Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2007

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/408/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV., pracovisko Malacky rozhodol samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským
v právnej veci navrhovateľky: Y. zast. advokátom JUDr. Štefanom Abelovským, AK Šoltésovej 2,
Bratislava, proti odporcovi: F., zast. advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, AK Miletičova 3/A, Bratislava o
ochranu osobnosti

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1.500.000,-Sk ako nemajetkovú ujmu do 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho
poplatku v sume 252.000,-Sk a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 128.780,-Sk na účet
advokáta JUDr. Štefana Abelovského, AK Šoltésovej 2, Bratislava, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala ochrany osobnosti voči odporcovi a zaplatenia
nemajetkovej ujmy v sume 5.000.000,-Sk. V písomnom návrhu uviedla, že odporca je vydavateľom
knihy autorky A. s názvom „Ďalší, prosím...“ s podtitulom „Pravá tvár jednej televíznej hlásateľky a jej
sexuálny boom“ (ďalej len „kniha“). Ide o knihu s rozsahom 165 strán a je venovaná výlučne intímnemu
životu navrhovateľky. Navrhovateľka vo svojom písomnom návrhu ďalej cituje určité konkrétne časti
knihy. Vo svojom návrhu navrhovateľka ďalej uvádza, že v zmysle Slovenského právneho poriadku

požíva súkromie fyzickej osoby v najširšom slovazmysle právnu ochranu, ktorá môže byť prelomená
len na základe súhlasu osoby, ktorej sa zásah do súkromia bezprostredne dotýka, resp. v zákonom
vymedzených prípadoch. Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života,
do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Navrhovateľka ďalej
uvádza, že napísanie knihy, jej zostavenie a následné vydanie sa uskutočnilo bez jej vedomia a
súhlasu. Právny poriadok SR, vrátane inkorporovaných medzinárodných zmlúv a základných ľudských

právach pri tom jednoznačne a nepochybne zakotvuje dispozičné právo fyzickej osoby rozhodnúť podľa
svojho uváženia či, v akom rozsahu a akým spôsobom sprístupní skutočnosti zo svojho súkromia iným
osobám. Bez takto udeleného súhlasu alebo bez zákonného dôvodu nie je možné publikovať akékoľvek
skutočnosti, ktoré sa priamo vzťahujú k súkromiu fyzických osôb. V prípade knihy vydanej odporcom
sa jedná o porušenie práva na osobné súkromie, keď bez vedomia dotknutej osoby boli neoprávnene
získavané a následne rozširované informácie o jej súkromí, pričom v zmysle podnadpisu knihy sa jedná

výhradne o jej sexuálny život. Bez zreteľa na pravdivostnú hodnotu informácií uvádzaných v knihe,
je potrebné zdôrazniť, že táto je bez súhlasu navrhovateľky venovaná výlučne jej intímnemu životu
a to spôsobom, ktorý u bežného nestranného čitateľa nesporne vzbudzuje dojem, že navrhovateľka
je osobou bez akýchkoľvek morálnych a etických zásad. Pritom ani skutočnosť, že navrhovateľkuvzhľadom k povahe jej zamestnania (bola televízna hlásateľka) je možné považovať za osobu verejne
známu, neoprávňuje inú osobu, aby bez jej súhlasu získavala a rozširovala informácie o jej súkromí,
ak takéto informácie nie sú v žiadnom vzťahu k jej verejnému pôsobeniu, resp. zamestnaniu a nie sú

ani relevantné pre hodnotenie predpokladov navrhovateľky pre výkon jej zamestnania. S poukazom
na obsah a formu knihy nie je preto možné posudzovať konanie odporcu ako konanie, ktorým by
napĺňal ústavne garantované právo na slobodu prejavu, resp. právo na informácie. Sloboda prejavu
totiž nesmie byť realizovaná na úkor práva na súkromie. Získavanie a sprístupňovanie akýchkoľvek
údajov o súkromnom živote navrhovateľky, neberúc ohľad na pravdivosť alebo nepravdivosť skutkových

tvrdení, bez jej súhlasu, resp. zákonom uznávaného dôvodu, je nutné považovať za hrubé narušenie
integrity vnútornej sféry navrhovateľky, ktorá je pre priaznivý vývoj jej osobnosti nevyhnutná. Podľa
navrhovateľky je potom nepochybné, že takýto postup odporcu znamená zásah do jej súkromného
života, pričom vzhľadom k povahe a spôsobu zverejnených údajov sa jedná o zásah, ktorý je svojou
intenzitou objektívne spôsobilý vyvolať rozsiahle narušenie psychomorálnej integrity navrhovateľky.
Okrem hrubého porušenia práva na ochranu súkromného a rodinného života, bolo zverejnením

