Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/14/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľky D. Š.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H. S., T. XXX proti odporcom 1/ Z. T., štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom D. S. XXX,. 2/ T. Š., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom S. N.
V. I./XXX,. 3/ L. H., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., U.. XX. N. XXXX/X, 4/ M. Š.,
štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom D. S. XXX,. v konaní zastúpenému opatrovníkom M. T.,
bytom D. S. XXX, 5/ J. B., bytom T., G.. V. XXXX/X,. 6/ Z. H., bytom H. S., T. XXX,. o určenie dedičskej
nespôsobilosti takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Odporcom 1/ - 6/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala (po upresnení na pojednávaní) určenia, že dedič T. Š.,
odporca 2/, nie je spôsobilý dediť po neb. S. H., rod. N.. Uviedla, že jej manžel zomrel v roku 1989,
mala 5 detí a to navrhovateľku, L. H., neb. M. Š., Z. H. a J. B.. Z. T. rod. Š. odporkyňa 1/, T. Š.,
odporca 2/ a M. Š., odporca 4/ sú deťmi nebohej M. Š.. Dodala, že v konaní o prejednaní dedičstva po
neb. poručiteľke S. H. rod. N., zomr. XX.XX.XXXX. bola odkázaná na podanie žaloby pre nespôsobilosť
dediť. Dôvodila, že pokiaľ ide o odporkyňu 1/ jej matka M. Š. si svoj podiel dedičstva z H. S. zobrala ako
výplatu dedičstva v r. 1991 na svadbu svojej dcéry, odporkyne 1/ vo výške 60.000,- Sk. Pokiaľ ide o
odporcu 2/ neb. poručiteľku a ju okradol o peniaze, ktoré mali v úschove u M. Š., z toho dôvodu, aby

boli v bezpečí, nakoľko chodila na nočné zmeny do zamestnania a poručiteľka bola v noci sama. Dňa
25.09.1991 jej sestra, matka odporcu 2/,

oznámila, že odporca 2/ vylámal skrinku, kde boli peniaze odložené, zobral v hotovosti 35.000,- Sk a
vkladnú knižku na heslo. Neskôr sa našla podhodená v byte M. Š.. Ďalej uviedla, že odporkyňa 1/
nepekne zaobchádzala s vlastnou matkou M. Š., keď dňa 01.11.1992 svojej matke M. Š. vyhádzala z
chladničky a mrazničky všetko mäso a potraviny do špinavej vody vo vani po kúpeli a znehodnotilo sa.
Nasledujúci deň 02.11.1992 odporkyňa 1/ s manželom M. T. škrtili jej sestru M. Š. za to, že povedala,

že jej nič nepomôžu a oberajú ju o peniaze. Potom sa odsťahovali do T.. Následne M. Š. spolu s
nebohou poručiteľkou požičali peniaze navrhovateľky vo výške 14.000,- Sk na mrazničku, ale peniaze
neboli vrátené. Dňa 07.08.1996 prišla M. Š. za ňou a prosila ju, či by nemohla dať k nim jej syna M.,
zdravotne postihnutého, nakoľko sa bojí, aby mu odporca 2/ niečo neurobil. Podľa jej oznámenia sa
vyjadril, že keď "naňho niečo povie", že ju zabije a M. nájde tiež podrezaného po návrate z práce. Z tohto
dôvodu bol M. v S. od 09.08.1996 do 02.12.1996 a jeho matka M. Š. ho každý druhý deň navštevovala.
K zmene došlo 15.11.1996, keď 5 dní nedošla na návštevu. 20.11.1996 prišla a bolo viditeľné, že na

ľavej strane krku má rez s 11 stehmi. Na otázku, čo sa jej stalo, sa rozplakala a oznámila im, že jej tospravil T.. Ďalej povedala, že odporkyňa 1/ navádza odporcu 2/, aby jej bral všetky peniaze, dáva mu piť
alkohol, následkom čoho po návrate domov bil matku i brata M. a rozbíjal zariadenie. Naposledy ich zbil
dňa 31.12.1996 na Silvestra, pričom 03.01.1997 bola M. Š. už mŕtva. Pri pohrebnom akte odporkyňa 1/

v kaplnke "prekliala celú H. rodinu", čo bolo predmetom i konania na priestupkovej komisii.

