Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 12, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/697/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľky O. B., bytom

T. I. K. XXX/X, zast. JUDr. H. B., advokátkou so sídlom v T., V. X proti odporkyni M. O., bytom T., N.
XXXX/X,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S. K. P., B., T. C. XX,. IČO XX. XXX. XXX,.
zastúpenej A. - S. P. a. s., B., D. R. X,. o zaplatenie 853.124,-Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 159.000,-Sk do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 853.124,-Sk titulom náhrady škody.
Uviedla, že dňa 07.04.1999 v čase o 20.20 hod. riadil R. O. pod vplyvom alkoholu v množstve 1,4 promile

v krvi osobné motorové vozidlo zn. Wartburg 353 ŠPZ TNA XX-XX,. ktoré je vlastníctvom odporkyne, po
ceste číslo II/507 po E. ulici v T. v smere od T. T. do centra mesta, pričom uvedeným motorovým vozidlom
sa dostal do šmyku, prešiel do protismeru, kde následne narazil do protiidúceho osobného motorového
vozidla zn. ŠKODA 120 ŠPZ TNB XX. - XX,. ktoré viedol Š. R.. V dôsledku uvedených skutočností ako
spolujazdkyňa Š. R. utrpela trieštivú zlomeninu dolnej časti ľavej stehennej kosti, zlomeniu diafýzy pravej
stehennej kosti, krčku vpravo, zlomeninu vonkajšieho členka vľavo, zlomeninu 4. a 5. rebra vpravo,
tržné rany na tvári a oboch kolenách s dobou liečenia od 07.04.1999 do 28.05.1999 a od 02.09.1999

do 29.09.1999. Zdôraznila, že v čase úrazu mala 42 rokov a ak by nebolo prišlo k predmetnej tragickej
udalosti, mohla najbližšie roky prežiť v pohode a bez väčších problémov. Uviedla, že v dôsledku úrazu,
ktorý utrpela pri dopravnej nehode, bude mať obmedzenú pohyblivosť ľavého kolena ťažkého stupňa,
trvale bude mať obmedzenú pohyblivosť pravého bedrového kĺbu a natrvalo jej zostanú rozsiahle plošné
jazvy. Okrem toho už nikdy nebude chodiť bez barly a nikdy nebude jej chôdza taká, aká bola pred
úrazom. Uvedené zranenia jej spôsobujú trvalé mimoriadne bolesti nielen pri zmene počasia, ale aj
pri akejkoľvek minimálnej záťaži. Poukázala na to, že poškodenie zdravia si taktiež vyžiadalo bolestivý

spôsob liečby, pretože bolo spojené s opätovnými transfúziami, infúziami a ďalšími komplikáciami, ktoré
jej spôsobovali mimoriadne veľké fyzické utrpenie. Od úrazu sa musela vzdať turistických prechádzok
po prírode, spoločenských posedení spojených s tancom. Zdôraznila, že okrem spoločenských aktivít sú
postihnuté aj jej pracovné aktivity, stala sa invalidnou dôchodkyňou, pretože nie je schopná vykonávať
svoje zamestnanie. Pred úrazom vykonávala prácu strihačky, pri ktorej musela stáť. Teraz nie je schopná
pracovať ani vtedy, ak sedí (v dôsledku bolesti kĺbu). Keďže sa podstatne zmenila jej pohyblivosť, nie je
schopná zabezpečiť si v plnom rozsahu ani prácu v domácnosti. V prípade, ak potrebuje väčší nákupalebo veľké upratovanie, musí si tieto práce zabezpečiť len prostredníctvom iných osôb. Uviedla, že
rovnováhu udržiava len s pomocou bariel, preto nemôže vykonávať ani také činnosti, ako je umývanie
okien, čistenie kobercov. Bežné práce ako je varenie, pranie, zabezpečuje len s veľkými ťažkosťami.

