Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/103/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky K. M., štátnej

občianky S. R., bytom D. N. V., Š. XXX/X,. v konaní zastúpenej JUDr. S. Š., advokátom so sídlom T., M.
N.. X proti odporcovi J. B., štátnemu občanovi S. R., bytom D. N. V., M. XXX/XX,. v konaní zastúpenému
JUDr. J. K., advokátom so sídlom T., J. Z. XXXX/XXX. o zaplatenie 500.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu 500.000,- Sk spolu s 13 % úrokom z omeškania
od 01.03.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 69.200,- Sk, k rukám právneho zástupcu
navrhovateľky JUDr. S. Š., advokáta, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 12.953,- Sk na účet Okresného
súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia 500.000,- Sk s príslušenstvom
titulom nevrátenej pôžičky. Uviedla, že jej nebohý manžel uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej odporcovi požičal 500.000,- Sk, ktorú sumu pôžičky odporca v lehote jej splatnosti do
28.02.2003 a ani doposiaľ nevrátil.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že od nebohého manžela navrhovateľky
si nikdy takúto pôžičku nezobral a ani nepodpísal zmluvu o pôžičke, ktorú navrhovateľka súdu predložila.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,oboznámenímlistinnýchdôkazovazistiltentoskutkový
stav:

Navrhovateľka vo svoje výpovedi uviedla, že o pôžičke svojho manžela odporcovi sa dozvedela vo
februári 2002, kedy ju jej manžel dňa 03.02.2002 zobral na chalupu do P., ktorú vlastnil odporca. Išli tam

spolu s pánom Z., ktorý mal chalupu oceniť, pričom manžel jej povedal, že chalupa sa bude predávať
lebo odporca mu dlží peniaze. O dva dni neskôr manžel navrhovateľky zahynul, čo bolo preukázané aj
osvedčením o dedičstve vydanom súdnou komisárkou JUDr. Ž. P., notárkou dňa 18. novembra 2002 pod
sp. zn. 21D/339/2002, Dnot 63/2002. V pozostalosti manžela našla navrhovateľka potvrdenie o prevzatí
sumy 250.000,- Sk ako pôžičky odporcom a preto odporcu vyzvala na vrátenie týchto peňazí. Podľa
listov navrhovateľky, jej právnej zástupkyne, advokátky JUDr. T. a jej právneho zástupcu JUDr. R. H. na
odporcu zo dňa 07.03.2002, 20.02.2003 a 24.08.2003 bol odporca navrhovateľkou prvými dvomi listami

vyzvaný na vrátenie pôžičky 250.000,- Sk, ktorú mu mal poskytnúť nebohý manžel navrhovateľky. Ažneskôr našla navrhovateľka podľa svojej výpovede v pozostalosti manžela zmluvu o pôžičke zo dňa
17.01.2002, z ktorej vyplynulo, že jej nebohý manžel mal odporcovi požičať finančnú hotovosť 500.000,-
Sk a listom zo dňa 24.8.2003 už odporcu vyzývala na vrátenie pôžičky 500.000,- Sk.

Z daňových priznaní, výkazov o príjmoch a výdavkoch a výkazov o majetku a záväzkoch Ľ. M.
ako fyzickej osoby podnikateľa za roky 1999, 2000 a 2001 ako aj z ostatných účtovných dokladov
menovaného ako podnikateľa za roky 2000 a 2001 vyplýva, že menovaný v uvedených obdobiach
nedosiahol taký čistý zisk z podnikania, z ktorého by mohol odporcovi poskytnúť pôžičku 500.000,- Sk,
nemal v evidencii majetku ani peniaze v takejto hodnote a takúto pôžičku nemal vo svojom účtovníctve

zaúčtovanú.

Zo zápisnice o výsluchu svedka Ing. M. Z., ktorý výsluch bol vykonaný dňa 19.04.2005 Ú. J. A. K. P. T.
vyplýva, že menovaný Ing. Z. v uvedený deň vo svojej svedeckej výpovedi v trestnej veci ČVS: ORP-
XXXX/OEK-TN-XXXX. uviedol, že niekedy vo februári 2002 bol spolu s J. B., F. M. a jeho manželkou
obhliadnuť dom v P., ktorý patril J. B.. On je majiteľom realitnej kancelárie a o sprostredkovanie predaja
tohto domu ho požiadal Ľ. M. s tým, že J. B. mu dlží nejaké peniaze. Cestou autom na miesto obhliadky

mu aj samotný J. B. povedal že z predaja domu splatí svoj dlh Ľ. M.. Na sprostredkovanie predaja domu
podpísal aj s J. B. zmluvu ale dom sa mu nepodarilo predať.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že sa uskutočnila obhliadka jeho chalupy v P., ktorú mal v úmysle
predať a že tejto obhliadky sa okrem neho zúčastnil aj pán Z. a navrhovateľka so svojím nebohým
manželom ale uviedol, že to bolo v období, keď už bolo teplo a teda určite nie vo februári. Poprel,

