Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 18, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/91/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa L. S. R.,

štátny podnik, so sídlom v B. B., N. S. X,. IČO XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. A. M., advokátkou so sídlom
v Č., P. XXXX. proti odporcovi P. C., a. s., so sídlom v L., J. K., IČO XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. M. K.,
advokátom, so sídlom v L., J. K. XXX. o zaplatenie 916,48 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a v celom rozsahu.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 27.610,-Sk, resp. 916,48
Eur s príslušenstvom. Uviedol, že v roku 2002 boli imisnou prevádzkovou činnosťou odporcu spôsobené
škody na lesných porastoch jeho odštepného závodu Č. so sídlom v K. N. K., ktorých výška bola

stanovená odborným posudkom č. 6/2004 zo dňa 25.10.2004, vypracovaným znalcom Ing. G. U.,
ktorého súčasťou je aj rozptylová štúdia na stanovenie podielu vybraných veľkých zdrojov znečisťovania
na celkovej zaťaženosti lesného ekosystému pre oblasť K. oxidom siričitým a oxidmi dusíka. Podľa
uvedeného posudku podiel odporcu na škode prejavujúcej sa znížením prírastku lesných porastov a v
znížení kvality lesného porastu v roku 2002 predstavuje žalovanú sumu. Nárok na náhradu škody je, čo
do základu a výšky daný odborným posudkom ako listinným dôkazom a jeho opodstatnenosť je daná
zákonom č. 61/1977 Zb. o lesoch a zákonom o hospodárení v lesoch č. 100/1977 Zb. a zákonom č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a ustanovením § 420a Občianskeho zákonníka. Ide

o objektívnu zodpovednosť odporcu, ktorej sa tento môže zbaviť len za podmienok uvedených v § 420a
ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo do podania návrhu nepreukázal.

Vo veci bol dňa 25.07.2005 vydaný platobný rozkaz pod č. k. 27Ro/280/2005-45, proti ktorému odporca
podal odpor. Uviedol, že znalec v znaleckom posudku jednoznačne nepreukázal, že poškodenie lesov
obhospodarovaných odštepných závodom Č. v žalovanej sume bolo ním spôsobené.
V posudku znalca nie sú preukázané hmotnostné koncentrácie oxidov dusíka v ovzduší odštepného
závodu Č. spôsobené emisiou NOx z jeho prevádzky. V rozptylovej štúdii sú uvedené len percentuálne

podiely odporcu na celkovom znečistení ovzdušia vybranými deviatimi prosperujúcimi podnikmi v
jednotlivých referenčných bodoch. Pri objektívnom a komplexnom zahrnutí všetkých znečisťovateľov
by ich podiel bol takmer nulový. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 705/2002 Z. z. je stanovená ročná limitná
hodnota pre oxidy dusíka na ochranu vegetácie v hodnote 30 µg.m-3. Z porovnaní vypočítaných
hmotnostných koncentrácií oxidov dusíka v ovzduší lesov obhospodarovaných odštepným závodom
ČadcaspôsobenýchimisiamiNOxzjehoprevádzkyslimitnouhodnotou30µg.m-3naochranuvegetácie
vyplýva, že nespôsobuje znečistenie lesov oxidmi dusíka. K záveru o ním spôsobenej škode viedlinesprávne závery znalca z rozptylových štúdii SHMÚ. Na základe uvedeného teda medzi škodou na
majetku navrhovateľa, ktorú si proti nemu uplatňuje a prevádzkou jeho technologického zariadenia
nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odporcom namietaná skutočnosť, že neprekračuje
stanovené limity je právne irelevantná, pretože v danej veci ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu
na zavinenie, pričom škoda na lesných porastoch vzniká bez ohľadu na povolené limitné hodnoty.
Predložený odborný posudok považuje za jediný hodnoverný a objektívny písomný dôkaz, ktorého
závery odporca žiadnym podobným písomným dôkazom nevyvrátil.

