Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/127/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky T. E., štátnej

občianky S. R., bytom D. S. č. XXX,. v konaní zastúpenej JUDr. M. C., advokátom, so sídlom B., B. č.
XX. proti odporcovi R. P., štátnemu občanovi S. R., bytom T., R. č. XX,. za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu S. K. P., so sídlom B., T. č. XX,. v konaní zastúpenej A. - S. P., a.s., so sídlom B.,
D. R. č. X,. IČO XX. XXX. XXX. o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 2.520.000 takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke titulom bolestného 65.820,- Sk v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 3.200,- Sk na účet Okresného
súdu Trenčín v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 10.200,- Sk, na ktorú povinnosť
sa mu započítava záloha zložená na trov znaleckého dokazovania v sume 7.000,- Sk evidovaná súdom
pod položkou registra XXa. XXX/XX.. A zvyšok náhrady trov

konania štátu v sume 3.200,- Sk j e odporca p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 06.09.2004 návrh, ktorým žiadala, aby súd odporcu
zaviazal na povinnosť zaplatiť jej mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

v celkovej výške 2.520.000,- Sk. Uviedla, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorú utrpela na svojom
zdraví, pri dopravnej nehode dňa 14.10.1999. Posudkami lekárov bolo u navrhovateľky ohodnotené
bolestné základným počtom bodov 850 a sťaženie spoločenského uplatnenia základným počtom bodov
550 bodov. Tieto pri hodnote 1 bodu 60,- Sk predstavujú peňažnú hodnotu 51.000,- Sk náhrady
bolestného a 33.000,- Sk náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto náhrady požaduje
navrhovateľka vzhľadom na výnimočnosť a mimoriadnosť jej prípadu mimoriadne zvýšiť 30-násobne.Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že za dopravnú nehodu, pri ktorej
utrpela úraz navrhovateľka zodpovedá A. J., ktorý viedol v čase nehody autobus, ktorého je odporca
prevádzateľom. On sám je pre prípad svoje zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto

autobusu poistený u vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky namietol premlčanie
nároku navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Objektívna premlčacia lehota, ktorá je pri týchto nárokoch dvojročná začína plynúť odo dňa kedy sa
poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľka sa podľa vedľajšieho účastníka

dozvedela o tom kto za škodu zodpovedá najneskôr dňom 10.05.2001, kedy nadobudol právoplatnosť
trestný rozkaz, ktorým bol vodič autobusu A. J. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. O
výškeškodysapotomnavrhovateľkadozvedelanajneskôrdňom,kedyMUDr.D.dňa03.05.2002vystavil
lekársky posudok na bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ďalšími
posudkami došlo len k prehodnoteniu bodového ohodnotenia. Dňa 03.05.2002 tak navrhovateľke začala
plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie jej nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula dňa 03.05.2004. Navrhovateľke podala svoj návrh
na súd až dňa 06.09.2004. K samotnej podstate nároku uplatneného navrhovateľkou vedľajší účastník
uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, že by utrpené zranenia a ich liečenie bolo bolestivejšie ako u
iných osôb s rovnakým zranením. Tiež z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia nepokladá prípad
navrhovateľky za prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval mimoriadne zvýšenie náhrady.

Súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom MUDr. J. P., dokazovanie výsluchom účastníkov,
oboznámením spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/79/2001, lekárskych správ o liečení
navrhovateľky po úraze, potvrdenia O. D. I. v T. zo dňa 12.08.2004, lekárskych záznamov o zdravotnom
stave navrhovateľky po nehode, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. D.
zo dňa 03.05.2002, dodatočného posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. V.

zo dňa 13.08.2003, posudku o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. S. zo dňa 12.08.2003, listu
navrhovateľky vedľajšiemu účastníkovi zo dňa 14.08.2003, dohody o rozviazaní pracovného pomeru
navrhovateľky zo dňa 15.12.2000, rozhodnutia S. P. o výške invalidného dôchodku navrhovateľky,
zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 12.03.2001, potvrdenia Ú.
P., S. V. A. R. G. o evidovaní navrhovateľky ako nezamestnanej, vyjadrenia S. P. zo dňa 21.07.2005,

