Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/81/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky Ing. Ľ. D.,

štátnej občianky S. R., bytom S. T., K. č. XXX/X. proti odporcovi JUDr. J. H., so sídlom B., G. č. X,.
správcu konkurznej podstaty C. a.s. - v konkurze, so sídlom S. T., N.. D.. A. S. č. XXX,. IČO XX. XXX.
XXX,. v konaní zastúpeného JUDr. K. H., advokátkou, so sídlom T., H. Š. XXX za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu S. P., so sídlom B., XX.. A. č. X,. IČO XX. XXX. XXX. o náhradu za stratu
na zárobku takto

r o z h o d o l :

Návrh s a v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 125,40 eur, k rukám
JUDr. K. H., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala, aby súd odporcu zaviazal na
zaplatenie istiny 57.013,- Sk spolu so 16,5 % úrokom z omeškania od 1.8.2003 do zaplatenia, z
dôvodu nedoplatku náhrady za stratu na zárobku za rok 2002 a január až júl 2003, ako aj určenia
povinnosti opakovaného platenia náhrady za stratu na zárobku po priznaní čiastočnej invalidity vo výške
5.332,- Sk mesačne do 15. dňa toho ktorého mesiaca, s prihliadnutím na každoročnú valorizáciu, titulom
zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom.

Tunajší súd uznesením č.k. 8C 155/2003-70 zo dňa 20.9.2005 konanie o návrhu navrhovateľky zastavil
s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude vec postúpená S. P.. Svoje rozhodnutie odôvodnil zmenou

právnej úpravy, keď od 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý
okrem iného zrušil aj ustanovenia Zákonníka práce upravujúce náhradu škody zamestnanca za stratu
na zárobku spôsobenú pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ a sám stanovil právnu
úpravu týchto nárokov spolu s právomocou S. P. rozhodovať o nich.

NanávrhS.P.vsporeoprávomocvpredmetnejprávnejveci,pokiaľideouplatnenýnároknanáhraduza
stratunazárobkunavrhovateľkyzaobdobieodjúla2002do31.decembra2003,NajvyššísúdSlovenskej
republiky uznesením sp. zn. 3 Rks/8/2006 zo dňa 30. mája 2007 rozhodol, že na konanie a rozhodnutie
v predmetnej právnej veci je daná právomoc súdu.

V zmysle uvedeného rozhodnutia tunajší súd prejednal a rozhodoval o návrhu navrhovateľky na náhradu

za stratu na zárobku za obdobie od júla 2002 do 31. decembra 2003.Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľka po podaní návrhu uzatvorila so S.
P. dohodu o mimosúdnom urovnaní, na základe ktorej boli jej uplatnené nároky uspokojené.

Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal rovnako návrh zamietnuť z dôvodu mimosúdnej dohody

s navrhovateľkou. Poukázal na to, že navrhovateľka sa od 1.12.2003 plnohodnotne zamestnala v
pracovnom pomere a od tej doby u nej k strate na zárobku nedochádza. Preto S. P. pristúpila k
zastaveniu výplaty tejto dávky. Namietol tiež premlčanie uplatnených nárokov navrhovateľky, keď podľa
§ 114 zákona o sociálnom poistení mali byť tieto nároky uspokojené v lehote troch rokov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z listov S. P. akciovej spoločnosti navrhovateľke a spoločnosti C. - P. a.s. zo dňa 14.3.1999, listu S. P.

navrhovateľke zo dňa 17.4.2002 bolo preukázané, že navrhovateľka ako zamestnankyňa menovanej
spoločnosti utrpela dňa 19.5.1994 pracovný úraz, za ktorý zodpovedá menovaná spoločnosť ako
zamestnávateľ. Z dôvodu poistenia zodpovednosti menovaného zamestnávateľa za škodu spôsobenú
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania bola navrhovateľke zo strany S. P. akciovej spoločnosti
vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá agenda s

účinnosťou od 1.4.2002 zmenou právnych predpisov prešla na S. P., ktorá pokračovala vo vyplácaní
náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti navrhovateľke.

