Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 28, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/709/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa J. B.,

bytom L., Z. XXX/XXX. práv. zast. JUDr. D. K., advokátkou so sídlom P. B., Ž. XX/XX. proti odporcovi E.
K., bytom C., J. XXX,. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S. K. P., B., T. C. XX, IČO
XXXXXXXX,. zastúpenej A. - S. P. a. s., B., D. R. X,. o zaplatenie 1.114.778,50 Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Čo do čiastky 1.052.712,50 Sk sa návrh z a m i e t a.

Vo zvyšku sa konanie zastavuje.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu trovy konania vo výške
1.500,- Sk, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí čo do výšky 62.066,- Sk podaným návrhom domáhal od
odporcu zaplatenia čiastky 1.114.778,50 Sk s prísl. s odôvodnením, že odporca dňa 17.04.1997 v čase

o 22.45 hodine jazdil ako vodič osobného motorového vozidla značky

ALFA ROMEO 164 2.0 V6 Turbo, štátna poznávacia značka M. XX-XXM,. medzinárodná poznávacia
značka "S.", po ceste číslo I./XX. v smere od P. B. do T., kde v kilometri XXX. v obci L., v miernej
ľavotočivej zákrute sa nevenoval plne vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným
okolnostiam, ktoré možno predvídať a po prejazde zákruty narazil pravou prednou časťou vozidla
do dvoch chodcov prechádzajúcich vozovku z pravej strany v smere jazdy, na ľavú stranu, pričom

navrhovateľ utrpel otras mozgu ťažkého stupňa, opuch mozgu, tržnozmliaždené rany na čele a brade,
natrhnutie pečene, krvné výrony v dutine brušnej s nutnosťou operácie, otvorenú zlomeniu dolnej časti
pravého predkolenia s posunom a nutnosťou operácie, zlomeninu ihlice vľavo s predpokladanou dobou
liečenia 6 mesiacov. Škoda spôsobená navrhovateľovi vyššie popísanou dopravnou nehodou, za ktorú
zodpovedá odporca, pozostáva zo škody na zdraví, ktorej rozsah bol posudkom o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia celkovo stanovený 1.068,125 bodmi, pričom na bolestné pripadlo 838,125
bodovanasťaženiespoločenskéhouplatnenia230bodovaďalejzvecnejškodyzarifle300,-Sk,tenisky

Atika 700,- Sk a hodiny 400,- Sk. V rámci uplatneného nároku za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu 30 násobok takto
zisteného základného bodového ohodnotenia, čomu zodpovedá čiastka 1.051.312,50 Sk.V časti náhrady za stratu na zárobku vo výške 62.066,- Sk zobral navrhovateľ, po tom, čo mu táto
čiastka bola vyplatená, žalobný návrh späť. Na príslušenstve ( náklady spojené s uplatnením návrhu )
za vyhotovenie znaleckého posudku žiadal navrhovateľ priznať čiastku 800,- Sk.

Vedľajší účastník sa bránil vznesenou námietkou premlčania.

Odporca hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, o odročenie pojednávania
nepožiadal, preto súd za použitia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Nakoľko v priebehu konania došlo čo do čiastky 62.066,- Sk k späťvzatiu žalobného návrhu, súd podľa
§ 96 ods. 1 O. s. p. v súlade s týmto dispozitívnym prejavom navrhovateľa konanie v tejto časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov Ing. M. P., Ľ. P. a B. H. ako i

oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z trestného rozsudku Krajského súdu v Celje, S. R. zo dňa 12.02.2001, č. k. K 132/98 súd zistil, že
odporca bol týmto rozsudkom oslobodený spod obžaloby zo spáchania trestného činu zapríčinenia
dopravnej nehody z nedbalosti podľa § 325/I Trestného zákonníka S. R., ktorého sa mal dopustiť tým,
že ako účastník v doprave mal porušením ustanovenia čl. 54/I Zákona o osnovách bezpečnosti cestnej

premávky z nedbalosti zapríčiniť dopravnú nehodu, v ktorej dve osoby utrpeli ťažké telesné zranenia
tým, že dňa 17.04.1997 o 22.45 hodine jazdil ako vodič osobného motorového vozidla značky Alfa
Romeo 164 2,0 V6 Turbo, evidenčné číslo M. XX-XXM. po magistrálnej ceste v smere od P. B. do
T. ( S. R. ) a v obci L. v miernej ľavotočivej zákrute neprispôsobil rýchlosť jazdy mokrej vozovke a
nočnému času, resp. včas neznížil rýchlosť, aby mohlo vozidlo zastaviť pred chodcami, ktorí v tom

