Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2008

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15C/1/2000
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: T. Š., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom
C. č. XXXX,. T., zastúpený: J.. M. C., advokát, B. č. XX,. B., proti odporcovi v 1. rade : M. S., spol. s
r.o., so sídlom B. č. XX,. B., IČO XX. XXX. XXX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1.

rade: S. P., Z. č. XX,. B., odporcovi v 2 rade : K. C., B. Z. P., K. č. X, B., zastúpený: J.. K. B., advokátka,
P. č. XX,. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade: S. K. P., T. C. č. XX,. B.,
zastúpeného A. S. P., a.s., D. R. č. X,. B., v konaní o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 2.620.500,- Sk, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.698.777,50 Sk, v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd konanie v časti sumy 179.550,- Sk z a s t a v u j e .

Súd konanie voči odporcovi v 2. rade z a s t a v u j e .

Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 162.052,- Sk k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa J.. M. C., advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 101.922,- Sk na účet Okresného
súdu Bratislava III, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom zo dňa 04.01.2000 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil
odporcom, pôvodne v žalobe označených ako odporca v 1.rade: M. S., spol. s r.o., so sídlom B. č.

XX,. B., IČO XX. XXX. XXX,. odporca v 2. rade: K. C.,

15 C 1/2000

B. Z. P., K. č. X,. B., a odporca v 3. rade: L. U., nar. XX.XX.XXXX,. bytom M. č. XXX,. Česká Republika,
za účasti vedľajšieho účastníka: S. P., a.s., oblastný závod, R. č. XX,. B., zaplatenia celkovej sumy
2.620.500,- Sk, titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
a predstavujúce 40-násobok základného odškodnenia stanoveného podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., vplatnom znení, posudkami znalcov, najskôr M.. R. D., traumatológa Kliniky úrazovej chirurgie DNsP
v Bratislave a následne M.. L. V., P. Kliniky úrazovej chirurgie DNsP v Bratislave zo dňa 16.11.1999
(zohľadňujúceho aj posudky M.. S., psychiatra a M.. B., otorinolaryngológa) a to, za bolesť počtom

623,75 bodov (vo finančnom vyjadrení 18.712,50 Sk) a za sťaženie spoločenského uplatnenia počtom
1 560 bodov (vo finančnom vyjadrení 46.800,- Sk).

Skutkovým základom uplatneného nároku bolo, že navrhovateľ ako zamestnanec odporcu v 1. rade,
spoločnosti M. S., s.r.o., B., v súvislosti s výkonom práce utrpel dňa 27.11.1997 pracovný úraz pri
dopravnej nehode, ku ktorej prišlo v Bratislave pri zrážke nákladného auta zn T XXX,. ŠPZ: B. XX-XX,.

ktoré riadil odporca v 3. rade - L. U., zamestnanec odporcu v 2. rade - firmy: K. C., B. Z. P., K. č. X,.
B., ktorý je prevádzkovateľom predmetného vozidla a protiidúceho osobným motorovým vozidlom zn.
Š. F., Š.: B. XX-XX,. ktoré riadil navrhovateľ.

Zodpovednosť odporcu v 1. rade za škodu utrpenú pri pracovnom úraze navrhovateľ v žalobe
odvodzoval z ust. § 190 Zákonníka práce a povinnosť vedľajšieho účastníka - S. P., a.s., oblastný závod,
R. č. XX,. B., nahradiť za poisteného uplatnený nárok vyplýva z ust.§ 205d Zákonníka práce, titulom

zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze.

Zodpovednosť pôvodného odporcu v 3. rade (L. U.), ktorý zapríčinil dopravnú nehodu podľa žaloby
vyplýva z ust. § 420 Občianskeho zákonníka a odporcu v 2. rade (K. C., B. Z. P.), ktorý bol vlastníkom
a prevádzkovateľom vozidla ŠPZ: B. XX-XX, pri prevádzke ktorého bola spôsobená žalobcovi
škoda zodpovedá za ňu podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Potom vedľajší účastník - S.

P., a.s., oblastný závod, R. č. XX,. B., zodpovedá pri tejto konštrukcii zodpovednostného vzťahu za
odškodnenie podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sú stanovené rozsah a podmienky zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Vecný základ navrhovateľ v žalobe zdôvodnil tým, že navrhovateľ bol opakovane liečený a operovaný
na Klinike úrazovej chirurgie Dérerovej nemocnice s poliklinikou v Bratislave - Kramáre, keď pri nehode

utrpel vážne poranenia spočívajúce v rozdrvení mozgového tkaniva s vnútrolebečným krvácaním,
trieštivú otvorenú vnútrokĺbnu zlomeninu ľavej ramennej kosti, ktorá si vyžadovala vonkajšiu fixáciu a
ktorá sa skomplikovala infekciou v okolí nasadených klinov, zlomenie klenby lebky a spánkovej kosti
vpravo s následným krvácaním. Poranenia boli sprevádzané šokom ťažkého stupňa a vyžiadali si
umelú pľúcnu ventiláciu a vzhľadom na uvedené vážne zdravotné poškodenia bol navrhovateľ dlhodobo

hospitalizovaný, podrobil sa viacnásobným operačným zákrokom, pričom počas liečby trpel silnými
bolesťami, ktoré museli byť tlmené liekmi. Navrhovateľovi z tohto titulu vedľajší účastník vyplatil určité
odškodnenie základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktoré vo finančnom vyjadrení pri hodnote 30,- Sk za 1 bod predstavuje spolu sumu 65.512,50 Sk,
ktoré však v tomto rozsahu pokladá za nedostatočné odškodnenie, nakoľko úraz zanechal na zdraví

navrhovateľa trvalé následky spočívajúce v ťažkej nedoslýchavosti pravého ucha, vo vytvorení pakĺbu
ľavej ramennej kosti, v obmedzení ľavého lakťa stredne ťažkého stupňa, obmedzení hybnosti a
funkčnosti ľavej hornej končatiny, čo ho značne obmedzuje pri mnohých životných funkciách a bežných
úkonoch, napr. pri osobnej hygiene, obliekaní, a iných bežných denných potrebách. Navrhovateľ pred
uvedeným úrazom rekreačne

