Rozsudok Judgement was issued on Friday, August 31, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/11/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu Ing. J. Ž., občana

Slovenskej republiky, bytom T., G.. S. X/X,. zastúpenému JUDr. M. V., advokátkou, so sídlom T., N.. S..
A. XX. proti žalovanému "S. X P. s r.o." so sídlom P. X,. B., IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému JUDr. R.
A., advokátom, so sídlom R. D. X,. B. o ochranu osobnosti t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie v časti o uloženie povinnosti uverejniť ospravedlnenie v týždenníku T. N. a T. T. s a z a s t
a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý uverejniť v týždenníku P. X D. ospravedlnenie v tomto znení:

"T. P. X D. sa ospravedlňuje Ing. J. Ž. za to, že v čísle XX. zo dňa 26. novembra 2001 v článku pod
názvom Ž. s podtextom K. na strane XX,. XX uverejnil o ňom skutočnosti, ktoré sa nezakladali na

pravde a to tvrdením ...čomu isto napomohli aj drobné aférky napr. odkúpenie domu v mestskej časti
K. za výhodných podmienok či inštalácia plynu, ktorý mali práve v K. zaviesť len po jeho nový dom.
Do podozrenia sa dostala aj jedna z najväčších investičných akcií mesta počas jeho primátorovania -
výstavba novej krytej plavárne. Objekt bol údajne predražený a viacerí T. upozornili, že na oprave Ž.
domu participovala tá istá spoločnosť, ako na výstavbe mestskej plavárne. Nepodarilo sa mu presadiť,
abyvlakyI.zB.doK.malizástavkuajvT.,akodoroku1999.Tento zdanlivo banálny problém vyústil do

masovej petičnej akcie, ktorá bola podľa odhadov najväčším prejavom nespokojnosti občanov T.", do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 400 000,- Sk a trovy konania 108 490,- Sk k

rukám JUDr. M. V., advokátky, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uverejniť na vlastné
náklady ospravedlnenie v týždenníku P. X D., v týždenníku T. N. a T. T. v tomto znení: "T. P. X D. sa
ospravedlňuje Ing. J. Ž. za to, že v čísle XX. zo dňa 26. novembra 2001 v článku pod názvom Ž. s
podtextom K. na strane XX,. XX. uverejnil o ňom skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde" a zaplatiť
mu nemajetkovú ujmu v sume 1 000 000,- Sk Uviedol, že žalovaný v čísle XX týždenníka P. X D. z
26.11.2001 na strane XX až XX uverejnil článok po názvom Ž. s podtextom K. z ktorého časť sa ho

osobne dotýkala, keď uviedol: "N. koalície S. - A. J. Ž. v komunálnych voľbách v 1998 kandidoval na
primátora T. ako nezávislý. Už vtedy sa však javil ako priaznivec S.. Vo voľbách vyhral, no T. zvlášťneoslnil, čomu isto napomohli aj drobné aférky napr. odkúpenie domu v mestskej časti K. za výhodných
podmienok či inštalácia plynu, ktorý mali práve v K. zaviesť len po jeho nový dom. Do podozrenia sa
dostala aj jedna z najväčších investičných akcií mesta počas jeho primátorovania - výstavba novej krytej

plavárne. Objekt bol údajne predražený a viacerí T. upozornili, že na oprave Ž. domu participovala tá
istá spoločnosť, ako na výstavbe mestskej plavárne. Nepodarilo sa mu presadiť, aby vlaky I. z B. do
K. mali zástavku aj v T., ako do roku 1999. Tento zdanlivo banálny problém vyústil do masovej petičnej
akcie,ktorábolapodľaodhadovnajväčšímprejavomnespokojnostiobčanovT.."Žalovanývtomtočlánku
uverejnil nepravdivé údaje, nepravdivé skutočnosti a zavádzajúce informácie, ktoré ohrozujú občiansku

česť a dobré meno žalobcu. Celkové znenie článku vyznelo negativisticky a formulovaním nepravdivých
údajov smerovalo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti žalobcu. Poukázal na to, že kandidoval v
komunálnych voľbách v roku 1998 na primátora T. a tieto voľby vyhral s počtom platných hlasov 6 097,
čím získal 37,2 % hlasov. Pokiaľ ide o odkúpenie domu je vlastníkom jediného domu v meste T., k.ú. K.,
zapísaného na LV č. 340 ako dom súp.č. 303 na parc.č. 1887/2, ktorý získal darom na základe darovacej
zmluvy zo dňa 16.11.1995 od svojich rodičov, otca M. Ž. a matky J. Ž.. Pokiaľ ide o inštaláciu plynu

