Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 14, 2010

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/83/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci žalobcu:

T. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom v C. L., R. XXX, zastúpený advokátom JUDr. L. K. so sídlom v C.
L. XXX XX, W. XXXX/X, proti žalovanému: L. C. L., IČO: XX XXXX, zastúpený primátorom Ing. T. Q.,
PhD., so sídlom v C. L. XXX XX, F. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že pozemok KN - C parcelné číslo 243/6 o výmere 259 m2 - trvalý trávny porast
v katastrálnom území Q., L. C. L., zapísaný na liste vlastníctva č. 278, Správy katastra C. L. patrí do
dedičstva po nebohom T. B. nar. XX. M. XXXX, naposledy bytom v C. L., Q. XX, ktorý zomrel dňa X.
X. XXXX.

Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 563,38 eur, ktoré je žalovaný p

o v i n n ý zaplatiť advokátovi žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 17. 6. 2003 sa právny predchodca žalobcu
T. B. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v C. L., Q. XX, ktorý zomrel dňa X. X. XXXX domáhal, že je
výlučným vlastníkom parcely KN 243/6 vo výmere 259 m2, druh kultúry - trvalý trávny porast, vedený
na LV č. 278, na Správe katastra C. L. pre L. C. L. - územie Q.. Žalobu odôvodnil tým, že rodičia
právneho predchodcu žalobcu prídelovou listinou P. U. N. dostali z majetku bývalých veľkostatkárov U.
poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území Q. z parcely č. 2136/3. Následne po prídelovej listine
bola uzatvorená Kúpnopredajná zmluva s bývalým U. W. J. U. D. a kúpna cena bola zaplatená vo výške

4.810,- Sk. Oddeľovacím geometrickým plánom pri uzatvorení zmluvy rodičia právneho predchodcu
žalobcu aj s ním vstúpili do užívania, pozemok ohradili pevným oplotením za účasti zodpovedného
pracovníka L. D. z L.. Rodičia právneho predchodcu žalobcu začali stavať rodinný dom a zodpovedným
pracovníkom z odboru pre výstavbu Rady ONV bola ocenená stavba a táto bola skolaudovaná v
roku 1957. Na základe dedičského konania po nebohom otcovi právneho predchodcu žalobcu T. B.
pod č. D 1660/89 vydaným Štátnym notárstvom Liptovský Mikuláš zdedil rodinný dom v katastrálnom
území Q., č. popisné XX a hospodárske budovy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 12. 1989.

Pôvodná pozemnoknižná parcela bola bývalou geodéziou prečíslovaná na pozemnoknižnú parcelu EN
243/3. S rodičmi žil od narodenia, teda mal všetky práva po nebohých rodičoch v držbe a užívaní
predmetných nehnuteľností. V prímestskej časti Q. mesto ako investor prevádzalo výstavbu splaškovej
kanalizácie a bez jeho súhlasu mu poškodilo oplotenie. Sťažoval sa za prítomnosti primátora JUDr. P.
a bolo mu oznámené, že predmetná parcela KN, ktorá bola vytvorená protokolom o prevode majetku
C 63/1991-1983 patrí do vlastníctva mesta ako parcela KN 243/6, vo výmere 259 m2, trvalý trávny
porast, vedená na liste vlastníctva č. 378 a vedená v registri C na katastrálnej mape. Následne si dal

vytvoriť geometrický plán geodetom U. Y. č. 3156-23-88-75-2002 overeného katastrálnym úradom 23.
6. 2002. Pri zameraní jeho pozemnoknižnej parcely vedenej na liste vlastníctva č. 620, parcela č. 4136/3žiadal zamerať na hranici jestvujúceho oplotenia, ktoré bolo poškodené výstavbou kanalizácie. Vtedy mu
zástupcageodéziepovedal,žeparcelač.243/6vovýmere259m2niejejehovlastníctvom.Kpredmetnej
parcele KN 243/6 si uplatnil vlastnícke právo podľa § 143 vydržaním, lebo so svojimi rodičmi ju neručenie