Uplatnená škoda na zdraví pozostáva z bolestného stanoveného posudkom zo dňa 06.10.1999 v
rozsahu 815,625 bodov za zlomeninu krčka pravej stehnovej kosti, za zlomeninu tela pravej stehnovej
kosti, za zlomeninu ľavej stehnovej kosti, zlomeninu ľavého vonkajšieho členka, za zlomeninu dvoch
rebier, za tržné rany na oboch kolenách, za početné tržné rany na tvári a zo sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktoré bolo ohodnotené 350 bodmi s tým, že lekár doporučil zvýšenie bodovej hodnoty na

dvojnásobok, teda na 700 bodov. Podaným návrhom sa domáhala zvýšenia odškodnenia z titulu bolesti
vo výške 15 násobku a sťaženia spoločenského uplatnenia najmenej na 10 násobok, čo predstavuje
sumu 944.062,-Sk. Z dôvodu, že ešte pred podaním žalobného návrhu jej bola S. P. vyplatená suma
90.937,50 Sk, domáha sa svojím návrhom od odporkyne zaplatenia rozdielu vo výške 853.124,-Sk

Odporkyňa a vedľajší účastník konania žiadali návrh zamietnuť. Nespochybnili, že v súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 07.04.1999 došlo u navrhovateľky k poškodeniu zdravia. Nárok na zvýšenie

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žiadali zamietnuť z dôvodu, že súd môže takéto
mimoriadne zvýšenie priznať len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktorých predpokladom je
existencia skutočností, ktoré odôvodňujú záver, že obmedzenia navrhovateľky nie je možné vyjadriť
len základným odškodnením, pričom u navrhovateľky sa o takéto dôvody nejedná. V konaní vzniesli
námietku premlčania uplatneného nároku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Š. R., znalca MUDr.
P. M., oboznámením návrhu, správy k dopravnej nehode, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 3T/310/1999 zo dňa 24.10.2001, posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,
rozhodnutiaS.P.,odpovedenalistzodňa11.11.2003,posudkuO.Ú.vT.-odborusociálnychvecízodňa
23.09.2002, znaleckého posudku č. 4/2004 zo dňa 06.04.2004, znaleckého posudku č. 4/2006 zo dňa

07.04.2006, doplnenia znaleckého posudku č. 4/2006, vyjadrenia O. R. P., O. D. I. T. zo dňa 24.09.2008,
rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/310/1999 zo dňa 30.03.2005, spisu Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 3T/310/1999, vyjadrení vedľajšieho účastníka, rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.
10C/153/2003-80 zo dňa 24.11.2006, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/30/2007-101 zo
dňa 10.05.2007, rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/46/2006 zo dňa 31.05.2007, vyjadrení navrhovateľky a

zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/310/1999 zo dňa 30.03.2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.09.2006 bol obžalovaný R. O. uznaný vinným zo spáchania trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 psím. d/ Trestného zákona, ktorého

sa dopustil tak, že dňa 07.04.1999 v čase o 20.20 hod. riadil pod vplyvom alkoholu v množstve 1,4
promile v krvi osobné motorové vozidlo zn. Wartburg 353 ŠPZ TNA XX-XX. po ceste číslo II/507 po
ulici E. v T. v smere od T. T. do centra mesta, kde pri železničnej stanici T. - P. na mokrej vozovke
neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam,
ktoré mohol predvídať, dostal sa s vozidlom do šmyku, prešiel do protismeru, kde následne narazil do

protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda 120, ŠPZ TNB XX-XX. vedeného vodičom Š. R.,
následkom čoho utrpela navrhovateľka trieštivú zlomeniu dolnej časti ľavej stehnovej kosti, zlomeninu
diafýzy pravej stehnovej kosti a krčku vpravo, zlomeniu vonkajšieho členka vľavo, zlomeninu u štvrtého
a piateho rebra vľavo, tržné rany na tvári a oboch kolenách s predpokladanou dobou liečenia 1. roka.

Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 06.08.1999, zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní zo dňa 25.02.2000 a zo dňa 06.06.2001 vyplýva, že navrhovateľka si uplatnila nárok na
náhradu škody v trestnom konaní nasledovne "...pripájam sa k trestnému konaniu s náhradou škody, a
to náhradu bolestného podľa bodového ohodnotenia lekára....uplatňujem náhradu škody, a to bolestné,
avšak doklady k tomu nemám ...nárok na náhradu škody si budem uplatňovať v občianskoprávnom
konaní a žiadam, aby som bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko - právne

konanie...".Svedok Š. R., priateľ navrhovateľky, uviedol, že pred dopravnou nehodou, ktorej boli on aj navrhovateľka
účastníkmi, viedli plnohodnotný život, chodili na turistiku každý týždeň počas celého roka. Taktiež
chodili jedenkrát za dva alebo tri mesiace na zábavy do M.. Poukázal na to, že po nehode pomáha

navrhovateľke, vozí ju na nákupy, na rehabilitácie. Uviedol, že navrhovateľka je odkázaná na francúzsku
barlu,ktorúbudemaťdoživotne,čímpsychickytrpí,mákomplexmenejcennosti.Poukázalnato,želekári
povedali navrhovateľke, že sa môže stať, že bude mať umelé koleno. Zdôraznil, že doživotne bude brať
lieky, ktoré jej veľmi zaťažujú pečeň. Uviedol, že pred nehodou si navrhovateľka bez problémov všetko
zabezpečovala sama, prala, žehlila, upratovala. Po nehode sa jej robí ťažko, musí stále oddychovať,

veľmi ju to zaťažuje. Poukázal na to, že jej pomáha aj syn napr. vysypať smeti, vysávať, umyť riady a
pod. Uviedol, že navrhovateľka si drobné nákupy robí sama, s väčšími jej pomáha on. Poukázal na to,
že navrhovateľka neohne koleno, toto ju stále bolí.

Z posudku O. Ú. v T. - odboru sociálnych vecí zo dňa 23.09.2002 bolo zistené, že miera funkčnej poruchy
navrhovateľky je 50% a považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom v oblasti
mobility má zníženú pohybovú schopnosť, pohybuje sa za pomoci ortopedickej pomôcky - francúzskej

barly, s ktorou je mobilná.

Posudkom zo dňa 06.10.1999 bolo bolestné ohodnotené na 815.625 bodov a posudkom zo dňa
26.07.2002 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 350 bodmi, zvýšené podľa § 6 ods. 2
vyhl. č. 32/1965 Zb. na dvojnásobok, a to na 700 bodov. .

Z posudku č. 4/2004 vyplýva, že bolestné bolo stanovené 945 bodmi a sťaženie spoločenského

uplatnenia 385 bodmi. Taktiež je z neho zrejmé, že navrhovateľka pociťuje následky po poraneniach
ako výrazné obmedzenie pohyblivosti, rýchle sa unaví a táto únava jej spôsobuje ťažkosti, s ktorými sa
nemôže vyporiadať. Taktiež u nej došlo k poruche pohyblivosti v ľavom kolene a v ľavom členkovom
kĺbe. Navrhovateľka je v produktívnom veku, v dôsledku následkov zranení bola vyradená z pracovného
procesu, nemôže si normálnym spôsobom - prácou zaobstarávať prostriedky na život. Navrhovateľka

bola zvyknutá na aktívny život, následky spôsobili obmedzenie pohyblivosti. Nemôže sa normálnym
spôsobom zapojiť do starostlivosti o rodinu, práve naopak, sama potrebuje starostlivosť druhej osoby pri
zabezpečovaní základných prostriedkov na život. Navrhovateľka sa nebude môcť normálnym spôsobom
zapájať do spoločenského života, nebude môcť normálnym spôsobom využívať voľný čas na aktívny
oddych. Následky poranení zasiahli do jej života tak, že významne zmenili jej osobný aj spoločenský

život.