plynofikácia v K. na ul. J. D., kde sa nachádza

dom, ktorý vlastní žalobca bola vykonaná už v roku 1988, pričom v čase nadobudnutia vlastníckeho
práva bola už táto časť plynofikovaná. Pokiaľ ide o výstavbu novej krytej plavárne stavebné povolenie
na stavbu "V. T. - S." bolo vydané O. Ú. v T., odbor životného prostredia dňa 20.10.1997 pod číslom Ž.
XXXX/XXXX. a dňa 10.9.1997 uzavrel žalobca ako primátor mesta T. na strane objednávateľa zmluvu o

dielo č. D/15/97 S. so spoločnosťou S. a.s., B. na strane zhotoviteľa s predmetom plnenia "V. T. - S.". V
auguste 1999 žalobca ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou V.-E. a.s. T. ako zhotoviteľom Zmluvu
o dielo č. 134, na základe ktorej vykonal pre neho dielo: Prístavba a nadstavba rodinného domu J. D.,
T.. Pokiaľ ide o to, že sa mu nepodarilo presadiť, aby vlaky I. z B. do K. mali zástavku aj v T. ako do roku
1999, zdôraznil, že v oblasti železničnej dopravy nemá obec žiadne kompetencie ani možnosti aktívne

ovplyvniť zriadenie zastávok vlakov, keďže oblasť dopravy na regionálnej úrovni zabezpečovali a riadili
krajské úrady. O zrušení tejto zastávky rozhodli Ž. S. R.. Žalobca ako primátor mesta v spolupráci s
T. N. Z. a K. Ú. v T. protestoval proti tomuto rozhodnutiu, osobne napísal list M. D. S. a bol iniciátorom
petičnej akcie. Žalovaný napísaním tejto poznámky v článku navádzal čitateľov myslieť si, že si neplnil
povinnosť, pričom by mal vedieť, čo ako primátor mal vo svojej právomoci a čo nie. Týmto konaním

žalovaný porušil zákon, občianske práva žalobcu, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana a to
tým, že v predmetnom článku uverejnil nepravdivé, skreslené informácie o žalobcovi. Žalobca listom
zo dňa 27.11.2001 požiadal šéfredaktora vyššie uvedeného týždenníka o uverejnenie opravy článku
v najbližšom vydaní, čo sa ale nestalo. Poukázal na to, že žalovaný ako vydavateľ periodickej tlače,
ktorej poslaním je poskytovať pravdivé a čo najúplnejšie informácie o udalostiach zo všetkých oblastí

života mal uverejniť nielen to, čo počul, ale uviesť aj to, čo je pravda. Nakoľko žalobca má za to, že
morálne zadosťučinenie nie je postačujúce, s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol verejný činiteľ,
v čase uverejnenia predmetného článku kandidoval na funkciu predsedu V. v T. K. a vykonával funkciu
primátora mesta T., žiadal, aby súd po zvážení závažnosti vzniknutej ujmy ako i okolnosti, za ktorých
k porušeniu jeho práv došlo, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť uplatnenú peňažnú satisfakciu. Na

pojednávaní dňa 28.7.2007 žalobca zobral žalobu v časti o uloženie povinnosti uverejniť ospravedlnenie
v týždenníku T. N. a T. T. späť.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ
ide tvrdenia, že žalobca ako nominant koalície S. - A. v komunálnych voľbách v 1998 kandidoval na
primátora T. ako nezávislý a vo voľbách vyhral, no T. zvlášť neoslnil tieto neobsahujú žiadne nepravdivé

tvrdenie faktu, čo potvrdil v žalobe i sám žalobca. Rovnako nie je nepravdivé ani tvrdenie o tom, že
sa mu nepodarilo presadiť, aby vlaky I. z B. do K. mali zastávku aj v T., ako do roku 1999. K ostatným
tvrdeniam sa bližšie nevyjadril. Poukázal na to, že žalobca je ako osoba pôsobiaca v politike osobou
verejného záujmu a ako taký je povinný strpieť vyššiu mieru verejnej kritiky, teda aj verejné vyslovovanie
negatívnych názorov vo vzťahu k jeho osobe, pričom nemôže očakávať v demokratickej spoločnosti len

zverejňovanie pozitívnych názorov vo vzťahu k jeho osobe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Ing. B. C., Ing. J. Ď., PhDr. M.
K., MUDr. I. H., oboznámil zápis z rokovania Ú. G. K. G. Ž. zo dňa 2.3.2000, správu Ž., divízia
dopravné cesty B. zo dňa 28.2.2000, správu o výsledkoch porád s krajskými úradmi o koncepcii osobnej
dopravy pre GVD 2000/2001 zo dňa 1.3.2000, list žalobcu M. S. zo dňa 18.4.2000, žiadosť žalobcu oospravedlnenie zo dňa 27.11.2001, zmluvy o dielo č. 134, č. D/XX/XX/S.. z 10.9.1997 vrátane prílohy č.
1 a dodatku č. 1, 2, 3 a 4, kolaudačné rozhodnutie M. - O. V. T. zo dňa 18.10.1988, výpis z LV č. 340,
k.ú. K., Darovaciu zmluvu zo dňa 16.11.1995, výpis z obchodného registra žalovaného, zápisnicu M. V.

