Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-6C/147/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne M. S., občianky SR,

dôchodkyne, bytom S. T., K. XXX/XX,. zastúpenej JUDr. S. M., advokátkou so sídlom v N. M. N. V., Č. A.
X proti žalovanej L. S., občianke SR, dôchodkyne, bytom S. T., M.R. Š. č. XXX/XX. o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Žaloba o vrátenie spoluvlastníckeho podielu 1/5 v domovej nehnuteľnosti zapísanej v LV č. 1074 k.ú.
S. T. s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že žalovanej darovala svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5-iny v domovej
nehnuteľnosti zapísanej v liste vlastníctva č. 1054 kat. úz. S. T.. Tvrdila, že i keď bola táto zmluva
zaregistrovaná vtedajším štátnym notárstvom, nebola zapísaná do listu vlastníctva. Preto je vedená ako

výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti iba ona. V písomne podanej žalobe ďalej uviedla, že posledné 2
roky pred jej podaním sa žalovaná aj so svojim manželom správali k nej urážlivo. Slovne napádali ju aj
dcéru tak, že ju hrubo osočovali. Okrem toho im robili napriek napr. tým, vymenili zámok v priestoroch
suterénu domu, vyhodili jej sporák z pivnice počas liečenia v nemocnici. Žalovaná vypodložila zvonček
tak, že nepretržite zvonil 30 minút počas kojenia dieťaťa jej dcéry.

Žalovanážiadalažalobuzamietnuť.Poprela,žebysakžalobkynisprávalaspôsobom,ktorýbolpopísaný
v žalobe a poukázala na to, že medzi ňou a žalobkyňou dlhšiu dobu pretrvávajú nezhody z dôvodu, že
žalobkyňa vyhodila matku z domu. Tá musela z tohto dôvodu bývať u žalovanej. Tvrdila, že nezhody
začala žalobkyňa, ktorá sa k nej za života matky správala nevhodne. Poukázala na to, že žalobkyňa

teraz zneužíva situáciu, keď už matka nežije a chce ju takýmto spôsobom pripraviť o majetok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov A. H., J. C., svedka
J. T., oboznámením darovacej zmluvy zo dňa 12.1.1991, listu vlastníctva č. 1074 kat. územia S. T.,
oboznámením rozhodnutia O. Ú. S. T. (č. F 2004/00745, F 2004/01065, PK 112/2004, PK 190/2004),
spisu O. O. PZ S. T. č. 97/00705-003 a zistil tento skutkový stav :

Z darovacej zmluvy zo dňa 12.1.1991 mal súd za preukázané, že žalobkyňa darovala žalovanej
spoluvlastnícky podiel v 1/5-ine na domovej nehnuteľnosti vedenej na LV č. 1074 kat. územia S. T. akoparc. č. 750 - zastavaná plocha a parc. č. 751- záhrada. Táto zmluva bola registrovaná bývalým štátnym
notárstvom v T. pod sp. zn. RI 617/91. Z listu vlastníctva č. 1074 kat. úz. S. T. vyplýva, že žalovaná
je v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako spoluvlastník 1/5 domu súp. č. XXX. titulom predtým uvedenej

darovacej zmluvy RI 617/91.

Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že k nezhodám medzi ňou a žalovanou začalo dochádzať vtedy, keď
sa ich matka odsťahovala k žalovanej v dôsledku toho, že si nerozumela s dcérou žalobkyne. Keďže
sa do výchovy jej dcéry starala aj žalovaná, preto jej povedala, aby vypadla a viac sa neukazovala. V
dôsledku tohto konfliktu odišla bývať ich matka k žalovanej. Odvtedy pretrvávali nezhody a nadávky
žalovanej na jej adresu a na adresu jej dcéry, ktoré sa stupňovali zo strany žalovanej.

Svedkyňa A. H., dcéra žalobkyne potvrdila, že nezhody medzi žalobkyňou a žalovanou pretrvávajú od
roku 1994-1995. V dôsledku nedorozumení medzi ňou a matkou účastníčok došlo k tomu, že žalobkyňa
vyhodila zo svojho domu žalovanú. Vtedy sa jej stará matka (matka oboch účastníčok) odsťahovala od
žalobkyne a odišla bývať k žalovanej. Nezhody účastníčok pretrvávali počas života ich matky, a to až
do jej smrti, ale aj neskôr. V septembri 2003 oznámila žalovanú na priestupkovom konaní potom, ako

jej žalovaná vypodložila zvonček, ktorý zvonil počas celej doby kojenia jej dieťaťa.

Zo spisu O. O. PZ S. T. č. 97/00705-003 mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 17.4.1997
oplzlo nadávala a fyzicky napadla svoju sestru, teda žalovanú, ktorá prišla pre osobné veci ich matky.
K tomuto konaniu sa žalobkyňa doznala. Priestupkové konanie však bolo ukončené zastavením,
nakoľko žalovaná vzala proti žalobkyni svoj návrh na začatie priestupkového konania späť, pretože sa

žalobkyňa žalovanej ospravedlnila. V tomto priestupkovom konaní žalobkyňa uviedla, že aj žalovaná
hrubo nadávala, a to nielen jej, ale aj jej dcére. Zároveň poukázala na to, že medzi ňou a žalovanou
sú dlhšiu dobu spory kvôli užívaniu rodinného domu, pretože podľa želania matky darovala žalovanej
1/5 domu z čoho vznikajú problémy.