15 C 1/2000

športoval, venoval sa futbalu, cyklistike, v zime lyžovaniu, čo mu teraz následky poranení a obmedzená
hybnosť končatiny neumožňujú. Uvedený úraz zanechal vážne následky aj na psychickom zdraví
navrhovateľa, pričom ide o vážnu mozgovú a duševnú poruchu po ťažkom poranení mozgu (ťažká
organická porucha), ktorá sa v súčasnosti prejavuje depresívnou reakciou s chronickým priebehom

a nepriaznivou prognózou, vyžadujúcou si neustálu psychiatrickú starostlivosť a liečbu a prejavuje
sa v spomalenej reakcii pri riešení bežných štandardných situácii, ťažkom sústredení sa, zhoršenie
pamäte, nespavosť. Tieto následky úrazu v psychickej oblasti sú najzávažnejším dôsledkom úrazu, ktorývýrazne zmenil dovtedajší život žalobcu a obmedzil ho v rôznych oblastiach uplatnenia v osobnom a
spoločenskom živote.

Všetky uvedené dôvody, pokladá navrhovateľ za dôvody pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v platnom znení,
vyjadreného sumou zodpovedajúcej základnému počtu bodov stanoveného lekárskymi posudkami na
40-násobok.

Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.06.2000 nesúhlasil so žalobou, dôvodiac
tým, že ako zamestnávateľ navrhovateľa sa nedopustil žiadneho porušenia bezpečnostnných predpisov,
navrhovateľ absolvoval pol roka pred nehodou školenie BOZP a vozidlo, ktoré riadil bolo v dobrom

technickom stave. Ďalej odporca poukazoval na tú skutočnosť, že poskytol v dobe bezprostredne po
nehode pomoc navrhovateľovi aj tým, že zabezpečil pre nemocnicu kde bol navrhovateľ hospitalizovaný
fixátor, ktorý zakúpil odporca v 1. rade vo Švajčiarsku za nie nemalú sumu. Odporca v 1. rade ďalej
spochybňoval tvrdenia navrhovateľa, ohľadom vážnych následkov na fyzickom a psychickom zdraví
v dôsledku úrazu, nakoľko navrhovateľ po doliečení ľavého ramena nastúpil k odporcovi do práce

dňa 01.07.1999 na predošlé pracovné miesto, bez toho, že by oznámil zamestnávateľovi akékoľvek
zdravotné obmedzenia, alebo predložil príslušné lekárske potvrdenia, čo by v prípade, že navrhovateľ
skutočne trpí tak vážnymi následkami na psychickom zdraví, mozgovými a duševnými poruchami, bolo
jeho povinnosťou zamestnávateľovi oznámiť. Od nástupu po úraze sa však navrhovateľ na uvádzané
zdravotné ťažkosti nesťažoval a ani nežiadal pre zdravotné dôvody o preradenie na inú prácu.

Vedľajší účastník (v tom čase: S. P., a.s., B., právny predchodca S. P. B.) v písomnom vyjadrení
k žalobe zo dňa 13.06.2000 uviedol, že právny základ uplatneného nároku uznáva, no navrhované
zvýšenie náhrady na 40 násobok základného počtu bodov pokladá za neprimerané a za akceptovateľné
považuje maximálne zvýšenie na 25 násobok s tým, že žiada v prípade zvýšenia odškodnenia
súdnym rozhodnutím, zohľadniť už vyplatenú sumu 65.512,50 Sk navrhovateľovi, ktorému bolo z titulu

bolestného vyplatených 18.712,50 Sk za 623,75 bodov á 30,- Sk a z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia 46.800,- Sk za 1 560 bodov á 30,- Sk.

Písomným podaním zo dňa 01.08.2001 navrhovateľ vzal späť návrh voči odporcovi v 3. rade (L. U., nar.
XX.. XX.. XXXX,. bytom M. č. XXX,. Česká republika), ktorý bol v čase dopravnej nehody zamestnancom
odporcu v 2. rade (K. C., B. Z. P., K. č. X, B.) a to s ohľadom na ust. § 420 ods. 2 O.s.p.

V priebehu konania na pojednávaní dňa 16.04.2003 navrhovateľ upravil okruh účastníkov na strane
odporcu s ohľadom na späťvzatie žaloby voči odporcovi v 3. rade a označil účastníkov na strane odporcu
nasledovne: odporca v 1. rade - M. S., spol. s r.o., so sídlom B. č. XX, B., IČO XX. XXX. XXX,. za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1. rade: S. P., Z. č. XX,. B., a odporcu v 2 rade - K. C., B. Z.
P., K. č. X,. B. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade: S. K. P., T. C. č. XX,. B., zo

zákona zastúpený A. S. P., a.s., D. R. č. X,. B., ktorých žiadal spoločne a nerozdielne zaviazať

15 C 1/2000

k zaplateniu zvýšeného odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v platnom znení
v rozsahu 40-násobku základného odškodnenia a po odpočítaní (čiastočnom späťvzatí) už vyplatenej
sumy 65.512,50 Sk základného odškodnenia za 2 183,75 bodov, t.j. celkom vo výške 2.554.987,50 Sk.