K. o výsledkoch volieb zo dňa 19.12.1998, správu V.-E. a.s., T. zo dňa 16.1.2003 vrátane objednávky,
vyjadrenie M. Ú. v T. zo dňa 21.1.2003, správa M. Ú. v T. zo dňa 23.1.2003, záverečný účet M. T. za
rok 1997, 1998, Kandidátna listina pre voľby primátora mesta, správu K. Ú. v T. o výsledkoch hlasovania
zo dňa 3.2.2003, kandidátnu listinu pre voľbu predsedu T., zápisnica volebnej komisie T., oznámenie M.
S., vyjadrenie M. Ú. v T. zo dňa 10.2.2003 vrátane návrhu rozpočtu na rok 1997 a uznesenia č. 118,

návrhu rozpočtu na rok 1998 a uznesenia č. 162, návrhu na zmenu rozpočtu na rok 1999 a uznesenia
č. 88, hlasovací lístok pre voľbu predsedu T., správu M. Ú. v T. zo dňa 3.10.2003, Zmluvy o dielo zo dňa
19.7.2001, 22.5.2001, Zmluvu o dielo č. 00-100 zo dňa 17.3.2000, zmluvu o dielo č. 245 vrátane dodatku
č. 1 zo dňa 20.9.2000, Zmluvu o združení zo dňa 14.9.2000, informáciu mesta T. zo dňa 19.11.2003,
obsah pripojeného spisu sp. zn. 19D 1483/96 a výtlačok týždenníka P. X D. č. XX. z 26.11.2001 a zistil
tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu boli zistené, že má za to, že uverejnením predmetného článku bola porušená
rovnováha medzi právom žalovaného na slobodu prejavu a právom žalobcu na ochranu občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti. Nespochybnil, že i keď vo vzťahu k verejným činiteľom je toto právo benevoletnejšie,
ako verejný činiteľ bol závislý od verejnej mienky občanov a uverejnením nepravdivých skutočností
v krátkom čase pred voľbami do vyššieho územného celku boli sťažené podmienky jeho ďalšieho

politického uplatnenia, nemohol primeraným spôsobom reagovať. Zdôraznil, že žalovaný je povinný
informovať pravdivo, a za nepravdivé informácie znášať zodpovednosť čo zahrňuje i povinnosť overovať
si pravdivosť uverejňovaných informácií. Poukázal na to, že atribút pravdivosti v článku absentoval,
žalovaný sa snažil vyvolať u širokej čitateľskej verejnosti dojem alebo vyvodiť záver, že konal nečestne
a protiprávne.

Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že zverejnením predmetného článku nedošlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcu, nakoľko článok obsahoval hodnotiaci úsudok, kritiku počínania, správania
žalobcu, pričom pri nej ako pri kategórii subjektívnej nemožno dokazovať jej pravdivosť alebo
nepravdivosť. Spĺňa i podmienku primeranosti a vecného základu. Zdôraznil, že predložené dôkazy
preukazujú tvrdenia, že žalobca nadobudol dom za výhodných podmienok ako i informácie o inštalácii

plynu.VprípadespoločnostiV.-E.bolopreukázanéprepojeniesúkromnýchaverejnýchzáujmovžalobcu
a i výrok o zastávke I. vlakov je pravdivým, keďže bol v meste T. verejne prejednávaný a vyjadrili s ním
nespokojnosť občania mesta. Poukázal na to, že žalobca pokiaľ ide o žalovanú ujmu nepreukázal šance
na úspech vo voľbách do vyššieho územného celku, ani príčinnú súvislosť

s volebným výsledkom a ani výšku požadovanej nemajetkovej ujmy právne relevantne nezdôvodnil.

