Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 12, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/628/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci

navrhovateľa O. D., IČO XXX. XXX, zast. Mgr. J. M., advokátom so sídlom v T., B. XX. proti odporcovi J.
B., bytom D. XXX,. zast. JUDr. J. L., advokátom so sídlom v T., N. S. A. XX/XX. o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že navrhovateľ je výlučným vlastníkom C-KN parc. č. 35/2, záhrady o výmere 1275
m2, k. ú. D., zapísanej na liste vlastníctva č. 2497, S. K. T..

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 34.994,- Sk, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti popísanej vo výroku rozsudku s odôvodnením, že J. N., ktorému bola uvedená
nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva výmerom o vlastníctve pôdy č. 1248/48 zo dňa 11.04.1948
sa tejto nehnuteľnosti vzdal v prospech Československého štátu, v dôsledku čoho bola predmetná
nehnuteľnosť odovzdaná do správy finančného

odboru bývalého O. v T. a následne v súlade s § 12 vyhl. č. 94/65 Zb. do správy bývalého M. D., kde
predmetná parcela bola užívaná Z. ako školská záhrada. Nakoľko k spornej parcele bolo už od roku
1967 zriadené právo hospodárenia bývalého M. D., dňom 01.05.1991, t. j. účinnosťou zák. č. 138/91 Zb.
o majetku obci, prešlo vlastníctvo k uvedenej parcele na navrhovateľa. Z týchto skutočností je potom

zrejmé, že právni predchodcovia odporcu, nikdy neužívali spornú nehnuteľnosť, ale inú nehnuteľnosť, z
ktorého dôvodu ju ani nemohli vydržať. Nemohli teda ani následne, nakoľko neboli vlastníkmi, a to ani
ich dcéra R. B., túto nehnuteľnosť platne previesť na odporcu.

Právny zástupca odporcu žiadal žalobný návrh v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť.
Uviedol, že sporná parcela, ktorá bola pôvodne pridelená J. N. výmerom č. 1248/48 zo dňa 11.04.1948
a ktorej sa J. N. vzdal, bola následne pridelená a odovzdaná právnym predchodcom odporcu J. M. a
manželke A., rod. O., ktorí ju najneskôr od 15.09.1949 užívali. Už len titulom tohto následného prídelu
sa právni predchodcovia odporcu stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ by však nebolo došlo

k nadobudnutiu ich vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti týmto spôsobom, nepochybne by
k tomuto došlo iným právnym titulom, a to vydržaním vlastníckeho práva, keďže títo nepochybne od
15.09.1949 boli dobromyseľnými, a teda oprávnenými držiteľmi tejto nehnuteľnosti.Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
požadovanom určení má naliehavý právny záujem, ako i otázkou, či navrhovateľ správne vymedzil

okruh účastníkov, aby konanie netrpelo nedostatkom vecnej legitimácie. Bez splnenia týchto procesných
podmienok totiž súd nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu

je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho

právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/
O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel
a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Výnimkou je prípad, keď sa porušenie práva

týka nehnuteľnosti. Vtedy je právny záujem na požadovanom určení daný už len tým, že právny

stav vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti a výrok určovacej žaloby
môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V prejednávanej veci možno bez väčších pochybností ustáliť, že sa jedná práve o takýto prípad,
keď žalobný petit môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím

je naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení nespochybniteľná. Rovnako, keďže návrh
smeruje proti subjektu, ktorý je ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností
a ktorý popiera vlastnícke právo navrhovateľa, súd ustálil, že navrhovateľ správne vymedzil okruh
účastníkov a teda možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že konanie netrpí ani nedostatkom
vecnej legitimácie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, t.j. že procesné podmienky určovacej žaloby sú v

danom prípade splnené, súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky sporu.

Ako vyplýva z povahy žaloby na určenie vlastníctva podľa § 80 písm. c) O. s. p., ide o žalobu, ktorá
sa pridružuje k žalobám zabezpečujúcim súdnu ochranu vlastníckeho práva. Základným predpokladom
úspešnosti žaloby na určenie vlastníctva z vecnej stránky je preukázanie, že v prospech navrhovateľa
svedčí nadobúdací titul. Ani preukázaním existencie takéhoto titulu však nemusí byť nárok na ochranu

opodstatnený, ak v prospech odporcu taktiež svedčí iný nadobúdací titul, na základe ktorého došlo k
strate alebo obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z identifikácie parciel zo dňa 30.06.2006 je zrejmé, že Pkn parcela č. 1407/1/c o výmere 1275 m2 je
totožná s C-KN parcelou č. 35/2 o výmere 1275 m2, druh pozemku záhrady, k.ú. D., zapísanou na LV

č. 2497 S. K. T..