Zo znaleckého posudku č.4/2006 zo dňa 07.04.2006 je zrejmé, že navrhovateľka utrpela po autohavárii
početné zlomeniny na oboch dolných končatinách. Pre Ysilaterálnu zlomeninu pravej stehnovej
kosti jej bola robená osteosyntéza (chirurgické spojenie kostných úlomkov v zlomenine) Enderovými
prútmi a založená trakcia (spôsob nápravy kostry ťahom, závesom) na ľavej dolnej končatine za

tuberozitas tíbie (holenná kosť, píšťala). V časovom odstupe bola realizovaná osteosyntéza pre trieštivú
supra a diakondylickú zlomeninu stehnovej kosti vpravo pre insuficientnú (nedostatočne fungujúca)
osteosyntézu. Bola realizovaná reosyntéza rekonštrukčným klincom. Navrhovateľka mala početné
tržné rany na tvári a zlomeninu štvrtého a piateho rebra vľavo. Mala tržnú ranu v oblasti ľavej
slabiny. Diagnostikovaná bola zlomenina vonkajšieho členka podľa W. A, bez dislokácie (premiestnenie,

posunutie, rozloženie). Bola zistená nedostatočná hybnosť v pravom kolene a bedrovom zhybe. Bolo
diagnostikované poranenie ihlicového nervu vľavo. Dňa 21.06.1999 bola navrhovateľka na kontrole
na chirurgickej ambulancii, pričom chirurg zhodnotil postavenie úlomkov zlomením ako dobré a
osteosyntetický materiál bol bez dislokácie, zlomenina vonkajšieho členka vľavo už zhojená. Dňa
19.10.2004 bola navrhovateľka hospitalizovaná a vzhľadom k tomu, že bolo dobré postavenie úlomkov

zlomenín stehnovej kosti obojstranne bez známok instability osteosyntetického materiálu, realizovalo
sa v spinálnej anestéze odstránenie osteosyntetického materiálu z oboch stehnových kostí. Dňa
30.01.2006 bol stav navrhovateľky zhodnotený ortopédom nasledovne: chôdza pomalá, bolestivá s
oporou jednej francúzskej barle s napádaním na obe dolné končatiny viac vľavo. Postoj so zošikmením
panve doľava, spazmy (kŕč) paravertebrálneho svalstva. Dĺžka - vľavo skrátenie dolnej končatiny 2 cm,

jazvy po operáciách na oboch dolných končatinách zhojené, pevné. Hybnosť v ľavej koxe (bedro) takmer
vplnomrozsahu,ľavékoleno-varózna(vybočená)dezaxácia,extenziaplná,flexiado35stupňov,potomtuhý odpor. Pravá koxa - flexia do 11 stupňov, abdukcia (odtiahnutie, pohyb končatiny od strednej línie
tela nabok) 25 stupňov, addukcia (pohyb končatiny smerom k strednej línii tela) 15 stupňov, rotácia 15
stupňov. Podľa Rtg snímky zistil mimo zlomenín aj koxatrózu vpravo, poúrazovú, začínajúcu. Vyslovil

diagnózu ankylózy ľavého kolena poúrazového charekteru a chronické bolesti v driekovej oblasti.

Znalec ohodnotil bolestné na 628,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na
360 bodov. Pri stanovení bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vzal do úvahy
výrazné obmedzenie hybnosti ľavého kolena až v zmysle ankylózy (stuhnutie kĺbov ako následok
dlhotrvajúcej nehybnosti končatiny pri zápale kĺbov). Taktiež prihliadal na takmer šesťročnú liečbu

pacientky s jej útrapami - opakované operácie, bolestivé rehabilitácie, podávanie infúzií, transfúzií.
Navrhovateľka nemala predtým postihnuté dolné končatiny úrazom ani reumatickými eventuálne
ortopedickými ochoreniami, zapájala sa normálne do pracovného a spoločenského života. Následky
poranení výrazne zmenili jej pracovný režim a taktiež výrazne ovplyvnili jej využívanie voľného času
- turistika, prechádzky, tanec. Liečenie pokladal za ukončené, existuje však možnosť náhrady ľavého
kolena umelým kĺbom. Momentálny stav navrhovateľky vyžaduje používanie jednej francúzskej barle.