korešpondencie vedľajšieho účastníka na navrhovateľke, zoznamu platieb vedľajšieho účastníka na
strane odporcu zo dňa 11.07.2006 a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľky, odporcu ako aj zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/79/2001
vyplynulo, že sa dňa 14.10.1999 zúčastnila autobusového výletu. Autobus Karosa, EČV: TN XXX. AE
riadil vodič A. J. a jeho majiteľom a prevádzateľom bol odporca, ktorý bol pre prípad svojej zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou tohto autobusu poistený u vedľajšieho účastníka. Asi o 6.00 hod.
uvedeného dňa došlo v T. k dopravnej nehode, keď vodič J. nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu
vozidla a bez toho, aby dostatočne spomalil nabehol s vozidlom na spomaľovací pás, čo malo za
následok vyhodenie viacerých cestujúcich zo zadných sedadiel, medzi inými aj navrhovateľky, a
následný pád, ktorý týmto cestujúcim spôsobil rôzne zranenia. Za uvedený skutok bol vodič J. trestne

stíhaný.Vrámciprípravnéhokonaniaboldňa07.03.2001podanýznalcomMUDr.V.Š.znaleckýposudok
ohľadne zranení, ktoré cestujúci pri uvedenom skutku utrpeli. U navrhovateľky menovaný znalec okrem
iného hodnotil utrpené zranenia ako zranenia ťažké a stanovil aj bodové ohodnotenie v celkovom
počte 345 bodov a to za zlomeninu bedrového stavca 175 bodov, zlomeninu dolnej časti predkolenia
82,5 bodov a zvýšenie položky zlomenina bedrového stavca z dôvodu operácie o 87,5 bodov. V rámci

prípravného konania bola medzi inými vypočutá ako svedkyňa aj navrhovateľka a to dňa 05.02.2001,
kedy navrhovateľka sa pri výsluchu pripojila k trestnému stíhaniu vodiča J. a uplatnila si nárok na
náhradu škody - bolestného a ušlej mzdy. V prípravnom konaní bol vypočutý aj odporca, ktorý pri svojom
výsluchu dňa 21.7.2000 potvrdil, že je majiteľom autobusu Karosa EČV: TN XXX. AE, ktorý v deň
14.10.1999 šoféroval obvinený J.. Táto skutočnosť bola preukázaná aj potvrdením O. D. I. v T. zo dňa

12.08.2004.VtrestnomkonanípredOkresnýmsúdovTrnavabolobžalovanývodičJ.trestnýmrozkazom
č.k. 6T/79/2001-147 zo dňa 30.03.2001 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečnýmodkladom jeho výkonu a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Tento trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2001.

Z výpovede navrhovateľky ako aj lekárskych záznamov o jej zdravotnom stave vyplynulo, že

navrhovateľka v dôsledku poškodenia svojho zdravia pri uvedenej nehode, podrobila siedmym
operáciám ako aj kúpeľnému liečeniu.

Z výpovede navrhovateľky a dohody o rozviazaní pracovného pomeru navrhovateľky zo dňa 15.12.2000
vyplynulo, že navrhovateľka bola v čase úrazu zamestnaná v spoločnosti I. H. a.s., o. z. P. S. a tento
pracovný pomer skončil dňa 15.12.2000 dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo zdravotných
dôvodov u navrhovateľky. Následne bola navrhovateľka podľa potvrdenia Ú. P., S. V. A. R. G. evidovaná

ako nezamestnaná a to v období od 16.12.2000 do 11.03.2001. Podľa vyjadrenia S. P. zo dňa
21.07.2005, zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 12.03.2001 a
rozhodnutia S. P. o výške invalidného dôchodku navrhovateľky bola navrhovateľka dňa 12.03.2001
uznaná za plne invalidnú, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopná vykonávať
akékoľvek sústavné zamestnanie. Tento zdravotný stav navrhovateľky je dôsledkom poškodenia jej

zdravia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 14.10.1999. Navrhovateľke bol od 12.03.2001 priznaný
invalidný dôchodok, ktorý jej je doteraz vyplácaný. Z výpovede navrhovateľky ďalej vyplynulo, že je
vydatá má dve deti, ktoré sú už toho času plnoleté a žijú s ňou a jej manželom v spoločnej domácnosti.
Podľa vlastnej výpovede nebola navrhovateľka pred predmetným úrazom členkou žiadneho športového
klubu, či združenia, nebola politicky ani kultúrne angažovaná. Rada chodievala na výlety, či kúpať sa a

bavilo ju záhradkárčenie. Po nehode už nebola v dôsledku trvalých následkov schopná ďalej pracovať
na záhrade a preto záhradu prenajali tretej osobe, o čom navrhovateľka predložila potvrdenie A. K. zo
dňa 05.12.2005, v ktorom menovaný potvrdil, že od roku 2000 užíva na základe dohody o dočasnom
prenájme pôdy pozemok navrhovateľky o výmere 0,35 hektára. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že
počas liečby zranení, ktoré pri úraze utrpela trpela veľkými bolesťami v oblasti chrbtice i dolnej končatiny.