čase prechádzali cez vozovku z pravej strany v smere jazdy osobného vozidla na ľavú stranu, ale po
prejazdenej zákrute na krátkej vzdialenosti pre nimi odbočil doľava, aby ich obišiel, čo sa mu však
nepodarilo, lebo v strede osvetlenej vozovky narazil do chodcov J. B. a Ľ. P., ktorí následkom zrazenia
spadli na vozovku a tam zostali ležať a utrpeli telesné zranenia: J. B. - ťažký otras mozgu s opuchom,
tržné rany na čele a brade, úder brušnej steny s krvnými výronmi, natrhnutie pečene, otvorenú zlomeninu

predkolenia a zlomeninu ľavej ihlice - čo je ťažké telesné zranenie.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu P. Z. T., Č.:O.-XXX-I./XX,. a to menovite zo zápisnice o výsluchu
poškodeného zo dňa 12.05.1997 vyplýva, že vo vzťahu k uplatneniu si návrhu na náhradu škody na
zdraví v trestnom konaní navrhovateľ ako poškodený učinil vyjadrenia "... v zmysle § 43 Trestného
poriadku sa ako poškodený pripájam k trestnému konaniu o náhradu škody, ktorú presne vyčíslim na

hlavnom pojednávaní...". Vo vzťahu k vecnej škode si túto navrhovateľ pri výsluchu dňa 12.05.1997 pred
vyšetrovateľom vyčíslil úhrnom vo výške 1.400,- Sk, a to rifle 300,- Sk, tenisky 700,- Sk a hodinky 400,-
Sk.

Zpotvrdeniaostratenazárobkupočaspráceneschopnostivystavenéhozamestnávateľomnavrhovateľa
P. C., a. s. L. pre S. P., a. s. vyplýva, že navrhovateľ bol neschopný práce od 18.04.1997 do 03.10.1997.

Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia je nesporné, že posudok o
sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný dňa 22.09.1999, pričom posudok o bolestnom bol
vypracovaný oveľa skôr, a to dňa 27.11.1997.

Zlistinynikýmnepodpísanejaneopatrenejpečiatkouprijatiazodňa15.12.2000adresovanejOkresnému
súdu v Celje, S. vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi náhradu škody za ublíženie na zdraví

vo výške 326.280,- Sk.Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica, a to menovite z uznesenia, č. k. 4C 209/01-33-
vyplýva, že v totožnej veci bolo konanie pre neodstránenie vád dňa 10.07.2002 zastavené; toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 05.08.2002. Uvedené konanie bolo začaté na základe

žaloby zo dňa 03.10.2000.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu P. Z. T., Č.:O.-XXX-I.. XX,. a to menovite zo zápisnice o výsluchu
obvineného zo dňa 18.04.1997 vyplýva, že odporca ako obvinený bol účastníkom dopravnej nehody
spôsobenej osobným motorovým vozidlom, ktoré šoféroval a ktorého majetkom je jeho firma. Vlastníctvo
firmy F. M. S.. D.O.O. k uvedenému motorovému vozidlu bolo preukázané i fotokópiou technického

preukazu.