Z výsluchu Ing. B. C., predsedu finančnej a majetkovej komisie(1994-1998) a predsedu komisie
životného prostredia, dopravy a investícií(1998-2002) súd zistil, že investičná akcia - výstavka krytej
plavárne prebehla riadne, pričom po vyhotovení projektovej dokumentácie a uskutočnení výberového
konania bol vybraný zhotoviteľ, ktorý najlepšie vyhovoval kritériám investora vrátane finančnej stránky.
Zdôraznil, že nie je v kompetencii samotného primátora mesta, aby nejakým spôsobom mohol

ovplyvniť priebeh realizácie výstavby tohto diela. Všetko čo sa týkalo výstavby bolo najskôr spracované
príslušnými odbornými komisiami a spracované podklady boli prejednané v mestskom zastupiteľstve.
Zmeny v cenovej oblasti v skutočnosti patrili do kompetencie pracovníkov z odboru financií, iné
pracovníkom stavebného dozoru. Záver o predražení diela bol subjektívnym dojmom, nakoľko jeho
realizácia prebehla v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o petičnú akciu ohľadne zastávky I. vlakov v T.

uviedol, že si ju pamätá pretože to bola prvá petičná akcia, pričom pokiaľ ide o jej veľkosť k tomu sa
nevie vyjadriť, ale išlo o problém, ktorý ani mesto ani jeho primátor nemohli ovplyvniť. Vyslovil názor,
že počas petičnej akcie občania neprejavovali nesúhlas so samotnou osobou primátora, žalobcu, ale
s tým, že došlo k zrušeniu zastávky a pokiaľ sa v následných voľbách rozhodli žalobcu za primátora
nezvoliť, nevie či to možno pokladať za prejav ich nespokojnosti alebo len túžby po niečom novom a

teda i novom primátorovi.Z výsluchu svedka Ing. J. Ď., bývalého stavbyvedúceho S., a.s. B., bolo zistené, že nakoľko zhotoviteľ
akogenerálnydodávateľnedisponovalvšetkýmikapacitamipotrebnýminarealizáciudielazabezpečoval
realizáciu viacerými poddodávateľmi, s ktorými hlavný investor, mesto T. nevstupoval do právneho

vzťahu. Nevedel uviesť či medzi nimi bolo i V.-E., a.s., ale pripustil, že sa od neho zabezpečovala
dodávka betónu. S poukazom na veľké množstvo stavieb, ktoré S., a.s. B. každoročne vykonával sa
nevedel vyjadriť či spoločnosť zabezpečovala opravu navrhovateľovho domu alebo sa na nej podieľala,
ale on osobne takúto stavbu pod dohľadom nemal.

Z výsluchu svedka MUDr. I. H. bolo zistené, že J. Š. po smrti ktorej žalobca nadobudol nehnuteľnosti -
rodinný dom a záhradu, bola sesternica manželky svedka. Do svojej smrti bola sebestačná, duševne

zdravá a zomrela na komplikácie po úraze súvisiace s embóliou. Otec žalobcu v čase pred jej smrťou
na základe dohody užíval časť záhrady pri dome. Pri prejednaní dedičstva po nebohej sa na prvom
pojednávaní zúčastnili, ale keďže o nehnuteľnosti sa viac nezaujímali, nevedel ako dedičské konanie
skončilo. Tieto informácie poskytol i redaktorke p. N. Z. z denníka P. X D., ktorá ho v roku 2002
kontaktovala.Nemalvedomosťotom,žejehomanželkasaprávnerelevantnýmspôsobomvzdalasvojho

dedičského podielu po nebohej J. Š., ale nakoľko nemala záujem dediť po nebohej nezaujímala sa o to.
Dodal, že asi v roku 2001 sa začalo s výstavbou kanalizácie, ktorá bola skončená sa ul. J. D., ale nie
u domu navrhovateľa. V roku 2003 prebehla výstavba ďalšej vetvy kanalizácie, ale táto nemala súvis s
kanalizáciou na ul J. D.. Poprel, že by mal vedomosť o tom, že by pri výstavbe kanalizácie bola robená
rekonštrukcia alebo inštalácia plynu na tejto ulici. Vyslovil domnienku, že žalobca

rekonštruoval predmetný dom v čase keď v meste T. prebiehala rekonštrukcia letnej nekrytej plavárne.
Žalobcu nevidel vykonávať nejaké práce, i keď pripusti, že sa o to veľmi nezaujímal.

Z listu žalobcu šéfredaktorovi týždenníka P. X D. zo dňa 27.11.2001 bolo zistené, že žalobca ho požiadal
o uverejnenie opravy v najbližšom vydaní uvedeného týždenníka.

Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste T. do mestského zastupiteľstva a

primátora konaných dňa 18. a 19.12.1998 bolo zistené, že za primátora bol zvolený počtom platných
hlasov 6 097 žalobca, ktorého ako kandidáta navrhla S. O. P.