Súd v rámci prejednania veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, predloženými listinnými
dôkazmi - oznámením o dopravnej nehode z 27.11.1997, rozsudkom OS Bratislava III, z 30.06.1998,
sp.zn. 4T 41/98, posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia M.. D. z 09.09.1999 a M..
V. z 16.11.1999, lekárskou správou M.. S. z 09.11.1999, pracovnou zmluvou navrhovateľa z 02.01.1997
a 28.02.2000, znaleckým posudkom D..M.. J. K., C..č.01/2006 z 27.05.2006 v spojení s doplnením

zo dňa 28.11.2006 (oprava výpočtu bodového hodnotenia bolestného na str. 12 posudku č. 012006,zápisnicou o rokovaní posudkovej komisie S. P. zo dňa 17.12.2003 a 02.09.2005, rozhodnutím S. P. zo
dňa 23.03.2006 a ostatným obsahom spisu a v prejednávanej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu v 1.rade od roku 1993. Od 02.01.1997 pracoval ako

stavbyvedúci. Dňa 27.11.1997 bol účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej prišlo v B. na V. ulici pri
odbočovaní doľava na M. ulicu, keď pri zrážke nákladného auta zn. T XXX,. ŠPZ: B. XX-XX,. ktoré
riadil L. U., zamestnanec odporcu v 2. rade - firmy: K. C., B. Z. P., K. č. X,. B. a osobného motorového
vozidla zn. Š. F., ŠPZ: B. XX-XX,. ktoré riadil navrhovateľ, utrpel pracovný úraz. Navrhovateľ bol po
prvotnom ošetrení v bezvedomí, zavedení umelej pľúcnej ventilácie a CT vyšetrení, pri ktorom bolo

zistené závažné poranenie hlavy, prevezený do Dérerovej NsP v Bratislave, na aneszteziologicko-
resustitačnú kliniku a po odpojení z respirátora bol navrhovateľ preložený na traumatologickú kliniku
a dňa 01.12.1997 prepustený do domáceho ošetrenia. Pri uvedenom úraze navrhovateľ utrpel vážne
mozgovo lebečné poranenie a otvorenú trieštivú vnútro kĺbovú zlomeninu ľavého ramena, ktorá bola
komplikovaná infekciou a liečená opakovanými operáciami. Od úrazu bol navrhovateľ hospitalizovaný
1x na ARK Dérerovej nemocnice, 3x na traumatologickej klinike Dérerovej FKsP v Bratislave a 1x na

ORL oddelení NsP Topoľčany pre liečenie poranení a ich následkov. Práceneschopnosť navrhovateľa
v súvislosti s utpeným úrazom trvala od 27.11.1997 do septembra 1998, okrem mesiaca február 1998,
v ktorom období absolvoval opakované oparačné zákroky a doliečenie po úraze. Po doliečení nastúpil
naspäť do práce na pôvodné pracovné miesto stavbyvedúceho u odporcu v 1. rade, ktoré vykonával do
01.03.2000 a následne od uvedeného dňa pracoval u odporcu ako vedúci skladového hospodárstva.

Pracovný pomer u doporcu v 1. rade navrhovateľ ukončil po opakovanej dlhodobej práceneschopnosti
(rok 2003) v súvislosti s uznaním invalidity od 17.12.2003.

Navrhovateľ nemôže v súčastnosti vykonávať svoje pôvodné zamestnanie a ani akékoľvek iné
zamestnanie, nakoľko je od 17.12.2003 plne invalidný. Uvedený pracovný úraz navrhovateľ utrpel v
produktívnom veku 38 rokov, t.č. má 49 rokov, má ukončené Stredné odborné učilište. Je ženatý, má

dcéru, ktorá mala v čase úrazu 7 rokov.

Zdravotné poškodenia, ktoré navrhovateľ pri úraze utrpel boli ohodnotené najskôr ošetrujúcim lekárom
M.. R. D. traumatológom Kliniky úrazovej chirurgie DNsP v Bratislave, ktorý v posudku z 09.09.1999
ohodnotil pôvodne bolestné základným počtom 500 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom
100 bodov.

Následným posudkom M.. L. V. P. Kliniky úrazovej chirurgie FNsP akad. Ladislava Dérera, boli následky
úrazu aj po zohľadnení posudkov konzilárnych lekárov (M.. S., psychiater, M.. B., otorinolaryngológ)
ohodnotené podľa sadzobníka pre hodnotenie tvoriaceho prílohu vyhl. č. 32/19965 Zb., v platnom znení,
posudkom zo dňa 16.11.1999, základným počtom bodov, a to bolestné pri pol. 225 plne a pri ostatných
položkách v rozsahu 3 základnej sadzby

15 C 1/2000

a s uplatnením zvýšenia podľa A/I/7 na dvojnásobok základnej sadzby pri pol 138/a, celkom 626,52
bodov, čo predstavuje pri hodnote jedného bodu (v čase úrazu) 30,- Sk nárok na odškodnenie v sume
18.712,50 Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia základným počtom 1560 bodov (pri pol 251 v plnom
rozsahu základnej sadzby a pri ostatných položkách v rozsahu 1 základnej sadzby), čo predstavuje

nárok na odškodnenie v sume 46.800,- Sk.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, v rámci ktorého M.. J. K.,C.., súdny znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a plastická chirurgia, v znaleckom posudku č. 012006
zo dňa 27.05.2006, v spojení s doplnením zo dňa 28.11.2006 (oprava výpočtu bodového hoidnotenia
bolestného na str. 12 posudku č. 012006), na základe vyšetrenia navrhovateľa dňa 12.04.2006 a

na podklade zdravotnej dokumentácie navrhovateľa konštatoval, že navrhovateľ v priamej príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom utrpel pri nezavinenej autonehode dňa 27.11.1997 viacpočetné závažné
poranenia - pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním, ťažký poúrazový šok a trieštivú otvorenúvnútrokĺbovú zlomeninu ľavej ramennej kosti. Uvedené poranenia si vyžiadali 5 operačných zákrokov v
celkovej anestéze a 4 hospitalizácie v nemocnici.

Ako trvalé následky úrazu ostali vážne duševné poruchy po ťažkom poranení mozgu, organický

psychosyndróm (potvrdený psychiatrom a neurológom), frustná ľavostranná hemoparéza, pakĺb ľavej
ramennej kosti v mieste pôvodnej zlomeniny s obmedzením pohyblivosti v ľavom ramene ľahkého
stupňa, v ľavom lakti stredne ťažkého stupňa, poúrazová artróza ľavého lakťového kĺbu ťažkého stupňa
s výraznou osteoporózou distálneho konca ramennej kosti a proximálnych koncov kostí predlaktia, jazvy
na ľavom ramene dĺžky 25 cm po opakovaných operačných zákrokoch, porucha sluchu pravého ucha

ťažkého stupňa (nedoslýchavosť). Znalec konštatoval, že s odstupom času sa u navrhovateľa začínajú
objavovať aj príznaky Parkinsonovej choroby.