súkromných fotografických snímkov navrhovateľky v knihe bez jej súhlasu, porušené i osobnostné
právo navrhovateľky k podobizni. Fotografické snímky navrhovateľky vyhotovené mimo okruhu jej
verejného pôsobenia, ktoré odporca získal bez vedomosti a bez súhlasu navrhovateľky, boli v rozpore
s jej užívacím a dispozičným právom verejne rozširované prostredníctvom knihy. Odporcovi ani
autorke textu A. zverejnené fotografie navrhovateľka neposkytla. Uverejnené fotografie boli získané

z navrhovateľke neznámeho zdroja. Uvedeným konaním došlo zo strany odporcu k neoprávnenému
zásahu do ďalšieho osobnostného práva navrhovateľky - práva na podobizeň. Navrhovateľka ďalej
udávala, že vydanie a distribúcia knihy zároveň znamená hrubý zásah do čiastkového osobnostného
práva - práva na česť a dôstojnosť. Z obsahu a použitých štylistických prostriedkov je zrejmé, že snahou
odporcu nebolo naplnenie práva na informácie, ale výlučne pritiahnutie pozornosti verejnosti za účelom

získania finančného prospechu, bez ohľadu na osobnostné práva navrhovateľky. Difamačný charakter
obsahu knihy zvýrazňuje aj zvolený literárny žáner, slovné spojenia a časté využívanie najhrubších
vulgarizmov. S použitých výrazových prostriedkov, ich zafarbenia a aplikovaného literárneho štýlu je
zrejmá mimoriadna urážlivosť a hanlivosť textu vo vzťahu k navrhovateľke. So zreteľom na obsah
knihy a objektívnu povahu zodpovednosti pri zverejňovaní údajov z intímnej sféry dotknutého subjektu,

navrhovateľka považovala za nadbytočné vyjadrovať sa k pravdivosti v knihe uvedených informácií.
Navrhovateľka nemala žiadnu vedomosť o skutočnosti, že sa pripravuje vydanie knihy a nebola s
podobnou požiadavkou oslovená ani autorkou A.. Vzhľadom k zamestnaniu navrhovateľky, zostavenie,
vydanie a distribúcia knihy je hrubým zásahom do jej práv, ktorý je vzhľadom k svojej značnej intenzite
objektívne spôsobilý u širokého okruhu verejnosti závažne znížiť jej dôstojnosť, česť a vážnosť, čím

je trvalo ohrozené aj jej uplatnenie a postavenie v spoločnosti. Neoprávnený zásah do osobnostných
práv navrhovateľky trvá od februára roku 2001, keď sa kniha začala distribuovať do maloobchodnej
siete až do súčasnosti. Vydanie knihy avizoval aj týždenník Plus 7 dní v číslach 2 a 3 roku 2001,
kde boli uverejnené výňatky a fotografie použité v knihe. Ku vzniku knihy sa vyjadrila aj autorka v
rozhovore naživo vysielanom v rádiu Fun rádio v relácii Fun rádio - víkend dňa 1.1.2001. Vzhľadom

na okolnosti protiprávneho zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, považuje za nesporné, že
vydaním a distribúciou knihy došlo k zníženiu jej spoločenskej dôstojnosti a vážnosti v značnej miere, čo
odôvodňuje vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč. zák.
Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľka žiadala prihliadnuť nielen na závažnosť
závadného stavu spôsobeného protiprávnym konaním odporcu, ale i na motív jeho konania, keď v

záujme získania finančného prospechu, prípadne celkovej jej diskreditácie, odporca obzvlášť hrubým
spôsobom porušil jej osobnostné práva. Navrhovateľka poukázala aj na to, že úlohou sankcie je pôsobiť
nielen represívne ale aj preventívne. Navrhovateľka poukázala aj na mimoriadnu obtiažnosť obnovenia
hodnôt ako je česť a dôstojnosť po intenzívnom a rozsiahlom zásahu proti nej zo strany odporcu.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že pre vznik