a dobromyseľne užíval od roku 1948 a do doby sa započítava aj držba jeho právnych predchodcov.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (čl. 17) so žalobou nesúhlasil a uvádzal, že mesto pozemok
- parcelné č. KN 243/6 v katastrálnom území Q. nadobudlo na základe zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí, prechodom z majetku štátu do vlastníctva mesta protokolom č. 63/91. Parcela č. KN
243/6 bola geometrickým plánom č. 761-0459-74 vytvorená z pôvodnej PKN parcely č. 2137/B a nie tej,

ktorá bola pridelená právnym predchodcom žalobcu. Ďalej poverená pracovníčka žalovaného žiadala
žalobu zamietnuť, lebo podmienkou vydržania je dobromyseľnosť. Pôvodný žalobca nikdy neplatil daň
z nehnuteľnosti. Hranica pozemku vznikla tak, že bola pridelená prídelovou listinou, pozemok bol
atypicky ukončený práve touto parcelou. Poukazovala aj na geometrický plán z roku 1974, na ktorom je
vlastníctvo k spornej parcele vyznačené na N. F. - M. Q.. Mesto nadobudlo vlastníctvo k predmetnému
pozemku na základe zákona č. 138/1991 Zb. Poukazovala na to, že nebohý T. B. požiadal mesto

o odkúpenie pozemku, takže musel vedieť, že ho nemá zapísaný na liste vlastníctva, čo bolo 4. 3.
2002.Dobromyseľnosťnemôžebyťopomenutá,lebojejednouzpodmienokvydržania.Dobromyseľnosť
nemôže byť len subjektívny pocit žalobcu, ale musí sa aj relevantne preukázať. Dokázal to aj súdny
znalec. V Q. bola vykonávaná pozemková úprava ROEP a právny predchodca žalobcu T. B. bol
oboznámený o tvare svojho pozemku. Iná situácia by bola, ak by právni predchodcovia žalobcu kúpili

oplotený pozemok od niekoho. Právni predchodcovia žalobcu si však sami oplocovali tento pozemok.
Najmä však poukazovala na to, že parcela č. 243/6 nebola vytvorená z pozemkovoknižnej parcely, ktorá
bola pridelená právnym predchodcom žalobcu č. 2136/3, ale z pozemnkovoknižnej parcely č. 2137/b,
vlastníkom ktorej bol F.. Na predmetných parcelách už prebehla ROEP - ka a už vtedy sa mohol právny
predchodca žalobcu domáhať určenia vlastníckeho práva vydržaním.

V priebehu konania zomrel pôvodný žalobca a po skončení dedičského konania súd pokračoval v konaní
s jediným dedičom pôvodného žalobcu T. L. nar. XX. X. XXXX, bytom v C. L., R. XXX, ktorý je synom
sestry poručiteľa nebohej J. L., ktorá zomrela v roku XXXX. Preberateľom celého dedičstva patriaceho
do majetku poručiteľa (pôvodného žalobcu) sa stal jeho synovec T. L., predmetom dedenia boli aj
nehnuteľnosti: rodinný dom č. súp. XX v C. L., miestna časť Q. spolu s drevárňou, maštaľou, garážou,

plotom a vonkajšími úpravami a pozemkami, s tým, že stavba domu a pozemky sú vedené na liste
vlastníctva č. 620 v kat. území Q. na mene poručiteľa pod B1, parcely registra „E“ parcela č. 4136/3 o
výmere 1236 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok umiestnený v zastavanom území obce parc. č.
4176/1 o výmere 61 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok umiestnený v zastavanom území obce
parcela č. 4305/36 o výmere 3032 m2 - orná pôda, rodinný dom č. súp. XX, postavený na parc. č. 243/4.

Žalobca T. L. vypovedal, že predmetný pozemok bol vždy oplotený. Sadili tam starí rodičia a aj ujček -
mamin brat. Až do problému s kanalizáciou. Keby k tomu neprišlo, ani by sa nezistilo, že vec im nepatrí.
Vždy mali za to, že pozemok patrí im. Starí rodičia spomínali, že to oplotili na základe toho, čo im vytýčili
a začali stavať. Plot tam bol odjakživa. Predtým tam bola škôlka. Starí rodičia počítali aj s prístavbou
za domom a chceli tam stavať. Od príbuzných vie, že vytyčovať to prišli nejakí páni z L.. Nebohý T.

