Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 31, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/207/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky A. B.,

bytom B., W. č. X proti odporkyni M. M., rod. G., bytom R., H. X/X/XX,. V., zast. JUDr. J. L., advokátom
so sídlom v T., N. S. A. XX. o neplatnosť kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 7.mája 2009 č.k. 4Co/249/2008-357 bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2008 č.k. 12C/207/2000-338, ktorým bol zamietnutý žalobný
návrh navrhovateľky a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa po úprave petitu domáhala proti pôvodnému odporcovi K. M., právnemu predchodcovi
odporkyne určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to pozemku- parc. č. 831- zast. plochy a

nádvoria s výmerou 427 m2, pozemku parc. č. 832/0/1- zast. plochy a nádvoria s výmerou 100 m2,
pozemku parc. č. 832/0/2- záhrada s výmerou 144 m2, pozemku parc. č. 833- zast. plochy a nádvoria
s výmerou 66 m2, pozemku parc. č. 834- záhrada s výmerou 725 m2 a rodinnému domu súp. č. XXX.
na pozemku parc. č. 831, zapísaných na LV č. 300 pre kat. úz. B.. Svoj návrh zdôvodnila tvrdením,
že kúpna zmluva zo dňa 20.9.1990, ktorou navrhovateľka previedla predmetné nehnuteľnosti na
pôvodného odporcu K. M., je absolútne neplatná pre rozpor s § 26 ods. 4 devízového zákona, pretože
pôvodný odporca ako devízový cudzozemec nemohol nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

devízovéhotuzemcanaúzemíbývalejČ.-S.F.R..Navrhovateľkaokremtohotvrdila,žepôvodnýodporca
ju ubezpečil, že sa o ňu v prípade choroby postará, čo nespravil a tiež jej nevyplatil dohodnutú kúpnu
cenu 70.000,-Sk. Navrhovateľka žiadala aj náhradu trov konania.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Považovala ho za účelový, keď si navrhovateľka po dlhom čase
po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy jednoducho rozmyslela svoje konanie a chcela nehnuteľnosti,
ktoré riadne zmluvne previedla na pôvodného odporcu, získať späť. Svedčí o tom to, že navrhovateľka
vo svojich podaniach namietala všetky možné dôvody neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s § 37,49
a 39 Občianskeho zákonníka a v podaní zo dňa 27.9.2004 uviedla, že zmluvu nemienila uzavrieť

vážne , že mala byť uvedená do omylu a až po zmene právneho zastúpenia už označila ako jedinýdôvod neplatnosti zmluvy jej rozpor s § 6 ods.1 devízového zákona platného v čase uzavretia zmluvy.
Odporkyňa poukázala na to, že v roku 1990 bol ešte spoločný štát - Č. a pôvodný odporca bol
jednak štátnym občanom Č. a mal aj trvalý pobyt na území bývalého Č. v obci T. ( terajšia Č. R.).

Pôvodný odporca sa pred i po nežnej revolúcii v roku 1989 bez drobných výjazdov za účelom výmeny
ošatenia prípadne kontroly bytu vo V. zdržiaval na území bývalého Č. na rôznych miestach , jednak na
území S. R. a jednak na území Č. R., teda v rokoch 1989-1990 sa prakticky po celý rok zdržiaval na
území tohto štátu. Pôvodný odporca a odporkyňa nemali žiadny dôvod pochybovať o platnosti kúpnej
zmluvy, čo potvrdzujú aj doklady o vykonaní investícií do nehnuteľnosti a príprava na jej rekonštrukciu.

Navrhovateľka má v predmetnej nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno doživotného bývania a keďže
si nepriala žiadnu rekonštrukciu, tak to bolo pôvodným odporcom rešpektované. Z tohto dôvodu potom
poukaz navrhovateľky na súčasný stav nehnuteľnosti nie je opodstatnený. Žiadala aj náhradu trov
konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením správ, vyjadrení, čestných
prehlásení, kúpnej zmluvy, potvrdení, projektovej dokumentácie a zistil tento skutkový stav veci:

Po úprave žalobného návrhu navrhovateľkou predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva
navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam a to rodinnému domu č. XXX. postavenom na parc. č.
831, pozemkom parc. č. 831,832,833 a 834, zapísaných na LV č. 300 pre k.ú. B., pričom vyriešenie tohto
nároku závisí od posúdenia platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.1990 z hľadiska dodržania ustanovení
v tom čase platného devízového zákona č. 162/1989 Zb.

