Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/145/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Ing. Ľ. U., štátneho

občana S. R., živnostníka, bytom T., K. XXX. proti žalovanému B. H., štátnemu občanovi S. R., trvale
bytom T., S. XX,. v konaní zastúpenému opatrovníkom Ing. L. H., bytom T., S. XX. o zaplatenie 67.973,-
Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 24.705,- Sk s 10 % ročným úrokom od 15.05.2001
do zaplatenia, ako aj 12 % úrok z omeškania od 01.01.2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 55.471,- Sk. Uviedol, že z dôvodu

finančných problémov mu požičal na základe zmluvy o pôžičke sumu 500 USD s 10 % úrokom a dobou
splatnosti do konca kalendárneho roka 2001. Okrem toho žalobca zaplatil na základe ústnej dohody
za žalovaného dlh vo výške 13 989,80 Sk u mobilného operátora, a to firme C. s.r.o., ktorá prevzala
pohľadávky tohto operátora. Peniaze vynaložené na splatenie dlhu mal žalovaný vrátiť žalobcovi do
konca kalendárneho roka 2001, čo sa nestalo. Okrem toho žalobca poslal do cudziny na adresu
príbuzného žalovaného sáčkové polievky a časopisy celkom za 3 337,80 Sk vrátane poštovného. Tvrdil,
že peniaze za nákup tovaru mu mal žalovaný vrátiť do 31.12.2001, ale ani túto čiastku mu nevrátil.

Z dlžnej sumy si žalobca uplatňoval aj zaplatenie úrokov z omeškania. V priebehu konania rozšíril svoj

žalobnýnávrhnasumu67.973,-Sk.Rozdielpredstavovalúrokvyčíslenýkudňuzmenyžalobnéhopetitu.

Žalovanému, ktorý sa toho času zdržiava na neznámom mieste v zahraničí, ustanovil súd v zmysle
§ 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka pre toto konanie. Opatrovník uznal pôžičku žalovaného vo výške 500
amerických dolárov, ale namietal výšku dohodnutých úrokov ako aj výšku úrokov z omeškania. Poukázal
na to, že žalobca nemal oprávnenie požičiavať cudziu menu a z toho dôvodu ju nemohol ani úročiť.
Uviedol,ženevieničonedoplatkunatelefónežalovaného,ktorýjejehosynom.Otomtodlhusažalovaný
nikdy nezmienil. Tiež mal pochybnosti o tom, že žalobca posielal tovar do A. žalovanému, pretože syn
nebýval na adrese, ktorú žalobca uviedol. Opatrovník žalovaného okrem pôžičky považoval ostatné

nároky uplatnené žalobcom za ničím nepodložené a žiadal žalobu zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 15.05.2001,
potvrdením C. s.r.o. zo dňa 21.08.2001, účtenkami o nákupe potravín a časopisov, podacím lístkom zo
dňa 03.08.2001, potvrdením o zaplatení 755,- Sk zo dňa 12.09.2001 a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.05.2001 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bolo zistené, že
jej predmetom bola dohoda o požičaní 500 USD s 10 % úrokom. Doba splatnosti bola dojednaná do
31.12.2001. Peniaze boli odovzdané žalovanému pri podpise zmluvy dňa 15.05.2001. Súčasťou tejto
zmluvy bola aj dohoda, že žalovaný vráti žalobcovi dlh v amerických dolároch alebo v slovenských
korunách podľa pomeru kurzov vyhlásených N. B. S. ku dňu 15.5.2001. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že žalovaný tento dlh ku dňu vyhlásenia rozsudku nevrátil ani v cudzej mene, ani v slovenských

korunách. V tejto časti žaloby bolo preto potrebné posúdiť vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa

§ 657 a § 658 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. si pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úrok.

Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke v zmysle predtým citovaných zákonných ustanovení vzniká dohodou
zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane veci určené podľa druhu a druhá
strana po určitom čase tieto veci vráti. Pri peňažných pôžičkách sa od dlžníka môže vyžadovať aj úrok.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba bola v tejto časti (týkajúcej sa pôžičky medzi
účastníkmi) podaná dôvodne. Zmluva o pôžičke zo dňa 15.05.2001 bola platne uzatvorená medzi

žalobcom a žalovaným a je nesporným dôkazom o tom, že žalovaný si od žalobcu požičal 500 USD
s dohodnutým úrokom 10 % a dobou splatnosti 31.12.2001. Ani opatrovník žalovaného tento nárok
žalobcutýkajúcisaistinynepoprel.Pretožežalovanýpôžičkudoposiaľžalobcovinevrátil,rozhodovalsúd
o splnení jeho povinnosti autoritatívnym rozhodnutím. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 24.705,-
Sk, ktoré sú v prepočte na menu USD pri kurze platnom ku dňu 15.05.2001 určenom N. B. S.

(1 USD = 49,412 Sk) dlžnou sumou rovnajúcou sa 500 americkým dolárom. Keďže žalovaný ich
žalobcovi v tejto mene nevrátil, mohol sa žalobca domáhať v zmysle zmluvy o pôžičke vrátenia dlžnej
čiastky v slovenskej mene určenej ku dňu 15.5.2001 tak ako si to dohodli.

Žalobca si so žalovaným pri uvedenej pôžičke dohodli aj 10 % úroky z požičanej istiny, a to v zmysle
ustanovenia § 658 ods. 1 Obč. zákonníka. Takto dohodnutá výška nie je limitovaná a úroky zmluvne

dohodnuté v konkrétnom prípade nie sú v rozpore s dobrými mravmi, súd ich žalobcovi v súlade s
citovaným ustanovením priznal, a to od 15.5.2001 do zaplatenia.