B. (pôvodný žalobca) nemá nikdy pochybnosti o tom, že to patrí jemu, lebo on má na liste vlastníctva
nejakých 1200 m2. V roku 1974 začal stavať pán Q. a potreboval si vybudovať cestu k svojmu pozemku.
Vtedy sa budovala cesta a bol urobený aj geometrický plán z roku 1974. Už vtedy bol pozemok oplotený
a pokiaľ by si bol F. vedomý toho, že je to jeho pozemok, tak by neubral z ihriska škôlky, ale cestu mohol
viesť cez sporný pozemok. Keď mesto zistilo, že T. B. nemá celú parcelu zapísanú na liste vlastníctva,

dalo si ju zapísať.

Splnomocnený zástupca žalobcu argumentoval najmä tým, že už v projekte pre stavebné povolenie
rodinného domu v Q. T. B. je pri označení stavby nákres umiestnenia stavby s vyznačením 6 metrov ako
ohrad, za ktorým je už cesta. Táto 6 metrová časť označená ako ohrad je predmetná sporná parcela.
Je to logické, lebo z prednej časti je obecná cesta, správa podľa nákresu je jarok a spomínaný ohrad

oddeľujepozemokprávnychpredchodcovžalobcuodcesty.Jenelogickédávaťniekomupozemokstým,
že by tam bolo územie nikoho. Právni predchodcovia žalobcu oplocovali pozemok na základe toho, čo imbolo vymerané a v rámci stavebného konania im bola uložená aj povinnosť oplotiť pozemok primeraným
plotom. Mesto nadobudlo pozemok až na základe Zákona o majetku obcí a to, či žalobca platil daň z
nehnuteľností nemôže byť na ujmu žalobcu. Mal za to, že sú splnené všetky podmienky vydržania.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 12. 5. 2008 č.k. 11C/83/2003-93 návrh právneho
predchodcu žalobcu T. B. zamietol, lebo u neho nebola splnená zákonná podmienka „oprávnenosti
držby“, čo znamená nielen faktické ovládanie veci, vôľu nakladať s vecou ako so svojou, ale aj
dobrá viera držiteľa, že vec mu patrí, ale nestačí len subjektívne hľadisko držiteľa, ale aj objektívne.
Keďže predmetom vydržania bola nehnuteľnosť, musel existovať titul nadobudnutia vlastníctva, hoci aj

neplatný, ktorý právny predchodca žalobcu nepreukázal. Súd mal za preukázané, že nehnuteľnosť -
pozemok, ku ktorému sa právny predchodca žalobcu domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním
nebola vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. 2136, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 204, ale
bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. 21137/b, ktorá nikdy nebola prídelovou listinou pridelená
do vlastníctva právnym predchodcom pôvodného žalobcu. Subjektívny pocit vlastníctva právnych
predchodcov pôvodného žalobcu, ako aj pôvodného žalobcu, ani oplotenie spornej nehnuteľnosti a

jej dlhoročné užívanie s absenciou nadobúdacieho titulu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti,
ktoré predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, lebo inak by došlo k poškodeniu
majetkových práv skutočných vlastníkov, t.j. L. C. L..

Proti rozsudku prvostupňového súdu sa odvolal právny predchodca žalobcu T. B.. Krajský súd v Žiline
uznesením zo dňa 29. 4. 2009 č.k. 6Co/271/2008-115 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie s tým, že podmienky vydržania sú upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka.
Podľa ods. 1 tohto zákonného ustanovenia oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Podmienky, na základe ktorých možno držbu považovať za
oprávnenú, upravuje ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostídobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.