Týmito bolesťami trpí až doposiaľ, pričom bolesť silnie pri niektorých pohyboch. Z dôvodu obmedzenia
hybnosti, kedy aj pri pohybe používa francúzsku barlu, už nechodí na výlety, nemôže doma žehliť, či
vysávať. Pomoc manžela potrebuje pri kúpaní a sprchovaní, keď sa sama nedokáže dostať do vane
ani z nej vyjsť.

Dňa 03.05.2002 vystavil MUDr. D., T. F. A. L. D. v B. posudok o bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia, ktorým u navrhovateľky ohodnotil bolestné celkovým počtom bodov 652,5 a to konkrétne:
za zlomeninu tela stavca 175 bodov, za trimalleolárnu zlomeninu liečenú operáciou 82,5 bodov, za dézu
TC kĺbu (14.05.2001) 110 bodov, za dézu kĺbu (11.04.2002) 110 bodov. Ďalej MUDr. D. u navrhovateľky
ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 375 a to konkrétne: za úplnú
stuhlosť členka v pravouhlom postavení 250 bodov a za obmedzenie hybnosti chrbtice s príznakmi

koreňového dráždenia 125 bodov.

Dňa 13.08.2003 vystavil MUDr. V., P. K. Ú. C. F. A. L. D. v B. dodatočný posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia navrhovateľky z dôvodu, že v pôvodnom posudku boli opomenuté niektoré
zranenia, neboli bodované ani niektoré ďalšie operácie navrhovateľky a u navrhovateľky vznikli aj ďalšie
trvalé následky. V tomto dodatočnom posudku MUDr. V. ohodnotil ďalšie bolestné celkovým počtom

bodov 197,5 a to konkrétne: šok stredne ťažkého stupňa 30 bodov, otras mozgu stredne ťažkého stupňa
15 bodov, odber spongioznej kosti z lopaty bedrovej kosti 33,75 bodov, založenie externého fixátora
členka a korekčná operácia zadnej hrany 70 bodov, extrakcia osteosintetického materiálu z pravého
členka v dňoch 26.10.1999, 20.07.2000 a 27.06.2003 bo 11,25 bodu v každom prípade, odstránenie
fixátora z bedrovej chrbtice 15 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenie MUDr. V. ohodnotil dodatočne

v celkovom počte bodov 550 a to konkrétne: za ľahké koreňové dráždenie 125 bodov, vážne duševné
poruchy 300 bodov, obmedzenie hybnosti pravého kolena 50 bodov a chronický lymfatický opuch
dolnej pravej končatiny 75 bodov. Podkladom pre podanie tohto posudku v časti bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia bol aj posudok MUDr. S., psychiatra zo dňa 12.08.2003, ktorým
menovaný u navrhovateľky diagnostikovala vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach

okrem poranenia hlavy a tieto ohodnotil počtom bodov 300.Navrhovateľka sa listom zo dňa 14.08.2003 obrátila na vedľajšieho účastníka so žiadosťou o preplatenie
dodatočného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli
stanovené posudkami MUDr. V. a MUDr. S.. Podľa navrhovateľky to bolo prvý krát, čo si u navrhovateľa

uplatnila svoje nároky z poškodenia zdravia. Vedľajší účastník však súdu predložil svoju korešpondenciu
s navrhovateľkou, z ktorej vyplynulo, že o nárokoch navrhovateľky na náhradu škody jednali už v roku
2002. Vedľajší účastník listami zo dňa 08.04.2002 a 21.05.2002 vyzval navrhovateľku v súvislosti s
likvidáciou poistnej udalosti o zaslanie určitých dokladov. V týchto listoch je poistná udalosť v záhlaví
identifikovanásvojímčíslom,dňomnehody,poisteným-odporcomakoajpoškodeným-navrhovateľkou.

Ďalej vedľajší účastník listom zo dňa 16.08.2002 oznámil odporcovi výšku plnenia náhrady škody,
ktorú poskytol navrhovateľke v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela pri nehode dňa 14.10.1999.
Tento list zasielal vedľajší účastník na vedomie aj navrhovateľke. Okrem toho aj zo samotného listu
navrhovateľky zo dňa 14.08.2003, ktorým si mala prvýkrát uplatniť u vedľajšieho účastníka svoje nároky
vyplýva, že navrhovateľka žiada o preplatenie bodového ohodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa posudku MUDr V. s tým, že bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa

posudku MUDr. D. už bolo navrhovateľke vyplatené. Po vykonaní tohto dokazovania právny zástupca
navrhovateľky uznal, že navrhovateľka sa o osobe odporcu, ako zodpovedného za škodu, ktorú utrpela
na zdraví, dozvedela z listov vedľajšieho účastníka z 08.04.2002 a 21.05.2002.