Znalec v posudku ďalej uviedol, že postupom času, keď síce po doliečení zlomeniny nastúpil navrhovateľ
do práce k pôvodnému zamestnávateľovi, postupne sa k pôvodným ťažkostiam zo strany zlomeniny
a slabšej svalovej sily na ľavej polovici tela pridružili aj psychické problémy, dôsledkom čoho nemohol
riadne vykonávať zamestnanie a po absolvovaní opakovaných vyšetrení na traumatológii, psychiatrii,

psychológii a neurológii bol uznaný plne invalidným, pričom tieto opakované vyšetrenia preukázali,
že v priebehu viac ako 8 rokov po úraze nedochádzalo k zlepšeniu zdravotného stavu a trvalých
následkov, ale práve naopak, dochádzalo k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu navrhovateľa.
K poúrazovému organickému psychosyndrómu pribudli aj príznaky začínajúceho parkinsonského
syndrómu s tendenciou k progresii.

Znalec tiež potvrdil, že všetky uvedené diagnostikované zdravotné problémy navrhovateľa sú v priamej
príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom z 27.11.1997, pričom subjektívne problémy navrhovateľa ako -
strata schopnosti sústrediť sa v práci, strata komunikačnej schopnosti v styku s inými ľuďmi, spomalená
reakcia, zlý odhad danej situácie, neschopnosť riešiť životné situácie, sú typickými vonkajšími prejavmi
organického psychosyndrómu, ktorý bol navrhovateľovi v súvislosti s úrazom diagnostikovaný.

V závere znalec uviedol, že v prípade navrhovateľa, úraz s trvalými následkami na zdravotnom
stave viedol k neschopnosti navrhovateľa sústavne vykonávať akékoľvek zamestnanie a jeho plnej
invalidizácie. Trvalé následky po úraze značne sťažili aj spoločenské uplatnenie navrhovateľa a
znemožnili vykonávať športové aktivity, ktorým sa pred úrazom venoval. Úraz významnou mierou
zasiahol do jeho predchádzajúceho spôsobu života, lebo spôsobil výrazné obmedzenia pri uspokojovaní

jeho životných a spoločenských potrieb. Zdravotný stav navrhovateľa znhalec zhodnotil ako ustálený s
pretrvávajúcimi sklonmi k postupnému zhoršovaniu s pribúdajúcim vekom.

15 C 1/2000

Súdom pribratý znalec prehodnotil bodové hodnotenie následkov úrazu podľa zistení rozsahu
poškodenia zdravia znalcom a aj s ohľadom na vývoj zdravotných problémov u navrhovateľa, podľa vyhl.

č. 32/1965 Zb., v platnom znení rozsahu zdravia nasledovne:

- bolestné základným počtom 616,25 bodov - pri pol. 227 plne a pri ostatných položkách v rozsahu 3
základnej sadzby a s uplatnením zvýšenia podľa A/I/7 na dvojnásobok základnej sadzby pri pol 138/
c ods.6;

- sťaženie spoločenského uplatnenia základným počtom 1549,5 bodov (pri pol 251 v plnom rozsahu

základnej sadzby a pri ostatných položkách v rozsahu 1 základnej sadzby).

Vzhľadom na obsah a závery znalca v uvedenom posudku, na pojednávaní dňa 04.10.2007 ohľadom
bodového hodnotenia bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia následkom úrazu, navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu vzal späť návrh v časti istiny 179.550,- Sk a žiadal celkovú sumuodškodnenia vo výške 2.440.950,- Sk, predstavujúcu mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť vo
výške 35-násobku, vychádzajúc zo základného počtu bodov 616,25 a mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc zo základného počtu bodov 1549 vo výške 40-

násobku, pri hodnote 30,- Sk za 1 bod.

Z výsluchu navrhovateľa súd ďalej zistil, že najvýraznejšie obmedzenie uplatnenia oproti stavu pred
úrazom pociťuje v oblasti komikácie s okolím (sociálnych vzťahov), kde pociťuje výrazné obmedzenia
a zhoršenie kvality života, spočívajúce napr. v tom, že sa nevie sústrediť na žiadnu činnosť, prácu,
nevie komunikovať s ľuďmi, spomalene reaguje, nedokáže riešiť životné situácie, neodhadne situáciu a

tieto stavy ho strápňujú. Rovnako je obmedzený v oblasti pracovného uplatnenia, nakoľko v dôsledku
poškodeniazdraviapoúrazeboluznanýplneinvalidnýpričompredúrazom,pracovaluodporcuv1.rade
pôvodne ako stavbyvedúci a na toto pracovné miesto sa vrátil aj po skončení liečby po úraze. Ku zmene
pracovného zaradenia prišlo na základe vzájomnej dohody, podľa navrhovateľa bolo dôvodom aj to, že v
novom pracovnom zaradení bola menšia pracovná záťaž. Navrhovateľ tiež uviedol, že zamestnávateľa
o zdravotných problémoch neinformoval vzhľadom na to, že po nástupe do zamestnania nevedel, aký

je jeho zdravotný stav. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, lebo
utrpel mimoriadne ťažké a vážne poškodenie zdravia sprevádzané úpornými bolesťami a psychickými
ťažkosťami spojené s uvádzanými dôsledkami a obmedzeniami z toho vyplývajúcimi v súkromnom,
spoločenskom, športovom a rodinnom živote - navrhovateľ predtým rekreačne športoval, venoval sa
futbalu, cyklistike, v zime lyžovaniu.

Z rozhodnuta Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 13.11.1996 súd zistil, že navrhovateľ bol
od 17.12.2003 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý je neschopný vykonávať akékoľvek
sústavné povolanie, uznaný invalidný a na základe kontrolného vyšetrenia z 02.09.2005, bola invalidita
navrhovateľa vo výroku posudku potvrdená s tým, že u navrhovateľa, je od 02.09.2005 miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vyjadrená

v percentách 75 %.