Pripochybnostiachsapredpokladá,žedržbajeoprávnená.Oprávnenádržbapredpokladá,žedržiteľjev
dobrejviere,žemuvecaleboprávopatríažžejevtejtodobrejvieresozreteľomkuvšetkýmokolnostiam.
Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že sú dané
právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Posúdenie, či držiteľ je alebo
nie je v dobrej viere, je nutné hodnotiť vždy objektívne, nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného

presvedčenia) samotného držiteľa. Treba brať vždy do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti,
ktorú možno s ohľadom na okolností a povahu daného prípadu od každého vyžadovať, nemohol alebo
nemal dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Podľa ustálenej judikatúry, v prípade
kúpy, dedenia alebo iného spôsobu nadobudnutia pozemku, ktorý začne nadobúdateľ užívať spolu s
časťou susedného pozemku, možno túto časť susedného pozemku nadobudnúť vydržaním. V tomto

prípade je titulom na základe, ktorého sa nadobúdateľ chopil držby, kúpna zmluva alebo rozhodnutie
o vyporiadaní dedičstva, prípadne iné rozhodnutie, aj keď sa objektívne na časť susedného pozemku
nevzťahuje. Teda titul tu vlastne nie je (nevzťahuje sa na predmet držby), ale vzhľadom k okolnostiam
prípadu držiteľ môže byť v dobrej viere, že tu titul je. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti
omylu držiteľa je v takom prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Nie je

stanovený jednoznačný pomer plochy kúpeného, respektíve iným spôsobom nadobudnutého pozemku
a skutočne držaného pozemku. Každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. Oprávnenú držbu
nemožno vylúčiť ani v prípade, ak je výmera držaného pozemku až 50% výmery pozemku kúpeného,
výnimočne aj viac, napríklad ak ide o pozemok nepravidelného tvaru, v neprehľadnom teréne alebo
držiteľ bol do omylu uvedený súdnym znalcom, respektíve nejakým správnym orgánom a podobne.

Preto okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa
navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva, nemohol nadobudnúť vydržaním, pretože nebola
vytvorená z pozemnoknižnej parcely, ktorá bola nadobudnutá jeho právnymi predchodcami, ale z inej
pozemnoknižnej parcely, ktorá nikdy nebola pridelená do vlastníctva jeho právnych predchodcov, a
že oplotenie spornej parcely a jej užívanie bez nadobúdacieho titulu nemožno považovať za splnenie

podmienky oprávnenej držby. Okresný súd sa mal zaoberať posúdením skutočností, ktoré viedli
právnych predchodcov navrhovateľa k tomu, že sporný pozemok oplotili a užívali ako vlastný a či
vzhľadom k nim mohli byť v dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi.Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 18. 9. 2009 č.k. 11C/83/2003-121 konanie prerušil až
do právoplatného skončenia konania o dedičstve po nebohom žalobcovi T. B.. Okresný súd Liptovský
Mikuláš uznesením zo dňa 18. 2. 2010 č.k. 11C/83/2003-123 v konaní pokračoval po právoplatnom

skončení dedičského konania po nebohom žalobcovi T. B. Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
6D/1251/2009.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-126, ako aj obsahom
pripojených dedičských spisov tunajšieho súdu sp. zn. D/not 106/2001 a sp. zn. 6D/1251/2009.

Žalobca - dedič po pôvodnom žalobcovi T. B. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu upravil
petit žaloby tak, že sporná parcela patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi T. B., ktorý zomrel dňa

X. X. XXXX.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané:

§ 129 Občianskeho zákonníka, ďalej iba OZ

(1)Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo ten, kto vykonáva právo pre seba.

§ 130 OZ

(1)Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

§ 132 OZ

(1)Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

§ 134 OZ

(1)Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(3)Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

§ 80 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba OSP

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä c/ o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

§ 226 OSP

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Naliehavosť právneho záujmu na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti bola preukázaná výpisom z listu
vlastníctva č. 278, Správy katastra C. L., katastrálne územie Q., podľa ktorého je vlastníkom pozemku
na KN - C parcele č. 243/6 o výmere 259 m2 - trvalé trávne porasty žalovaný - L. C. L., ktorý sa stal
vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností na základe Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keď do
vlastníctva mesta prešiel majetok P. D..