Súd v konaní ustanovil znalca MUDr. J. P., ktorý na základe pokynov súdu podal dňa 05.05.2006
znalecký posudok č. 5/2006. Z tohto znaleckého posudku okrem iného vyplynulo, že úraz, ktorý

navrhovateľka utrpela bol ťažký a jeho liečba bola veľmi komplikovaná a dlhodobá. Najťažším zranením
bola zlomenina stavca, ktorá však bola dobre operačne stabilizovaná. Veľmi komplikovane sa u
navrhovateľky hojil úraz pravého členkového kĺbu. Členok nebol ani po opakovaných operáciách v
dobrom postavení a musela sa urobiť arthrodéza členkového kĺbu a pre neúspech a bolesti tiež
niekoľkokrát reoperácia. Znalec konštatoval, že liečba navrhovateľky bola zdĺhavá, komplikovaná,

náročná a veľmi bolestivá. Bolestné znalec ohodnotil celkovým počtom bodov 941,75 a to konkrétne: za
zlomeninu stavca 350 bodov (zvýšenie na dvojnásobok pre bolestivý spôsob liečby), za trimalleolárnu
zlomeninu liečenú operáciou 82,5 bodov, šok stredne ťažkého stupňa 30 bodov, za dézu kĺbu
(14.05.2001) 110 bodov, za dézu kĺbu (11.04.2002) 110 bodov, za odber spongioznej kosti z lopaty
bedrovej kosti 33,75 bodov, za naloženie externého fixátora členka (08.11.1999) 70 bodov, za korekčnú

operáciu zadnej hrany (25.10.1999) 70 bodov, za poliekovú hepatopathiu 30 bodov, za extrakciu
osteosyntetického materiálu z pravého TC kĺbu (20.07.2000) 15 bodov, za extrakciu osteosyntetického
materiálu z pravého TC kĺbu (27.06.2003) 15 bodov, za odstránenie fixátora z bedrovej chrbtice 25,5
bodov. Znalec podľa svojho vyjadrenia zvýšil bodové ohodnotenie u zlomeniny stavca na dvojnásobok
preenormnebolestivýspôsobliečby,opakovanéinfúzie,transfúzieaoperácie.Plnehodnotilsamostatné

operácie z 08.11.1999, 14.05.2001 a 11.04.2002. Vybratie osteosyntetického materiálu hodnotil taktiež
oba razy plne , pretože bolo robené v rôznom čase a s dostatočným časovým odstupom. Otras mozgu
u navrhovateľky nehodnotil, nakoľko o ňom nie je zmienka v zdravotnej dokumentácii. Ďalej znalec v
podanom znaleckom posudku ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľky celkovým
počtom bodov 500 a to konkrétne: za úplnú stuhnutosť členkové kĺbu v nepriaznivom postavení 300

bodov, chronický opuch pravej dolnej končatiny 75 bodov, obmedzenie pohyblivosti pravého kolena
ľahkého stupňa 50 bodov a poúrazové obmedzenie chrbtice ľahké 75 bodov. Podľa vlastného vyjadrenia
znalec

prekvalifikoval položku poúrazové obmedzenie chrbtice z dôvodu, že v zdravotnej dokumentácii nebola
zmienka o koreňovom dráždení a takéto ťažkosti neudávala ani navrhovateľka pri vyšetrení znalcom.

Znalec neuznal položku vážne duševné poruchy, pretože v zdravotnej dokumentácii o nich nie je
zmienka, navrhovateľka nebrala príslušné lieky a tiež pri vyšetrení znalcom sa na takéto ťažkosti
nesťažovala.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu potvrdeného navrhovateľkou, listu navrhovateľky
vedľajšiemu účastníkovi zo dňa 14.08.2003 a listov vedľajšieho účastníka navrhovateľke zo dňa

01.10.2003 a 03.11.2003 mal súd za preukázané, že vedľajší účastník ešte pred podaním návrhu
navrhovateľky na súd vyplatil navrhovateľke titulom bolestného 28.650,- Sk (podľa posudku MUDr. D.)
a 6.750,- Sk (podľa posudku MUDr. V.) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 22.500,- Sk (podľa
posudku MUDr. D.) a 7.500,- Sk (podľa posudku MUDr. V.). Zoznamom platieb vedľajšieho účastníka
na strane odporcu zo dňa 11.07.2006 bolo ďalej preukázané, že po podaní znaleckého posudku MUDr.P. zaplatil vedľajší účastník navrhovateľke 20.655,- Sk titulom bolestného, čím celkovo vyplatil vedľajší
účastníknavrhovateľkenabolestnom56.055,-Sk,čopredstavuje934,25bodu,keďbodovéohodnotenie
bolestného znalcom MUDr. P. vedľajší účastník krátil v položke polieková hepatopathia v zmysle zásad