Súd na základe späťvzatia návrhu voči odporcovi v 3. rade zo dňa 01.08.2001, pred začatím konania vo
veci samej, uznesením zo dňa 04.10.2007, č.k. 15 C 1/00-191, konanie voči odporcovi v 3. rade podľa
ust. § 96 O.s.p., zastavil.

Právny zástupca navrhovateľa poukazoval na závery M.. J. K., C.., vyjadrené v znaleckom posudku,

ktoré dostatočne odôvodňujú oprávnenosť mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, najmä že poškodenia zdravia navrhovateľa ako následok pracovného úrazu.

Odporca v 2. rade prostredníctvom právnej zástupkyne vo veci samej namietal dôvodnosť uplatneného
nároku, márne uplynutie 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie náhrady

15 C 1/2000

škody s poukazom na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a napokon namietal nedostatok pasívnej
legitimície odporcu v 2. rade v danom spore, nakoľko sa jedná o nároky z titulu pracovnoprávnej
zodpovednosti a tiež poukazoval aj na to, že v čase dopravnej nehody nebol odporca v 2. rade
prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorého vodič L. U. (pôvodný odporca v 3. rade, voči ktorému bol
návrh vzatý späť) dopravnú nehodu zavinil, ale ním bol práve menovaný L. U.. Odporca v 2. rade

vyjadril názor, že na strane navrhovateľa je vzhľadom na jeho konanie - vystavenie nového posudku pre
nespokojnosť, nepožiadanie o preradenie na novú prácu, ak existoval už zlý zdravotný stav, nevedomosť
o zdravotných problémoch a pod., zrejmá špekulatívnosť a jeho tvrdenia pôsobia nedôveryhodne a
neodôvodňujú priznanie požadovaných náhrad, nakoľko vyše 2 a pol roka zotrvával na rovnakom
pracovnom mieste pre údajnú nevedomosť o zdravotných problémoch, pričom už 04.01.2000 tvrdí,

že v jeho prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko následky pracovného úrazu
sú mimoriadne vážne a preto požaduje až 40-násobok mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň odporca v 2. rade svoje tvrdenia a argumenty sámpopiera konštatovním, že navrhovateľ o svojom zlom zdravotnom stave a závažných následkoch úrazu
musel vedieť, keď bol počnúc úrazom dlhodobo liečený a hospitalizovaný, pričom závery znalcov a
konštatované následky pracovného úrazu navrhovateľa (najmä M.. K., C..), nenamietal.

Následným písomným podaním zo dňa 25.02.2008 navrhovateľ vzal späť návrh voči odporcovi v 2. rade
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odprocu v 2. rade - S. K. P., zastúpeného A. S. P., a.s.

Odporca v 1. rade v rámci konania v písomných aj ústnych vyjadreniach k veci najskôr namietal
najmä tvrdenia navrhovateľa o mimoriadne vážnych psychických následkoch a vážnych mozgových
a duševných poruchách vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ sa mu nejavil ako človek s ťažkým
poškodením mozgu, ktorý by v práci vykazoval známky psychickej nestability. Poukazoval aj na to, že

navrhovateľ sa nikdy na zdravotný stav po úraze nesťažoval, nepožiadal o preradenie na inú prácu a
ani odporcu v 1. rade ako zamestnávateľa od úrazu, po dobu trvania pracovného pomeru neinformoval
o svojich zdravotných problémoch po úraze, dôvodiac tým, že o nich nevedel, čo je však v rozpore s
tvrdením navrhovateľa, že sa subjektívne cítil horšie. Navrhovateľ nastúpil do práce dňa 01.07.1999 na
pôvodné miesto, nepredložil žiadne potvrdenie o zníženej pracovnej schopnosti a bol ešte 2 a pol roka

po úraze zaradený na pôvodné pracovné miesto. Odporca v 1. rade uviedol, že k zmene pracovného
zaradenia navrhovateľa od 01.03.2000 prišlo po vzájomnej dohode z dôvodu zrušenia pracovného
miesta navrhovateľa a v súvislosti so zmenou dojednaných mzdových podmienok, s odstupm dlhšieho
času po úraze (2 a 1 roka od úrazu), pričom dôvodom zmeny nebol úraz a zdravotné dôvody, ako
tvrdil navrhovateľ, keďže navrhovateľ bezprostredne po úraze nastúpil na pôvodné pracovné miesto

stavbyvedúceho.Ztohodôvoduodporcav1.radeonásledkochpracovnéhoúrazunavrhovateľanevedel
a dozvedel sa o nich až z podanej žaloby. Napokon odporca v 1. rade uvádzal, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že sa u neho jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a ničím nepreukázal zníženie kvality
jeho života a výšku požadovanej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia považoval
za neprimeranú a neodôvodnenú.

Vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade (S. P., B.) vecný základ žaloby nenamietal, no rovnako
požadované mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pokladal za
neprimerané a neodôvodnené.

Vkonanínebolosporné,ženavrhovateľoviztitulubolestnéhoaodškodneniazasťaženiespoločenského
uplatnenia vyplatila S. P., a.s., (právny predchodca S. P.) v súlade s vyhláškou č. 32/1965 Zb., v platnom

znení o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 65.512,50 Sk, zodpovedajúcu
623,75 bodom základného bodového

15 C 1/2000

ohodnotenia bolestného a 1560 bodom základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, pri hodnote 30,- Sk/bod.

Podľa ust. § 190 ods. 1 Zák. práce (zák. č. 65/1965 Zb., v znení zák. č. 451/92 Zb., a zák. č. 10/1993 Zz.,
ďalej len „Zák. práce„) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti
s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým
vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 193 ods. 1 písm. b) Zák. práce zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého

sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.Podľa ust. § 196 Zák. práce náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, poskytujú sa
jednorazove.

Podľa ust. § 203 Zák. práce Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví po dohode s
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškou výšku, do ktorej možno
poskytnúť náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a určovanie výšky náhrady v
jednotlivých prípadoch.

Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v platnom znení účinnom od 01.09.1981 (v znení vyhl.č. 78/1981 Zb.) odškodnenie za bolesť

sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho
následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť
musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. vyhl. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „ následky„).
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 3 cit. vyhlášky sa výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia určuje sumou 15,- Sk za jeden bod.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu uvedenú v ods. 1, 2.