Navrhovateľka kríva pre skrátenie ľavej dolnej končatiny o 2 cm, vychýlenie do šikma s kompenzačnými
zmenami - vychýlenie chrbtice zo strednej roviny. Navrhovateľka má výrazne porušenú statodynamiku,
najmä bedrovej chrbtice. Prognóza je nepriaznivá, nie je predpoklad zlepšenia zdravotného stavu, skôr
predpoklad zhoršovania pohybu najmä v ľavom kolene, členku a v driekovej oblasti. Navrhovateľka je
obmedzená v bežnom spôsobe života pre chronické bolesti, tŕpnutie v končatinách, bolesti v chrbte,

má výrazne limitovanú chôdzu, neustojí dlhšie a neprejde ani na dlhšiu prechádzku. Má výrazne
obmedzenú chôdzu pre krívanie, pre skrátenie dolnej končatiny a vybočenie ľavého kolena zo strednej
roviny, má výrazne obmedzené státie pre poruchu hybnosti zhybov a aj v oblasti driekovej chrbtice,
beh takmer neprichádza do úvahy. Obmedzené sú aj domáce práce, pranie, v predklone, dlhšie státie
pri kuchynskom pulte, obmedzené dvíhanie bremien a práce s hornými končatinami súčasne pre

nutné fixovanie hornej končatiny k francúzskej barle. Prechádzky v prírode sú limitované obtiažnou
chôdzou. Návšteva kina a divadla je možná. Záverom uviedol, že zranenia, ich priebeh a dĺžka
liečby sa líšia od bežných podobných prípadov tým, že zranenia sa liečili viac rokov, hojenie ľavej
stehnovej kosti bolo veľmi pomalé, prechodne aj s prítomným pakĺbom a líši sa aj tým, že sa jednalo
o mnohopočetné zlomeniny na dolných končatinách súčasne. Súčasný zdravotný stav vyžaduje trvalú

zdravotnú starostlivosť v odbore chirurgia, rehabilitácia, ortopédia a neurológia.

Z vyjadrenia znalca vyplynulo, že pri zlomenine tela pravej stehennej kosti s posunom predpokladal
väčšiu bolesť z dôvodu, že ostré úlomky porania často nervy, cievy v okolí. Pri uvedenom zranení
trvalo pretrvávajú chronické bolesti. Pri zlomenine krčka pravej stehennej kosti taktiež pretrvávajú
následné chronické bolesti, jedná sa o znesiteľné, ale o obťažujúce bolesti, pričom navrhovateľka

nemôže kompenzovať bolesť jednej končatiny tým, že presunie váhu na druhú končatinu, pretože aj
túto mala poranenú rovnako závažným poranením. Pri zlomenine ľavej stehennej kosti nad kolenom sa
jednalo o trieštivú zlomeninu s podobným priebehom ako pri zlomenine krčka pravej stehennej kosti. Pri
uvedených zraneniach došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky asi v roku 2005. Pri zlomenine
ľavého vonkajšieho členka sa jednalo o menej závažné poranenie, ktoré si vyžadovalo jednoduchšiu

liečbu s menšími bolesťami. Toto poranenie je sprevádzané menšími chronickými bolesťami. Vzhľadom
k tomu, že uvedené poranenie bolo prekryté predchádzajúcimi závažnejšími poraneniami, mohol len
objektívne usudzovať, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo v priebehu 3 mesiacov. V prípade
zlomeniny dvoch rebier sa jednalo o ľahké zlomeniny s ukončením liečebného proceu v priebehu 4 - 5
týždňov, nakoľko nedošlo k dislokácii rebra a ani k poraneniu okolitých štruktúr. Uvedené zranenie je bez