Odporkyňa1/vpísomnomvyjadreníknávrhuuviedla,ženiejepravdivétvrdenie,žebysosvojoumatkou
M. Š. špatne zaobchádzala ako i tvrdenie, že by na jej svadbu zobrala v roku 1990 výplatu 60 000,-
Sk. Nie je ani pravdou, že by spolu so svojim manželom matku škrtili. V novembri 1992 sa z osobných
dôvodov odsťahovali do T. k rodičom manžela. Nie je pravdou, že by matke znehodnotili potraviny.

Matka jej nikdy nepovedala, že peniaze na mrazničku boli požičané. Poukázala na to, že v tom čase
matka netrpela hmotnou núdzou, nakoľko mala dobre platené zamestnanie, poberala vdovský a sirotský
dôchodok na zdravotne postihnutého syna M. o ktorého sa od januára 1997 po smrti matky stará ona.
Je pravdou, že v roku 1997 bola predvolaná na priestupkovú komisiu, i keď tvrdenia navrhovateľky sa
nezakladali na pravde, pričom žiadne vyjadrenie o výsledku priestupkového konania nedostala. Dodala,
že po smrti matky bola na základe oznámenia navrhovateľky o páchaní násilia na matke zo strany syna

T., odporcu 2/ vykonaná súdna pitva. Bolo zistené, že matka zomrela prirodzenou smrťou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením uznesenia tunajšieho súdu č.k.
1D/802/97, Dnot 79/97-26 zo dňa 09.12.1998, vyjadrenia navrhovateľky, spisu O. O. P. S. N. č. O.-
X/N-XX,. rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 22.09.2000, rozhodnutia O. Ú. v T. zo dňa
25.01.2005

a zistil tento skutkový stav veci:

Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 1D/802/97, Dnot 79/97-26 zo dňa 09.12.1998 bolo zistené, že v
dedičskej veci po S. H., zomr. XX.XX.XXXX. so zanechaním závetu bolo konanie prerušené a dedičia
boli odkázaní na podanie žaloby, že dedič T. Š. je nespôsobilý dediť.

Z výsluchu navrhovateľky bolo zistené, že odporca 2/ sa voči jej nebohej poručiteľke, jej matke choval

tak, že od nej sústavne pýtal peniaze, ktoré jej nevrátil a vyjadril sa, že ak mu ich nedá, ani jeho matka
M. Š., že si ich zoberie sám a svoju matku zabije. Neb. poručiteľka mu dala 4.000,- Sk, ktoré jej nevrátil,
ale trestné stíhanie voči nemu nebolo vedené. Dopustil sa aj konania voči matke M. Š. popísaného v
návrhu.Žiadnaznichtrestnéoznámeniananehonedávala,lebosaimvyhrážalzabitím.Jejsestrasidala
súkromne zašiť reznú ranu na krku, nebol o tom žiadny lekársky záznam. Uviedla, že neb. poručiteľka

spísala závet tesne pred smrťou asi 23.03.1997, o čom odporca 2/ nevedel.

Rozšírila žalobu o určenie, že i odporkyňa 1/ je nespôsobilá dediť. V tejto časti bolo konanie uznesením
tunajšieho súdu č.k. 12C/14/2000-109, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2007, zastavené.

Z výsluchu odporkyne 1/ súd zistil, že opätovne zdôraznila, že okolnosti za ktorých sa odsťahovala s
manželom od nebohej poručiteľky v roku 1991 nepopísala navrhovateľka pravdivo. Dňa 01.11.1991 po

návrate z cintorína nadobudla dojem, že strýko Z. matke niečo povedal, čo si už ale presne nepamätá
a nebohá začala po nich kričať a vytýkať, že u nej bývajú. Následne jej manžel oznámil, že tam bývať
už nebude skontaktoval sa so svojim otcom ktorých ich odviezol k jeho rodičom do T.. Na druhý deň
už u matky nebývali. Zdôraznila, že to bol ich prvý konflikt, s matkou sa nezvykli hádať, mali celkom
dobré vzťahy. Ani ona ani jej manžel matku nikdy neškrtili. Následne bývali v roku 1992 v podnájme a

od marca roku1993 sa presťahovali do S., kde bývali spolu s matkou, bratom M. a T., ktorý bol v tom
čase vo výkone trestu. Dodal, že jej matky nemala v obývacej izbe uzamknutý nábytok. Peňaženku
mala v skrinke kde mala 8.500,- Sk,údajne patriace neb. poručiteľke a vie, že tieto peniaze odporca
2/ zobral. Neb. poručiteľka mala u nej uschovanú vkladnú knižku na meno navrhovateľky "na heslo",
ktoré poznala. Nikdy z tejto vkladnej knižky žiadne peniaze nevybrala. Potvrdila, že po smrti matky dňa