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia (§ 196 Zák. práce), pričom vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže

súd odškodnenie primerane zvýšiť a to i nad zákonom ustanovené najvyššie výmery odškodnenia (§ 7
ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., v znení neskorších predpisov).

Zákon výslovne nevymedzuje pojem sťaženia spoločenského uplatnenia a posudzuje sa z lekárskeho
hľadiska, zákonom stanoveným postupom pre posúdenie zdravotného poškodenia, jeho ohodnotenia
a pre vydávanie samotného posudku ošetrujúcim lekárom, resp. oddelením (klinikou) pracovného

lekárstva nemocnice s poliklinikou. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má
ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho

15 C 1/2000

spoločenských úloh. Treba ním rozumieť jednak vylúčenie, resp. obmedzenie účasti poškodeného na

plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, ako i sťaženie
či dokonca znemožnenie výkonu či voľby povolania, resp. možnosti jeho ďalšieho sebavzdelávania.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti.

Vyhláška č. 32/1965 Zb., o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení
neskorších predpisov upravuje dva prípady, v ktorých možno odškodnenie primerane zvýšiť.Prvý prípad je upravený v ust. § 6 ods. 2, podľa ktorého suma zodpovedajúca základnému bodovému
ohodnoteniu podľa zistenia lekára sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré
poškodený vo veku, keď ku poškodeniu na zdraví došlo, mal pre uplatnenie v živote, v spoločnosti a

ktoré následkom utrpeného úrazu - poškodenia zdravia sú obmedzené, príp. úplne stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatnenia v spoločenskom, rodinnom, kultúrnom a športovom
živote, možnosť voľby zamestnania, samotnej možnosti zamestnanť sa, príp. vykonávať prácu, ktorú
poškodený vykonával pred úrazom a pod. Ku zvýšeniu v zmysle tohto ustanovenia dochádza na základe
samotného posúdenia odborným lekárom (klinika pracovného lekárstva nemocnice s poliklinikou) podľa

charakteru poškodenia zdravia.

Druhý prípad zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. sumy
zodpovedajúcej základnému počtu bodov, zistenému lekárom upravuje § 7 ods. 3 cit. vyhlášky,
podľa ktorého v celkom výnimočných prípadoch, hodných osobitného zreteľa, môže súd odškodnenie
primerane zvýšiť, a to i nad rámec maximálnej výšky odškodnenia podľa cit. vyhlášky (§ 7 ods. 2).
Aplikácia ust. § ust. § 6 ods. 2, alebo ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, závisí predovšetkým od stupňa

a rozsahu obmedzenia, alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote v súvislosti
s utrpeným úrazom a toto obmedzenie, alebo strata je pri zvýšení odškodnenia podľa ust. § 7 ods.
3 podstatne vyššieho stupňa, rozsahu a intenzity. Pre takéto podstatnejšie zvýšenie odškodnenia ide
o prípady osobitne mučivých stavov, ktoré nie je možné vyjadriť podľa zákonných limitov a sú dané
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,priktorýchzvýšenieodškodneniazabolesťasťaženiespoločenského

uplatnenia podľa ust. § 6 ods. 2 nepostačuje, nakoľko preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia
zdravia pre bežné životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb za predpokladu, že nemožno očakávať priaznivý vývoj a výraznejšie zlepšenie zdravotného
stavu, majú podstatne závažnejší dopad na kvalitu života a uplatnenia poškodeného a vyžadujú
osobitné posúdenie závažnosti konkrétneho prípadu, nad rámec možností, ktoré zákonná norma

môže vymedziť (§ 6 ods. 2), pre posúdenie primeranosti výšky odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia. Rozhodnutie o uplatnení tohoto mimoriadneho zvýšenia odškodnenia zveril
zákonodarca súdu, práve pre potrebu komplexného posúdenia všetkých dôležitých faktorov, nielen
z odborného lekárskeho hľadiska, ale aj aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie
poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví, čo je úlohou súdu skúmať v rámci súdneho konania.

Preto pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia, súd berie zreteľ najmä na charakter a
rozsah samotného poškodenia zdravia, komplikovanosť liečby a možnosti zlepšenia zdravotného stavu
poškodeného a zároveň na závažnosť následkov, ktoré nastali u poškodeného a aký majú vplyv pre
uspokojovania jeho životných potrieb a uplatnenia poškodeného v porovnaní so stavom pred úrazom. Až
posúdením zistených skutočností v rámci dokazovania v konaní pred súdom, ak sa jedná o prípad hodný

osobitného zreteľa, t.j. ktorý nie je možné subsumovať pod vymedzenie predpokladov pre primerané
zvýšenie podľa ust. § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, je možné rozhodnúť o potrebe a primeranosti zvýšenia
odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Predmetom konania (oproti pôvodnej žalobe o 2.620.500,- Sk ako 40-násobku základného počtu bodov
2183,75), po uvedených procesných zmenách (čiastočné späťvzatie voči odporcovi v 2.

15 C 1/2000

a 3. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 2. rade, časti istiny 179.550,- Sk), je nárok
navrhovateľa na zaplatenie 2.440.950,- Sk, predstavujúcu mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť vo
výške 35-násobku, vychádzajúc zo základného počtu bodov 616,25 a mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc zo základného počtu bodov 1549 vo výške 40-

násobku, pri hodnote 30,- Sk za 1 bod.