Z výmeru vydaného P. P. A. P. R. zo dňa 11.04.1948, č. 1248/48 súd zistil, že sporná nehnuteľnosť bola
pridelená pod pol. 187 J. N.. Z prídelového plánu, ktorý je súčasťou tohto výmeru ďalej vyplýva, že ako
užívateľ predmetnej parcely je uvedený M. D..

Zo zápisnice R. K. zo dňa 25.03.1946 ako i z úradného záznamu O. T. zo dňa 25.05.1967 vyplýva, že

J. N. sa zriekol predmetnej parcely, ktorá mu bola pridelená ako prídel, a túto prepustil L. S..Zo zápisnice pracovnej skupiny povereníctva vo veci prevedenia zmien v prídelovom pláne zo dňa
15.09.1949 vyplýva, že po prevedenom podrobnom porovnaní prídelov so skutočným stavom a po
prevedení opravy v prídelovom pláne sa navrhuje previesť prídel pod pol. 187 J. M. a manželke A. rod.

O..

Z oznámenia o likvidácii pohľadávok M. D. z roku 1967 vyplýva, že sporná nehnuteľnosť ako prídelová
parcela nikdy nebola J. N. odovzdaná do užívania ale ostala v správe štátu - O. D. a už roky ako celok
má ich Š. Š. S.. Z operatívnej evidencie národného majetku O. T. vyplýva, že uvedenú parcelu užíva
M. D. titulom vzdania sa tohto prídelu bývalým vlastníkom J. N. v prospech štátu.

Z konečného prídelového plánu schváleného K. N. V. v B. dňa 20.04.1954 vyplýva, že ako užívateľ

spornej nehnuteľnosti je uvedený J. N.. Z identifikácie parciel zo dňa 02.06.1983 vyplýva, že ako užívateľ
CKN parcely č. 35, v ktorej bola vyčerpaná sporná parcela je uvedený Č. Š. - M. D.. Z identifikácie
parciel zo dňa 03.07.1997 a zo dňa 10.05.2001 vyplýva, že ako držiteľ CKN parcely č. 35, v ktorej bola
vyčerpaná sporná parcela je uvedený navrhovateľ.

Z protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľností z majetku S. R. do majetku O. D. zo dňa 27.03.1992

vyplýva, že sporná nehnuteľnosť v rámci CKN parcely č. 35, v ktorej bola vyčerpaná, prešla z mejtku
S. R. na O. D..

Z notárskej zápisnice a jej opravy Notárskeho úradu JUDr. Z. K. zo dňa 22.11.1993, N 209/93 ( Nz
199/93 ) vyplýva, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom osvedčenia o vydržaní v prospech R. B.,
nar. XX.XX.XXXX/XXX.

Z kúpnej zmluvy medzi odporcom ako kupujúcim a R. B., rod. M., nar. XX.XX.XXXX/XXX. ako
predávajúcou zo dňa 16.10.2001, ktorej vklad bol povolený pod V 2962/01 vyplýva, že R. B. scudzila
spornú nehnuteľnosť odporcovi.

Z pripojených dedičských spisov tunajšieho súdu po J. M. sp. zn. 4D 1934/79 a A. M. sp. zn. 19D 261/96
vyplýva, že ich jediným potomkom bola R. B., rod. M., nar. XX.XX.XXXX.

Po právnej stránke súd musel vychádzať z právnych noriem účinných nielen v čase, kedy došlo k
nadobudnutiu vlastníctva spornej parcely rozhodnutím o prídele, t. j. za platnosti obyčajového práva na
Slovensku, ale taktiež noriem stredného Občianskeho zákonníka ( zák. č. 141/1950 Zb. ) ako i nového
Občianskeho zákonníka ( zák. č. 40/1964 Zb. ).

Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 bolo možné nadobúdať vlastnícke

právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej knihy. Z tzv.
intabulačnéhoprincípuvšakexistovalcelýradvýnimiek.Občiansky zákonníkč.141/1950Zb.01.januára
1951 zrušil tento intabulačný systém tým, že vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa nadobúdalo
už samou zmluvou ( § 111 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a zápis do pozemkovej knihy mal už len
deklaratórny charakter ( § 112 Občianskeho zákonníka ).