Zo znaleckého posudku Ing. M. P., znalca v odbore cestná doprava ako i z jeho výpovede vyplýva,
že odporca mohol zabrániť dopravnej nehode tak, že by začal havárijne brzdiť vo vzdialenosti 24
- 32,8 m od navrhovateľa. Ako ďalej vyplýva zo znaleckého posudku, navrhovateľ vstúpil na cestu,
keď sa vozidlo odporcu nachádzalo vo vzdialenosti 16,9 - 33,3 m od neho. Sám navrhovateľ mohol
dopravnej nehode zabrániť tak, že by nevstúpil do vozovky, prípadne, že by nepokračoval v chôdzi po

vozovke. Zo znaleckého posudku nevyplýva, že by odporca prekročil dovolenú rýchlosť, keď odporca
sa pohyboval rovnomernou rýchlosťou 40 - 50 km/hod.. Naopak zo znaleckého posudku vyplýva, že
navrhovateľ vstúpil na vozovku v čase, keď odporca by musel havárijne brzdiť, aby predišiel zrážke.
Prítomnosť alkoholu u odporcu v čase zrážky zistená nebola, navrhovateľovi bolo skúškou na alkohol
v krvi zistené 1,87 g/kg alkoholu v krvi.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1, 2 a § 428 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný

prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Svojej zodpovednosti
sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 53 ods. 3 zák. č. 315/96 Z. z. chodci, ktorí prechádzajú cez priechod určený pre chodcov, musia
brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách.
To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. V iných prípadoch chodci
smú prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel

nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

Najskôr sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;

to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. V zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry sa za počiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby (pre výkon práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí
len subjektívna premlčacia doba) u bolestného zásadne považuje ukončenie liečebného procesu, u
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia deň, kedy sú preukázateľné nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, pre jeho životné a spoločenské uplatnenie a pre plnenie jeho životných

úloh.Pri skúmaní subjektívnej premlčacej doby bolo potrebné prihliadnuť i k ust. § 112 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania

neplynie. Relevantným uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní ako vyplýva z cit.
ust. by bol zastavený beh premlčacej doby,

a tento by pokračoval až dňom nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku. Uvedené predpoklady
spočívania premlčacej doby však v danom prípade nie sú splnené. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry
súdov, nárok na náhradu škody spôsobený trestným činom musí byť v trestnom konaní uplatnený voči

konkrétnej osobe, z nároku musí byť zrejmý dôvod a výška uplatnenia nároku na náhradu škody, pričom
za takýto návrh nemožno považovať vyjadrenie poškodeného, že "...bude požadovať náhradu v plnej
výške...", "...sa pripojí s nárokom na náhradu spôsobenej škody...", "....sa pripojí s náhradou k trestnému
konaniu...", "....sa pripojí s nárokom až v konaní pred súdom...", "...že sa bude pripájať s nárokom na
náhradu škody v prípade zistenia páchateľa činu..." a pod.. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyslovil,
že navrhovateľ si v trestnom konaní neuplatnil riadne nárok na náhradu škody na zdraví, ktorý je

predmetom tohto konania, z ktorého dôvodu premlčacia doba počas trestného konania nespočívala, ale
riadne bežala ďalej. Rovnako premlčacia doba riadne bežala a nespočívala ani počas civilného konania
vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 4C 209/01. Toto konanie totiž bolo
zastavené a ako vyplýva z konštantnej judikatúry ako i praxe civilných súdov, ak je konanie zastavené,
nemožno hovoriť, že v začatom konaní sa riadne pokračovalo.

I v prípade najpriaznivejšom pre navrhovateľa, že by premlčacia doba v dôsledku listiny zo dňa
15.12.2000adresovanejOkresnémusúduCeljevčasedodoručeniatrestnéhorozsudkudňa29.05.2001
( ako sám uviedol navrhovateľ v návrhu ) spočívala, jeho nárok by bol rovnako premlčaný. Vychádzajúc,
že 2 ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr odo dňa vypracovania posudku o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia ( neskôr už začať plynúť nemohla ), t. j. dňom

27.11.1997, resp. 22.09.1999, bolo potrebné podať návrh na náhradu škody ublíženia na zdraví do
27.11.1999, resp. 22.09.2001. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vo vzťahu k náhrade za bolesť je
uvedená listina zo dňa 15.12.200 právne irelevantná, nakoľko ak bola, tak bola odoslaná už v čase, kedy
bol tento nárok už premlčaný. Vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia premlčacia
doba plynula do 15.12.2000 a ďalej od 29.05.2001. Vychádzajúc z tejto alternatívy bolo potom potrebné

návrh podať do 08.03.2002.