V posudzovanom prípade, súd na základe vykonaného dokazovania a berúc v úvahu okolnosti
prejednávaného prípadu dospel k záveru, že u navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa,
nakoľko v dôsledku trvalých následkov poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným
úrazom zo dňa 27.11.1997, ktorého následky sa u navrhovateľa prejavili v plne produktívnom veku a

vyústili až do úplnej invalidity od roku 2003 vo veku 44 rokov, došlo k zásadnej zmene spôsobu osobnéhoživota, k úplnému obmedzeniu pracovného uplatnenia a uplatnenia vo sfére jeho záľub a spoločenských
kontaktov. Pri svojej úvahe vychádzal súd zo skutkového stavu zisteného z predložených listinných
dôkazov, z obsahu výpovede navrhovateľa a záverov súdneho znalca, z ktorých bolo nesporne zistené,

že následky úrazu sa u navrhovateľa prejavujú najmä v rovine výrazného obmedzenia základných a
bežných životných potrieb oproti stavu pred úrazom tak z hľadiska fyzického ale najmä psychického
poškodenia zdravia navrhovateľa. U navrhovateľa prišlo k podstatnému obmedzeniu spoločenského
uplatnenia nielen pre poškodenie ľavej ruky a sluchu, ale pre zdravotné obmedzenia vyplývajúce
najmä z vážnych duševných a mozgových porúch navrhovateľa, v dôsledku ťažkého poškodenia

mozgu, ktorými navrhovateľ trpí. Uvedené poškodenia zdravia negatívne ovplyňujú vzájomné väzby
v rodine, medzi priateľmi a reálnu možnosť sociálnej komunikácie navrhovateľa. Tieto dôsledky sú v
príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom a navonok sa prejavujú celým radom zmien a obmedzení v
bežnom spôsobe živote, najmä - obmedzenie hybnosti kĺbu ľavej hornej končatiny, nedoslýchavosť,
organickou poruchou (psychosyndróm), parkinsonský syndróm, strata schopnosti sústrediť sa a strata
komunikačnej schopnosti v styku s inými ľuďmi, spomalené rakcie, zábudlivosť, zlý odhad danej situácie,

neschopnosť riešiť bežné životné situácie. Súd prihliadol na to, že navrhovateľ úraz utrpel v strednom,
plne produktívnom veku 38 rokov, či už zhľadiska pracovného, alebo spoločenského uplatnenia a jeho
nepraiznivé dôsledky sa nesporne prejavili s odstupom niekoľkých (cca 4-8) rokov výrazným znížením
kvality jeho života. Navrhovateľ je úplne vylúčený vo výkone akejkoľvek pracovnej činnosti, v možnosti
prípadného sebavzdelávania, alebo zaškolenia na inú prácu, je obmedzená možnosť plnohodnotného

rodinného života, zabezpečovania finančných prostiredkov pre uspokojovanie bežných potrieb rodiny,
výchova a starostlivosť o dcéru v čase jej dospievania.

Súbor uvedených zdravotných problémov a komplex psychologicko-psychiatrických diagnóz
konštatovaných znalcom má nepriaznivý vplyv na každodenné životné úkony, obmedzuje spoločenské
a rodinné kontakty navrhovateľa, a úplne vylúčená je u navrhovateľa možnosť akéhokoľvek pracovného

uplatnenia,čosúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľapremimoriadnezvýšenieodškodnenianavrhovateľa.
Pracovný úraz výrazne obmedzil celý nastávajúci život navrhovateľa, u ktorého došlo k doživotnému
obmedzeniu sa uplatniť v pracovnom a spoločenskom živote. Liečba a trvalé následky úrazu
ťažkého stupňa, vyradili navrhovateľa z plnohodnotného života. Okrem fyzického poškodenia zdravia
navrhovateľa - obmedzenie hybnosti kĺbu ľavej hornej končatiny, nedoslýchavosť, pre ktoré nemôže

ani len rekreačne vykonávať športy, pri ktorých je potrebná rýchla reakčná schopnosť, svalová sila,
obratnosť a udržanie rovnováhy, t.j. väčšinu bežných športov a aj tie ktorým sa pred úrazom venoval
(futbal, cyklistika, lyžovanie), rovnako kultúrne aktivity, pri ktorých je potrebné sa sústrediť, sa dôsledky
pracovného úrazu sa prejavily aj v rovine poškodenia jeho duševného zdravia - trpí organickou poruchou
(psychosyndróm), parkinsonský syndróm. U navrhovateľa nastala strata schopnosti sústrediť sa v práci,

strata komunikačnej schopnosti v styku s inými ľuďmi, spomalené rakcie, zábudlivosť, zlý odhad danej
situácie, neschopnosť riešiť bežné životné situácie pričom sa jedná o muža v produktívnom veku, bez
perspektívy uplatnenia sa v spoločenskom a pracovnom živote.

15 C 1/2000

Uvedené dôsledky sú v priamej príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom a konkrétne zdravotné dôsledky

je potrebné posudzovať aj z hľadiska, či sa jedná o prípad mimoriadny, individuálny, s ktorými
normotvorný orgán nemohol pri vydávaní právneho predpisu rátať a ktorý sa rozsahom obmedzenia
a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného, vymyká z rámca zákonom vymedzeného postupu
pri posudzovaní zdravotného poškodenia z lekárskeho hľadiska, ktorý sa uplatňuje pri stanovení
základného počtu bodov podľa ust. § 6 cit. vyhl. Uvedené okolnosti súd pokladal za odôvodňujúce

pre uplatnenie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia nad rámec základného bodového ohodnotenia po
zvýšení podľa ust. § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb.

Súd dospel k záveru, že všetky uvedené dôvody, sú preto dôvodmi na mimoriadne zvýšenie sumy
zodpovedajúcej základnému počtu bodov zisteného lekárom v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb.Sú bez právneho významu námietky odporcu v 1. rade, že o uvedených následkoch pracovného
úrazu nevedel a že navrhovateľ po absolvovanom liečení nastúpil na pôvodné pracovné miesto ako aj
skutočnosť,čidôvodomzmenypracovnéhozaradenianavrhovateľabolizdravotné,aleboinédôvody(čo

súd ani neskúmal), nakoľko v danom prípade pracovnoprávna zodpovednosť odporcu podľa citovaných
ustanovení § 190 a nasl. Zákonníka práce nebola sporná a pre postup podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb., v spojení s ust. § 203 Zák. práce, ktorý je právnym základom uplatneného nároku
je podstané iba to, či v konkrétnom prípade boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
mimoriadne zvýšenie odškodnenia, tak ako to bolo vyšie uvedené.