občiansko - právnej zodpovednosti podľa § 13 Obč. zák. ide iba vtedy, ak by išlo o protiprávny zásah,
ktorý je v rozpore s právnymi predpismi. Z hľadiska vylúčenia protiprávnosti nepôjde o neoprávnený
zásah tam, kde fyzická osoba na základe svojho dispozičného oprávnenia dala súhlas k zásahu. Musí
pri tom ísť o také dispozičné právo, ktorým môže táto osoba disponovať. Odporca ďalej uvádzal, že
navrhovateľka bola oslovená autorkou A. začiatkom roku 2000 o rozhovor do spoločenskej rubriky

v časopise Plus 7 dní, ktorý sa mal týkať je osobného života, najmä jej tehotenstva. Po uverejnení
rozhovoru vyšla iniciatíva zo strany navrhovateľky na vznik knihy o jej spoločnom živote s p. J.Navrhovateľka sa viackrát stretla s A. a poskytla jej informácie zo svojho osobného, najmä intímneho
života s vedomím, že A. z týchto informácií pripravuje knihu. Niektoré z týchto stretnutí boli nahrávané
na záznam. V tomto období poskytla navrhovateľka A. i fotografie, ktoré sa mali v knihe uverejniť.

A. knihu spracovala, avšak toto dielo nebolo zverejnené, nakoľko A. sa dostali do rúk informácie,
ktoré jednoznačne spochybňovali skutočnosti uvedené navrhovateľkou. A. bola opakovane oslovená
navrhovateľkou v tom smere, prečo kniha nevyšla a následne jej dala navrhovateľka k dispozícii jej
rukou písaný zoznam intímnych priateľov aj s bližším opisom niektorých stretnutí s nimi. Autorka
knihy konfrontovala takto navrhovateľkou upravenú informáciu s mužmi uvedenými v zozname a

dopracovala podľa týchto novozískaných informácií pôvodnú knihu o osobnom a intímnom živote
navrhovateľky. Odporca nemal dôvod spochybňovať obsah knihy, nakoľko medzi odporcom a A. bola
uzavretá nakladateľská zmluva zo dňa 20.1.2001, podľa ktorej autorka prehlásila, že zodpovedá za
pravdivosť všetkých v diele uvedených údajov a zastáva súhlas od autorov fotografií na ich bezplatné
uverejnenie v knihe. Zároveň prehlásila, že kniha bola spracovaná z iniciatívy navrhovateľky a s jej
vedomím. Keďže autorka knihy dostala výslovný súhlas navrhovateľky k uverejneniu knihy o svojom

intímnom živote a zverejnením predložených fotografií, odporca bol toho názoru, že k protiprávnemu
zásahu do osobnostných práv navrhovateľky zo strany odporcu nedošlo. Odporca ďalej poukázal na
to, že nemateriálna ujma v podobe ohrozenia, resp. porušenia osobnostnej sféry fyzickej osoby je
ďalšou hmotno - právnou podmienkou uplatniteľnosti občiansko - právnej zodpovednosti. V prípadoch
ochrany občianskej cti a dôstojnosti sa vyžaduje ohrozenie vážnosti osoby a jej spoločenskej reputácie.

Pritom o ohrození cti a dôstojnosti fyzickej osoby možno hovoriť len tam, kde existuje v dôsledku
neoprávneného zásahu nebezpečenstvo zníženia vážnosti dotknutej osoby u spoluobčanov a tým jej
postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Vychádzajúc z pojmu „osobnosti“, vlastnosti osobnosti majú len
sociálnu povahu a vo svojej podstate sú pozitívne a konštruktívne, na rozdiel od vlastností indivídua,
resp. individuality. I keď prirodzený základ osobnosti tvoria jej špecifické biologické i psychologické

osobitnosti, v základe osobnosti dominuje jej sociálna kvalita, ako výsledok spoločenského rozvoja
jednotlivca. Hodnota osobnosti nespočíva len v jej originalite za každú cenu. Navrhovateľka už pred
uverejnením napadnutej knihy mala značne naštrbenú povesť. V médiách, jednotlivých televíznych
staniciach, ako aj v rôznych denníkoch a časopisoch, bola navrhovateľka často opisovaná ako osoba
nepožívajúca dobrú povesť, nakoľko žila škandalóznym životom, verejne priznávala svoj intímny vzťah