Podľa § 26 ods. 4 devízového zák. č. 162/1989 Zb. účinného ku dňu 20.9.1990 devízový cudzozemec
nemôže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam devízového tuzemca na území Č.-S. F. R. s
výnimkou dedenia.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje
bydlisko alebo sa tu zdržiavajú nepretržite aspoň po dobu jedného roka, a právnické osoby, ktoré majú

v tuzemsku svoje sídlo. Ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.1990, spísanej advokátom JUDr. O. P., navrhovateľka predala
pôvodnému odporcovi K. M. predmetné nehnuteľnosti a to rodinný dom č. XXX s príslušenstvom
( stodolou a drevárňou) na parc. č. 831, pozemky parc. č. 831,832,833 a 834, zapísané na LV č. 300
k.ú. B. za dohodnutú kúpnu cenu 70.000,-Sk a potvrdila, že celá kúpna cena jej bola vyplatená pred

podpisom tejto zmluvy. Zároveň bolo pre navrhovateľku zriadené dohodou vo forme vecného bremena
právo bezplatného doživotného užívania rodinného domu č. XXX v B., ktorý je predmetom zmluvy a
to v tej časti domu, ktorá pozostáva z kuchyne, dvoch izieb, kúpeľne a komory, pretože kupujúci mieni
k pôvodnej časti domu pristaviť novú prístavbu. Pôvodný odporca a v prípade jeho smrti odporkyňa sa
zaviazali, že v prípade potreby poskytnú navrhovateľke potrebnú pomoc v starobe a chorobe. Podľa

znenia kúpnej zmluvy kupujúcim bol pôvodný odporca K. M., nar. XX.X.XXXX,. dôchodca, bytom B. č.
XXX.. V dotazníku a čestnom vyhlásení k registrácii kúpnej zmluvy štátnym notárstvom sa uvádzajú tie
isté údaje ohľadne kupujúceho.

Súd skúmal, či pôvodný odporca bol v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy devízovým tuzemcom
podľa § 6 ods. 1 devízového zákona, teda či mal na území bývalej Č.-S. F. R. svoje bydlisko alebo sa

tu zdržiaval nepretržite aspoň po dobu jedného roka.

Podľa vyjadrenia O. Ú. v B. pôvodný odporca K. M. nemal trvalé bydlisko na adrese uvedenej v kúpnej
zmluve ako B. č. XXX a ani jeho manželka, terajšia odporkyňa a úrad nevedel ani uviesť, či a kedy
sa zdržiavali na tejto adrese. Pôvodný odporca mal vedené ako trvalé bydlisko adresu vo V. spolu
s manželkou, terajšou odporkyňou. O. Ú. P.-S. potvrdil pre účely vydania občianskeho preukazu dňa

25.11.1991, že pôvodný odporca, naposledy bytom T., okres P. - S., Č. R., nebol prepustený zo štátneho
zväzku Č. a mal československé štátne občianstvo. R. O. S. dňa 24.7.2006 potvrdil, že pôvodný odporcanemal evidovaný trvalý pobyt na území S. R.. M. T. v Č. dňa 12.7.2006 pre účely prejednania dedičstva
po pôvodnom odporcovi potvrdilo, že tento mal vedenú ako adresu trvalého bydliska T., U.. T. č. XXX. a
z tejto sa nikdy neodhlásil a po skončení 2. svetovej vojny sa vždy do obce vracal a to i po smrti jeho

matky A. J., rod. M.. Z týchto skutočností vypláva, že odporca nemal bydlisko v zmysle miesta, kde mal
úmysel sa trvalo zdržiavať na adrese B. č. XXX.. Súd ďalej skúmal, či sa pôvodný odporca nepretržite
zdržiaval na území bývalej Č.-S. F. R. aspoň po dobu jedného roka.