Pretože po vykonanom dokazovaní je nesporné, že pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou
najneskôr 27.11.1999, resp. 22.09.2001 ( príp. 8.03.2002 ) a navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na
súde podaním zo dňa 26.09.2002, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby, musel súd
konštatovať, že právo navrhovateľa na náhradu škody na zdraví je premlčané a nemožno ho - s

prihliadnutím k vznesenej námietke premlčania - priznať ( § 100 ods. 1 Obč. zák. ).

Vo vzťahu k vecnej škode vo výške 1.400,- Sk, ktorej nárok bol uplatnený včas sa súd najskôr zaoberal
otázkou, či u odporcu prichádza do úvahy za splnenia ostatných zákonných predpokladov objektívna
zodpovednosť v zmysle § 427 dos. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, alebo všeobecná zodpovednosť v
zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Nakoľko však prevádzateľom osobného motorového vozidla bol

nie odporca, ale jeho firma, súd v súlade s konštantnou judikatúrou i právnou náukou ustálil, že ak možno
odporcu brať na zodpovednosť za spôsobenú škodu, tak len v zmysle všeobecnej zodpovednosti, t.
j. v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Na preukázanie všeobecnej zodpovednosti sa vyžaduje
okrem vzniku škody preukázanie porušenia právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom
zodpovedná osoba sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinila.

Taktiež sa samozrejme zodpovedná osoba zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škodu si spôsobil
výlučne poškodený. Z pripojeného trestného rozsudku je zrejmé, že odporca bol oslobodený spod
obžaloby zo spáchania trestného činu, ktorého následkom bola škoda prejednávaná v tomto civilnom
konaní. I keď súd nie je v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p. viazaný oslobodzujúcim trestným rozsudkom,
závery civilného súdu nemôžu byť v protiklade so závermi trestného súdu. Vychádzajúc z uvedeného

ako i zo záverov znaleckého posudku súd ustálil, že vzniknutú škodu si navrhovateľ spôsobil výlučne
svojim zavinením. Navrhovateľ ako chodec vstupom do vozovky v čase keď odporca mohol zabrániťzrážke len havárijným brzdením hrubo porušil predpis o premávke na pozemných komunikáciách a
založil i prvotný predpoklad pre možnosť vzniku škody, pričom sa ďalej podieľal i na samotnej zrážke,
keď pokračoval v chôdzi po vozovke v čase, keď nepokračovaním v chôdzi by dopravnej nehode

zabrániť mohol, a to navyše za situácie, keď sám bol pod vplyvom alkoholu vo vyjadrení 1,87 g/kg.
Pokiaľ zodpovednosť odporcu založená na jeho nedôvodne oneskorenej reakcii, nesledovaní situácie
pred ním na potrebnú vzdialenosť a nedostatočnom venovaní sa vedeniu vozidla v trestnom konaní
nebola preukázaná ( čomu zodpovedá oslobodzujúci rozsudok ), vychádzajúc zo zásady, že i pri
oslobodzujúcom rozsudku musí súd dbať na to, aby sa so závermi trestného rozsudku nedostal do

rozporu súdu nezostávalo iné ako ustáliť, že škoda bola spôsobená výlučným zavinením navrhovateľa.

Vzhľadomnauvedenézáverysúdrozhodolakojeuvedenévovýrokutohtorozsudkuanárokna náhradu
škody za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, vecnej škody, vrátane nákladov spojených s
uplatnením tohto nároku ako príslušenstva navrhovateľovi nepriznal.

Plne úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi prináleží v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. náhrada
trov konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnili, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku

o trovách konania.

O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a neúspešnému navrhovateľovi bolo uložené
nahradiť štátu trovy konania vo výške 1.500,- Sk za svedočné svedkovi B. H. vo výške 1.044,- Sk a Ľ.
P. vo výške 456,- Sk. Trovy štátu spojené v súvislosti s tým, že odporca konal pred súdom vo svojej
materčine znáša štát, čo je odôvodnené § 141 ods. 2 O.s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37)