Zo správy K. Ú. v T. o výsledkoch hlasovania zo dňa 3.2.2003 Kandidátnej listiny pre voľbu predsedu
T. S. K., Zápisnice volebnej komisie T. S. K. o výsledku volieb do orgánov samosprávneho kraja
zo dňa 1.12.2001 a 15.12.2001 bolo zistené, že s počtom platných hlasov 51 052 bol za predsedu

samosprávneho kraja zvolený Š. Š..

Z Darovacej zmluvy zo dňa 16.11.1995 bolo zistené, že manželia M. Ž. a J. Ž. ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti v k.ú. K., parc.č. 1888 - záhrada, parc.č. 1887 a domu súp.č. 303,
zapísaných na Liste vlastníctva č.304, darovali uvedené nehnuteľnosti žalobcovi, ktorý dar prijal. Vklad
bol povolený K. Ú. v B., S. K. T. pod č. V1020/96 zo dňa 29.4.1996.

Z kolaudačného rozhodnutia M. - odbor výstavby T. zo dňa 18.10.1988 súd zistil, že v uvedený deň bolo
povolené užívanie stavby, plynofikácia K. I.., okrem iných i na ul. J. D. na základe stavebného povolenia.

Z vyjadrenia M. Ú. v T. zo dňa 21.1.2003 vyplynulo, že plynofikácia mestskej časti T. - K. bola realizovaná
v polovici 80-tych rokov minulého storočia ako akcia základnej technickej vybavenosti individuálnej
bytovej výstavby v rámci komplexnej bytovej výstavby, pričom pri tejto stavbe bola v tomto období

plynofikovaná celá mestská časť T.- K., čo znamená, že plynofikácia tejto mestskej časti nekončila pri
dome žalobcu.

Zo Zmluvy o dielo č. D/XX/XX/S.. z 10.9.1997 vrátane prílohy č. 1 a dodatku č. 1, 2, 3 a 4 uzavretej
medzi M. T. ako objednávateľom, v zastúpení žalobcom a S. a.s., B. ako zhotoviteľom bolo zistené, žedňa 10.9.1997 uzavreli zmluvu, v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal zrealizovať stavbu - V. K. P. T. - S. v
termíne od 11.9.1997 do 30.11.1998 a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť dojednanú cenu diela vo výške
104 476 500,- Sk. do 30.11.1998.

Z vyjadrenia M. Ú. v T. zo dňa 10.2.2003 vrátane návrhu rozpočtu na rok 1997 a uznesenia č. 118,
návrhu rozpočtu na rok 1998 a uznesenia č. 162, návrhu na zmenu rozpočtu na rok 1999 a uznesenia č.
88 bolo zistené, že dodatky k zmluve o dielo č. D/XX/XX/S.. č.1.-4. boli podpísané z dôvodu vykonania
prác naviac takže celková

hodnota diela bola 132 543 509,- Sk, pričom skutočné náklady na výstavbu krytej plavárne boli vo výške
137 160 604,20Sk a z toho zhotoviteľovi boli uhradené faktúry vo výške 132 543 509,- Sk. Kolaudačné

rozhodnutie na predmetný objekt bolo vydané dňa 12.1.1999. Cenou výstavby krytej plavárne sa M. Z. v
T. zaoberalo na svojich zasadnutiach v dňoch 12.12.1996 (uznesenie č.118 o schválení rozpočtu mesta
T. na rok 1997), 10.12.1997 (uznesenie č.162 o schválení rozpočtu mesta T. na rok 1997), 25.6.1998
(uznesenie č. 84 o schválení zmeny rozpočtu mesta T. na rok 1998 v zmysle návrhov, ktoré odporučila
finančná a majetková komisia) 29.4.1999 (uznesenie č.39 o schválení rozpočtu mesta T. na rok 1999) a

9.9.1999 (uznesenie č. 88 o schválení zmeny rozpočtu mesta T. na rok 1999). Navýšenie rozpočtových
nákladov stavby bolo vyvolané zmenami realizačného projektu, projektu interiéru oproti projektu pre
stavebné povolenie a požiadavkami investora na naviac práce v priebehu stavby, pričom z toho neboli
vyvodené žiadne dôsledky.

Zo záverečného účet M. T. za rok 1997 bolo zistené, že v časti investorská a inžinierska činnosť

- k rozpracovaným akciám sa konštatuje, že práce na stavbe krytej plavárne prebiehajú podľa
harmonogramu s tým, že ukončenie prác podľa uzatvorených zmluvných vzťahov bude v 11/98. V
záverečnom účte M. T. za rok 1998 sa v časti výstavba krytej plavárne konštatovalo, že stavba bola v
roku 1998 dokončená a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v mesiaci január 1999.

