávnej zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie. Z tohto dôvodu zistený skutkový stav v

predmetnej veci súd posudzoval z uvedených predpokladov.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Takýmto úkonom je spáchanie trestnej činnosti.

V zmysle § 135 ods. l O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin alebo priestupok, ako aj tým kto ho spáchal.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie mal súd za to, že predpoklady zodpovednosti za škodu

boli v konkrétnom prípade naplnené. Súd je viazaný v zmysle predtým uvedeného ustanovenia tým,
že skutok, ktorým došlo ku škode sa stal, je trestným činom a spáchali ho formou spolupáchateľstva
žalovaný a R. K., ktorý dňa 26.8.2006 zomrel. Medzi ich protiprávnym konaním (spočívajúcim v naplnení
skutkovej podstaty trestného činu) a vzniknutou škodou bola príčinná súvislosť.

Vzhľadom k takto zistenému skutkovému stavu dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne,

pretože škoda, ktorá vznikla žalobcovi ku dňu podania žaloby, ani rozhodnutia vo veci samej uhradená
nebola.

Podľa § 438 ods. l Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne
a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. l Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal k náhrade škody, ktorá vznikla žalobcovi tak,
že zaviazal žalovaného zaplatiť celý rozsah škody, nakoľko R. K. ako spolupáchateľ zomrel. Nároky voči
nemu si môže žalovaný uplatňovať voči dedičom po

ňom. Nárok žalobcu nebol premlčaný, žaloba bola podaná včas, pretože k uplatneniu nároku došlo už
v trestnom konaní, čím sa premlčacia doba prerušila počas tohto konania.

Žalobca si s náhradou škody uplatnil aj nárok na úrok z omeškania.

V zmysle § 517 ods. l,2 Obč. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť úrok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd nárok žalobcu podľa uvedeného zákonného ustanovenia a priznal mu úrok z omeškania 3.6.2006
vo výške 8 % ročne, pretože v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania výška úroku predstavovalapodľa § 3 nariadenia vlády č. 87/l995 Z.z. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej ku dňu
omeškania, teda v konkrétnom prípade 4 % x 2.

O trovách konania rozhodol podľa 142 ods. l O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania,

ktoré predstavovali zaplatený súdny poplatok v sume 1656 Sk, teda 54,97 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.