že by si od nebohého manžela navrhovateľky niekedy požičal 500.000,- Sk alebo že by podpísal
navrhovateľkou predloženú zmluvu o pôžičke alebo potvrdenku o prevzatí 250.000,- Sk. Poukázal na
nezmyselnosť celého prípadu, kedy v jeden deň mal podpísať zmluvu o pôžičke na 500.000,- Sk a
zároveň aj potvrdenku na prevzatie pôžičky 250.000,- Sk. Ďalej uviedol, že v deň, kedy mala byť ním
zmluva a potvrdenka podpísaná, teda 17.01.2002, bol u troch rozličných lekárov, pretože mal problémy

s pravou rukou, ktorú mal buď v dlahe alebo v sadre. Toto bolo potvrdené zdravotnými záznamami,
ktoré odporca predložil a z ktorých vyplynulo, že odporca dňa 17.01.2002 absolvoval psychiatrické
kontrolné vyšetrenie a v rovnaký deň bol ošetrený MUDr. V., praktickým lekárom pre dospelých a na jej
odporúčanie aj chirurgom MUDr. K. a to z dôvodu, že pondelok spadol a má bolesti pravého ramenného
kĺbu. Chirurgom bolo konštatované obmedzenie hybnosti. Tu súd ako na všeobecne známu skutočnosť,

ktorú v zmysle § 121 O.s.p. netreba dokazovať, poukazuje na to, že deň 17.01.2002 bol štvrtok.

Odporca poukázal aj na to, že má vedomosť o tom, že nebohý manžel navrhovateľky mal problém
splácať leasingové splátky na auto a preto nemohol mať peniaze na údajnú pôžičku 500.000,- Sk. Toto
tvrdenie odporcu nebolo preukázané, pretože podľa správy spoločnosti C. S., a.s. zo dňa 25.10.2006,
k tejto správe priloženej zmluvy č. 53900211 a výpisu z účtov na zákazníka Ľ. M., uzatvoril Ľ. M. ako

nájomca s menovanou spoločnosťou ako prenajímateľom dňa 28.08.1998 leasingovú zmluvu na nájom
automobilu P. P. r.v. 1998. Za nájom tohto automobilu platil pravidelne mesačné nájomné 16.912,- Sk od
29.09.1998 do 28.12.1999. Leasingová zmluva bola predčasne ukončená 31.12.1999 z dôvodu totálnej
havárie.

Súdu boli predložené zmluva o pôžičke zo dňa 17.01.2002 a potvrdenka z rovnakého dňa. Z týchto

vyplýva, že v uvedený deň uzatvorili Ľ. M. ako veriteľ a odporca ako dlžník zmluvu o pôžičke, podľa
ktorej veriteľ požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 500.000,- Sk, pričom podľa čl. II zmluvy
peňažná hotovosť vo výške 500.000,- Sk bola odovzdaná dlžníkovi pri podpise zmluvy. Dlžník sa v
zmluve zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 28.02.2003. Text zmluvy o pôžičke je na jednej
strane listu spolu s podpismi účastníkov zmluvy. Na druhej strane listu je počítačom písané notárske

osvedčenie pravosti podpisu odporcu ako dlžníka notárkou JUDr. Ž. P.. Toto osvedčenie je falošné, čo
vyplynulo zo skutočnosti, že osvedčovacia doložka nemá uvedené číslo osvedčenia - O podľa knihy
osvedčenia pravosti podpisov a chýba dátum osvedčenia podpisu. Tieto skutočnosti uviedla ako dôkaz
sfalšovania osvedčenia podpisu aj notárka JUDr. Ž. P. vo svojej správe súdu zo dňa 20.06.2005, v ktorej
ďalej uviedla, že v deň podpisu zmluvy, 17.01.2002, nebol v jej notárskom úrade osvedčený podpis

odporcu, na osvedčenie pravosti podpisu používala až do konca roka 2002 pečiatku overovacej doložkya nie na počítači pripravený text. Notárka ďalej uviedla, že okrúhla pečiatka s poradovým číslom 5, ktorou
je osvedčovacia doložka na zmluve opatrená bola ňou používaná od roku 1999 a bola vyradená pre
jej sfalšovanie dňom 05.11.2003, čo oznámila aj Notárskej komore SR listom zo dňa 05.11.2003, ktorý

súdu doložila. Podľa potvrdenky zo dňa 17.10.2002 prijal odporca od Ľ. M. v uvedený deň 250.000,- Kčs
ako pôžičku. Potvrdenka je opatrená podpisom odporcu.