05.01.1997 si chcela požičať peniaze na pohrab od navrhovateľky a keď jej odmietla požičať tak si
vypožičala od nebohej poručiteľky 5.000,- Sk, ktoré jej aj vrátila pričom jej ešte v ten deň odovzdala aj
vkladnú knižku. Potvrdila, že má vedomosť len o jednej vkladnej knižke. Pokiaľ ide o odporcu 2/ matka
jej oznámila, že boli za ňou policajti, že sa im odporca 2/ priznal, že zobral mame 8 500,-Sk nakoľko sachcel "dať zavrieť", ale ona nevie z akého dôvodu. Pamätá sa, že bol u nich príslušník polície pán Č.,
ktorý sa spýtal nebohej matky či podá na odporcu 2/ trestné oznámenie, ale matka mu odpovedala, že
ona odporcu 2/ nebude "udávať". Nemá vedomosť, či o tomto bol spísaný záznam.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľky bolo zistené, že žiada o vylúčenie z dedenia odporkyne 1/,
nakoľko jej matka si zobrala výplatu z dedičstva na jej svadbu, keďže odporkyňa 1/ sa išla vydávať a
nemala peniaze. Ďalej uviedla, že spoločne s matkou, nebohou poručiteľkou mali v úschove u jej sestry
M. Š. peniaze v hotovosti vo výške 35.000,- Sk a vkladnú knižku. Bolo to z toho dôvodu, že pracovala na
nočných zmenách a jej matka v noci bývala sama. Po dlhšom čase im prišla M. Š. povedať, že odporca

2/ vylámal skrinku a zobral knižku i s peniazmi. Nakoľko vkladná knižka bola na "heslo", peniaze na nej
uschované sa vybrať nedali, knižku podhodil. Vyslovila presvedčenie, že odporca 2/ sa delil so svojou
sestrou odporkyňou 1/, nakoľko odporkyňa 1/ popiera, že uschovaných bolo 35.000,- Sk v hotovosti.
Ďalším dôvodom vylúčenia odporkyne 1/ a odporcu 2/ je skutočnosť, že "oberali" svoju matku o peniaze,
ktoré si zarobila, a to najmä keď mala výplatu. Zdôraznila, že keby nie jej a neb. poručiteľky M. Š. by
hladovala i so svojim postihnutým synom M.. Keď sa

odhodlala povedať odporcovi 2/, že to ohlási na polícii, pohrozil jej, že keď to urobí a príde z práce, nájde
M. podrezaného a že ju bude čakať to isté. Z obavy, aby M. nepodrezal alebo aby mu niečo neurobil, dala
M. Š. M. do S. k navrhovateľke a neb. poručiteľke. Následne každý druhý deň chodila do S. zistiť, či M.
poslúcha. Keď asi 5 dní neprišla, M. mal o ňu strach s tým, že sa bojí, aby jej odporca 2/ niečo neurobil.
Stalo sa a asi piaty deň prišla plačúc s porezaným krkom, čo ju chcel odporca 2/ podrezať. Ďalej ako

dôvod nespôsobilosti uviedla, že M. Š. im oznámila, že odporkyňa 1/ navádza odporcu 2/, aby jej zobral
všetky peniaze, keď dostane výplatu, poskytovala mu alkohol a takto v opitosti v nočných hodinách
odporca 2/ bil matku a postihnutého brata a v dome všetko rozbíjal. Naposledy ich zbil dňa 31.12.1996 po
polnoci o 1:30 hod. a 03.01.1997 už bola M. Š. mŕtva. Ako ďalší dôvod uviedla, že čo sa týka odporkyne
1/ v minulosti svojej matke tak, ako i odporca 2/, nič nepomohla, napriek tomu, že matka sa o nich

starala najlepšie, ako vedela. So svojou matkou obaja špatne zaobchádzali. Opätovne poukázala na
deň 01.11.1992, keď odporkyňa 1/ vyhádzala svojej matke potraviny z chladničky, čím ich znehodnotila.
Nepomohla jej ani so zberom úrody zo záhrady, o čom sa navrhovateľka presvedčila, keď bola neb. M. Š.
pomáhať. M. Š. tak v noci pracovala v pekárni, cez deň sa starala o postihnutého syna a pritom musela
živiť odporkyňu 1/ s manželom. Odporkyňa 1/ spolu s manželom škrtili neb. M. Š., pretože povedala