Zo správy V.-E. a.s. T. zo dňa 16.1.2003 vrátane objednávky zo dňa 7.8.1998 súd zistil, že na výstavbe

krytej plavárne T. sa V.-E. a.s. T. priamo nepodieľala, len pre zhotoviteľa dodávala betónovú zmes na
základe jeho objednávky.

Zo Zmluvy o dielo č. 134, uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom V.-E. a.s. T.
so sídlom Z. XX,. T. súd zistil, že zmluvné strany uzavreli zmluvu s predmetom prístavby a nadstavba
rodinného domu, D. X,. T. v konkrétne špecifikovanom rozsahu v termíne 07/1999-11/1999 za cenu 3

463 992,- Sk., s tým, že v cene nebolo zahrnutá vnútorná kanalizácia, vnútorný vodovod vrátane prípojok
vodovodu a kanalizácie a vykurovanie vrátane prípojok plynu.

Zo Zmluvy o dielo č. 00-100 zo dňa 17.3.2000 súd zistil, že uvedený deň A.. zastúpený A., s.r.o.
K. ako zhotoviteľ a mesto T. ako objednávateľ v zastúpení navrhovateľom uzavreli zmluvu, ktorou
sa zhotoviteľ zaviazal dodať a namontovať nerezové bazéna a atrakcie, technológie pre úpravu vody

vrátane technickej dokumentácie a podkladov pre stavebnú činnosť v dojednanom termíne, s uvedením
do skúšobnej prevádzky od 7.8.2000 a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu.

Zo zmluvy o dielo č. 245 zo dňa 29.5.2000 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 20.9.2000 bolo zistené, že,
mesto T. ako objednávateľ a V.-E., a.s. T. ako zhotoviteľ uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bola R. L. P.
T.- S., I. etapa, v termíne od 10.4.2000 do 15.7.2000 za zmluvnú cenu 18 691 381,- Sk.

Zo Zmluvy o dielo zo dňa 19.7.2001 bolo zistené, že mesto T. ako objednávateľ a M.-I., s.r.o. T. uzavreli
zmluvu, ktorej predmetom bolo zhotovenie ústredného kúrenie na L. P. T. v termíne do 31.7.2001.

ZoZmluvyodielozodňa22.5.2001bolozistené,žemestoT.akoobjednávateľaIng.A.K.-T.,T.uzavreli
zmluvu, ktorej predmetom bolo zhotovenie zavlažovacieho systému - L. P. S. T. v termíne do 12.4.2001.Zo Zmluvy o združení zo dňa 16.12.1999 vrátane Dodatku č.2 zo dňa 14.9.2000 súd zistil, že Z. š.p. B.,
T., a.s. a mesto T. vytvorili združenie s predmetom združenie prostriedkov, ktoré zmluvné strany použijú
na dokončenie stavby "O.- K." na dobu určitú do dokončenia stavby s predpokladanou dobou výstavby

11/2000, s tým, že akcia sa bude uskutočňovať v etapách s I. etapou T. - K. (1 550 m po šachtu č.37).

Zo zápisu z rokovania Ústrednej grafikonovej komisie G. Ž. zo dňa 2.3.2000, informatívnej správy o
príprave grafikonu vlakovej dopravy(GVD) 2000/2001 zo dňa 28.2.2000 a správy o výsledkoch porád
s krajskými úradmi o koncepcii osobnej dopravy pre GVD 2000/2001 zo dňa 1.3.2000 bolo zistené, že
K. Ú. T. nesúhlasil so zrušením zastavovania vlakov kategórie I. v T., s tým, že tieto námietky neboli pri

príprave GVD akceptované.

Z listu žalobcu ako P. mesta T. ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 18.4.2000 bolo zistené,
že žalobca ho požiadal o prehodnotenie dôvodov zrušenia zastavovanie vlakov I. T. a K. v železničnej
stanici T. a o zváženie opodstatnenosti požiadavky obyvateľov mesta i kraja. Z odpovede ministra
dopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 15.2.2002 vyplynulo, že platný grafikon vlakovej dopravy bol
konštruovaný pre vlaky I. T. a K. v úseku medzi B. a Ž. bez zastavenia, z dôvodu snahy dosiahnuť

rýchle spojenie medzi východom štátu a hlavným mestom a vďaka nižšiemu počtu zastavení sa dosiahlo
jeho zrýchlenie o 1 hodinu. Bolo poukázané na to, že cestujúci z T. môžu aj po zrušení zastavovania I.
vlakov využiť viac ako 30 rýchlikov, z nich niektoré v neveľkom časovom odstupe od I. vlakov. Vyslovil
presvedčenie, že občania mesta sa stotožnia s touto iste správnou myšlienkou, pomôcť občanom zo
vzdialenejších kútov republiky tým, že sa zachovajú P. vlaky ako skutočne rýchle.