so ženatým mužom, skutočnosť, že do budúcna s ním plánuje spoločný život bez ohľadu na jeho
manželku, deti, ako i celú ostatnú rodinu. Priznávala svoje tehotenstvo nepochádzajúce z manželského
stavu, prijímala dary a šperky značnej hodnoty a zo spoločnosti je známe jej agresívne správanie.
Ako „verejne známa osoba“ bola viac na očiach médiám a jej osobnosť bola hodnotená minimálne
ako kontroverzná. Jej osobným životom sa médiá často zaoberali a pitvali ho do podrobností. Odporca

uviedol v ktorých novinách a časopisoch v období od júna 2000 do júna 2001 boli zverejnené o
navrhovateľke články. Odporca sa preto domnieval, že vážnosť odporkyne a jej spoločenská reputácia
už dávno pre uverejnením napadnutej knihy nebola na takej úrovni, aby ju uverejnenie knihy mohlo
vážnejšie ohroziť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom knihy „Ďalší, prosím...“

vydanou VOX POPULI, s.r.o. v roku 2000, ISBN 80-88706-02-5, obsahom článkov v spoločenskom
týždenníku Plus 7 dní v číslach 2 a 3, týkajúcich sa obsahu knihy, ktorá je predmetom sporu, záznamom
rozhlasovej relácie rádia Fun rádio s autorkou knihy, výsluchom svedkyne A. - autorky knihy a s ďalším
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

V roku 2000 vydal odporca knihu autorky A. „Ďalší, prosím...“. Kniha bola vydaná v náklade 13000

kusov, distribúcia začala dňa 5.2.2001. Obsahom knihy je výlučne osobný a intímny život navrhovateľky
za obdobie niekoľkých rokov. Sú v nej uvádzané niektoré konkrétne obdobia zo života navrhovateľky.
Opisujú sa v nej jednotlivé údajné vzťahy navrhovateľky s mužmi, jej správanie sa k nim a najmä
jej intímny život, čo je nosnou témou knihy. Kniha je napísaná veľmi osobne a so „znalosťou veci
a detailov“. Je napísaná tak, že sa v nej na viacerých miestach používajú vulgárne výrazy a to v

takom zmysle, že to bol štýl vyjadrovania sa navrhovateľky. Z knihy je jednoznačné, že je písaná o
navrhovateľke, ktorá je v knihe nazývaná „Y.“, ako hlavná „účinkujúca“ a spomínajú sa v knihe aj ďalší
„hlavní protagonisti“, v ktorých prípade sa uvádza krstné meno a začiatočné písmeno priezviska a ďalší
„nemenovaní protagonisti“. Na obálke knihy je fotografia navrhovateľky. Na 4. strane knihy je uvedené:„Všetky príbehy v tejto knihe sa stali. Prípadná zhoda mien a okolností hlavných protagonistov je čiste
náhodná. Nehľadajte v nich konkrétne mená a osoby.“

Navrhovateľka ako účastníčka konania uviedla, že ona nikdy nedala súhlas na napísanie knihy a jej

publikovania. Knihu neautorizovala. Uviedla, že celý obsah knihy je vymyslený. Vo svojej výpovedi
ďalej uviedla, že podľa jej vedomostí mal záujem na vydaní tejto knihy J., otec jej dcéry, ktorý ju chcel
týmto donútiť, aby jeho neudávala ako otca svojej dcéry. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nikdy nedala
k dispozícii autorke knihy ani fotografie, ktoré boli použité v knihe. K týmto fotografiám sa autorka
knihy musela dostať iba bez jej vedomia a súhlasu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ona poskytla určité

informácie autorke knihy o svojom vzťahu s J.. O tom bol aj napísaný článok v spoločenskom týždenníku
Plus 7 dní s názvom „Spoveď D. milenky“. Tento článok aj autorizovala. Nikdy však autorke knihy
neposkytla údaje o svojom partnerskom a intímnom živote. Pokiaľ odporca tvrdil, že sama poskytla
autorke knihy zoznam svojich partnerov, navrhovateľka uviedla, že naozaj spísala zoznam svojich
partnerských vzťahov za určité časové obdobie a napísala aj určité svoje spomienky, ktoré sa jej viažu
s bývalými partnermi. Takýto zoznam však nikdy neposkytla pre účely napísania knihy o sebe samej,

už vôbec nie o svojich intímnych vzťahoch. Keď takýto zoznam napísala, bolo to v období jej spolužitia
s J., ktorý od nej žiadal, aby mu oznámila, kto v minulosti bol jej partnerom. Na požiadavku svojho
vtedajšieho partnera to aj urobila. V tom čase však už jej vzťahy s J. boli zlé a preto takýto zoznam a
komentár k nemu napísala aj „z trucu“. Tento materiál však nikdy nemal slúžiť na zverejnenie a pokiaľ
sa na verejnosť dostal, určite nie od nej. Podľa výpovede navrhovateľky tento zoznam autorke knihy s

najväčšou pravdepodobnosťou poskytol J., ktorý mal na vydaní knihy záujem.