bodového hodnotenia o 1 z 30 bodov na 22,5 bodov.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa§438ods.1Občianskehozákonníkaakškoduspôsobíviacškodcov,zodpovedajúzaňuspoločne

a nerozdielne.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právna úprava odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia bola po poškodení zdravia,
ktoré navrhovateľka utrpela 14.10.1999 zmenená, keď dňa 01.08.2004 nadobudol účinnosť zákon č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý zároveň
zrušil predchádzajúci právny predpis upravujúci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia, ktorým bola vyhláška č. 32/1965 Zb.. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. V tomto zmysle súd uplatnené
nároky navrhovateľky posudzoval podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho

úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá platila v čase vzniku poškodenia zdravia navrhovateľky.

Podľa § 2 ods. 1 vyššie uvedenej vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti
spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe

poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie uvedenej vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa
odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí

byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.Podľa§9ods.1vyššieuvedenejvyhláškyč.32/1965Zb.posúdeniesavykoná,lenčostavpoškodeného
možno považovať za ustálený.

Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie uvedenej vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240
000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

V zmysle § 7 ods. 3 vyššie uvedenej vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad
sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2.

Na základe posúdenia výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 32/1965 Zb. dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je
dôvodný len čiastočne.

Bolo bezpochyby preukázané, že navrhovateľka utrpela poškodenie zdravia pri nehode dňa 14.10.1999,
ktorú nehodu spôsobil vodič autobusu A. J., ktorý bol aj za toto svoje konanie trestne stíhaný a

právoplatne uznaný rozhodnutím súdu vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. Menovaný vodič
autobusu tak zodpovedá za škodu na zdraví, ktorú navrhovateľka utrpela v zmysle § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keďže zavinene porušil svoje právne povinnosti a v príčinnej súvislosti s
týmto porušením navrhovateľke vznikla škoda na zdraví. Okrem vodiča autobusu zodpovedá za
škodu na zdraví navrhovateľky aj odporca, pretože v konaní bolo preukázané, že práve odporca

bol prevádzateľom autobusu, ktorý riadil vodič Š. J.. Odporca preto ako prevádzateľ motorového
vozidla, v ktorom navrhovateľke utrpela dňa 14.10.1999 zranenia zodpovedá v zmysle § 427 ods. 1
Občianskeho zákonníka za poškodenie zdravia navrhovateľky, ktorá škoda bola vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky vozidla. Keďže za škodu na zdraví, ktorá bola spôsobená navrhovateľke zodpovedá
tak vodič autobusu ako aj odporca ako jeho prevádzateľ, dospel súd v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka k záveru, že tieto osoby zodpovedajú za škodu
na zdraví navrhovateľky spoločne a nerozdielne. V súlade s citovaným ustanovením § 511 ods. 1
Občianskeho zákonníka tak môže navrhovateľka požadovať plnenie náhrady škody na svojom zdraví
od ktorejkoľvek osoby spomedzi osôb, ktoré za jej škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne, a teda
je na vôli navrhovateľky, či bude náhradu škody požadovať od vodiča autobusu A. J. alebo odporcu

ako prevádzateľa autobusu, prípadne od nich oboch. V danom prípade sa navrhovateľka domáhala
náhrady škody od odporcu ako prevádzateľa autobusu, čo je plne v súlade s citovanými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o škodu na zdraví v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka sa pri takejto škode jednorazove
odškodňujú bolesti poškodeného, teda bolestné a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Aká je

podstata týchto nárokov, akým spôsobom a podľa akých zásad sa vypočítavajú a ostatné podmienky
ich priznania a poskytovania upravuje osobitný právny predpis, ktorým bola v čase poškodenia
zdravia navrhovateľky, 14.10.1999, vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho
úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa § 2 ods. 1 a § 4 ods. 1 uvedenej vyhlášky sa náhrada

bolestného poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov a náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje preukázateľne
nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Aj z uvedeného je
zrejmé, že nárok na bolestné a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatné

čiastkové nároky a preto musia byť všetky podmienky ich poskytnutia skúmané osobitne pri bolestnom
a osobitne pri sťažení spoločenského uplatnenia.