Odporkyňa uviedla, že v čase revolúcie 1989 pracovala do r. 1995 v zdravotníctve vo V. v R. a bývala
vo V. spolu s manželom, pôvodným odporcom, s ktorým uzavreli manželstvo dňa 16.11.1987. Tento

už nepracoval, bol dôchodca a veľa cestoval. Býval aj na týždeň aj viacej preč z domu. Jeho známi
a priatelia, kam chodil, mu aj bielizeň oprali. Aj navrhovateľka mu žehlila košele a varila, keď bol u
nej. Tak isto cestoval aj po revolúcii. Keď sa zdržiaval v B., spal u jej mamy E. G., aj u navrhovateľky,
u rodiny K. a ostatnej. Chodieval aj na P. do B.. Do B. chodieval autom aj spolu s navrhovateľkou i
s ňou a bývali v predmetnom dome. Pôvodný odporca chodieval aj do Čiech za svojimi priateľmi V.
a za svojou matkou. Predložila fotografie, na ktorej sú navrhovateľka spolu s pôvodným odporcom.

Pôvodný odporca mal československý aj anglický pas, preto mohol chodiť do Československa. Aj ona
mala československý a rakúsky pas, preto mohli cestovať aj pred aj po revolúcii do Československa.
Navrhovateľka im dala kľúče od domu v B. XXX hneď po svadbe a mohli tam chodiť kedykoľvek.
Pôvodný odporca sa nezdržiaval nepretržite pred dňom uzavretia kúpnej zmluvy dňa 20.9.1990 na
adrese B. XXX, ale po celom území bývalého Československa a to v B. u jej mamy, u syna z prvého

manželstva J. R., u sestry navrhovateľky K., v B., v P. u V., v Č. B., v P., B.. Ona pracovala a pôvodný
odporca si chodil domov iba vymeniť prádlo a po 4 dňoch zase odišiel do bývalého Československa aj
na 2 mesiace. Pamätala si, že hneď po revolúcii strávili celú jej 6-týždňovú dovolenku v lete 1990 v B..
S navrhovateľkou dobre vychádzali do roku 1992, kedy ich začala vyhadzovať a vyháňať.

Podľa čestného prehlásenia matky odporkyne a sestry navrhovateľky, t.č. nebohej E. G., sa pôvodný

odporca od zosobášenia sa s odporkyňou od roku 1987 pravidelne a dlhodobo zdržiaval na jej adrese v
B., B. X. V jej byte mu poskytla ubytovanie a stravovanie. Jeho pobyty boli 4 až 5 mesiacov dohromady.

V čestnom prehlásení zo dňa 30.1.2007 Ing. J. K., sestra navrhovateľky, uviedla, že s pôvodným
odporcom sa poznala ona i jej manžel asi od roku 1970, boli dobrí priatelia, pravidelne sa stretávali. Ona
bolaspoluvlastníčkoupredmetnéhodomudor.1986asvojpodielpredalanavrhovateľke,abymalasňou

pokoj. Odhovárala pôvodného odporcu od kúpy domu od navrhovateľky pre jej zlé povahové vlastnosti.

Svedok V. V. s manželkou V., bytom v T. v Č., potvrdili, že pôvodný odporca k nim v rokoch 1989 a 1990
chodil pomerne často. Bol dobrým kamarátom otca jeho manželky. Od nich vždy vyrážal na návštevy
po Českej republike, napr. do P., do J. Č.- B.. Chodieval k nim behom celého roka s výnimkou zimy,
minimálne 3-krát do roka. Celkovo u nich pobýval 2 mesiace v roku, možno aj dlhšie. Počas tejto doby u

nich jedával. Chodieval k nim väčšinou sám, na kratší pobyt zobral aj svoju manželku. Z návštev od nich
sa vracal do V., kde podľa neho žil iba vzhľadom na politickú situáciu v Československu. Žil aj v B. a T..

