Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 21, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 5C/761/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa lov

1/ M. P., bytom H. S. XXX a 2/ E. P., bytom H. S. XXX. obe zast. JUDr. J. K., advokátom so sídlom v
T., J. Z. XXXX/XXX. proti odporkyni I. V., bytom H. S. XXX,. zast. Ing. R. R., D. N. V., K. XX. o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že navrhovateľky sú podielovými spoluvlastníčkami E-KN parcely č. 1488, orná pôda
bez výmery, k. ú. H. S., zapísanej na LV č. 1556, S. K. T., a to každá v podiele 1/2.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľkám spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
12.537,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali určenia, že sú podielovými

spoluvlastníčkaminehnuteľnosti popísanejvovýrokurozsudku,atokaždávpodiele1/2sodôvodnením,
že v tomto pomere uvedenú nehnuteľnosť zdedili po svojom neb. otcovi O. S. na základe dedičského
rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 20.02.2001, č. k. D 1240/00-43.

Odporkyňa žiadala žalobný návrh v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť. Uviedla, že nakoľko
spornú parcelu od nepamäti užíva ich rodina, vlastnícke právo k nej vydržala ako oprávnený držiteľ, o
čom svedčí i vydané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa Notárskeho poriadku zo dňa 02.12.1996,
na základe ktorého osvedčenia bola i vykonaná zmena vlastníckeho práva k spornej parcele v katastri
nehnuteľností v prospech odporkyne a tento stav trvá doposiaľ. Odporkyňa však nevedela nielen

zdokladovať ale ani uviesť právny titul, na základe ktorého sa jej rodičia a po ich smrti ona chopili držby
spornej nehnuteľnosti.

Vo veci už bolo rozhodnuté tak, že súd I. stupňa rozsudkom zo dňa 31.10.2002 žalobný návrh zamietol.
Na odvolanie navrhovateliek však odvolací súd svojím uznesením zo dňa 23.10.2003, č. k. 19Co
44/03-84 prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou
súdu I. stupňa zamerať potrebnú pozornosť právnemu posúdeniu veci.

Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či navrhovateľky uniesli dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
požadovanom určení majú naliehavý právny záujem, ako i otázkou, či navrhovateľky správne vymedzili

okruh účastníkov, aby konanie netrpelo nedostatkom vecnej legitimácie. Bez splnenia týchto procesných
podmienok totiž súd nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu

je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/
O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel
a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Výnimkou je prípad, keď sa porušenie práva

týka nehnuteľnosti. Vtedy je právny záujem na požadovanom určení daný už len tým, že právny

stav vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti a výrok určovacej žaloby
môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V prejednávanej veci možno bez väčších pochybností ustáliť, že sa jedná práve o takýto prípad, keď
žalobný petit môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím je

naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení nespochybniteľná. Rovnako, keďže návrh
smeruje proti subjektu, ktorý je ako vlastník

navrhovateliek, súd ustálil, že navrhovateľky správne vymedzili okruh účastníkov a teda možno
bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že konanie netrpí ani nedostatkom vecnej legitimácie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, t.j. že procesné podmienky určovacej žaloby sú v danom prípade

splnené, súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky sporu.

Ako vyplýva z povahy žaloby na určenie vlastníctva podľa § 80 písm. c) O. s. p., ide o žalobu, ktorá
sa pridružuje k žalobám zabezpečujúcim súdnu ochranu vlastníckeho práva. Základným predpokladom
úspešnosti žaloby na určenie vlastníctva z vecnej stránky je preukázanie, že v prospech navrhovateľa
svedčí nadobúdací titul. Ani preukázaním existencie takéhoto titulu však nemusí byť nárok na ochranu

opodstatnený, ak v prospech odporcu taktiež svedčí iný nadobúdací titul, na základe ktorého došlo k
strate alebo obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov A. B., A. V., J. Č., A. M., I. P., V.
Š., M. T., J. P., M. P., V. P., M. K., A. P. a A. Z., ohliadkou na mieste samom ako i oboznámením sa s
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z identifikácie parciel zo dňa 20.02.2006 je zrejmé, že Pkn parcela č. 1488 v zápisnici č. 2221 k.
ú. H. S., roľa je totožná s E-KN parcelou č. 1488, druh pozemku orná pôda, k. ú. H. S., zapísanou na
LV č. 1556 S. K. T..

Z osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu zo dňa 20.02.2001, č. k D 1240/00-43 vyplýva, že spornú
nehnuteľnosť zdedili navrhovateľky po svojom neb. Otcovi O. S. do podielového spoluvlastníctva v

rovnakých čiastkach.

