Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 12, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-5C/409/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.VierouKumovouvprávnejvecinavrhovateľkyĽ.B.,občianky
S. R., naposledy bytom H. XXX,. toho času na neznámom mieste, zastúpená v konaní opatrovníčkou
Mgr. E. M., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín proti odporcovi Š. B., občanovi S. R.,

naposledy bytom L. XXX,. toho času na neznámom mieste, zastúpený v konaní opatrovníkom Mgr. M.
Š., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín o určenie výživného manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 21.4.1999 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť
jej od 10.5.1996 výživné vo výške 800,- Sk mesačne. Uviedla, že s odporcom uzavrela v roku 1981
manželstvo, ktoré trvá a z ktorého sa narodili štyri deti. Po narodení tretieho dieťaťa v roku 1984 prestala
pracovať a zostala v domácnosti venovať sa výchove detí. Od mája roku 1989 sa odporca odmieta
staraťorodinuanedáva,anineposielajejžiadnefinančnéprostriedky.Dozamestnanianemôženastúpiť
nakoľko je úrad práce žiadnu prácu neponúkol a ani ona pri pokusoch o zamestnanie neuspela. Dodala,
že odporca je zamestnaný v B. pri výkopových prácach.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Nakoľko sa navrhovateľka a odporca v mieste svojho trvalého bydliska nezdržujú, nepreberajú súdne

písomnosti, a súdu sa ani po vykonaných šetreniach nepodarilo zistiť miesto ich súčasného pobytu,
ustanovil súd podľa § 29 ods. 2 O.s.p. navrhovateľke opatrovníčku a odporcovi opatrovníka, s ktorými
pokračoval v konaní. Opatrovníčka navrhovateľky a opatrovník odporcu navrhli, aby súd rozhodol na
základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci.

Opatrovníčka navrhovateľky a opatrovník odporcu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť
ospravedlnili, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadali a súhlasili, aby súd vec
prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec na základe vykonaných
dôkazov a obsahu spisu (§ 101 ods. 2 O. s. p.).Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, sobášneho listu, obsahu spisu bývalého Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 4C 26/2002, oznámení U. P. S. V. A. R. N. M. N. V. a zistil tento
skutkový stav:

Zo spisu bývalého Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 4C 26/2002 mal súd za preukázané,
že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom č.k. 4C26/02-34 zo dňa 5.2.2004, právoplatným
8.4.2004,pričomnadmal.J.zmanželstvapochádzajúcimbolanariadenáústavnávýchovaavyživovacia
povinnosť účastníkov nebola určená nakoľko navrhovateľka poberala dávky sociálnej odkázanosti vo
výške 1 450,- Sk a príjem odporcu nebolo možné zistiť, keďže sa zdržiaval na neznámom mieste. V

odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že v manželstve došlo k dlhoročnej kríze a rozvratu, pričom
príčinou rozpadu manželstva boli dlhotrvajúce problémy prameniace z alkoholizmu odporcu a z jeho
ľahkomyseľného postoju k manželským a rodičovským povinnostiam.

Z oznámenia Ú. P. S. V. A. R. N. M. N. V., odbor služieb zamestnanosti bolo zistené, že navrhovateľka
bola v rozhodnom období evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 1.7.1998 do 22.9.1999 a od
15.10.2001 do 6.7.2005. Odporca ako uchádzač o zamestnanie evidovaný nebol.

Z oznámenia Ú. P. S. V. A. R. N. M. N. V., odbor sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že hmotná
núdza navrhovateľky bola riešená sociálnymi dávkami od 26.10.2001 do 31.10.2005, s tým, že dávky
a príspevky v hmotnej núdzi boli jej poskytované preddavkovo z dôvodu, že navrhovateľka konala
o priznanie invalidného dôchodku. Výplata dávok v hmotnej núdzi bola ukončená z dôvodu zlej
spolupráce navrhovateľky s ich poskytovateľom. Hmotná núdza odporcu nebola riešená sociálnymi

dávkami nakoľko odporca nepožiadal o riešenie svojej hmotnej núdze.

Podľa § 114 Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2005 sa posudzujú podľa
ustanovení tohto zákona.

Podľa § 118 citovaného zákona sa konania vo veciach výživného podľa tretej časti Zákona o rodine, o
ktorých súd nerozhodol do 1. apríla 2005 dokončia podľa tohto zákona.

V konkrétnom prípade vznikol právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom - vyživovacia povinnosť
medzi manželmi za trvania manželstva, predtým platného zákona o rodine. Konanie však do 1.4.2005
nebolo ukončené, preto bolo potrebné dokončiť ho podľa štvrtého oddielu Zákona o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z.z., a to ustanovení § 71.

Podľa § 71 ods. l citovaného zákona manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je vo všeobecnosti oprávneným z vyživovacej povinnosti
podľa tohto ustanovenia manžel. Jeho aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia ako
životná úroveň druhého manžela, respektíve, ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich
životná úroveň bola zásadne rovnaká.

Ako základnú hmotnoprávnu podmienku existencie a trvania nároku na výživné manžela určuje citované

zákonné ustanovenie, stav potrieb manžela, ktorý je charakterizovaný tým, že manžel nie je schopný
sám sa živiť. Je to podmienka vzniku nároku, ktorý prichádza do úvahy iba vtedy, ak je splnená.Ďalším kritériom pre určenie rozsahu výživného na manžela sú schopnosti a možnosti povinného. To
znamená, že manžel prispieva na primeranú výživu, pokiaľ to jeho možnosti a schopnosti dovoľujú. Ak
on sám nemá dostatočný príjem a ani ho nemôže získať, bude to znamenať, že nárok na výživné

manžela nebude daný.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nebol podaný
dôvodne. Vzhľadom k tomu, že výživné manželky možno priznať až odo dňa podania návrhu a súd
je návrhom viazaný, súd návrh v časti, v ktorej navrhovateľka žiadala priznať výživné manželky za
obdobie pred podaním návrhu a to do 10.5.1996 do 20.4.1999, ako i za obdobie po rozvode manželstva,
zamietol. V ostatnej časti bolo v konaní preukázané, že účastníci spolu nežili, nehospodárili a neviedli

spoločnú domácnosť od roku 1989. Navrhovateľka už v čase podania návrhu nikde nepracovala,
bola iba poberateľkou sociálnej podpory. V konaní však nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej
podmienky nároku navrhovateľky (na výživné manželky) a to, že navrhovateľka v časti rozhodného
obdobia (od 23.9.1999 do 14.10.2001) nebola schopná sama sa živiť, ale najmä schopnosť odporcu
prispievať výživným v prospech navrhovateľky, teda, že odporca má dostatočný príjem na to, aby

mohol navrhovateľku vyživovať, v súlade so zásadou rovnakej životnej úrovne oboch manželov. Z týchto
dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

I keď mal odporca v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania, súd jej ho nepriznal,
nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).