Podľa listu S. P. navrhovateľke zo dňa 11.7.2002 menovaná organizácia prestala s účinnosťou odo dňa
6.7.2002, kedy bol navrhovateľke odňatý invalidný dôchodok a priznaný čiastočný invalidný dôchodok,
vyplácať navrhovateľke náhradu za stratu na zárobku z dôvodu, že táto bola od priznania čiastočného

invalidného dôchodku nezamestnaná a nebolo tak možné určiť zárobok navrhovateľky za uvedené
obdobie, ktorý zárobok je potrebný k výpočtu dávky náhrady za stratu na zárobku. Toto svoje stanovisko
k výplate dávky náhrada za stratu na zárobku za dobu od priznania čiastočnej invalidity zopakovala S. P.
navrhovateľke listom zo dňa 27.2.2003. Skutočnosti ohľadne invalidity navrhovateľky boli preukázané aj
rozhodnutiami S. P. zo dňa 10.7.1998 a 14.7.2002, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľke bol priznaný

plný invalidný dôchodok od 23.5.1998 a tento jej bol odňatý dňa 6.7.2002 z dôvodu, že navrhovateľka
od uvedeného dňa nebol už považovaná za plne invalidnú ale len čiastočne invalidnú.

Zo zápisnice z konania S. P. č. poistnej udalosti 100800300357 zo dňa 30.5.2007 vyplýva, že v
uvedený deň sa S. P. s navrhovateľkou dohodli na mimosúdnom vyrovnaní vo veci náhrady za stratu na
zárobku po skončení PN za dobu od 6.7.2002 do 30.11.2003, podľa ktorej dohody mala S. P. vyplatiť

navrhovateľke titulom týchto nárokov spolu sumu 34.464,- Sk. Podľa textu zápisnice, ktorá je podpísaná
vlastnoručne i navrhovateľkou, navrhovateľka s takýmto mimosúdnym vyrovnaním súhlasila.

Podľa likvidačnej správy k predmetnej poistnej udalosti z 12.11.2004 bola celková náhrada za stratu na
zárobku navrhovateľky za vyššie uvedené obdobie v sume 34.464,- Sk vyrátaná nasledovne:

Pre rok 2002 bolo počítané s pravdepodobným zárobkom navrhovateľky vo výške 8.166,- Sk,

ktorý vychádzal z pravdepodobného zárobku navrhovateľky za 1. štvrťrok 1998 potvrdeného
zamestnávateľom vo výške 6.700,- Sk, ktorý zárobok bol následne valorizovaný v rokoch 1999 /7,2
%/, 2000 /6,5%/ a 2001 /8,2 %/ až na sumu 8.166,- Sk. Za prvých 5 dní júla 2002 /od 1. do 5.7./,
kedy bola ešte navrhovateľka plne invalidná bola od tohto pravdepodobného zárobku navrhovateľky /
od alikvotnej časti za uvedené obdobie 5 dní/ odrátaná alikvotná časť plného invalidného dôchodku v

sume 6.218,- Sk a už poskytnutá náhrada 448,- Sk za uvedené obdobie, čím bola náhrada za stratu
na zárobku v uvedenom období vyčíslená na 324,- Sk. Za ďalšie obdobie mesiaca júl 2002, kedy už
bola navrhovateľka len čiastočne invalidná bola výška náhrady za stratu na zárobku vypočítaná tak,
že z pravdepodobného zárobku navrhovateľky 8.166,- Sk bola odrátaná suma čiastočného invalidného
dôchodku 3.145,- Sk a v intenciách rozhodnutia Najvyššie súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo

252/03 aj časť zo 75 % minimálnej mzdy zodpovedajúca 6 hodinovému pracovnému úväzku, ktorý by
mohla navrhovateľka podľa posudkovej lekárky pri svojej čiastočnej invalidite vykonávať pri prácachadministratívneho charakteru. Takto bola náhrada za stratu na zárobku navrhovateľky v období od
6. do 31.7.2002 vypočítaná na 1.587,- Sk. Podľa rovnakého princípu bola vypočítaná navrhovateľke
náhrada za stratu na jej zárobku i za ostatné mesiace roku 2002, konkrétne za mesiac august 2002 v

sume 2.253,- Sk, september 2002 v sume 2.253,- Sk, október 2002, november 2002 a december 2002
po 1.887,- Sk v každom z týchto mesiacov. Spolu tak bola vypočítaná náhrada za stratu na zárobku
navrhovateľky po skončení PN v období od 1.7.2002 do 31.12.2002 v sume 12.078,- Sk. Za nasledujúce
obdobie od 1.1.2003 do 30.11.2003 bola náhrada za stratu na zárobku navrhovateľky po skončení PN
vypočítaná podľa rovnakého, vyššie uvedeného, princípu, pričom bola zohľadnená ďalšia valorizácia

pravdepodobného zárobku navrhovateľka, jej aktuálny čiastočný invalidný dôchodok i aktuálna výška
minimálnej mzdy, z ktorej bolo rátané s časťou zo 75 % sumy minimálnej mzdy, ktorá časť zodpovedala
6 hodinovému pracovnému úväzku, ktorý mohla navrhovateľka pri svojej čiastočnej invalidite mať. Takto
bolavypočítanánáhradazaobdobiejanuáražjún2003vsume1.887,-Skzakaždýztýchtomesiacov,za
obdobie od 1. do 5.7.2003 v sume 477,- Sk, za obdobie od 6.do 31.7.2003 v sume 1.875,- Sk, za obdobie
august až september 2003 v sume 2.321,- Sk za každý z týchto mesiacov a za obdobie október až

november 2003 v sume 2.035,- Sk za každý z týchto mesiacov. Spolu za uvedené obdobie od 1.1.2003
do 30.11.2003 predstavovala celková suma náhrady za stratu na zárobku navrhovateľky po skončení
PN sumu 22.386,- Sk, čo spolu so sumou 12.078,- Sk náhrady za stratu na zárobku navrhovateľky
po skončení PN v období od 1.7.2002 do 31.12.2002 predstavuje 34.464,- Sk. Za mesiac december
2003 už navrhovateľke nebola vypočítaná a vyplatená náhrada za stratu na zárobku po skončení PN,

pretože navrhovateľka sa podľa obsahu likvidačnej správy od 1.12.2003 zamestnala a strata na zárobku
jej nevznikla.

Podľa Oznámenia o plnení S. P. zo dňa 22.11.2004 a zoznamu položiek zaradených v súbore poukazov
bola uvedená suma náhrady 34.464,- Sk navrhovateľke zo strany S. P. poukázaná poštovou poukážkou
„E“ do vlastných rúk.

Keďže predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľky na náhrady za stratu na zárobku po skončení
PN za obdobie od júla 2002 do 31. decembra 2003 /v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Rks/8/2006 zo dňa 30. mája 2007, ktorým bola určená právomoc súdu na konanie a
rozhodnutie v tejto veci/ a s účinnosťou od 1.1.2004 došlo k zmene právnej úpravy náhrady za stratu na
zárobku zamestnanca ako škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, za ktoré

zodpovedá zamestnávateľ, súd v prvom rade riešil otázku podľa akých hmotnoprávnych ustanovení
majú byť uplatnené nároky navrhovateľky posúdené. Keďže predmetné súdne konanie bola začaté pred
1.1.2004 a ku dňu zmeny právnej úpravy nebolo právoplatne skončené a predmetom konania sú nároky
na náhradu za stratu na zárobku za obdobie do 31.12.2003, súd, vychádzajúc z ustanovenia § 272
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, posúdil uplatnené nároky navrhovateľky podľa

nasledujúcich predpisov účinných do 31.12.2003.

Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, ak u zamestnanca došlo pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom
(pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase
pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 198 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, zamestnanec, ktorý
utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom
zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za stratu na zárobku alebo stratu na
dôchodku.