V danom prípade súd všetky uvedené okolnosti považoval za odôvodňujúce pre uplatnenie
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia nad rámec základného bodového ohodnotenia podľa ust. § 6 ods.
1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., Ustanovenie zákona v § 7 ods. 2 stanovuje maximálnu výšku, do ktorej je
možné odškodnenie z dôvodu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia priznať a zároveň ods. 3
umožňuje na základe posúdenia súdom zvýšiť náhradu odškodnenia nad stanovený rámec v prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým prípad navrhovateľa nesporne je a to berúc do úvahy rozsah a

charakter zdravotných poškodení a predpoklad nepriaznivého vývoja zdravotného stavu navrhovateľa,
vzhľadom aj na vek navrhovateľa a jeho uplatnenie v pracovnom, spoločenskom a rodinnom živote
v porovnaní so stavom a jeho možnosťami pred a po úraze. Preto súd v súlade s § 7 ods. 3 cit.
vyhl., v zmysle plnej a spravodlivej nápravy zvýšil odškodnenie navrhovateľa o 20 násobok základného
bodového ohodnotenia bolestného 616,25 bodov, v peňažnom vyjadrení po odpočítaní už z tohoto titulu

vyplatených 18.712,50 Sk, predstavujúce sumu 351.027,50,- Sk (616,25 b. x 30,- Sk x 20 - 18.712,50 Sk)
a o 30 násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia 1.549 bodov,
v peňažnom vyjadrení po odpočítaní už z tohoto titulu vyplatených 46.800,- Sk, predstavujúce sumu
1.347.750,- Sk (1.549 b. x 30,- Sk x 30 - 46.800,-Sk), tzn. celkovú sumu 1.698.777,50 Sk.

Súd má za to, že priznaná suma je primeraná a zodpovedá závažnosti prejednávaného prípadu

a predstavuje spravodlivú náhradu pri zohľadnení celkového zdravotného stavu navrhovateľa a
nepriaznivých zdravotných následkov po úraze. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku ( 277.322,50 Sk
+ 464.850,- Sk = 742.172,50 Sk), návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 96 ods. l, 2, 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr než sa začalo pojednávanie,
alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo
je, alebo nie je.

15 C 1/2000

Súd, v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami, v časti v ktorej bol návrh na začatie konania vzatý
späť (sumy 179.550,- Sk a voči odporcovi v 2. rade za účasti vedľajšieho účastníka na strane odprocu
v 2. rade - S. K. P., zastúpeného A. S. P., a.s., za súhlasu účastníkov, konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, aj keď mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy
súdu.

Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy znaleckého dokazovania (preddavok) v sume 2.000,- Sk
a trovy spojené s jeho právnym zastúpením v spore, a to odmenu advokáta za poskytnutú právnu pomocvypočítanú z výšky priznanej sumy (1.698.777,50 Sk), podľa vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb., za 2
úkony právnej služby a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.10.1999 (§ 16 ods. 1 písm. a/ vyhl.)

- písomné podanie žaloby na súd dňa 03.01.2000 (§ 16 ods. 1 písm. c/ vyhl.)

vychádzajúc zo sadzby tarifnej odmeny 3.799,- Sk za jeden úkon právnej pomoci, t.j sumu 7.598,- Sk;

podľa vyhlášky MS SR č. 163/2002 účinnej od 01.04.2002 za 1 úkon právnej služby a to :

- účasť na pojednávaní súdu dňa 16.04.2004 (§ 16 ods.1 písm.d/ vyhl.)

vychádzajúc zo sadzby tarifnej odmeny 16.050,- Sk ( § 13 a § 25 cit. vyhl. );

a podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 účinnej od 01.01. 2005 za 9 úkonov právnej služby a to :

- písomné podanie vo veci zo 17.07.2006 (§ 14 ods.1 písm. c/ vyhl.)

- písomné podanie vo veci z 13.02.2007 (§ 14 ods.1 písm. c/ vyhl)

- 5 x účasť na pojednávaní súdu v dňoch 04.10. 2007, 18.11.2007, 14.01.2008, 18.02.2008 a 10.03.2008
(§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.)

- písomné podanie vo veci z 25.02.2008 (§ 14 ods.1 písm. c/ vyhl.)

- účasť na pojednávaní súdu dňa 27.03.2008, na ktorom bol vyhlásený rozsudok

( § 14 ods. 3 veta prvá/ vyhl.) - 1 tarifnej odmeny,

vychádzajúc zo sadzby tarifnej odmeny 8 x 16.047,50 Sk za jeden úkon právnej služby a 1 x 8.024,- Sk
( § 10 a § 18 cit. vyhl. ), t.j. sumu 136.404,- Sk.

Súd nepriznal odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z., ktoré si

uplatnil právny zástupca navrhovateľa, a to za vypracovanie písomného podania z 14.04.2003 - úprava
žalobného návrhu v zmysle § 16 ods. 1 písm. c/ vyhl. a z 29.04.2003 - úprava žalobného návrhu
a predloženie dokladov, ktoré nemali charakter právneho rozboru veci (§ 16 ods. 1 písm.e/ vyhl.) ako
úkon poskytnutej právnej služby a procesné návrhy v nich obsiahnuté (označenie okruhu účastníkov na
strane odporcu a zmenu petitu) nevyplynuli ani z priebehu konania a bolo možné ich navrhnúť už pri

spracovaní žalobného návrhu.

Trovy konania navrhovateľa potom predstavujú celkovú sumu 162.052,- Sk, ktorú je povinný zaplatiť v
konaní v tejto časti neúspešný odporca v 1/ rade k rukám právneho zástupcu navrhovateľa J.. M. C.,
advokáta, B. č.XX, B., v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ je v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu oslobodený od platenia súdneho poplatku

v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch v platnom znení a preto súd
v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, keď v zmysle uvedených

15 C 1/2000

ustanovení je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh odporca, ak je navrhovateľ v konaní od platenia
súdnych poplatkov oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v

časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené, odporcovi a to v sume 1.698.777,50 Sk podľa položky 1 písm. a)sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch (6 % max. 500.000,-
Sk z priznanej sumy).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3
vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.