Výmerom U. U. J. U. D. v Q. zo dňa 30. 4. 1948 žalobca preukázal, že jeho právnym predchodcom T. B.
s manželkou J. B. rod. R. boli pridelené do vlastníctva „pôdohospodárske nehnuteľnosti“ v katastrálnom
území Q. o celkovej výmere 0,3900 ha, označené v prídelovom pláne parcela č. 2216/13, roľa o výmere
0,2900 ha a parcela č. 243/3 stavebný pozemok o výmere 0,1000 ha za prídelovú cenu 4.810,- Sk podľa
Nariadenia č. 104/1945 SB.n ZNR v znení Nariadenia č. 64/1946 SB.n ZNR.Sporná nehnuteľnosť nebola nikdy predmetom dedičstva po nebohých rodičoch pôvodného žalobcu T.
B., t.j. T. B. nar. XX. X. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a J. B. rod. R. nar. X. X. XXXX, ktorá zomrela
X. X. XXXX (sp. zn. D 1660/89 a sp. zn. D 135/01). Súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil

súdneho znalca Ing. L. W., PhD. z odboru geodézie a kartografie, ktorý podal dňa 21. 1. 2008 znalecký
posudok so záverom, že parcela C-KN č. 243/6 o výmere 259 m2 - trvalý trávnatý porast zapísaná
na LV č. 278, v obci C. L., katastrálne územie Q. je vytvorená z pozemkovoknižnej parcely č. 2137/b.
Pozemnoknižná parcela č. 2135/b o výmere 32730 m2 je zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 324 a
jej vlastníkmi sú Dr. L. U. a N. U., každý po jednej 1-vici. Sporný pozemok parc. č. 243/6 v katastrálnom

území Q. nemohol byť vytvorený z pozemkovoknižnej parcely č. 2136 v pozemkovoknižnej vložke č.
204, lebo vyššie uvedená parcela má výmeru 180 m2 (54 štvorcových siah). Vlastníkmi pozemku sú
vyššie uvedení Dr. L. U. a N. U.. Aj tento pozemok bol skonfiškovaný. Geometrický plán k pozemku
parc. č. 243/6 nebolo potrebné vyhotoviť, lebo táto nehnuteľnosť je majetkovo vysporiadaná na liste
vlastníctva č. 278 a nie je k nej vedené dvojité vlastníctvo. Súdny znalec vychádzal okrem obsahu spisu
sp. zn. 11C/83/2003 z katastrálnej mapy C. L. 3-7/2, mapy ROEP C. L. 3-7/23, mapy pozemkovej knihy

- krokárskeho náčrtu č. 44, výmeru o vlastníctve pôdy č. 7652/1948, rozdeľovacieho plánu z roku 1948,
geometrického plánu č. 761-0459-74, geometrického plánu č. 31562388-75/2200, listu vlastníctva č.
278, listu vlastníctva č. 620 a pozemkovoknižnej vložky č. 523, č. 326, č. 324 a č. 204, zbierky listín,
a vykonal aj rekognoskáciu v teréne. Podrobne sa vyjadril k identifikácii pozemkov a konštatoval, že
právny predchodca žalobcu - pôvodný žalobca T. B. má v držbe parc. C-KN č. 243/3 o výmere 298 m2

- záhrada, parcelu C-KN č. 243/4 o výmere 555 m2 - trvalý trávnatý porast vedené na liste vlastníctva
č. 278 v katastrálnom území Q.. Po vykonaní ROEP bol pôvodný žalobca T. B. výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti: pozemku parc. č. 4136/3 o výmere 1236 m2 - zastavané plochy, ktoré sú vedené na
operáte E-KN. Vlastnícke právo je zapísané na liste vlastníctva č. 620, kde je evidovaná aj stavba -
rodinný dom súp. č. XX, postavená na parcele č. 243/4. Parcely vyššie uvedeného súboru E-KN č.

