Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/43/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne D. H., štátnej občianky

SR, bytom D. N. V., C. I. XX/XX,. zastúpenej JUDr. R. M., advokátom so sídlom v N. D., G. č. XX.
proti žalovaným 1/ R. P., štátnemu občanovi SR, posledne bytom D. N. V., K.. N. XXX/X,. toho času na
neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Mgr. Z. P., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu,
2/ J. B., štátnej občianke SR, posledne bytom D. N. V., K.. N. XXX/X,. toho času na neznámom mieste,
zastúpenej opatrovníkom Mgr. B. T., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 32.051,-
Sk takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni 32.051,- Sk s 9 % úrokom z omeškania

od 13.08.2004 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením
jedného zo žalovaným zaniká druhému povinnosť plniť.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že jej právna predchodkyňa uzatvorila so žalovaným 1/ zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej mu požičala sumu 30.000,- Sk na dobu 12 mesiacov s mesačnými splátkami 3.000,- Sk od
podpísania zmluvy. Poukázala na to, že žalovaná k tejto zmluve pristúpila ako ručiteľka. Žalovaný z titulu
uvedenej pôžičky splatil dlh iba do výšky

6.000,- Sk a zvyšok nebol uhradený ani po viacerých výzvach na žalovaného 1/ aj žalovanú 2/. Preto
žiadala,abyichsúdzaviazalobochspoločneanerozdielnenasumu32.051,-Sk,ktorásumapredstavuje

nesplatený dlh s úrokmi ku dňu uplatnenia nároku súdnou cestou.

Žalovaní 1,2 sa k veci nevyjadrili, ich pobyt v čase konania bol neznámy, a preto im v zmysle § 29 ods. 2
O.s.p bol ustanovený opatrovník, ktorý poprel žalobkyňou uplatnené nároky a navrhol vo veci rozhodnúť
na základe vykonaného dokazovania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pôžičke, zmluvy o postúpení pohľadávky a zistil tento
skutkový stav :Zo zmluvy o pôžičke, ktorú predložila právna predchodkyňa žalobkyne mal súd za preukázané, že
žalovaný 1/ si požičal sumu 30.000,- Sk na dobu určitú, a to 12 mesiacov, kedy sa táto suma stala
splatnou. K tejto zmluve pristúpila ako ručiteľka žalovaná 2/. Žalovaný 1/ sa zaviazal splácať uvedený

dlh mesačne vo výške 3.000,- Sk spolu s 2,5 % úrokom mesačne.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej podpisy boli overené dňa 31.5.2006 mal súd za preukázané,
že D. B. touto zmluvou postúpila žalobkyni pohľadávku voči žalovanému 1/ zo zmluvy o pôžičke, a to
do celej nesplatenej výšky.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetom sporu je zmluva o pôžičke, ktorá bola
zabezpečená ručiteľským záväzkom.

Pri posudzovaní právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, treba vychádzať jednak
z procesných predpisov (§ 90 O.s.p., ktorý určuje, kto môže byť účastníkom konania) a jednak z
hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto môže byť v takomto prípade subjektom práv a povinností.
Takýmto hmotnoprávnym ustanovením je znenie § 657 Obč. zák.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. si pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úrok.

Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke v zmysle predtým citovaných zákonných ustanovení teda vzniká
dohodou zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane veci určené podľa druhu a
druhá strana po určitom čase tieto veci vráti. Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu. Pri

peňažných pôžičkách sa od dlžníka môže vyžadovať aj úrok.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ uzavrel s D. B. písomnú zmluvu o
pôžičke v zmysle ktorej si požičal 30.000,- Sk s 2,5 % úrokom mesačne. Z tejto sumy vrátil 6.000,- Sk. Na
pôžičke teda ostalo nesplatených 24.000,- Sk a dohodnuté úroky, z ktorých si žalobkyňa uplatnila sumu
8.051,- Sk. Naplnené boli teda všetky znaky predtým citovaného zákonného ustanovenia a žalovanému

1/vzniklapovinnosťpožičanépeniazeajsdohodnutýmúrokomvrátiť.Keďžepôvodnáveriteľkapostúpila
svoju pohľadávku žalobkyni, došlo k zmene v osobe veriteľa. V dôsledku toho má žalovaný 1/ povinnosť
dlh zaplatiť žalobkyni.

Zmluva o pôžičke bola v konkrétnom prípade zabezpečená ručiteľským záväzkom v zmysle § 546 Obč.
zák..

Podľa § 546 Obč. zák. dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku. Ručenie vzniká písomným
vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju
neuspokojí dlžník.

Ručenie je teda právny vzťah medzi veriteľom a treťou osobou, ktorého obsah tvorí záväzok ručiteľa
uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Ide o akcesorický (vedľajší ) záväzok,

ktorého právnym následkom je to, že veriteľ môže splnenie hlavného záväzku požadovať od dlžníka
alebo od ručiteľa, ak ho dlžník nesplnil.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná 2/ sa ako ručiteľka písomne zaviazala
splniť dlh, ak tak neurobí žalovaný 2/. Vzhľadom na túto skutočnosť zaviazal súd oboch žalovaných
k zaplateniu dlhu, ktorý vznikol z pôžičky medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným 1/.

Výrokomsúdnehorozhodnutia všakurčil,žeplnenímjednéhoznich zanikávrozsahuplneniapovinnosť
druhého žalovaného. Urobil tak v záujme určitosti rozsudočného výroku vyjadriť povinnosť obidvoch
žalovaných (dlžníka i ručiteľa) zaplatiť veriteľovi tu istú sumu, ako aj preto, aby veriteľ nemohol byť
uspokojený dvakrát tým istým plnením, hoci jedného na základe plnenia z dlžoby a druhého na základe
plnenia z ručiteľského vzťahu. Takýto výrok v rozsudku spresňuje vzťahy medzi žalovanými a zároveň

odstraňuje pochybnosti, ktoré by inak mohli nastať pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. l,2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok
z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje
vykonávací predpis.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu mal súd za

preukázané, že žalovaný 1/ nevrátil v dohodnutej dobe časť pôžičky, ktorú mu žalobkyňa poskytla.
Žaloba bola teda dôvodná, preto jej súd v časti týkajúcej sa istiny a úrokov vyhovel v plnom rozsahu.
Výška úroku predstavuje podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/l995 Z.z. dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej NBS platnej ku dňu omeškania

(v danom prípade 4,5 %), teda 9 %. Preto súd žalobu vo zvyšku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.