Z informácie mesta T. zo dňa 19.11.2003 súd zistil, že petícia občanov za zastavovanie vlakov I. z B.
do K. nebola doručená mestu T.. Z evidencie vyplynulo, že boli zaevidované vo volebnom období od
r.1995 do r.1998 štyri petície, z toho jedna bola vyhodnotená ako opodstatnená, vo volebnom období
1999-2002 16 petícií, z toho v roku 1999 jedna, v roku 2000 tri , v roku 2001 tri a v roku 2002 deväť.

Na základe späťvzatia žaloby v časti o uloženie povinnosti uverejniť ospravedlnenie v týždenníku T. N.

a T. T. súd konanie v tejto časti so súhlasom žalovaného podľa § 96 ods.1,2,3 O:s.p. zastavil.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jaj bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § l3 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku l najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo.

Predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú také rýdzo osobné práva občana,
ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté, pričom cieľom a zmyslom tejto
občianskoprávnej ochrany je všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka. V súdenej veci je
predmetom ochrany občianska česť a ľudská dôstojnosť navrhovateľa.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak preukázanie skutočnosti,
že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti
musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochranypodľa citovaných zákonných ustanovení a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným
zásahom do práv chránených týmito zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu
skresľujúce tvrdenie alebo pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je

objektívne spôsobilé narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a násl. Občianskeho
zákonníka a garantované Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd. Nie
každý neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý splniť tieto náležitosti a je potrebné
neoprávnený zásah posudzovať s prihliadnutím na prostredie, v ktorom k zásahu došlo, na subjekt
zásahu, objekt zásahu, na jeho obsah, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na

ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný.

Z vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že
návrh bol podaný dôvodne. Žalovaný uverejnením článku pod názvom Ž. s podtextom K. neoprávnene
zasiahol do práva na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť žalobcu, keď informácie uvedené v tomto
príspevku súd považoval za nepravdivé a za pravdu skresľujúce.

V konaní bolo preukázané, že nedošlo k odkúpeniu žiadneho domu v mestskej časti K. za výhodných

podmienok žalobcom, keďže ho nadobudol darovaním. Nebolo ani preukázané, že by inštalácia
plynu bola práve v K. zavedená len po nový dom žalobcu, nakoľko táto mestská časť bola už v čase
nadobudnutia vlastníctva žalobcom plynofikovaná, a ani skutočnosť, že by došlo k spochybneniu
čerpania finančných prostriedkov pri výstavbe novej krytej plavárne, ako bolo v texte článku
naznačené uvedením informácie o jeho

predražení. Ako zavádzajúcu možno hodnotiť i informáciu o upozornení, že "na oprave Ž. domu
participovala tá istá spoločnosť ako na výstavbe mestskej plavárne", keďže z nej nie je jednoznačne
zrejmé čoho sa mali upozornenia týkať a svojou nekonkrétnosťou smerovala k vyvolaniu dohadov.

Bolo preukázané, že rekonštrukciu rodinného domu žalobcu uskutočňovala obchodná spoločnosť,
ktorá vykonávala rekonštrukciu letnej plavárne v T., ale bolo v rozpore s uverejneným, že by na oprave

žalobcovho domu participovala spoločnosť ako na výstavbe novej krytej plavárne v T.. Skutočnosť, že
k rekonštrukcii rodinného domu žalobcu došlo v 07/1999-11/1999 a mestskej letnej plavárne v 4-7/2000
ako i to , že uzavretie zmluvy s totožnou spoločnosťou bolo schválené mestským zastupiteľstvom
zverejnená nebola. Pokiaľ ide o záverečnú časť článku je nepochybné, že žalobca nespolurozhodoval
o grafikone železničnej dopravy, ani sa rozhodovacieho procesu žiadnym spôsobom nezúčastnil, a

nemohol tak "presadiť" zastavovanie I. vlakov v T., takže i v tomto do šlo k zverejneniu pravdu
skresľujúcej informácie.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný v jeho základe, keď žalovaný
uverejnením článku s nepravdivým a pravdu skresľujúcim obsahom ponímajúc ho ako jednu ucelenú
informáciu porušil právo žalobcu na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ktorý zásah bol

objektívne spôsobilý privodiť zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti. Súd nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy, výsluchyJ.M.,bývaléhozamestnancažalovaného,pripravujúcehopodklady
pre článok, nakoľko mal za to, že okolnosti z akých zdrojov čerpal informácie a ako sa zhoduje
zverejnené so získanými poznatkami sú vzhľadom k vyššie uvedenému hodnoteniu článku právne
bezpredmetné. Z rovnakých dôvodov neakceptoval návrh na výsluch A. L., zostavovateľky článku