Svedkyňa B. K., nar. v r. XXXX, bytom v T. v Č., uviedla, že pôvodný odporca býval v dome oproti nim
a boli kamaráti. Jeho priateľom bol otec V. V. - M. Š.. V rodine Š. bol častým hosťom nielen v rokoch
1989-1993. Pôvodný odporca cestoval do V. i do B., kde mal svoju prvú manželku F. a rodinu a po jej

smrti i druhú manželku - odporkyňu s rodinou. K nej priamo na návštevy nechodil.

Svedkyňa Z. Š., bytom v B., neter navrhovateľky a sesternica odporkyni potvrdila, že pôvodný odporca
v rokoch 1989-1990 chodil veľmi často k nim . Aj u nich prespával. Mal veľký entuziazmus, veľkú snahu
pomáhať ľuďom a tiež navštevovať všetkých svojich známych. Počas návštev mu aj varila, aj prala, keď
bolo treba. Prala mu aj teta E. G.. Od nich často chodieval aj do Č. do T., P. a domov do V.. Mal tendenciu

veľa cestovať, bol veľmi živý človek a potreboval spoločnosť. Podľa svedkyne väčšiu časť roka pôvodný
odporca trávil v období 1989-1990 v B., chodil po celom Československu, mal stále československý pas
a občianstvo. Na P. začal chodiť krátko po revolúcii. Nachádzal sa tam dom, ktorého polovica patrila jej
matke a polovica navrhovateľke. Navrhovateľka jej chcela dom darovať a preto chcela odkúpiť polovicudomu od jej matky. Pôvodný odporca kúpil celý dom od navrhovateľky, chcel celý dom prerobiť pre celú
rodinu, všetko mal pripravené, avšak navrhovateľka zasiahla a nedovolila to. Preto si potom pôvodný
odporca postavil vlastná dom na P..

Svedok Ing. P. Š. tvrdil, že pôvodný odporca chodil k nim do B. po revolúcii v r. 1989-1990 veľmi často,
kde trávil aj víkendy. Odtiaľto chodieval aj do Čiech. Veľa času trávil s jeho otcom, s ktorým si boli vekovo
blízky a u ktorého býval ( na adrese B., R. X) niekedy aj mesiac. Svedok mu aj varil, pretože to bol jeho
koníček. Často k nim chodieval aj so svojou manželkou. Ako o svojom domove hovorieval o J. Č.. Podľa
neho podstatnú časť v rokoch 1989-1990 bol v Československu, viac na Slovensku, menej v Čechách.

Svedok MUDr. P. G., brat odporkyne, potvrdil, že odporkyňa s pôvodným odporcom aj pred revolúciou

často chodievali na Slovensko, lebo boli v R. legálne. Chodievali k jeho matke do B. a k tete K., tam sa
zdržiavali. Keď odporkyňa pracovala, chodil pôvodný odporca aj sám aj na týždeň. Cestoval pravidelne
aj do Čiech, kde mal vzdialenú rodinu. Po revolúcii sa intenzita návštev zvýšila. Chodili aj do B. a
bývali u navrhovateľky. On ich neošetroval. Keď boli v B., kontaktovali miestneho lekára v P.. Pôvodný
odporca sa dohodol s navrhovateľkou na odkúpení predmetnej nehnuteľnosti s tým, že predná časť by

zostala zachovaná v pôvodnom stave s doživotným užívaním navrhovateľky a vzadu by si on postavil
novostavbu. Navrhovateľka tým bola nadšená a on zháňal projektanta Ing. N.. Potom sa zrazu všetko
zmenilo. Svedok Ing. T. N. tieto skutočnosti potvrdil. Stretol sa raz s navrhovateľkou ohľadne projektovej
dokumentácie, s čím ona súhlasila.