4136/3 tvoria parcely súboru C-KN č. 243/3, 243/4 a časť parcely č. 243/9 (snímka z mapy ROEP).
Pôvodný žalobca T. B. vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti (parc. č. 4136/3) nadobudol
dedičstvom po otcovi (sp. zn. D 1660/89). Táto parcela vznikla prečíslovaním pozemnoknižnej parcely č.
2136/3, ktorá vznikla po konfiškácii majetku rodiny U. prerozdelením podľa prídelových listín. Podkladom
pre prerozdelenie bol rozdeľovací plán z roku 1948 a pôvodná pozemnoknižná parcela č. 2136, ktorá

bola rozdelená na šesť dielčích parciel (2136/1 až 6). Výmerom o vlastníctve pôdy č. 7652/1948 bola
právnym predchodcom pôvodného žalobcu pridelená parcela č. 2136/3 o výmere 1000m2, ktorá sa
neskôr upravila na 1200 m2 a je totožná s parcelou EN, následne KN č. 243/3 o výmere 1200 m2. Už
pôvodný žalobca tvrdil, že jeho rodičia T. B. a J. B. si pozemok ohradili pevným oplotením tak, ako im
bol označený zodpovedným pracovníkom L. D. z L.. Miesto osadenia stavby pred začatím výstavby

rodinnéhodomuoznačilrodičompôvodnéhožalobcuzodpovednýpracovníkzodboruprevýstavbuD.G.
a stavba bola skolaudovaná v roku 1957. S rodičmi žil od narodenia a užíval s nimi nehnuteľnosti, ktoré
mali jeho rodičia v držbe. Až na jeseň v roku 2002 bolo poškodené oplotenie pri výstavbe splaškovej
kanalizácie a vtedy sa prvýkrát dozvedel, že vlastníkom pozemku - parcelné číslo KN-C 243/6 o výmere
259 m2 - trvalý trávny porast v katastrálnom území Q. je L. C. L..

Na preukázanie svojich tvrdení predkladal pôvodný žalobca T. B. Výmer o vlastníctve pôdy U. U. J. U. D.
v Q. (čl. 6), upovedomenie U. U. a U. D., pracovnej skupiny pre U. D. v A. P. L. o výške prídelovej ceny a
spôsobe jej platenia č. 2511/30 (čl. 6), Platobný rozkaz na dávku za úradné výkony vo veciach správnych
za vydanie stavebného povolenia zo 17. 2. 1950 ONV C. L. (čl. 6), Rozhodnutie Odboru pre výstavbu
rady ONV v C. L. zo dňa 12. 5. 1953 o užívacom a obývacom povolení novostavby rodinného domu

„číslo popisné XX“ v Q., ktorá stavba bola prevedená presne podľa schválených plánov a boli dodržané
všetky podmienky povoľovacieho výmeru. Zároveň bolo T. B. uložené, aby do 15. septembra 1958 oplotil
pozemok primeraným plotom (čl. 6) a najmä originál plánu stavby rodinného domu - technického popisu
stavby, schváleného 17. 2. 1950 Okresným národným výborom v C. P. L. (čl. 60), podľa ktorého je stavba
rodinného domu umiestnená na pozemku tak, že z jednej strany (podľa plánu na ľavej strane) je voľný

pozemok označený ako ohradok v šírke cca 6 metrov, z pravej strany podľa plánu ohraničuje pozemok
jarok a z prednej časti podľa plánu je pred hranicou stavby pozemok o šírke cca 3 metre, ktorý oddeľuje
stavbu od obecnej cesty. Podľa žalobcu je práve označená časť „ohradok“ spornou parcelou, ku ktorej
sa domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním.Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého s odkazom na
ustanovenia § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 OZ a ustálenej judikatúry v prípade kúpy, zdedenia alebo
iného spôsobu nadobudnutia pozemku, ktorý začne nadobúdateľ užívať spolu s časťou susedného

pozemku, možno túto časť susedného pozemku nadobudnúť vydržaním. Titulom, na základe ktorého
sa nadobúdateľ chopil držby, je kúpna zmluva, rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, prípadne iné
rozhodnutie, aj keď sa objektívne na časť susedného pozemku nevzťahuje. Hoci sa titul nevzťahuje
na predmet držby, vzhľadom ku okolnostiam prípadu držiteľ môže byť v dobrej viere, že tu titul je. V
zmysle pokynov krajského súdu sa okresný súd zaoberal posúdením skutočností, ktoré viedli právnych

predchodcov pôvodného žalobcu k tomu, že sporný pozemok oplotili a užívali ako vlastný a či vzhľadom
k nim mohli byť v dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi.