chronických bolestí. Pri tržnej rane na hlave bola len akútna bolestivosť a k ustáleniu zdravotného stavu
po prehojení rany došlo v priebehu 7-10 dní. Pri hlbokej rane kolena obojstrannej išlo o akútne bolesti
trvajúce 1 mesiac a k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo taktiež v priebehu 1. mesiaca.
Uviedol, že u navrhovateľky išlo o komplikovanejšiu situáciu, pretože sa u nej jednalo o polytraumu.
Jednalo sa o komplikovanú liečbu, bola potrebná reoperácia. Komplikáciou u navrhovateľky bola aj

skutočnosť, že vznikol pakĺb kosti, ktorý vlastne predĺžil ustálenie zdravotného stavu pri závažnejších
poraneniach. Na poranenia menšieho rozsahu vytvorenie pakĺbu nemalo vplyv. Liečba bola podľa
neho rýchla, dobrá a komplikácie, ktoré sa u navrhovateľky vyskytli boli vlastne sprievodným javom
predmetných zranení a taktiež sprievodným javom aj vykonávanej liečby. Poukázal na to, že v
prípade podobných úrazov ich stav končí ťažkým zdravotným postihnutím alebo až smrťou, pretože

pri takomto charaktere zranení dochádza u pacientov k vzduchovým a tukovým embóliám. Priebehliečby a aj ustálenie zdravotného stavu bol primeraný vzhľadom k jej zdravotnému stavu. Bodové
ohodnotenie zvýšil aj pri ľahších zraneniach z dôvodu, že tieto sa v spojitosti s ťažšími zraneniami hojili u
navrhovateľky oveľa horším spôsobom a naopak uvedené banálne zranenia komplikovali liečbu ťažších

zranení z dôvodu, že hrozila infekcia, nakoľko pri jednotlivých zlomeninách došlo aj k poraneniu kože,
navrhovateľka musela mať sadru aj napriek tomu, že mala poranenú kožu, musela chodiť po 2-3 dňoch
na preväzovanie a bol teda veľký predpoklad infekcií kostí a hrozila u navrhovateľky tuková embólia.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 427 ods. 1, 2 a § 428 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce

dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Svojej zodpovednosti
sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie

jehoživotnýchaspoločenskýchpotriebalebopreplneniejehospoločenskýchúloh(ďalejlen"následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000,- Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať
za ustálený.

Pri posudzovaní navrhovateľkou uplatneného nároku na odškodnenie bolesti sa súd najskôr zaoberal
vznesenou námietkou premlčania. Vychádzal pri tom i z ustálenej súdnej praxe a judikatúry, kedy sa za
počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby u bolestného zásadne považuje ukončenie liečebného

procesu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že dňa 19.10.2004 bola navrhovateľka prijatá na oddelenie
úrazovej chirurgie a počas hospitalizácie sa realizovalo odstránenie osteosyntetického materiálu z
oboch stehenných kostí. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že liečebný proces zlomenín
tela pravej stehennej kosti, zlomeniny krčka pravej stehennej kosti, zlomeniny ľavej stehennej kosti
nad kolenom nebol ešte v roku 2004 ukončený. V prípade uvedených zranení teda u navrhovateľky

neuplynula subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov na náhradu škody na zdraví vzniknutúv súvislosti s týmito zraneniami, nakoľko návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 16.09.2002.
Zo znaleckého posudku taktiež vyplýva, že dňa 21.06.1999 bola zlomenina vonkajšieho členka vľavo
už zhojená. Znalec sa vyjadril, že v prípade zlomeniny ľavého vonkajšieho členka došlo k ukončeniu