Čo sa týka výšky samotných náhrad za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, tieto sa poskytujú
v súlade s hore citovanými ustanoveniami vyhlášky č. 32/1965 Zb. na základe posúdenia zdravotnéhostavu poškodeného, ktoré posúdenie vykoná ošetrujúci lekár. Tento vo svojom posudku vykoná bodové
ohodnotenie bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia a predmetná vyhláška stanovuje, že výška
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

V danom prípade vykonal posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky dňa 03.05.2002 MUDr.
D., ktorý ohodnotil bolestné celkovým počtom bodov 652,5 a sťaženie spoločenského uplatnenia
celkovým počtom bodov 375. Následne bolo dňa 13.08.2003 vykonané posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľky MUDr. V. ohodnotil ďalšie bolestné celkovým počtom bodov 197,5 a ďalšie sťaženie
spoločenského uplatnenie počtom bodov 550, pričom pri posúdení sťaženia spoločenského uplatnenia

vychádzal aj z posudku, ktorý dňa 12.8.2003 vystavil MUDr. S.. Znalec, ktorého súd v tomto konaní
ustanovil, podal znalecký posudok, v ktorom po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky určil
bolestné počtom bodov 941,75 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 500. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že vedľajší účastník na strane odporcu, poisťovňa, u ktorej bol odporca
pre prípad svojej zodpovednosti za škodu poistený, vyplatila navrhovateľke titulom bolestného spolu
56.055,- Sk, čo zodpovedá počtu bodov 934,25, teda ako bolo bolestné bodovo ohodnotené podaným

znaleckým posudkom, s tou výnimkou, že vedľajší účastník krátil bodové ohodnotenie v položke
polieková hepatopathia v zmysle zásad bodového hodnotenia o 1 z 30 bodov na 22,5 bodov. Tiež
bolo dokazovaním preukázané, že vedľajší účastník vyplatil ďalej navrhovateľke titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia spolu 30.000,- Sk, čo zodpovedá počtu bodov 500, teda ako bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia bodovo ohodnotené podaným znaleckým posudkom.

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby jej súd priznal mimoriadne zvýšenie bolestného i náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to pripúšťa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
ktorý stanovuje, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2
vyhlášky. Vzhľadom na už vyššie uvedenú skutočnosť, že nárok na bolestné i nárok na náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia súd dva samostatné čiastkové nároky, súd skúmal, či sú podmienky
primeraného zvýšenia odškodnenia splnené osobitne pri každom z týchto nárokov navrhovateľky. Po
posúdení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tieto podmienky sú splnené len
pri nároku navrhovateľky na náhradu bolestného.

Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť môže súd priznať len v prípadoch hodných osobitného

zreteľa. O taký to prípad ide vtedy, ak poškodený trpel bolesťami spôsobenými poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, ktoré bolesti sú väčšie ako bolesti iných
osôb s porovnateľným poškodením zdravia. Aj keď bolesť ako taká je subjektívny pocit vnímaný
poškodeným, ktorý nemožno žiadnym spôsobom objektívne kvantifikovať, je možné podľa súdu posúdiť,
či v konkrétnom prípade, musela byť bolesť objektívne väčšia, a tu sa má na mysli aj dlhšie trvajúca, ako

v iných obdobných prípadoch. Takéto posúdenie je možné vykonať na základe lekárskeho zhodnotenia
rozsahu a závažnosti zranení, priebehu a dĺžky trvania ich liečení, spôsobu liečenia a podobne,
Jedným z kritérií posúdenia konkrétneho prípadu ako prípadu hodného osobitného zreteľa môže byť
aj skutočnosť, že si zranenia vyžiadali opakované úkony liečenia /operácie, transfúzie a podobne/,
ku ktorým by v obdobnom prípade poškodenia zdravia za obvyklého chodu vecí nebolo došlo. V

predmetnej právnej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že o takýto prípad hodný
osobitného zreteľa sa u navrhovateľky v prípade bolestného jedná. Zo znaleckého posudku, ktorý bol
v konaní podaný znalcom MUDr. P. vyplynulo, že sa u navrhovateľky veľmi komplikovane hojil úraz
pravého členkového kĺbu, keďže členok nebol ani po opakovaných operáciách v dobrom postavení a
musela sa urobiť arthrodéza členkového kĺbu a pre neúspech a bolesti tiež niekoľkokrát reoperácia.

Znalec konštatoval, že liečba navrhovateľky bola zdĺhavá, komplikovaná, náročná a veľmi bolestivá.
Podľa názoru súd je preto dôvodné sa domnievať, že navrhovateľka trpela väčšími bolesťami a po
dlhšiu dobu ako iné osoby s porovnateľným poškodením zdravia a je ak daný dôvod na mimoriadne
zvýšenie odškodnenia jej bolesti. V zmysle už citovaného § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. musí
byť aj takéto mimoriadne zvýšenie primerané po zvážení všetkých okolností prípadu sa súdu ako