Podľa § 201 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, náhrada za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa
poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení
choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného
dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom
škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady sa upravuje o výšku priznávanýchpercent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov, počnúc dňom
skončenia pracovnej

neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity. Výšku percenta, ktorým sa bude

náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný predpis.

V zmysle § 44a zákona č. 274/1994 Z.z. o S. P., v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, je zamestnávateľ
pre prípad svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania
zamestnanca poistený u S. P. a má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti S. P. zaň hradila preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania
poistenia zodpovednosti za škodu

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedených ustanovení právnych predpisov
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Podľa dokazovaním preukázaného skutkového stavu bola navrhovateľka zamestnankyňou spoločnosti
C. P. a.s. a počas trvania pracovného pomeru utrpela pracovný úraz. Za škodu, ktorá v dôsledku
pracovného úrazu navrhovateľke vznikla zodpovedá menovaná spoločnosť ako zamestnávateľ.

Škoda, ktorá vznikla následkom pracovného úrazu spočíva aj v strate na zárobku po skončení
práceneschopnosti (pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity). K strate na zárobku dochádza preto,
že pracovná schopnosť zamestnanca bola následkom pracovného úraz znížená (obmedzená) alebo
zanikla,aúčelomnáhradyzatútostratunazárobkujeposkytnúťprimeranéodškodneniezamestnancovi,
ktorý nie je schopný pre následky pracovného úrazu dosahovať taký zárobok, aký mal pred poškodením

(§ 195 ods. 1 a § 198 ods. 1 v spojení s § 201 ods. 1 Zákonníka práce). Škoda spočívajúca v strate
na zárobku je majetkovou ujmou, ktorá predstavuje rozdiel medzi zárobkom zamestnanca pred vznikom
škodyazárobkompopracovnomúraze,kuktorémujetrebapripočítaťprípadnýinvalidnýalebočiastočný
invalidný dôchodok poskytovaný z toho istého dôvodu.

V konaní bolo ďalej preukázané, že navrhovateľke v dôsledku pracovného úrazu vznikla škoda

spočívajúca v strate na zárobku a to i v žalovanej dobe od 1.7.2002 do 30.11.2003, kedy bola
navrhovateľka plne invalidná /1. až 5.7.2002/, resp. čiastočne invalidná /od 6.7.2002/. Táto škoda jej
však bola podľa názoru súdu plne kompenzovaná zo strany S. P., ktorá titulom poistenia zodpovednosti
menovaného zamestnávateľa podľa § 44a zákona o S. P. vyplatila navrhovateľke za uvedené obdobie
náhradu za stratu na zárobku v celkovej výške 34.464,- Sk. Súd preskúmal spôsob výpočtu uvedenej

náhrady S. P. a dospel k záveru, že tento je plne v súlade s citovanými ustanoveniami § 201 Zákonníka
práce a zodpovedá aj účelu inštitútu náhrady za stratu na zárobku. S. P. pri svojom výpočte náhrady
za stratu na zárobku navrhovateľky dôvodne rátala z pravdepodobným zárobkom navrhovateľky, ktorý
potvrdil jej zamestnávateľ a tento v súlade s nariadeniami vlády Slovenskej republiky č. 277/2000 Z.z., č.
310/2001 Z.z. a č. 388/2002 Z.z. ako aj opatrením M. P., S. V. A. R. S. R. č. 199/2003 Z.z. valorizovala za

roky 1999, 2000, 201 a 2002 o príslušné percento. Z takto zisteného pravdepodobného zárobku odrátala
S. P. v súlade s citovanými ustanoveniami § 201 Zákonníka práce sumu plného, resp. po 6.7.2002
čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľky. Rovnako dôvodne a v zmysle uvedených ustanovení
Zákonníka práce postupovala S. P. aj v tom, že za dobu čiastočnej invalidity navrhovateľky /od
6.7.2002/ odrátala od jej pravdepodobného zárobku i zárobok, ktorý by mohla navrhovateľka dosahovať