Z rozhodnutia O. Ú. v N. M. N. V. zo dňa 17.9.2004 (č. F 2004/00745, F 2004/01065, PK 112/2004,

PK 190/2004) vyplynulo, že sa viedlo proti žalovanej priestupkové konanie za skutok, ktorého sa mala
dopustiť tým, že v presne nezistený deň mesiaca február 2004 premiestnila z rodinného domu č. XXX/
XX plynový sporák, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne a že dňa 5.5.2004 preložila dlažbu, ktorú mala
žalobkyňa uloženú na trávniku pod stromom. Toto konanie za uvedený priestupok bolo zastavené,
nakoľko skutok nespáchala obvinená z priestupku - teda žalovaná. Zastavené bolo obvodným úradom

aj priestupkové konanie proti žalovanej, podľa ktorého mala žalobkyňu obviniť z toho, že týrala svoju
matku, chodila za chlapmi, bola na niekoľkých výškraboch. K zastaveniu tohto konania došlo z dôvodu,
že spáchanie takéhoto priestupku nebolo žalovanej preukázané.

Z výsluchu svedka J. T. súd zistil, že vzťahy medzi účastníčkami sú dlhodobo narušené. Potvrdil, že
pomáhal preniesť manželovi žalovanej sekretár, ale nemohli tak urobiť hneď, lebo dvere boli uzamknuté

a dcéra žalobkyne ich otvorila až po trištvrte hodiny čakania napriek tomu, že tam bol aj policajt pred
ktorým sľúbila, že dvere sprístupni, čo sa však nestalo.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že vzťahy medzi žalobkyňou, žalovanou a ich blízkymi
osobami sú dlhodobo vzájomne narušené. K ich narušeniu došlo vtedy, keď sa žalobkyňa dostala do
konfliktu s matkou a žalovanou kvôli svojej dcére s ktorou ako sama doznala mala aj ona problémy.

Pod vplyvom jedného z konfliktov sa matka účastníčok odsťahovala k žalovanej, a to vtedy, keď
žalobkyňa žalovanú vyhodila z domu. Toto nebolo medzi účastníkmi sporné a vyplynulo to jednak z
výpovede žalobkyne, ale aj svedkyne A. H.. Výsledky vykonaného dokazovania teda nasvedčujú,
že sama žalobkyňa používala na adresu žalovanej hrubé výrazy, fyzicky ju napadla a vyháňala juz domu, ktorý tvoril ich spoluvlastníctvo. Za tým nasledoval útok žalobkyne na žalovanú, ktorý bol
predmetom priestupkového konania v roku 1997. Napriek tomu, že žalovaná vzala svoj návrh na začatie
priestupkového konania proti žalobkyni späť a účastníčky si sľúbili zmierenie, nestalo sa tak a vzájomné

útoky a nedorozumenia pokračovali. V dôsledku toho nasledovali oznámenia žalobkyne na žalovanú
týkajúce sa obvinení z priestupku proti občianskom spolunažívaniu, ale aj oznámenia dcéry žalobkyne
nažalovanú.Obvineniažalovanejsavpriestupkovomkonanínepotvrdili.Skutok,ktorýsastalvsúvislosti
s vypodložením zvončeka žalovaná nepoprela, iba ho popísala iným spôsobom.

Žalobkyňa útoky žalovanej na ňu a jej rodinu považovala za natoľko neprimerané, že sa domáhala
vrátenia daru, ktorým bola 1/5 nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. 1074 kat. územia S. T..

Darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon je typom bezodplatnej zmluvy. Občiansky zákonník
upravuje len jediný prípad odvolania poskytnutého daru, a to v ustanovení § 630.

Podľa § 630 Obč. zák. sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Zákonodarca v tomto ustanovení upravuje zvláštny spôsob, ktorým môže darovacia zmluva zaniknúť

(okrem všeobecných dôvodov zániku záväzkového vzťahu), a to vrátenie daru jednostranným právnym
úkonom darcu. Okamžikom konania obdarovaného, ktorý svojim správaním voči darcovi alebo členom
jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, teda požadovať
po obdarovanom vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Ak využije darca tohto práva, zaniká
darovací vzťah okamžikom, kde jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Povinnosť obdarovaného nie

je teda závislá na tom, či darca uplatnil na súde svoje právo, alebo nie. Ak bola darovaná vec, potom
už prejavom vôle darcu o odvolaní daru, došlým obdarovanému, sa darovacia zmluva ruší a obnovuje
sa pôvodný právny vzťah. Obdarovaný, ktorý sa stal neoprávneným držiteľom, je povinný vec mu
vydať. Táto reštitučná povinnosť však nie je zvlášť upravená, preto je potrebné použiť v zmysle §
853 Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy najbližšie (analógia legis), a tými sú

ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Keďže predmetom daru boli nehnuteľnosti, ide o žalobu na
plnenie. Pri žalobách na plnenie je potrebné mať vždy na zreteli pri formulácii žalobného petitu (a teda aj
formuláciivýrokurozsudku)vzťahkmožnejexekúcii.Exekučnýporiadoktotižhovoríorealizáciiexekúcie
vydaním iba pokiaľ ide o hnuteľné veci. V prípade nehnuteľností ustanovuje realizáciu vyprataním (§ 181
Exekučného poriadku). Preto v konkrétnom prípade bolo potrebné žalovať o vypratanie nehnuteľností,

ktoré boli predmetom daru a nie o ich vydanie ako sa tomu stalo v konkrétnom prípade.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné žalobe o vydanie podielu v nehnuteľnostiach, tak ako
ju uplatnila žalobkyňa, vyhovieť.

Súd sa však zaoberal aj samotnými predpokladmi pre vrátenie daru, ktorými sú v zmysle predtým
citovaného zákonného ustanovenia § 630 Obč. zák. hrubé porušenie dobrých mravov voči darkyni

alebo členom jeho rodiny a jednostranný právny úkon darkyne adresovaný obdarovanej, ktorý môže byť
urobený akoukoľvek formou. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa adresovala tento svoj
prejav vôle žalovanej priamo v žalobe. Ničím nepreukázala, že by tak urobila skôr. Účinky teda nastali
dňom jej doručenia.

Pokiaľ ide o hrubé porušenie dobrých mravov, dospel súd k záveru, že táto podmienka pre splnenie

náležitosti na vrátenie daru v danom prípade nenastala.Z citovaného zákonného ustanovenia (§ 630 Obč. zák.) totiž vyplýva, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo
len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho

prípadumožnokvalifikovaťakohrubéporušeniedobrýchmravov.Negatívnesprávaniesaobdarovaného
k darcovi, alebo jeho rodine, sa teda musí prejavovať objektívne. Pri posudzovaní, či určité konkrétne
správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať aj
z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť tiež správanie sa darcu, zistiť,
či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie

sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom

jeho rodiny. Zachovanie dobrých vzťahov je totiž vecou vzájomnej tolerancie oboch, teda darcu aj
obdarovaného, prípadne ich rodinných príslušníkov, nielen niektorého z nich.

Vzhľadom na uvedené treba mať za to, že zo zisteného skutkového stavu v prejednávanej veci vyplýva,
žežalobkyňasanemôžeúspešnedomáhaťvráteniadaru.Správaniesa žalovanej akoobdarovanejvoči
žalobkyni a jej rodinným príslušníkom (ktoré vonkoncom neboli vždy správne a vhodné) nie je možné

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov za daného stavu. Medzi žalobkyňou, žalovanou a
ich rodinnými príslušníkmi išlo totiž o dlhoročnú spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu, ktorú
by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov len zo strany žalovanej,
keď tomuto správaniu predchádzali niekoľkoročné vzájomné nezhody, ktorých počiatok sa spája s tým,
že žalobkyňa vyhodila z rodičovského domu žalovanú aj svoju matku. Situáciu zlých a narušených

vzťahov vyvolala svojím konaním v minulosti žalobkyňa. Nemožno ospravedlňovať nevhodné správanie
sa žalovanej voči žalobkyni a jej príbuzným. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že išlo
o ich spôsob komunikácie a riešenia spoluvlastníckych vzťahov spojených s užívaním nehnuteľnosti.
Napriek tomu, že tento stav pretrvával viac ako 10 rokov, žalobkyňa sa nedomáhala vrátenia daru za
života svojej matky, ktorá by sa zrejme za danej situácie postavila na stranu žalovanej. Urobila tak až

po jej smrti, a to zrejme účelovo, aby takouto formou vyriešila nezhody a dosiahla vrátenie 1/5, ktorú
žalovanej pod vplyvom matky bola nútená previesť.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. Vzhľadom na takéto právne posúdenie a
zistený skutkový stav nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz výsluchom zaťa žalobkyne Ľ. H.. Jednak
by táto výpoveď nebola z dôvodu blízkeho príbuzenského vzťahu objektívna a jednak by nič nové

nepriniesla. Tento svedok by mohol iba potvrdiť, to čo súd mal za preukázané, a to, že správanie sa
žalovanej voči žalobkyni a jej rodinným príslušníkom nebolo vždy vhodné a správne (najmä v súvislosti
s vypodloženým zvončekom). Preto návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol rovnako ako aj návrh na
výsluch vnuka žalobkyne M. H.. Tohto súd nepovažoval za vhodné vypočúvať vzhľadom na to, že má iba
osem rokov, ako aj vzhľadom na konštatovanie pedo-psychologickej poradne (záznam zo 17.5.2006),

že maloletý M. má nízku toleranciu záťaže.

I keď by žalovanej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu v konaní patrila náhrada trov
konania, súd jej ju s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. nepriznal. Za okolnosti hodné osobitného
zreteľa považoval skutkové okolnosti zistené v konaní, podľa ktorých nezhody medzi účastníčkami boli
vzájomné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).