Autorka knihy A. ako svedkyňa uviedla, že v priebehu roku 2000 je zavolala navrhovateľka s tým,
že chce poskytnúť časopisu Plus 7 dní rozhovor. V tom čase bolo aktuálne jej tehotenstvo a teda
malo o rozhovore o jej vzťahu s p. J. Z tohto rozhovoru naozaj vznikol článok uverejnený v časopise.
Tento článok bol autorizovaný. Svedkyňa ďalej uvádzala, že aj v ďalšom období bola v kontakte s

navrhovateľkou. Svedkyňu napadlo napísať knihu, ktorú aj napísala a to knihu s názvom „D. milenka“.
To, že sa takáto kniha pripravuje sa rôznym spôsobom medializovalo. Jej sa potom začali ozývať niektorí
ľudia z okolia navrhovateľky, ktorí sa s ňou chceli stretnúť a poskytnúť jej určité informácie. Svedkyňa
uviedla, že sa s niektorými aj naozaj stretla, prípadne telefonovala. Zistila, že viaceré skutočnosti, ktoré
už boli v knihe napísané a ktoré sa medializovali, nie sú také, aké ich prezentovala navrhovateľka.

Svedkyňa udávala, že navrhovateľka jej dala zoznam svojich milencov aj s určitým komentárom. Ona si
potom začala viaceré veci overovať. Stretla sa s mužmi uvádzanými v zozname navrhovateľky. Títo jej
rozprávali o svojom vzťahu s navrhovateľkou, o svojej minulosti. Kniha „D.ilenka“ nebola distribuovaná.
Spolu s odporcom sa tak dohodla. Knihu prepracovala a neskôr vyšla ďalšia kniha s názvom „Ďalší,
prosím...“. Svedkyňa uvádzala, že ona sa s navrhovateľkou stretla asi 7-8 krát. Ona sama jej poskytla

informácie zo svojho súkromného života a nielen jej. Takéto informácie poskytla aj iným. Navrhovateľke
knihu na autorizáciu nepredložila. Tvrdila však, že mala od navrhovateľky súhlas na pátranie po
informáciách z jej súkromia a na jej zverejnenie.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejvov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených so práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej
bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 19 ods. 1 - 3 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Medzi základné práva, ktorým zákon
poskytuje ochranu, je ľudská dôstojnosť a osobná česť fyzickej osoby. Tieto práva sú chránené ale aj
zaručené každému ústavou.

Ľudská dôstojnosť je chránený a ústavou zaručeným právom každej ľudskej bytosti. Bez rozdielu jej
postavenia v spoločnosti. Preto každá fyzická osoba má právo aj na rovnakú ochranu pred zásahom
do jej ľudskej dôstojnosti.

Česť fyzickej osoby je výrazom určitého uznania, výrazom určitej úcty a ocenenia fyzickej osoby v
spoločnosti, ktorú používa pre svoje konanie, správanie sa na verejnosti, v spoločnosti, v určitých

odborných kruhoch.

Pre vznik zodpovednosti do takto zákonom chráneného práva a ústavou zaručeného práva fyzickej
osobyjepotrebnáexistencianeoprávnenéhozásahu,zásahuobjektívnespôsobiléhovyvolaťujmu,ktorá
spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti s takýmto
zásahom. Za neoprávnený zásah do práv fyzickej osoby chránených zákonom sa považuje zásadne

každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11 a nasl. Obč. zák.
Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná.

Z hľadiska poskytnutia ochrany ústavou zaručeným a zákonom chráneným právam, nie je právne
významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome.
Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie

alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Je bez významu tiež skutočnosť, či išlo iba
o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie.

Pri neoprávnenom zásahu urobeného tlačou treba zohľadňovať aj podmienky na strane vydavateľa.
Mieru čitateľnosti jeho denníka, okruh čitateľov, množstvo distribuovaných kníh.