primeraná javilo päť násobné zvýšenie základného odškodnenia bolestného. Pri určení konkrétnej výšky
takto mimoriadne zvýšeného odškodnenia bolestného sa súd ale musel vysporiadať aj so vznesenou
námietkou premlčania vedľajšieho účastníka. Tu súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na
mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného je skutočne čiastočne premlčaný. Súd vychádzal z toho,že dňa 03.05.2002 vystavil MUDr. D. posudok, ktorým ohodnotil bolestné u navrhovateľky. Námietky
navrhovateľky, že až pri podaní posudku MUDr. V. dňa 13.08.2003 možno zdravotný stav navrhovateľky
považovať za ustálený a navrhovateľka si až po podaní tohto posudku mohla uplatňovať svoje nároky,

keďže tieto sa odškodňujú jednorazovo sú podľa súdu nedôvodné. V položkách ohodnotených MUDr.
D. musel byť zdravotný stav navrhovateľky už ustálený a umožňujúci vykonať bodové ohodnotenie, inak
by menovaný ošetrujúci lekár nemohol posudok vystaviť. Aj samotný MUDr. V. vo svojom neskoršom
posudku uvádza, že podáva dodatočné ohodnotenie bolestného. Okrem toho skutočnosť, že zákon
stanovuje, že sa bolestné odškodňuje jednorazovo neznamená, že po odškodnení bolestného na

základe posudku ošetrujúceho lekára nemôže prísť ešte k ďalšiemu odškodneniu bolestného ak sa
po liečení, ktoré bolo zhodnotené prvým posudkom vykonalo ďalšie liečenie, ktoré je v príčinnej
súvislosti s poškodením zdravia, za ktoré bolo bolestné poskytnuté. Podľa súdu sa tak navrhovateľka
dňa 03.05.2002 dozvedela o výške škody, pričom v uvedený deň už aj vedela, kto jej za túto škodu
zodpovedá, pretože v konaní bolo preukázané, že o zodpovednosti odporcu sa dozvedela z listov
vedľajšieho účastníka zo dňa 08.04.2002 a 21.05.2002. Dňa 04.05.2002 (deň nasledujúci po vystavení

posudkuMUDr.D.)takbolivtýchpoložkáchbolestného,ktorézhodnotilvposudkuMUDr.D.splnenéobe
podmienky, ktoré § 106 Občianskeho zákonníka stanovuje pre začatie plynutia objektívnej dvojročnej
premlčacej lehoty. Táto premlčacia lehota márne uplynula dňa 04.05.2004, pretože navrhovateľka si
svoj nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnia bolestného v týchto položkách uplatnila na súde až
dňa 06.09.2004. Súd tak mohol mimoriadne, päť násobné, zvýšenie odškodnenia bolestného priznať

navrhovateľke len v položkách, ktoré boli hodnotené v posudku MUDr. V. a rovnako tak aj znaleckom
posudku MUDr. P.. Konkrétne sa jedná o šok stredne ťažkého stupňa za 30 bodov, odber spongioznej
kosti z lopaty bedrovej kosti za 33,75 bodov, naloženie externého fixátora členka (08.11.1999) za 70
bodov,korekčnúoperáciazadnejhrany(25.10.1999)za70bodov,poliekovúhepatopathiuza22,5bodov
(tu súd za súhlasu všetkých účastníkov vykonal krátenie bodového hodnotenia znalca 30 bodov o 1 v

zmysle zásad bodového hodnotenia stanovených vyhláškou 32/1965 Zb.), extrakcia osteosyntetického
materiálu z pravého TC kĺbu (20.07.2000) za 15 bodov, extrakcia osteosyntetického materiálu z pravého
TC kĺbu /27.06.2003/ za 15 bodov a odstránenie fixátora z bedrovej chrbtice 25,5 bodov. Spolu tak
základné bodové ohodnotenie bolestného v položkách, kde súd pristúpil k mimoriadnemu zvýšeniu
odškodnenia predstavuje 281,75 bodu, čo pi hodnote 60 Sk za 1 bod je 16.905,- Sk. Mimoriadne

zvýšenie odškodnenia vo výške päť násobku potom predstavuje 84.525,- Sk /16.905 x 5 = 84.525/,
od čoho súd musel odrátať sumu 16.905,- Sk ako odškodnenie základného bodového ohodnotenia
bolestného v týchto položkách, ktoré už vedľajší účastník navrhovateľke zaplatil. Na základe uvedeného
súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom bolestného 67.620,- Sk (84.525 - 16.905 =
67.620) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tej časti, v ktorej bol nárok navrhovateľky premlčaný

súd návrh zamietol.

Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré tiež
navrhovateľka v návrhu požadovala, aj tu môže súd takéto zvýšenie priznať len v prípadoch hodných
osobitného zreteľa. V zmysle konštantnej súdnej judikatúry sa o takýto prípad jedná vtedy, ak bol
poškodený pred poškodením svojho zdravia mimoriadne zapojený v nejakej oblasti spoločenského

života /kultúrnej, umeleckej, politickej, športovej a podobne/, pričom toto mimoriadne zapojenie už v
dôsledku následkov poškodenia svojho zdravia už vykonávať nemôže alebo len vo veľmi obmedzenej
miere. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by sa u navrhovateľky
o takýto prípad hodný osobitného zreteľa jednalo. Podľa názoru súdu viedla navrhovateľka pred
poškodením svojho zdravia normálny život ako iný ľudia v jej veku a nevykonávala nejakú mimoriadnu

aktivitu v niektorej z oblastí spoločenského života. Je zrejmé a v konaní to bolo preukázané, že
poškodenie zdravia, ktoré navrhovateľky utrpela zanechalo trvalé následky, ktoré majú nepriaznivé
dôsledky pre jej životné úkony, pre uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb. Tieto trvalé
následky sú však odškodnené základnou sadzbou bodového ohodnotenia a samy osebe nezakladajú
podmienky na mimoriadne zvýšenie odškodnenia. Ďalej sa pri posudzovaní tohto nároku navrhovateľky

musel súd vysporiadať aj so vznesenou námietkou premlčania vedľajšieho účastníka. Aj tu, z rovnakých
dôvodov ako už boli uvedené pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť,
treba konštatovať, že nárok navrhovateľky bol v položkách, v ktorých vykonal bodové hodnotenie MUDr.
D. posudkom zo dňa 03.05.2002 premlčaný, pretože objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v týchto položkách márne

uplynula dňa 04.05.2004 a navrhovateľka podala na súd návrh až dňa 06.09.2004. V položkách sťaženia
spoločenského uplatnenia, u ktorých nárok navrhovateľky premlčaný nebol zase platí vyššie uvedené,teda, že súd nezistil, žeby sa u navrhovateľky jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by
odôvodňoval mimoriadne zvýšenie odškodnenia. Preto súd návrh navrhovateľky v časti mimoriadneho
zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol, a to tak z dôvodu čiastočného

premlčania nároku ako aj z dôvodu, že v zostávajúcej časti sa nejednalo o prípad hodný osobitného
zreteľa.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Podľa výsledku tohto konania možno úspešnosť navrhovateľky i odporcu

hodnotiť ako čiastočnú. Súd totiž návrh navrhovateľky zamietol v časti z dôvodu premlčania jej nárokov
a aj z dôvodu, že neboli zistené dôvody na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. V tejto časti bol teda úspešný odporca. Na druhej strane aj navrhovateľka bola v časti
úspešná, keď mal súd za to, že boli splnené podmienky osobitného zreteľa a v položkách bolestného,
ktoré neboli premlčané mimoriadne zvýšil náhradu bolestného. Aj keď zvýšenie nebolo v rozsahu v akom
ho požadovala navrhovateľka, tu výška mimoriadneho zvýšenia záležala na úvahe súdu a preto možno

v tejto časti navrhovateľku hodnotiť ako úspešnú. Z týchto dôvodov sa súd rozhodol v súlade s citovaným
ustanovením O.s.p. žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich
nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V zmysle tohto ustanovenia má súd právo

na náhradu trov konania, ktoré platil proti navrhovateľke i odporcovi, pretože každý z nich bol v určitej
časti predmetu konania neúspešný. Pretože úspech, resp. neúspech účastníkov vzhľadom na predmet
konania nemožno celkom dobre kvantifikovať, rozhodol súd, že náhradu trov konania štátu sú účastníci
povinný zaplatiť rovnakým dielom. Trovy štátu v tomto konaní predstavujú 13..400,- Sk, ktoré súd zaplatil
z rozpočtových prostriedkov súdu ako znalečné MUDr. P. za podaný znalecký posudok. V zostávajúcej

časti 7.000,- Sk bolo znalečné vyplatené zo zálohy zloženej navrhovateľkou. Preto súd navrhovateľke
uložil zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 3.200,- Sk, čo spolu s jej vyčerpanou zálohou 7.000,-
Sk predstavuje polovicu sumy znalečného. Rovnako tak súd zaviazal aj odporcu na zaplatenie 10.200,-
Sk, pričom na túto povinnosť započítal zálohu 7.000,- Sk, ktorú odporca zložil na trovy znaleckého
dokazovania až po vyplatení znalečného MUDr. P. a teda zostala nevyčerpaná na účte tunajšieho súdu.

Odporcovi tak zostáva po započítaní nevyčerpanej zálohy zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania
štátu v sume 3.200,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.