Keďže odporca popieral pravosť svojich podpisov na zmluve o pôžičke aj na potvrdenke o prijatí
250.000,-Kčsustanovilsúdvtomtokonanísúdnehoznalcazaúčelomovereniapravostitýchtopodpisov.
Ustanovený súdny znalec JUDr. I. N. podal súdu znalecký posudok č. 10/2006 zo dňa 06.03.2006,

zo záverov ktorého vyplýva, že podpis „B. J.“ na zmluve o pôžičke zo dňa 17.01.2002 a „B.“ na
potvrdenke zo dňa 17.01.2002 sú vlastnoručné podpisy odporcu, pričom tento záver znalec určil
stupňom hodnotenia I. Jednoznačnosť. Odporca so závermi znaleckého posudku nesúhlasil a navrhoval
vykonať kontrolné znalecké dokazovanie.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

Predloženou zmluvou o pôžičke bolo preukázané, že nebohý manžel navrhovateľky Ľ. M. uzatvoril
s odporcom dňa 17.01.2002 zmluvu o pôžičke finančnej hotovosti 500.000,- Sk so splatnosťou
do 28.02.2003. Pravosť podpisu odporcu, ktorú tento popieral bola preukázaná v konaní podaným

znaleckým posudkom. Odporca síce tvrdil, že v uvedený deň nemohol zmluvu podpísať, kvôli návšteve
lekárov ako aj kvôli dlahe na pravej ruke, ale vykonaným dokazovaním, a teda ani z predložených
zdravotných záznamov odporcu, nevyplýva, že odporca mal v uvedený deň pravú ruku znehybnenú
sadroualebodlahou.Naopakzdravotnýmizáznamamibolopreukázané,žehybnosťpravejrukyodporcu
bola podľa záverov chirurga len obmedzená . Tu súd poukazuje aj na to, že deň 17.01.2002, kedy

odporca podpísal zmluvu o pôžičke a zároveň sa zúčastnil lekárskych vyšetrení bol štvrtok a podľa
zdravotných záznamov sa mu úraz na ruke stal v pondelok. Aj tento časový odstup ošetrenia od úrazu
napovedá, že hybnosť pravej ruky odporcu bola len obmedzená a nie úplne znemožnená, pretože inak
by sa odporca nepochybne nechal ošetriť bezodkladne. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že zmluvu o
pôžičke nemohol podpísať, pretože v ten deň bol u troch rôznych lekárov, súd len logicky vychádza

z toho, že deň má 24 hodín a podpísanie zmluvy o pôžičke je dielom okamihu, najmä s prihliadnutím
na skutočnosť, že bola požičiavaná sumy 500.000,- Sk, čo už vopred muselo byť medzi účastníkmi
nepochybne prejednané aj vzhľadom na to, že podľa textu zmluvy bola pri podpise suma pôžičky hneď
odovzdaná.

Súd na druhej strane musí dať za pravdu aj odporcovi, že nie je logické, aby v rovnaký deň ako

podpísal zmluvu o pôžičke 500.000,- Sk podpísal aj potvrdenku na prevzatie pôžičky 250.000,- Sk, čo
vyplynulo z vykonaného dokazovania. Túto nelogickosť by mohli odstrániť strany zmluvného vzťahu,
avšak pôvodný veriteľ Ľ. M. je už nebohý a odporca ako dlžník svoj záväzok popieral a popieral aj
pravosť podpisov pod zmluvou o pôžičke a potvrdenkou. Takto súd nemohol odstrániť naznačenú
určitú nelogickosť skutkového stavu ale je potrebné zároveň dodať, že samotná nelogickosť správania

sa účastníkov nemôže bez ďalšieho spochybňovať ich zväzkový vzťah či zakladať jeho neplatnosť.
Rovnako tak nemožno usudzovať na sfalšovanie zmluvy alebo podpisu účastníka na nej len zo samotnej
skutočnosti, že bolo sfalšované notárske osvedčenie podpisu účastníka zmluvy, čo bolo v tomto konaní
preukázané. Súd preto aj napriek vyššie uvedenej nelogickosti a sfalšovaniu notárskeho osvedčeniapodpisu odporcu na zmluve o pôžičke pokladal uzatvorenie zmluvy o pôžičke 500.000,- Sk medzi Ľ. M. a
odporcom za preukázané. V tejto súvislosti súd nevykonal ani kontrolný znalecký posudok požadovaný
odporcom, pretože vykonané dokazovanie pokladal za dostatočné pre náležité zistenie skutkové stavu.

