Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ľubica Balalová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/58/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. J. L.,

bytom T. S., M. S. XXX,. 2/ MUDr. J. L., bytom T. S., M. S. XXX,. obaja zastúpení JUDr. J. K., advokátom,
so sídlom v T., J. Z. XXXX/XXX. proti odporkyniam 1/ A. T., bytom T. S., M. S. XXX,. 2/ Ing. Z. D., bytom
B. - P., R. XXXX/XX,. 3/ D. K., bytom T. S., V. S. XXX,. všetky zastúpené Mgr. J. M., advokátom, so
sídlom v T., N.. S.. A. X o určenie hraníc takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa hranica medzi parcelami CKN č. 171 a CKN č. 172, zapísanými na LV č. 135 a parcelami
CKN č. 175 a CKN č. 176, zapísanými na LV č. 176, všetky v katastrálnom území M. S., bodmi 1, 3, 4,
2 tak, ako boli stanovené vo vytyčovacom náčrte zo dňa 01.11.2006 znalca Ing. I. Š., ktorý je súčasťou

tohto rozhodnutia.

Navrhovateľom 1/, 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa pôvodne návrhom doručeným súdu domáhali odstránenia kurníka, zajačinca
postavených na parc. č. 171, vedenej na LV č. 135, k. ú. M. S. a oplotenia v časti, v ktorej presahujú
hranicu určenú znalcom. Uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. 171 - zastavané plochy
o výmere 828 m2, parc. č. 172 - záhrady o výmere 366 m2, parc. č. 173 - orná pôda o výmere 1 862
m2 a odporkyne sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností parc. č. 174 - orná pôda o výmere 2
014m2, parc. č. 175 - záhrada o výmere 472m2 a parc. č. 176 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1 128 m2 a domu s. č. 302 k. ú. M. S.. Poukázali na to, že odporkyne v roku 1999 postavili na

parc. č. 176 dreváreň, kurník, zajačinec tak, že zadná časť kurína a zajačinca presahovala asi 40 cm
za hranicu do ich parcely č. 171, preto v roku 2002 vyhľadali geodeta kvôli vytýčeniu spornej hranice.
Podľa nich je z vytyčovacieho náčrtu Ing. S. z apríla 2002 zrejmé, že odporkyne zabrali z parcely č. 171
necelých 10 m2 a na tejto časti postavili zajačinec a kurník, pričom nie je možné dohodnúť sa s nimi na
akceptovaní hranice vytýčenej Ing. S. ako priamej spojnice dvoch bodov. Poukázali na to, že odporkyne
tvrdia, že majú z minulosti geometrický plán, v ktorom má byť táto hranica lomená. Uviedli, že na základe
hranice vytýčenej Ing. S. začali s výstavbou oplotenia medzi ich parcelou č. 172 a parcelou odporkýň č.

175, pričom odporkyňa 1/ povytŕhala čerstvo zabetónované stĺpiky oplotenia, preto ako vlastníci parc. č.
171, 172, 173 majú právo na ochranu proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
Na pojednávaní dňa 21.11.2007 zmenili petit návrhu na začatie konania tak, že sa domáhali určenia
hranice medzi parcelami č. 171 a č. 172 a parcelami č. 175 a č. 176 podľa geometrického plánu znalca
Ing. I. Š.. Tunajší súd uznesením č. k. 13C/58/2004-117 zo dňa 21.11.2007 zmenu petitu pripustil. V
písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2006 navrhovatelia uviedli, že vlastnícke právo k časti parcely 176,
ktorá predstavuje zhruba 40 m2, nadobudli vydržaním.Odporkyňa 2/ uviedla, že nesúhlasili s hranicou určenou Ing. S., pretože mali k dispozícii geometrický
plán z roku 1936, v ktorom je táto hranica lomená. Poukázala na to, že v roku 1972 bol na hranici
pozemkov parc. č. 171 a 176 postavený plot, ktorý vtedy stavali štyria ľudia, a to jej otec, otec

navrhovateľa 1/ a každý mal ešte jedného človeka ako svedka. Jednalo sa o kamenný plot, ktorý stojí
doteraz a je výsledkom vzájomnej susedskej dohody o tom, kde je hranica ich pozemkov. Uviedla, že jej
otec asi v roku 1995 až 1997 staval kurín a zajačinec s tým, že pri ich stavbe bol prítomný aj navrhovateľ
1/, ktorý navigoval, kde ich majú umiestniť, aby nezasahovali na jeho pozemok. Prekvapilo ich, že neskôr
začal tvrdiť, že sú postavené zle a že zasahujú na jeho pozemok.

Odporkyne 1/, 3/ žiadali návrh zamietnuť a súhlasili s tým, čo uviedla odporkyňa 2/.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom znalca Ing. I. Š., svedka Ing. P. S.,
oboznámením fotografií, LV č. 176 k. ú. M. S., LV č. 135 k. ú. M. S., protokolu o vytýčení hraníc pozemku,
vytyčovacích náčrtov Ing. V. a Ing. S., pozemkovej mapy, sťažnosti zo dňa 07.10.1999, spisu tun.
súdu sp. zn. 17C/115/2005, oznámenia o ohlásení drobnej stavby zo dňa 29.09.1990, žiadosti zo dňa
18.09.1990, geometrického plánu, pozemnoknižnej vložky, katastrálnej mapy, osvedčenia o dedičstve,

znaleckého posudku č. 8/2006 a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C/115/2005 vyplýva, že odporkyne sa ako navrhovateľky návrhom
zo dňa 20.05.2005 domáhali proti odporcom (navrhovateľom 1/, 2/) určenia hranice medzi pozemkami
parc. č. 171, 172, 175 a 176, všetky k. ú. M. S.. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 17C/115/2005-40 zo
dňa 27.06.2006 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania.

Navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. 171 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
828 m2, parc. č. 172 - záhrady o výmere 366 m2, parc. č. 173 - orná pôda o výmere 1 862 m2 a domu
s. č. 301 nachádzajúceho sa na parcele č. 171.

Odporkyne sú podielovými spoluvlastníčkami parciel č. 174 - orná pôda o výmere 2014m2, parcely č.
175 - záhrady o výmere 472m2 a parcely č. 176 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 128 m2

a domu s. č. 302 postaveného na parcele č. 176, a to odporkyňa 1/ v podiele 2/4 a odporkyne 2/, 3/
každá v podiele 1/4.

Za účelom zamerania hraníc medzi parcelami č. 171 a č. 176 k. ú. M. S. bol súdom ustanovený znalec.
Znalec vypracoval dňa 01.11.2006 znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že hranica medzi parcelami
č. 171, 172 a 176, 175 podľa pozemnoknižného stavu je spojnica bodov 1, 3, 4, 2 (zakreslených v

tomto posudku) a nie priama spojnica bodov 1, 2. V bode 4 je viditeľný lom hranice medzi spornými
nehnuteľnosťami, ktorý sa v rámci šetrenia hraníc pri novom mapovaní THM v roku 1967 opomenul
vyznačiť.

Pri výsluchu znalec trval na vypracovanom posudku. Uviedol, že v roku 1935 priebeh hranice tvoril
spojnicu bodov 1 -3, 4 - 2, ktorá bola rekonštruovaná podľa geometrického plánu z 13.05.1935.

Technickohospodárske mapovanie v danej lokalite sa uskutočnilo v období od 10.07. do 17.07.1967
a v rámci šetrenia pred vlastným mapovaním sa vyznačili len koncové body hranice medzi parcelami
- body 1 a 2, pričom body 3 a 4 sa opomenuli. Zdôraznil, že v mape katastra nehnuteľností, ktorá
prevzala toto mapovanie, je vyznačená hranica ako spojnica bodov 1 a 2, ktorá nie je totožná s pôvodnou
hranicou z roku 1935, kedy sa parcely vytvárali. Poukázal na to, že hranice boli nedôsledne vyšetrené v

rámci nového mapovania v roku 1967 bývalou geodéziou a kataster prevzal údaje, ktoré nezodpovedali
skutočnosti v teréne.

Svedok Ing. P. S. uviedol, že pri zhotovovaní vytyčovacieho náčrtu v roku 2002 vychádzal z platného
operátu katastra nehnuteľností a tým bolo technickohospodárske mapovanie v roku 1967, na základe
ktorého už boli pozakladané listy vlastníctva a stanovené výmery parciel. Poukázal na to, že pri určovaní

hraníc vychádzal zo stavu, ktorý určil mapovací oddiel v roku 1967, kedy stanovili hranicu na základespojníc bodov 650 a 822. Zdôraznil, že iné podklady nemal a nevedel o geometrickom pláne z roku
1935, preto nemohol zistiť, že hranica medzi pozemkami je lomená. Taktiež uviedol, že pri meraní videl,
že reálny stav nezodpovedá stavu v KN, ale bez dohody účastníkov nemohol meniť hranice, nakoľko

stav v KN je pre neho záväzný.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na určení je zvlášť tam, kde by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa
ohrozené, alebo keby sa bez takéhoto určenia právne postavenie navrhovateľa stalo neistým.

V prejednávanej veci bol podaný návrh o určenie hranice, ktorá bola medzi účastníkmi sporná. Už
samotnáspornosťtejtohranicevkonkrétnomprípadezakladalanaliehavosťjejurčenia.Pretosúddospel
k záveru, že navrhovatelia splnili podmienky stanovené v § 80 písm. c/ O.s.p. na určovacom žalobnom

petite. V konaní o určenie spornej hranice medzi dvoma pozemkami ide vlastne o určenie, komu z
vlastníkovsusediacichpozemkovspornáplochapatrí,pretosúdnapredmetnúvecaplikovalustanovenie
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z výpovedí účastníkov, znalca, svedka, ale aj zo znaleckého
posudku má súd za to, že hranica medzi parcelami CKN č. 171, CKN č. 172, LV č. 135 a parcelami CKN
č. 175, CKN č. 176, LV č. 176, všetky k. ú. M. S., je spojnica bodov 1, 3, 4, 2 tak, ako je vymedzená vo

vytyčovacom náčrte, obsiahnutom v znaleckom posudku Ing. I. Š. č. 8/2006 zo dňa 01.11.2006, ktorý
slúži na jej zakreslenie a je súčasťou tohto rozsudku. S tvrdením navrhovateľov o tom, že vlastnícke
právo k časti parcely odporkýň č. 176 nadobudli vydržaním, sa súd nestotožnil, keďže v konaní neboli
preukázanézákladnépredpokladyprenadobudnutievlastníctvavydržanímvzmysle§134Občianskeho
zákonníka, a to oprávnenosť a nepretržitosť držby veci. Navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali

existenciu okolností svedčiacich o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci a ani nepretržitosť
jej držby po dobu desiatich rokov. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o trovy konania, vychádzal súd pri rozhodovaní o nich z ustanovení § 142 ods. 1 a § 150 O.s.p.

Vzmysle§142ods.1O.s.p.bypatrilanáhradtrovkonanianavrhovateľom,pretožebolivkonaníúspešní

v plnom rozsahu. Súd však vzal do úvahy okolnosti prípadu, spočívajúce predovšetkým v skutočnosti,
že vyriešenie sporu je v záujme oboch strán a preto úspešným navrhovateľom náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.