Svedkyňa Mgr. Z. V., vzdialená príbuzná oboch účastníčok, uviedla, že si pamätá, ako rok pred smrťou

jej babky ( zomrela v r. 1990) pôvodný odporca s odporkyňou prišli v lete navštíviť jej babku v B. Spali v
rodinnom dome navrhovateľky v B.. Po revolúcii už chodievali veľmi často k nim na návštevy jej rodičov.
Keď pôvodný odporca prišiel sám, jej mama mu navarila, napiekla. Jednu zimu býval u nich, ale aj na
chate G. v ich obci. Pôvodný odporca zvykol spomínať svoju rodinu a známych v Č. . Neprali mu, ale
videla, že v dome navrhovateľky mal svoje ošatenie.

Svedok F. H., starosta obce B. od jesene 1990 tvrdil, že rozdiel vo frekvencii návštev pôvodného
odporcu v B. pred a po revolúcii nebol. Chodieval do B. pravidelne, aj na dlhšie. Navrhovateľku poznal
dlhodobo, nie bližšie. Chodievala na víkendy do B., lebo pracovala v B.. Zo začiatku prespával pôvodný
odporca v dome navrhovateľky a potom pre nezhody na chate G. alebo po hoteloch v okolitých mestách.
Pôvodného odporcu vídaval v B. asi od roku 1987 alebo 1988, aj na týždeň a to aj na nákupe, v kostole.

Podľa čestného prehlásenia M. Š., A. P. a E. B., obyvateľov B., pôvodný odporca ani v čase kúpy v
septembri 1990 a ani predtým trvalo nebýval v žiadnom dome v B., ale bol cudzincom s bydliskom v
zahraničí.

Svedkyňa A. P., vzdialená príbuzná účastníčkam a bývajúca hneď vedľa predmetnej nehnuteľnosti,
uviedla, že si nepamätá na obdobie do revolúcie v r. 1989, pretože pracovala na zmeny, starala sa o

rodinu a potom o ťažko chorého manžela, ktorý zomrel v r. 1991. Kým pracovala do apríla 1991, občas
vídavala pôvodného odporcu v B. a rozprávala sa s ním až po mužovej smrti, pretože dovtedy nemala
na nič čas a ani ju to nezaujímalo.

Svedok Ing. P. Ž., príbuzný účastníčkam konania si pamätal, že pôvodný odporca pred revolúciou v r.
1989 chodieval do B. a niekedy prespával u nich, niekedy na chate G. i aj v dome navrhovateľky. Poznal

ho asi od roku 1964-65.

Svedkyňa H. J., suseda v B., potvrdila, že pôvodný odporca chodieval aj pred aj po revolúcii v r. 1989 do
B., ale si nepamätala ako často. Vídavala jeho auto vo dvore predmetnej nehnuteľnosti. Ona s manželom
chodievala pravidelne obrábať záhradu navrhovateľky pri predmetnom dome, hlavne v lete. Stretávala
tam pôvodného odporcu s odporkyňou, keď prišli na návštevu. Bývali v dome navrhovateľky, ale nie

nepretržite. Nevedela o nezhodách medzi účastníkmi. Asi pred 5 rokmi ich navrhovateľka bezdôvodnevypovedala z užívania záhrady, pričom oni investovali peniaza do hnojiva. Toto im nenahradila. Dane za
záhradu neplatili, ani nájom, ale odplácali sa navrhovateľke formou zeleniny a vajíčok. Navrhovateľka
k tomuto uviedla, že nevie, prečo svedkyňu vypovedala. Jej menovkyňa B. chcela užívať túto záhradu,

tak jej ju nechala a nestarala sa o investície svedkyne. Ani B. jej nájomné neplatila.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný odporca sa nepretržite zdržiaval na území bývalej
Č.-S. F. R. po dobu jedného roka pred uzavretím , ale i po i uzavretí kúpnej zmluvy na rôznych miestach
republiky, čím naplnil zákonné podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zák. č. 162/1989 pre devízového
tuzemca. V dôsledku tohto potom mohol pôvodný odporca kupovať na území tohto štátu nehnuteľnosti

a predmetná kúpna zmluva nie je neplatná. Z tohto dôvodu súd návrh zamietol.

Podľa § 150 O.s.p. súd nepriznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania proti neúspešnej
navrhovateľke s prihliadnutím na zárobkové, rodinné, zdravotné a finančné pomery.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).