liečebného procesu v priebehu 3 mesiacov, zlomeniny dvoch rebier v priebehu 4 - 5 týždňov, tržnej rany
na hlave v priebehu 7 - 10 dní, hlbokej rany kolena obojstrannej v priebehu 1 mesiaca. K uvedeným
poraneniam došlo priamo pri dopravnej nehode dňa 07.04.1999, preto pri zlomenine vonkajšieho členka
vľavo začala premlčacia doba plynúť dňa 21.06.1999 resp. 07.07.1999 a nárok na náhradu škody na
zdraví bolo potrebné uplatniť na súde najneskôr dňa 21.06.2001 resp. 07.07.2001, pri zlomenine dvoch

rebier začala premlčacia doba plynúť dňa 12.05.1999 a návrh bolo potrebné podať na súde najneskôr
dňa 12.05.2001, pri tržnej rane na hlave začala premlčacia doba plynúť dňa 18.04.1999, pričom nárok
na náhradu škody bolo potrebné uplatniť na súde najneskôr dňa 18.04.2001. Pri hlbokej rane kolena
obojstrannej začala premlčacia doba plynúť dňa 07.05.1999 a nárok na náhradu škody na zdraví bolo
potrebné uplatniť na súde najneskôr dňa 07.05.2001. Navrhovateľka podala návrh na začatie konania
až dňa 12.09.2002. Pri skúmaní subjektívnej premlčacej doby prihliadal súd aj na ustanovenie § 112

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po
dobu konania neplynie. V zmysle citovaného ustanovenia v dôsledku relevantného uplatnenia nároku
na náhradu škody v trestnom konaní by premlčacia doba prestala plynúť a jej plynutie by pokračovalo po
nadobudnutíprávoplatnostitrestnéhorozsudku.Uvedenépredpokladyspočívaniapremlčacejdobyvšak

v danom prípade nie sú splnené, pretože nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom musí byť
v trestnom konaní uplatnený voči konkrétnej osobe, z nároku musí byť zrejmý dôvod a výška uplatnenia
nárokunanáhraduškody,pričomzatakýtonávrhnemožnopovažovaťneurčitévyjadrenianavrhovateľky
vzmysle"...pripájamsaktrestnémukonaniusnáhradouškody,atonáhradubolestnéhopodľabodového
ohodnotenia lekára....uplatňujem náhradu škody, a to bolestné, avšak doklady k tomu nemám ...nárok

na náhradu škody si budem uplatňovať v občianskoprávnom konaní a žiadam, aby som bola so svojím
nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko - právne konanie...". Vzhľadom na vyššie uvedené
súd vyslovil, že navrhovateľka si v trestnom konaní neuplatnila riadne nárok, ktorý je predmetom tohto
konania, preto premlčacia doba počas trestného konania nespočívala, ale riadne bežala ďalej. V časti
náhrady škody za menej závažné zranenia si teda navrhovateľka uplatnila svoj nárok na súde po

uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené považoval súd návrh náhrady škody v
časti bolestného zlomeniny ľavého vonkajšieho členka, zlomeniny dvoch rebier, tržnej rany na hlave,
hlbokej rany kolena obojstrannej za premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku nemohol takýto nárok
navrhovateľke priznať, preto ho zamietol.

Súd sa taktiež zaoberal námietkou premlčania sťaženia spoločenského uplatnenia. Vychádzal pritom i

z ustálenej súdnej praxe a judikatúry, v zmysle ktorej sa za počiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby považuje u odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia deň, keď škoda na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre jeho životné a spoločenské
uplatnenie a pre plnenie jeho životných úloh. Keďže po úraze a liečení došlo v roku 2005 u navrhovateľky
k ustáleniu zdravotného stavu natoľko, že bolo zrejmé, či a v akom rozsahu došlo ku sťaženiu

spoločenského uplatnenia, dospel súd k záveru, že až od uvedeného času začala plynúť dvojročná
subjektívna lehota na uplatnenie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom k tomu,
že návrh na začatie konania bol na súde podaný 16.09.2002, považoval uvedenú námietku za
bezpredmetnú.