T.B.aJ.B.-rodičiapôvodnéhožalobcuT.B.sauchopilidržbyspornéhopozemku(parc.č.C-KNč.243/6
o výmere 259 m2, v katastrálnom území Q., v súčasnosti na liste vlastníctva Správy katastra C. L. č. 278)
dňa 30. 4. 1948 a riadili sa označením hraníc pozemku vyznačených pracovníkom pracovnej skupiny
pre U. D. v A. P. L.. Podľa takto určeného vymedzenia hraníc pozemku umiestnili následne stavbu svojho

rodinného domu do plánu - technického popisu stavby, ktorý bol podkladom pre vydanie stavebného
povolenia a následne rozhodnutia o povolení užívania stavby. V ktorom príslušný orgán konštatoval, že
stavba bola vykonaná presne podľa schválených plánov. Stavebníkom bola uložená povinnosť oplotiť
pozemok do 15. 9. 1958, čo aj urobili. Pôvodný žalobca aj s právnymi predchodcami dobromyseľne a
nepretržite užívali spornú nehnuteľnosť po dobu dlhšiu ako 10 rokov (od 30. 4. 1948), tým boli splnené

zákonné podmienky vydržania: 1/ spôsobili predmet vydržania, 2/ oprávnenosť držby a 3/ nepretržitosť
držby. Hoci pri oprávnenosti držby došlo k ospravedlniteľnému omylu, že predmetom držby bola aj časť
pozemku, ku ktorej rodičia pôvodného žalobcu nenadobudli vlastníctvo (259 m2) na základe U. D. -
prídelovou listinou (1200 m2). Lebo vychádzali z označenia pozemku v teréne poverenými pracovníkmi
(pri U. D.L.). Mesto nadobudlo vlastníctvo k spornému pozemku na základe zák. č. 138/1991 Zb., ktorý

na neho prešiel z majetku F..

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie zisťovaním,
či pôvodný žalobca platil daň z nehnuteľnosti za sporný pozemok, lebo by to nič nezmenilo na právnom
posúdení veci. Za dôkaz nedobromyseľnosti pôvodného žalobcu súd nepovažoval ani jeho ponuku L.
C. L. na odkúpenie sporného pozemku, lebo to poukazuje iba na snahu pôvodného žalobcu, ktorý chcel

získať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, keď zistil, že podľa listu vlastníctva (verejnej listiny) je
vlastníkom ním užívanej a jeho právny predchodcami užívanej nehnuteľnosti L. C. L..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania, lebo mal vo veci plný úspech, keďže bol zastúpený advokátom podľa § 149 ods. 1 OSP
je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalobcu. Trovy konania navrhovateľa

pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania 16,60 eur (500,- Sk) podľa zákona č.
71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ďalej z preddavku na znalecké dokazovanie 265,55 eur
(8.000,- Sk). Ďalej trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. :

1/ 28. 6. 2007 prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/,
§ 11 ods. 1) odmena 45,51 eur (1.371,- Sk)

2/ 26. 3. 2008 zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejedania veci (§ 14 ods. 4)
odmena 12,15 eur (366,- Sk)

3/ 7. 5. 2008 zastupovanie na pojednávaní (§ 14 ods. 1 písm. d/) odmena 48,63 eur (1.465,- Sk),

4/ 12. 5. 2008 vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej (§ 14 ods. 4) odmena 12,15 eur (366,- Sk)

5/ 23. 7. 2008 písomné podanie odvolania vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. g/) odmena 48,63 eur

(1.465,- Sk)

6/ 14. 9. 2009 pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu prerušenia konania (§ 14 ods. 5) odmena
13,37 eur7/ 14. 4. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d/) odmena 55,49 eur. Tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3) za prvý úkon
právnej služby 5,90 eur (178,- Sk), za druhý až piaty úkon právnej služby 4 x 6,31 eur (190,- Sk), t.j. 25,24
eur, za šiesty úkon právnej služby 6,95 eur a za siedmy úkon právnej služby 7,21 eur. Spolu celkom

súdny poplatok 16,60 eur, preddavok na znalecké dokazovanie 265,55 eur, odmena za zastupovanie
235,93 eur a režijný paušál 45,30 eur, t.j. 563,38 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2).

Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu
podľa osobitného zákona.