Výpoveďou svedkov M. K., A. B., A. V., J. Č., V. P., A. P., A. M., A. Z. a V. Š. bolo preukázané, že spornú
nehnuteľnosť užívali od 50-tych rokov minulého storočia rodičia odporkyne a po ich smrti odporkyňa.
Žiaden zo svedkov nevedel uviesť, či rodičia odporkyne uvedenú parcelu kúpili, zamenili, či ju mali
vypožičanú, prenajatú alebo z akého iného titulu ju užívali.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Z citovaného ust. § 134 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nadobudnúť vlastníctvo vydržaním môže
len dobromyseľný držiteľ. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu vec alebo právo prináleží, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv

držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa má vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo
vzniknúť, teda i k právnemu titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera má
byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je
opodstatnené. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčia o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul

uchopenia držby. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo
k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním. Ide o mylný názor, že k nadobudnutiu oprávnenej držby sa
vyžaduje existujúci, hoci neplatný právny titul. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul,
ide mu len o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí.
Ťažko však môže byť objektívne v dobrej viere ten, kto vec našiel, mal ju vypožičanú alebo prenajatú

a pod.. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za
následok prevod vlastníctva. Spravidla bude jednať v skutkovom omyle, výnimočne môže ísť o omyl
právny, judikatúra totiž zásadne vychádza z toho, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti nemôže v
zásade byť ten, kto sa jej držby chopil na základe ústnej zmluvy, t. j. na základe právneho omylu.
Tento záver vychádza zo všeobecného pravidla o neospravedlniteľnosti právneho omylu. Pri zachovaní

obvyklej opatrnosti si totiž kupujúci musí byť vedomý, že nehnuteľnosť nemožno nadobudnúť ústnou
zmluvou. Preto judikatúra žiada, aby držiteľ bol objektívne v dobrej viere, že tu právny titul je, i keď v
skutočnosti tu žiadny titul nie je. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod;
postačí, aby tu bol domnelý právny titul, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam
vdobrejviere,žemu právnytitulsvedčí. Bežnésúprípady,keďniektokúpi,zdedíalebo inaknadobudne

pozemok, ktorý začne užívať spolu s časťou susedného pozemku. Tu bude titulom, na základe ktorého
sa chopil držby, kúpna zmluva alebo rozhodnutie o dedičstve, i keď sa objektívne na časť susedného
pozemku nevzťahuje. Presne povedané, titul tu vlastne nie je ( nevzťahuje sa na predmet držby );
akokoľvek vzhľadom k okolnostiam prípadu držiteľ môže byť v dobrej viere, že tu titul je.

V prejednávanej veci je nesporné, že v prospech navrhovateliek svedčí nadobúdací titul, a to dedenie

po ich neb. otcovi O. S.. Ako však bolo uvedené, pre rozhodnutie vo veci samej je potrebné sa taktiež
zaoberať tým, či v prospech odporkyne nesvedčí iný nadobúdací titul, na základe ktorého došlo k strate
alebo obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateliek. Je nesporné, že v prospech odporkyne svedčí
skutočnosť, že spornú parcelu jej rodičia a po ich smrti ona dlhodobo užívajú. Ako však vyplýva z
vyššieho výkladu, k faktickému užívaniu musí pristúpiť na to, aby boli splnené podmienky vydržania i

ďalšia skutočnosť, a to dobromyseľnosť, ktorú v konaní má preukazovať ten, kto sa vydržania dovoláva.
Ak chce účastník v konaní úspešne preukázať svoju dobromyseľnosť má nielen tvrdiť, a to spravidla
v skutkovom omyle, že v prospech neho svedčí titul uchopenia, i keď v skutočnosti to tak nie je ale
následne má svoje tvrdenie i preukázať či už vo forme domnelého titulu tak, aby bez akýchkoľvek
pochybností bolo zrejmé, že jeho dobromyseľnosť je objektívna. V prejednávanej veci odporkyňa

nielenže nepreukázala, netvrdila ale naopak doznala, že sama nevie z akého dôvodu jej rodičia a po ich
smrti ona začali užívať predmetnú nehnuteľnosť. Tým priamo vylúčila možnosť byť dobromyseľnou v
užívaní tejto parcely, čo v konečnom dôsledku znamená, že nemohla uvedenú parcelu vydržať.

Pokiaľ je správny záver súdu o tom, že na strane odporkyne neboli splnené podmienky vydržania, keď
objektívne nebola dobromyseľná, musí byť správny i ten záver, že sporná nehnuteľnosť je v podielovom

spoluvlastníctve navrhovateliek v rovnakom pomere. Z týchto dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo
výroku a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.Navrhovateľky, ktoré mali vo veci plný úspech, majú podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov
konania v celkovej výške 12.537,- Sk, ktoré sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom vo výške 500,-
Sk a trovami právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava, spísanie žaloby,

pojednávanie 21.06.2001, 20.12.2001 ) po 320,- Sk, 4 x 100,- Sk režijný paušál, 9 úkonov právnej
služby ( porada s klientom 29.10.2002, 07.12.2005, pojednávanie 31.10.2002, 23.10.2003, 08.12.2005,
20.09.2006, 16.02.2007, spísanie odvolania, ohliadka 26.09.2006 ) po 800,- Sk, 3 x 116,- Sk, 1 x 128,-
Sk, 2 x 150,- Sk, 2 x 164,- Sk, 1 x 178,- Sk režijný paušál, 1/2 právneho úkonu ( vyhlásenie rozsudku
21.02.2007 ) po 800,- Sk, 1/2 x 178,- Sk režijný paušál, cestovné 290,- Sk a strata času za 4 polhod.

po 274,- Sk. Pri priznávaní náhrady trov konania súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 1.000,- Sk v
súlade s ohodnotením nehnuteľností prifsd ich prejednaní v dedičskom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.