Rovnako súd pripomína, že samotné tvrdené pochybnosti, či odmietanie podaného znaleckého posudku
zo strany účastníka nemôžu bez ďalšieho viesť k nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania, čo by
znamenalo väčšiu časovú i finančnú náročnosť sporu a mohlo tak mať vplyv aj na vymožiteľnosť práva
v primeranej dobe. Spochybnenie podaného znaleckého posudku musí byť sprevádzané predložením
takých dôkazov (napríklad iný znalecký posudok, ktorý by súd v konaní vykonal ako listinný dôkaz), ktoré

by u súdu vyvolali dôvodné pochybnosti o správnosti podaného znaleckého posudku a tak boli dôvodom
na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.

Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky ako manželky nebohého veriteľa zo zmluvy o
pôžičke požadovať vrátenie pôžičky tu súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by
pôžičku nebohý Ľ. M. poskytol zo svojho vlastného majetku, napríklad v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Naopak v účtovníctve menovaného ako podnikateľa takáto pôžička zaúčtovaná nebola. Preto

mal súd za dôvodné predpokladať, že poskytnutá pôžička pochádzala z prostriedkov v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov - Ľ. M. a navrhovateľky. Potom v súlade s § 145 ods. 2 Občianskeho
zákonníka platí, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne. V tomto zmysle je navrhovateľka aktívne vecne legitimovaná na
uplatnenie nároku na vrátenie pôžičky 500.000,- Sk od odporcu, pretože pôžička bola poskytnutá zo

spoločných prostriedkov manželov a právny úkon pôžičky sa tak týkal spoločných vecí.

Na základe uvedených záverov súd odporcu zaviazal na vrátenie istiny pôžičky 500.000,- Sk. Keďže
odporca v lehote splatnosti pôžičky a ani doposiaľ pôžičku nevrátil, dostal sa so splnením svojho
peňažného dlhu do omeškania a navrhovateľke tak vznikol v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka
nárok aj na úroky z omeškania z nevrátenej pôžičky. Za prvý deň omeškania možno považovať

deň 01.03.2003, ktorý nasleduje po dohodnutom dni splatnosti pôžičky (28.02.2003) a výška úrok z
omeškania je určená dvojnásobkom základnej úrokovej sadzby N. B. S. k uvedenému dňu, čo bolo 6,5
%. Takto súd odporcu okrem vrátenia istiny pôžičky zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 13 % odo dňa 01.03.2003.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd ďalej odporcovi uložil povinnosť zaplatiť v
konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania v sume 69.200,- Sk, ktorá suma predstavuje súdny
poplatok25.000,-Skzaplatenýnavrhovateľkouzpodanéhonávrhunazačatiekonania,zozálohy5.000,-
Sk, ktorú navrhovateľka zložila na trovy znaleckého dokazovania a ktorá bola súdom vyčerpaná a z trov

právneho zastúpenia navrhovateľky v tomto konaní v sume 39.200,- Sk. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z tarifnej odmeny 9.650,- Sk za každý z nasledovných úkonov právnej pomoci: prevzatie a
príprava zastúpenia, účasť na súdnych pojednávaniach v dňoch 24.05.2005, 06.09.2005 a 14.11.2006,
z režijného paušálu 136,- Sk za prvý úkon právnej pomoci a z režijného paušálu 150,- Sk za každý
ďalšie dva úkony právnej pomoci a režijného paušálu 164,- Sk za posledný úkon právnej pomoci. Trovy

právneho zastúpenia tak spolu predstavujú 39.200,- Sk ( 9.650 x 4 + 136 + 2 x 150 + 164 = 39.200,- Sk).
Tarifná odmena právneho zástupcu navrhovateľky bola určená v súlade § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z., v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty nad 200.000,- Sk do 1.000.000,- Sk je 6.650,- Sk + 500,- Sk za každých aj
začatých 50.000,- Sk prevyšujúcich sumu 200.000,- Sk. V danom prípade bola predmetom konania

suma 500.000,- Sk, čo predstavuje tarifnú hodnotu, z ktorej je tarifná odmena 6.650,- Sk + 500,- Sk x
6, teda 9.650,- Sk. Režijný paušál za úkony právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi navrhovateľka
podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky vo výške 1/100 výpočtového základu, čo v roku 2004 predstavuje
136,- Sk, v roku 2005 150,- Sk a v roku 2006 164,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.