za účelom zisťovania či si overovala následne uverejnené skutočnosti, ktoré boli vyhodnotené ako
nepravdivé a pravdu skresľujúce. Navrhované výsluchy Ing. K., Ing. M. a Ing. H. súd považoval
za nadbytočné vzhľadom k tomu, že skutočnosti, ktoré mali byť ich predmetom boli dostatočne
dokumentované predloženými listinnými dôkazmi. Na základe uvedeného súd návrhu vyhovel a uložil
žalovanému povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

uverejnenie ospravedlnenia v týždenníku P. X D. v lehote stanovenej v súlade s § 160 O.s.p., ktorú súd
považoval za primeranú na prípravu jeho uverejnenia.

Pokiaľ ide o návrh žalobcu na priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle § l3 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka súd sa zaoberal otázkou, či boli splnené zákonom kvalifikované podmienky pre priznanie
zadosťučinenia v peniazoch a to, či morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa v tomtokonkrétnom prípade javí ako nepostačujúce a či neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti
fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pokiaľ ide o mieru, akou bola zásahom
znížená dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu v spoločnosti a následnú reakciu, ktorú zásah vyvolal v jej

rodinnom, pracovnom či inom prostredí, treba poukázať na to, že článok bol publikovaný v jednom z
najrozšírenejších spoločenských týždenníkov s celoštátnom pôsobnosťou vychádzajúcom vo vysokom
náklade, mal teda širokú publicitu a bol publikovaný koncom mesiaca predchádzajúceho mesiacu
december 2001, kedy sa uskutočnili voľby predsedu T. S. K., v ktorých bol žalobca jedným z kandidátov.
Vzhľadom

k tomu, že zásah bol spojený so znížením dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti, zakladá nárok
žalobcu domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej
ujmysúdvychádzal zo skutočnosti,že uvedenýtýždenníkjezhľadiska rozsahujehopôsobeniajedným
z najdostupnejších zdrojov informácií širokej verejnosti a žalobca bol v uverejnenom článku označený
menom a priezviskom, takže počet ľudí, ktorí mohli jeho osobu identifikovať nebol obmedzený. Z týchto
dôvodov súd považoval za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť

vzniknutej ujmy i na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, sumu 400.000,-Sk. Vo zvyšnej časti
návrh na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods.3 O.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov
konania, nakoľko považoval neúspech žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia finančnej satisfakcie za
nepatrný neúspech vo vzťahu k úspešnosti vo výroku, ktorým bola poskytnutá morálna satisfakcia v

zmysleust.§13ods.1Občianskehozákonníka,čímbolvpodstatevyriešenýzákladuplatnenéhonároku.
Trovy konania vo výške 108 490,- Sk pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške
22 000,-Sk (2.000,-Sk z návrhu na začatie konania na ochranu osobnosti a 20.000,-Sk - 5 % zo sumy
400.000,-Sk priznanej ako náhrada nemajetkovej ujmy), z odmeny zástupcu žalobcu vo výške 86 740,-
Sk/ za dva úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu) po 2 700,-Sk, spolu

5 400,-Sk a 2 x 100,-Sk režijný paušál podľa vyhl. č. 240/1990Zb. a z odmeny zástupcu navrhovateľa
za úkony právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 16.12.2002 vo výške 9 820,- Sk + režijný paušál
100,- Sk, dňa 17.2.2003, 2.7.2003, 24.9.2003, 26.11.2003 vo výške po 9 930,- Sk spolu 39 720,- Sk,
dňa 5.5.2003 vo výške 2 482,50 Sk ( 1/4-ina odmeny, keď pojednávanie bolo odročené bez prejednania
veci) + 5 x 128,-Sk režijný paušál + zvýšenie o 19% DPH z odmeny vo výške 9 884,28 Sk podľa vyhl.č.

163/2002 Z.z. a účasť na pojednávaní dňa 28.8.2007 vo výške 10 021,- Sk a dňa 31.8.2007, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok vo výške 5 010,50 Sk(1/2 odmeny) + 2x režijný paušál po 178,- Sk + zvýšenie o
19%DPHzodmenyvovýške2855,99Sk podľavyhl.č.655/2004Z.z./Priurčeníhodnotyjednéhoúkonu
právnej služby súd vychádzal jednak z neurčitej hodnoty - požadovaného ospravedlnenia a jednak z
hodnoty určitej - priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 400.000,-Sk vždy podľa aktuálneho

znenia Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- 12 -11C/11/2002

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

- skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).