Zo znenia § 6 ods. 2 v spojení s § 12 nariadenia vlády SNR č. 104/1945 Sb. n. SR v znení nariadenia
č. 64/1946 Sb. n. SNR ako aj ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR vyplýva,
že výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
nehnuteľnosti a je aj v súčasnosti zápisu schopnými listinami o vlastníctve ( § 36 a nasl. zák. č. 162/1995
Z. z. ), pričom vydávať tieto výmery v zmysle cit. nariadenia bolo vo výlučnej právomoci Povereníctva

pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Z výslovného znenia zákonného ustanovenia § 23 ods. 2
nariadeniavládyč.104/1945Sb.n.SNRzároveňvyplýva,žerozhodovanieoodňatípridelenéhomajetku
patrilo taktiež len Povereníctvu pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Z charakteru tohto aktu -ide totiž o správny akt - je zrejmé, že výmer o vlastníctve pôdy je možné v súčasnej dobe preskúmať len
v tom smere, či ho vydal orgán na to kompetentný, či spĺňa všetky formálne náležitosti, či je dostatočne
určitý a jasný a či jeho obsah v zásade možno vyvodiť z konkrétneho predpisu. Samú pravdivosť výmeru

a súlad s vtedy platnými a účinnými hmotnoprávnymi predpismi však už v súčasnosti nie je možné
preskúmavať. Okrem povinnosti skúmať, či predpokladaný správy akt vôbec je správnym aktom ( či nie
je paktom ) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú súdy rovnako povinné
zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. Pri kategórii aktov, ktoré
sú len vecne chybné alebo nezákonné platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným

postupom opravené alebo zrušené a musia byť považované za bezchybné, majú právne účinky a sú
pre súdy v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p. záväzné. Všeobecné súdy teda nie sú oprávnené skúmať ich
platnosť ani zákonnosť mimo rámca správneho súdnictva.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. SNR výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe
ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky

dodatočného ospravedlnenia. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výmery a prídelové listiny ako
verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam
a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti

osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že nadobudnúť vlastníctvo vydržaním môže len dobromyseľný držiteľ.
I keď štát ani obec nemá „psychiku“ nevylučuje to, že by nemohli byť subjektmi vydržania. Je

samozrejmé, že ich dobrú vieru je potrebné posudzovať podľa kritérií čiastočne odlišných od tých,
ktorými sa riadi posudzovanie vôle fyzických osôb.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie cit. ust. zákona a vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo 123/2003 dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný, i keď z iných dôvodov ako sa
domáhal navrhovateľ. Úvahy strán a ich právne názory sú správne len do tej miery, že prídelové listiny

boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve. Ohľadne opätovného pridelenia už raz pridelenej pôdy
je potrebné si však uvedomiť, že sporná nehnuteľnosť nebola a ani nemohla byť - po tom, čo bola účinne
pridelená J. N. - opätovne pridelená inému subjektu. K odňatiu prídelu totiž bolo možné pristúpiť len
z dôvodov uvedených v § 23 ods. 2 nar. vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR, ktoré však v danom prípade
nenastali a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy ( pridelenie už raz pridelenej pôdy inému subjektu )

právne predpisy účinné v tomto období neumožňovali. Navyše na vlastníctvo prídelcu nemohli mať
vplyv žiadne rozhodnutia bývalých národných výborov ( najmä nie tie s dôsledkom odňatia vlastníckeho
práva, nakoľko takáto právomoc na bývalé národné výbory nikdy neprešla ) ani prípisy povereníctva či
zápisnice pracovných skupín pre pozemkovú reformu. Uvedené akty sú teda vo vzťahu k vlastníckemu
právu prídelca právne bezvýznamné. Z popísaných dôvodov je zrejmé, že k zmene vlastníctva z J. N.

na iný subjekt mohlo dôjsť buď len scudzením ( čo bolo taktiež v zmysle § 22 cit. nar. vl. možné len
so súhlasom povereníctva ) alebo vydržaním. Skutočnosť, že by došlo k scudzeniu predmetnej parcely
v konaní nebola preukázaná a nakoniec ani tvrdená. Preto súd pristúpil k vyhodnoteniu skutočností
ohľadne straty vlastníckeho práva J. N. vydržaním predmetnej parcely tretím subjektom. Ako vyplýva
z popísaných prídelových plánov a identifikácií parciel, užívateľom spornej parcely bol vždy buď J. N.