Za nepochybnú formu zadosťučinenia sa považuje ospravedlnenie. V niektorých prípadoch však nestačí

zadosťučinenie takouto formou, najmä vzhľadom na intenzitu zásahu, nepriaznivých následkov z
toho plynúcich, vzhľadom na postavenie žalobcu v spoločnosti. V tom prípade bude na mieste aj
právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Predpokladom priznania takejto nemajetkovej ujmy je, že
dôstojnosť fyzickej osoby bola v značnej miere znížená, alebo v značnej miere bola znížená je vážnosť
v spoločnosti. Nevyhnutným predpokladom, na rozdiel od zadosťučinenia formou ospravedlnenia

je skutočný neoprávnený zásah, nielen neoprávnený zásah spôsobilý spôsobiť narušenie právom
chránených práv osobnosti. Je pritom nutné, pri zásahu tlačou prihliadnuť aj na pomery na strane
osoby, ktorá takto do práva navrhovateľa zasiahla. Výška sa určuje úvahou súdu, ale musí vychádzať z
posúdenia závažnosti ujmy, okolností, na základe ktorých sa tak stalo a k porušeniu došlo.

V danom prípade na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky

je čiastočne dôvodný.Súd mal za preukázané, že kniha vydaná odporcom bola neoprávneným zásahom, ktorý bol spôsobilým
zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľky, poškodiť jej dobré meno, dobrú povesť a česť. Na
morálnu satisfakciu netreba skutočný zásah, stačí len, že ide o neoprávnený zásah objektívne spôsobilý

zasiahnuť do práv navrhovateľa chránených zákonom, čo v danom prípade preukázané bolo.

Ako už súd uviedol vyššie, neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo
obvinenie zasahujúce do práv občana chránených ust. § 11 a nasl. Obč. zák.

Súd bol toho názoru, že nie je potrebné skúmať, či tvrdenia zverejnené v knihe sú pravdivé, ale či
zasahujú do práv navrhovateľky chránených zákonov a či sú spôsobilé tieto tvrdenia vyvolať ujmu na
právom chránených záujmov navrhovateľky. Podľa názoru súdu, kniha ako celok je neoprávneným

zásahom do práv navrhovateľky chránených ústavou a občianskym zákonníkom. Podľa názoru súdu
nie je možné pripustiť, aby sa o konkrétnej osobe publikovali skutočnosti, ktoré nie sú overené a ich
pravdivosť je minimálne sporná, takým spôsobom, ako to bolo v prípade vydania knihy, ktorú vydal
odporca. V žiadnom prípade vydaním knihy s takýmto obsahom nemohlo ísť naplnenie práva na slobodu
prejavu,resp.právanainformácie.Takátoslobodaprejavunesmiebyťpodľanázorusúdurealizovanána

úkor práva na súkromie, čo jednoznačne v prípade vydania knihy bolo porušené. Obsah knihy zasahuje
do najosobnejšej a najintímnejšej sféry navrhovateľky a to bez jej súhlasu. Súd má za preukázané,
že navrhovateľka nikdy nedala súhlas na zverejnenie údajov o svojom osobnom a intímnom živote.
Keď aj napísala písomne skutočnosti o svojom osobnom živote v minulosti, nikdy to nebolo určené na
rozširovanie a už vôbec nie na zverejnenie. V tejto súvislosti súd chce tiež poukázať na tú skutočnosť,

že pokiaľ autorka knihy sa odvoláva na podklady poskytnuté navrhovateľkou, tieto nie sú vôbec vulgárne
a pejoratívne ako je obsah knihy v niektorých častiach. S písomného prejavu navrhovateľky, ktorý je
obsahom spisu, nie je možné vyvodiť, že navrhovateľka je osoba, ktorá nemá morálne a etické zásady.

Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania je zrejmé, že kniha, ktorá bola vydaná odporcom, bola
spôsobilá veľmi reálne zasiahnuť do práv navrhovateľky, ktoré zákon chráni. Tvrdenia uvádzané v knihe

by ohrozili česť, vážnosť a povesť akéhokoľvek občana a samozrejme teda aj navrhovateľky. Nie je
podľa názoru súdu podstatné, že navrhovateľka bola osobou verejne známou a že v určitom čase bol
pre verejnosť zaujímavý jej vzťah so všeobecne známym človekom.