Na pojednávaní dňa 15.02.2007 odporca namietal výšku škody. Taktiež poukázal na to, že v znaleckom

posudku je konštatované, že ide o dlhodobý proces znečisťovania, ktorý spôsobuje úbytok a zníženie
kvality lesného porastu. Z tohto dôvodu je zrejmé, že ak znalec skonštatoval určitý konkrétny stav
poškodenia a úbytku, tak nie je možné ustáliť, že tento bol spôsobený konkrétne imisiami za rok 2002.
Z dôvodu, že sa jednalo o dlhodobý proces znečisťovania, pričom navrhovateľ nepreukázal okrem
výšky škody, ani konkrétny dátum jej vzniku, vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného

nároku. Navrhovateľ taktiež, podľa jeho názoru, nepreukázal vlastnícke a užívacie pomery k pozemkom,
pretože nie všetky porasty mu patria. Navrhovateľ teda nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie
predmetného návrhu z dôvodu, že nepreukázal identitu posudzovaného porastu zo strany znalca a
identitu porastu, ku ktorému má navrhovateľ vlastnícky alebo užívací vzťah. Poukázal na to, že znalecký
posudok je neúplný, keď sa nezaoberá ďalšími faktormi, ktoré môžu mať vplyv na zníženie kvality

porastu, resp. jeho poškodenie.

Navrhovateľ ani odporca sa nezúčastňovali nariadených pojednávaní, doručenie predvolaní mali riadne
vykázané, preto súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, pokusu o pokonávku, znaleckého posudku č. 6/2004
Ing. G. U., znalca v odbore ochrana životného prostredia, odvetvie čistota ovzdušia, lesy, odhad škôd v

životnomprostredí,výpisovzobchodnéhoregistrananavrhovateľa,odporcu,odporuzodňa09.08.2005,
vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 28.09.2005, prehľadu o lesných pozemkoch podľa správy a užívania k
31.12.2002, výpisov z katastra nehnuteľností, znaleckého posudku č. 2/2005 znalca Doc. RNDr.
S. M., CSc., znalca v odbore ochrana životného prostredia a zistil tento skutkový stav veci:

Zo znaleckého posudku č. 6/2004, predloženého v konaní navrhovateľom, za účelom stanovenia

výšky škôd spôsobených imisiami na lesných porastoch obhospodarovaných odštepným závodom
navrhovateľa v Č. v roku 2002 je zrejmé, že celková vzniknutá škoda závodu podľa druhu a lesných
správ je v LHC Č. 32.100.932,- Sk a v LHC K. N. K. je 29.545.169, spolu 61.646.101,- Sk. Podiel
jednotlivých znečisťovateľov je daný výsledkami rozptylovej štúdie, z čoho podiel odporcu na vzniknutej
škode predstavuje sumu 27.610,- Sk. Prílohou posudku je rozptylová štúdia S. v B. na stanovenie

podielu zdrojov znečisťovania ovzdušia na celkovej zaťaženosti lesného ekosystému pre oblasť K.
oxidom siričitým a oxidmi dusíka v roku 2002.

Znalecký posudok č. 2/2005 bol zameraný na rozbor postupov, hodnotení, použitých podkladov a
záverov uvedených v znaleckom posudku Ing. G. U. č. 6/2004. Zo znaleckého posudku vyplýva, že
určenie výšky škody pre konkrétneho znečisťovateľa je diskutabilné. Použité podklady pri výslednom

zhodnotení situácie nie sú jednoznačné v neprospech znečisťovateľa. Spochybňuje zistenú
výslednú výšku škody.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.Podľa § 420a ods. 1 písm. b/, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie. Zodpovednosti za škodu

saten,ktojespôsobil,lenakpreukáže,žeškodabolaspôsobenáneodvrátiteľnouudalosťou,nemajúcou
pôvod v prevádzke, alebo vlastným konaním poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch, každý je povinný dbať, aby nedochádzalo k
poškodzovaniu lesného fondu, ani objektov a zariadení na lesných pozemkoch, slúžiacich lesnému