alebo Č. Š. prostredníctvom svojich orgánov ( L. S., M. D. ), resp. O. D. ako jeho právny nástupca.
V každom prípade je nesporné, že odporca, resp. jeho právny predchodca užíval spornú parcelu v
období od 02.06.1983 do 10.05.2001, t. j. viac ako 10 rokov. Pre presvedčivé ustálenie, že odporca
nadobudol spornú nehnuteľnosť vydržaním v zmysle §134 Občianskeho zákonníka v spojení s § 872
ods. 6 Občianskeho zákonníka je potrebné ešte zodpovedať otázku, či bol počas tejto doby oprávneným

držiteľom, t. j. či je splnená podmienka dobromyseľnosti. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že
J. N. ako prídelca nemal úmysel a vôľu na prídele hospodáriť, svojho prídelu sa vzdal a spornú parceluprepustil L. S.. Je zrejmé, že ak z okolnosti prepustenia prídelu v prospech iného subjektu odvodzujeme
dobromyseľnosť osoby, ktorá začala obhospodarovať tento prepustený prídel, hovoríme o právnom
omyle, ktorý len výnimočne môže byť ospravedlniteľným, a teda môže založiť oprávnenú držbu. Súd je

však toho názoru, že práve v danej veci ide o okolnosti prípadu, ktoré pripúšťajú použitie miernejšieho
merítka na právne omyly. Je potrebné si uvedomiť, že k danému právnemu omylu došlo v 50. a 60.
rokoch minulého storočia, kedy nastali rozsiahle zmeny v práve a došlo k opusteniu tradičných právnych
zásad. Pokiaľ teda štát za týchto okolností začal túto parcelu užívať, konal v dobrej viere, že mu vec
patrí. Súd je toho názoru, že na dobromyseľnosti štátu nemôže nič zmeniť ani nulitný akt o odňatí pôdy

J. N. a prevzatí tohto prídelu O. v T. resp. M. D.. Skôr naopak, aj táto skutočnosť dokresľuje uvedenú
právnu neistotu v 50. a 60. rokoch minulého storočia, kedy došlo už k spomenutým rozsiahlym zmenám
v práve a mnohokrát i k opusteniu tradičných právnych zásad, v dôsledku čoho na právne omyly
z tohto obdobia je potrebné vztiahnuť

miernejšie merítko. Z popísaných dôvodov súd bezpečne ustálil, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo
k spornej nehnuteľnosti vydržaním.

Ako bolo uvedené, pre rozhodnutie vo veci samej je potrebné sa taktiež zaoberať tým, či v prospech
odporcu rovnako nesvedčí iný nadobúdací titul, na základe ktorého došlo k strate alebo obmedzeniu
vlastníckeho práva navrhovateľa. Je nesporné, že v prospech odporcu svedčí kúpna zmluva, ktorej
predmetom je uvedená parcela. Nakoľko Občiansky zákonník stojí na zásade ( s výnimkou § 486 ),
že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám, musel sa súd zaoberať, či práve o takýto

prípad nejde v danej veci. Pokiaľ je správny záver súdu o vydržaní predmetnej parcely navrhovateľom,
je vylúčené, vzhľadom na skutkové okolnosti, z ktorých súd vychádzal, aby i v prospech právnych
predchodcov odporcu svedčil nejaký nadobúdací titul, príp. iná skutočnosť zakladajúca ich vlastníctvo.
Nakoľko odporca kúpil predmetnú parcelu pred menej ako 10 rokmi, nemohol súd inak ako ustáliť, že
v prospech odporcu nesvedčí žiaden platný a účinný nadobúdací titul a ani na základe inej skutočnosti

sa nestal vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku
a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ, ktorý mal vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania
v celkovej výške 34.994,- Sk, ktoré sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby
( prevzatie a príprava, spísanie žalobného návrhu, účasť na pojednávaní dňa 09.09.2004 ) po 8.130,-

Sk, 1/4 úkonu právnej služby ( účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci dňa 08.06.2004 )
po 8.130,- Sk, 1/2 úkonu právnej služby ( návrh na predbežné opatrenie ) po 8.130,- Sk, 1 úkon právnej
služby ( účasť na pojednávaní dňa 12.01.2007 ) po 8.150,- Sk, 3 x 120,- Sk režijný paušál, 2 x 136,- Sk
režijný paušál, 1 x 178,- Sk režijný paušál a 19% DPH 1.514,60 Sk, pričom trovy právneho zastúpenia
boli úspešnej strane priznané len v takej výške, v akej boli uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.