Nesplnením povinnosti žalovaného vrátiť pôžičku s úrokom do 31.12.2001, sa žalovaný dostal dňom
01.01.2002 do omeškania. Žalobcovi vzniklo právo požadovať popri dohodnutých úrokoch aj úroky z
omeškania, a to v zmysle § 517 Obč. zák.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Úroková sadzba stanovená N. B. S. ku dňu omeškania (31.12.2001) bola 7,75 %. Žalobca mal v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nárok na zaplatenie
dvojnásobku určenej sadzby. Žalobca však uplatnil iba úrok z omeškania vo výške 12 % . Tento jeho
návrh súd v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. nemohol prekročiť, preto mu priznal úrok od 01.01.2002 do
zaplatenia iba do výšky, ktorú uplatnil.

V ďalšej časti žaloby žalobca uplatňoval sumu 13.989,80 Sk, ktorú podľa jeho tvrdenia zaplatil za
žalovaného ako dlh na telefóne s tým, že žalovaný mu dlžnú čiastku vráti. Tvrdil, že išlo o pôžičku.

Z príjmového dokladu obchodnej spoločnosti C. s.r.o. B. zo dňa 21.8.2001 vyplýva, že táto spoločnosť
prijala sumu 13.989,80 Sk od žalovaného. Z potvrdenia uvedenej spoločnosti vyplynulo, že úhradu
záväzku žalovaného voči G., a.s. vo výške 13.989,80 Sk zaplatil žalobca.

Zaplatenie dlhu žalovaného vo výške 13 989,90 Sk žalobcom spoločnosti C. s.r.o., nemohol súd podradiť
pod právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá
vyžaduje odovzdanie predmetu zmluvy (peňazí) priamo dlžníkovi alebo na jeho účet. V danom prípade
boli peniaze odovzdané veriteľovi dlžníka. Nemohlo teda ísť o pôžičku, ako to tvrdil žalobca. Po právnej
stránke by mohlo ísť iba o prevzatie dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 531 ods. 1-3 Obč. zák. kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník
na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo
tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom
popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Po právnej stránke prevzatím dlhu vstupuje do pôvodného záväzkovoprávneho vzťahu namiesto

pôvodného dlžníka nový dlžník, ktorý na seba preberá dlh. Prevzatím dlhu dochádza k zmene v osobe
dlžníka. Toto prevzatie dlhu vzniká na základe zmluvy, ktorá sa uzaviera medzi pôvodným dlžníkom a
novým dlžníkom. Táto zmluva na svoju platnosť vyžaduje písomnú formu.

Ak teda žalobca tvrdil, že prevzal za žalovaného dlh voči tretej osobe, bolo jeho povinnosťou
preukázaťsplnenievšetkýchpodmienokcitovanéhoustanovenia,tedaajdohodusožalovanýmzaakých

podmienok od neho dlh prevzal. Občianske súdne konanie je totiž ovládané prejednávacou zásadou, v
dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou
účastníkov. Dokazujú sa iba tie skutočnosti, ktoré ostávajú medzi účastníkmi sporné. Platí teda zásada,
že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.
Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v

konaní.

Žalobca v tomto prípade nepredložil písomnú dohodu (ktorá je podstatnou náležitosťou prevzatia dlhu)
a ničím nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol jednak na tom, že zaňho dlh zaplatí a jednak na tom,že mu to žalovaný vráti a za akých podmienok. Neuniesol teda v tomto smere dôkazne bremeno. Preto
súdu neostávalo iné ako žalobu v tejto časti zamietnuť.

Zamietnuť bolo potrebné aj tú časť nároku, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nákladov spojených

s obstaraním a zaslaním nákupov potravín a časopisov.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi
vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi
potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Ohľadom nárokov žalobcu vyplývajúcich zo zrealizovaných nákupov v prospech žalovaného postupoval
súd podľa uvedených zákonných ustanovení. V tomto prípade nebolo potrebné zmluvu uzavrieť
písomne, avšak súd sa nemohol uspokojiť len s tvrdením žalobcu, že k dohode došlo, bez ďalšieho
preukázania, navyše keď opatrovník žalovaného spochybnil aj tento nárok žalobcu.

Z predložených pokladničných blokov zo dňa 02.08.2001 a 12.09.2001 je zrejmý nákup potravín a

časopisov v celkovej sume 1 692,80 Sk. Z podacieho lístku zo dňa 03.08.2001 vyplýva, že odosielateľ,
ktorým bol žalobca zaslal adresátovi Ľ. H., na adresu v U.S.A. zásielku o hmotnosti 3 kg 980 g, za ktorú
zaplatil 890,- Sk. V potvrdení zo dňa 12.09.2001 bolo uvedené len výplatné uhradené v hotovosti 755,-
Sk.

Doklady o kúpe trvanlivých potravín a časopisov ako dôkazy predložené žalobcom, nemali žiadnu

výpovednú hodnotu v prospech žalobcu, boli právne bez významu, nakoľko nepreukazovali dohodu
medzi žalobcom a žalovaným o tom, že pokyn obstarať tieto veci dal žalovaný žalobcovi ani to, že tieto
veci žalovaný naozaj prevzal. Ani v tejto časti žaloby teda žalobca neuniesol dôkazne bremeno, a preto
bolo potrebné žalobu ohľadne zakúpených tovarov a nákladov s tým spojených zamietnuť.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu

trov konania, nakoľko každý z účastníkov konania mal vo veci čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.