hospodárstvu.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch, ak dôjde k poškodeniu, je ten, kto ho spôsobil,
povinný uviesť dotknuté miesta do pôvodného stavu. Ak sa tak nestane, najmä ak to nie je možné alebo
hospodársky účelné, je povinný poskytnúť poškodenému náhradu podľa predpisu o náhrade škody.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa proti odporcovi

domáhal náhrady škody, ktorú mu mal odporca spôsobiť svojou prevádzkovou činnosťou na lesných
porastoch odštepného závodu Č.. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku predložil listinný dôkaz, a to
znalecký posudok č. 6/2004. Uvedený znalecký posudok mal podľa navrhovateľa preukázať vznik škody,
jej výšku a skutočnosť, že za škodu je zodpovedný odporca. Súd sa v konaní najskôr zaoberal aktívnou
legitimáciou navrhovateľa na uplatnenie predmetného nároku. Súd je toho názoru, že navrhovateľ

v konaní jednoznačným spôsobom nešpecifikoval okruh lesných porastov, ktoré mali byť dotknuté
prevádzkovou činnosťou odporcu a na ktorých mu v dôsledku tejto činnosti mala vzniknúť škoda.
Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z predloženého znaleckého posudku. V predloženom znaleckom
posudku nie sú identifikované konkrétne lesné hospodárske celky konkrétnymi parcelami zapísanými
v katastri nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve, prípadne v držbe navrhovateľa, z čoho by teda bola

zrejmá jeho aktívna legitimácia na podanie predmetného návrhu. Z posudku je len zrejmé, že sa jedná
o lesné hospodárske celky Č. a K. N. K.. Navrhovateľ teda riadne nevymedzil a neidentifikoval lesné
hospodárske celky a poškodené lesné porasty. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ, podľa názoru súdu,
nepreukázal jednu zo základných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to že sa jedná o
škodu,ktorámuakopoškodenémubolaspôsobenáažekuškodedošlonaveci,ktorúmáakopoškodený

vo vlastníctve alebo v oprávnenej držbe. Dotknuté lesné porasty neboli navrhovateľom jednoznačne
identifikované ani v podanom návrhu na začatie konania, ani v predloženom znaleckom posudku.
Na jednoznačnú identifikáciu týchto lesných porastov je potrebné presne ich špecifikovať ako konkrétne
parcely zapísané v katastri nehnuteľností. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Súd taktiež dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal

ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, a to výšku škody na lesných porastoch
za rok 2002 aj z dôvodu, že odporca v konaní namietal výšku škody stanovenú v znaleckom posudku
predloženom navrhovateľom, pričom na preukázanie svojho tvrdenia predložil znalecký posudok č.
2/2005, ktorý spochybnil výpočet výšky škody v znaleckom posudku č. 6/2004. Čo sa týka námietky
premlčania dospel súd k záveru, že táto je nedôvodná, pretože k poškodzovaniu lesných porastov

imisiami dochádza síce počas dlhšieho obdobia, avšak vzhľadom k tomu za udalosť, z ktorej škoda
opakovaným, chronologickým poškodzovaním lesných porastov imisiami vznikla, nemožno považovať
každodenné pôsobenie exhalátov na lesné porasty, ale výsledok tohto pôsobenia za určitý časový úsek,
v ktorom sa toto poškodenie prejavilo. Vzhľadom k technickým možnostiam pri zisťovaní ich následkov
a stanovení ich rozsahu, možno preto za primerané a optimálne obdobie, v ktorom sa pôsobenie

škodlivých vplyvov exhalátov na lesných porastoch prejavilo, považovať obdobie kalendárneho roku. Ak
bol nárok na náhradu škody na lesných porastoch za rok 2002 uplatnený navrhovateľom na súde dňa
28.12.2004 stalo sa tak pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá v danom prípade
začala plynúť dňa 01.01.2003.Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, preto ho
v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď v konaní úspešnému odporcovi

priznal plnú náhradu trov konania, pričom výšku náhrady trov vyjadril percentom v zmysle § 151 ods, 1
O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).