Pri rozhodovaní o navrhovateľkou uplatnenom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa súd zaoberal predovšetkým otázkou, či sa v danom prípade jedná o prípad hodný
osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,
nakoľko toto zvýšenie nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb. je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie
poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku

poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými
aktivitami pred vznikom škody a kedy obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným
odškodnením, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázané nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb.V zmysle citovaných ustanovení súd navrhovateľke zvýšil odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pretože v konaní boli preukázané okolnosti hodné osobitného zreteľa spočívajúce v
jej trvalých výraznejších obmedzeniach v osobnom, kultúrnom a pracovnom živote, čo vyplýva zo

znaleckého posudku, listinných dôkazov a svedeckej výpovede. Pri svojom rozhodovaní zobral súd do
úvahy skutočnosť, že k úrazu navrhovateľky došlo v mladom produktívnom veku 42 rokov, v dôsledku
ktorého došlo k rozsiahlemu poškodeniu jej zdravotného stavu, ktorý ju úplne vyradil z pracovného
života s tým, že navrhovateľka má znemožnený výkon a voľbu povolania. Taktiež u navrhovateľky
došlo k zmene v spôsobe trávenia voľného času, nakoľko pred dopravnou nehodou navrhovateľka

žila aktívnym životom (venovala sa rekreačne turistike, tancovala) a úraz ju vyradil z vykonávania
uvedených aktivít z dôvodu obmedzenia pohyblivosti. Navrhovateľka sa nemôže normálnym spôsobom
zapojiť do starostlivosti o domácnosť, práve naopak, sama potrebuje starostlivosť druhej osoby pri
zabezpečovaní základných domácich prác. Stav navrhovateľky vyžaduje používanie jednej francúzskej
barle, navrhovateľka kríva, čo ju výrazným spôsobom poškodzuje a znevýhodňuje v spoločnosti.
Z uvedeného je zrejmé, že v dôsledku úrazu sú možnosti uplatnenia navrhovateľky v pracovnom,

spoločenskom živote výrazne obmedzené. Záverom je treba konštatovať, že navrhovateľka bude
postihnutá do konca svojho života, pričom prognóza je nepriaznivá, nie je predpoklad zlepšenia
jej zdravotného stavu, skôr predpoklad zhoršovania pohybu, a to v dôsledku nedbanlivostného
konania inej osoby, ktorá jej uvedené následky spôsobila porušením právnych prepisov, za čo bola
právoplatne trestne aj odsúdená. Tieto skutočnosti považoval súd za dôvody hodné osobitného

zreteľa odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri určovaní toho
zvýšenia sa súd nestotožnil z názorom vedľajšieho účastníka, podľa ktorého zvýšenie možno priznať
len osobám verejne politicky, kultúrne činným, prípadne osobám vykonávajúcim aktívnu športovú
činnosť na vrcholovej úrovni. Súd navrhovateľke priznal desaťnásobok zvýšenia základného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, zároveň zohľadnil plnenie poisťovne vo výške 42.000,-

Sk (350 x 60 = 21.000,-Sk x 10 = 201.000,-Sk - 42.000,- Sk) a odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy
159.000,-Sk titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

Čo sa týka odškodnenia za bolesť súd dospel k názoru, že v konaní neboli preukázané žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že v danom prípade sa jednalo v časti odškodnenia bolestného
o prípad hodný osobitného zreteľa. Nebolo preukázané, že sa jednalo o mimoriadne bolestivú liečbu,

úrazom nebol ohrozený životne dôležitý orgán. Navrhovateľka netrpela mučivými útrapami, nemala
psychické problémy takej intenzity, ktorá by vyžadovala odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra.
Z toho dôvodu považoval súd návrh navrhovateľky na priznanie zvýšenia odškodnenia za bolesť za
nedôvodný a zamietol ho.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom k tomu, že účastníci mali v konaní čiastočný úspech, o trovách konania rozhodol súd s
poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.