Vzhľadom na intenzitu neoprávneného zásahu odporcu do práva navrhovateľky nejaví sa primerané
iba odstránenie následkov a zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, ale je tu aj právo navrhovateľky

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd bol toho názoru, že navrhovateľka má právo aj
na odstránenie následkov a zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia. Navrhovateľka však žiadala,
aby odporcovi bola uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v denníku s celoštátnou
pôsobnosťou podľa jej výberu strpieť na svoje náklady zverejnenie textu so žiadaným obsahom. Podľa
názoru súdu uloženie takejto povinnosti je nevykonateľné a keďže súd je viazaný návrhom, v tejto časti

návrh navrhovateľky zamietol.

Ako už bolo uvedené, išlo o taký zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, o taký
neoprávnený zásah, ktorý nielen že bol spôsobilý ale aj spôsobil ujmu navrhovateľke, ktorá je ťažko
vyčísliteľná a merateľná. Je nesporné, že navrhovateľka bola verejne známou osobou, pracovala
v televízii ako hlásateľka. V prípade vydania knihy došlo podľa názoru súdu k porušeniu práva

navrhovateľky na jej osobné súkromie. Odporca bez jej vedomia neoprávnene získaval a následne
rozširoval informácie o jej súkromí. Došlo tým k hrubému narušeniu integrity vnútornej sféry
navrhovateľky. Bez ohľadu na pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení uvádzaných v knihe, došlo k
zníženiu spoločenskej dôstojnosti a vážnosti navrhovateľky v značnej miere. Súd preto navrhovateľke
priznal aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie cit. § 13 ods. 2 Obč. zák. Pri výške

nemajetkovej ujmy súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že vydaním knihy, ktorá jednoznačne mala za
cieľ poškodiť povesť, česť a dôstojnosť navrhovateľky, došlo k závažnému zásahu do jej práv, ktoré je
veľmi obtiažne obnoviť. Súd bol preto toho názoru, že výška nemajetkovej ujmy v sume 1.500.000,-Sk
je preto primeraná a dôvodná.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľke, ktorá mala vo veci úspech,
aj keď iba čiastočný, avšak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, súd priznal náhradu
trov konania. Trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 252.000,-Sk a odmenu advokáta za

9 úkonov právnej pomoci (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. vypracovanie návrhu, 3. podanie na
súd - úprava žalobného petitu, 4. účasť na pojednávaní dňa 27.1.2004, 5. účasť na pojednávaní dňa
7.6.2004 - pojednávanie odročené, 6. účasť na pojednávaní dňa 4.6.2007 - pojednávanie odročené, 7.
účasť na pojednávaní dňa 11.9.2007, 8. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2007, 9. účasť na pojednávaní
dňa 13.11.2007). Hodnota sporu bola suma 5.000.000,-Sk. Pri úkonoch právnej pomoci pod por.č. 1-3

patrí právnemu zástupcovi navrhovateľky tarifná odmena 7300,-Sk za 1 úkon podľa § 13 ods. 1 vyhl.
č. 240/1990 Zb. + 128,-Sk režijný paušál za každý z týchto úkonov. Pri úkonoch právnej pomoci pod
por.č. 4 patrí tarifná odmena vo výške 22.650,-Sk + 150,-Sk režijný paušál podľa § 13 ods. 1 vyhl. č.
163/2002 Z.z. Za úkon právnej pomoci pod por.č. 5 patrí tarifná odmena vo výške 1 zo sumy 22.650,-
Sk + 150,-Sk režijný paušál podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z., teda čiastka 5662,-
Sk. Za úkon právnej pomoci pod por.č. 6 patrí tarifná odmena vo výške 1 zo sumy 22.650,-Sk + 178,-

Sk režijný paušál podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda suma 5662,-Sk. Za úkony
právnej pomoci pod por.č. 7-9 patrí tarifná odmena vo výške 22.650,-Sk za každý z týchto úkonov +
178,-Sk režijný paušál za každý z týchto úkonov podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Celkovo potom
trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 123.824,-Sk, režijný paušál spolu 1396,-Sk, náhrada
súdneho poplatku sumu 252.000,-Sk a cestovné za 6 ciest na trase Bratislava a späť na pojednávania,

na ktorých sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľky v celkovej sume 3560,-Sk. Spolu potom trovy
konania predstavujú čiastku 380.780,-Sk.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní, z ktorého má byť

zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, a čo sleduje

a ktoré musí byť podpísané a datované sa má uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

na jeho trovy.