v zamestnaní, ktoré zodpovedá jej zdravotnému stavu /správne vychádzala z vyjadrenia posudkového
lekára o pracovnej spôsobilosti navrhovateľky/ a kvalifikácii, nebyť nepriaznivej situácie na trhu práce,
pre ktorú bola navrhovateľky v tomto období nezamestnaná. Tu súd musí uviesť, že uvedený postup je
plne v súlade s doterajšou praxou súdov S. R. a zodpovedá účelu inštitútu náhrady na stratu na zárobku.
Účelom tohto inštitútu je totiž odškodniť stratu alebo obmedzenie pracovnej spôsobilosti zamestnanca,

ktoré nastala dôsledkom pracovného úrazu. Ak po pracovnom úraze má zamestnanec stále určitú
pracovnú spôsobilosť, s prihliadnutím na jeho zdravotné obmedzenia, schopnosti a kvalifikáciu, musí
byť táto pri výpočte náhradu za stratu na zárobku zohľadnená a to aj vtedy, ak zamestnanec túto
svoju pracovnú spôsobilosť pre nedostatok zodpovedajúcich pracovných miest na trhu práce nemôže
využiť. Zamestnávateľ totiž zodpovedá len za takú škodu, ktorá poškodenému zamestnancovi vznikla

pracovným úrazom, t.j. len škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Skutočnosť,že poškodený zamestnanec sa nemôže zamestnať v inom zamestnaní, ktoré by zodpovedalo jeho,
hoci zníženej, pracovnej schopnosti len pre nedostatok pracovných miest, nie je spôsobená v príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom, ale situáciou na trhu práce. V tomto zmysle teda S. P. dôvodne od

pravdepodobného zárobku navrhovateľky odčítala popri sume čiastočného invalidného dôchodku i
časť zákonom stanovenej minimálnej mzdy, ktorá by zodpovedala jej možnému pracovnému úväzku
administratívnych prác na 6 hodín. Takto súd v postupe S. P. nezistil žiadne pochybenia a preto
vypočítanú náhradu za stratu na zárobku navrhovateľky za obdobie od 1.7.2002 do 30.11.2003 pokladal
za správnu a zodpovedajúcu ustanoveniam príslušných právnych predpisov. Keďže táto náhrada bola

navrhovateľke preukázane zo strany S. P. aj vyplatená, nemá navrhovateľka za uvedené obdobie proti
odporcovi žiadne ďalšie nároky na náhradu za stratu na zárobku.

Pokiaľ ide o zostávajúce obdobie mesiaca december 2003, tu bolo dokazovaním preukázané, že
navrhovateľka sa od 1.12.2003 zamestnala. Keďže súdu nepreukázala, ani nenavrhla dokazovanie v
tomto smere, o aké zamestnanie išlo a aká bola jej mzda za uvedené obdobie, nemohol súd zistiť, či
aj v uvedenom období sa obmedzenie pracovnej spôsobilosti navrhovateľky v dôsledku jej pracovného

úrazu prejavilo rozdielom medzi jej zárobkom pred vznikom škody a zárobkom v tomto mesiaci, teda,
či navrhovateľka vôbec utrpela škodu spočívajúcu v strate na jej zárobku. Takto musel súd návrh
navrhovateľky za obdobie mesiaca december 2003 hodnotiť ako nedôvodný.

Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľky o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku za
obdobie od 1. júla 2002 do 31. decembra 2003 v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania navrhovateľa rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech patrí náhrada trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Takto súd priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania v sume 125,40
eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcu v konaní, konkrétne tarifnú odmenu 55,49
eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,21 eur režijný paušál a tarifnú odmenu 55,49 eur za účasť

na pojednávaní pred súdom dňa 30.11.2010 + 7,21 eur režijný paušál. Výška tarifnej odmeny za úkony
advokátky odporcu bola vypočítaná podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna trinástina
výpočtového základu pre rok 2010. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej
vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu platného pre rok 2010.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.