všetko o ich konaní. Po výzve neb. poručiteľky S. H. o nutnosti pomôcť M. Š. navrhovateľka išla na O. Ú.
do S. N. V., kde oznámila konanie odporcov 1/, 2/ a bolo jej prisľúbené, že domácnosť navštívi starosta,
čo sa i stalo. Následne sa odporkyňa 1/ spolu s manželom odsťahovali do T., pričom M. Š. zobrali
chladničku s mrazničkou. Dňa 04.11.1992 neb. M. Š. požičali 14.000,- Sk na zakúpenie chladničky a
mrazničky, ktoré doteraz vrátené neboli, keďže M. Š. zomrela. Opätovne navrhovateľka poukázala na

nevhodnéchovanieodporkyne1/napohrebeM.Š.vkaplnkevS.N.V..Nezúčastnilasaanipohrebuneb.
poručiteľky,ktorábolajejbabkouaktorázomrelao3mesiaceneskôr.Nazákladeuvedenýchskutočností
považuje za nemorálne to, že sa odporkyňa 1/ uchádza o dedičstvo po neb. S. H.. Neb. poručiteľku
sama doopatrovala, zabezpečila jej pohreb, ktorý bez finančného prispenia ostatných spoludedičov i
financovala. Napriek tomu, že s matkou šetrili peniaze na opravu strechy, táto sa neuskutočnila, nakoľko

ostatní spoludedičia chodili za jej ňou najmä v dni, keď dostávala dôchodok, požičiavali si od nej nielen
súrodenci, ale najmä vnukovia - odporkyňa 1/ a odporca 2/, ale peniaze nikdy nevrátili.

Z výsluchu odporcu 2/ bolo zistené, že nesúhlasí s podaným návrhom z dôvodu, že nevie o tom, že by
sa dopustil trestného činu voči nebohej poručiteľke. Nespochybnil, že asi v novembri alebo v decembri
roku 1990 zobral svojej matke M. Š. peniaze, ktoré mala uschované pod kobercom v sume 12.000,- Sk,

pričom nevylámal žiadnu skrinku. Zdôraznil, že nevedel, že patria nebohej poručiteľke. Uvedené asi o
dva týždne sám nahlásil polícii o čom bol spísaný záznam, bol vypočutý. Následne bola vypočutá jeho
matka, ktorá pri výsluchu plakala a uviedla ešte menšiu sumu. S jeho trestným stíhaním nesúhlasila.
Síce bol odsúdený, ale za iný skutok - krádeže vecí z chát v okolí na 6 mesiacov nepodmienečne. S
nebohou poručiteľkou mal dobrý vzťah, dodnes vlastní koženú bundu, ktorú mu darovala. Nespochybnil,

že pokiaľ ide o vzťah s matkou nebol dobrým synom, mali medzi sebou slovné konflikty, keď mu vyčítala
spôsob života a raz jej dal v afekte facku. Poprel, tvrdenia navrhovateľka, že by sa vyjadril, že keď jeho
matka o jeho chovaní niečo povie, zabije ju a jeho brata M. nájde podrezaného, keď sa vráti z práce.
Nespôsobil jej ani rezné zraneniena krku, ani nie je pravdou, že všetko nerozbíjal pod vplyvom alkoholu, ktorý mu dávala jeho sestra
odporkyňa 1/, ani, že na Silvestra 1996 svoju matku zbil. Priznal, že raz v zlosti, keď ho vonku čakalo
auto a matka mu oznámila, že nikam nepôjde, chcel prevrátiť chladničku, ale rozbil len sklo.

Z výsluchu odporcu 3/ súd zistil, že nesúhlasí s podaným návrhom. Nespochybnil, že syn M. Š., odporca
2/ nebol "svätý", mal problémy, ktoré sa prenášali do komunikácie s matkou. Kedysi pracoval dlhší čas
v bani v O., neskôr mal samovražedné sklony. S M. Š. sa stretával, nakoľko s ňou pracoval v pekárni
a chodil k nej i na návštevu. Neskôr keď už v pekárni len brigádovala stretávali sa len príležitosti i pri
jej návštevách sestry p. B.. Na odporcu 2/ sa pred ním nesťažovala, ani on pokiaľ ide o ich vzájomné

chovanie si nič nevšimol. Dozvedel sa, že boli problémy s nejakými peniazmi, osobne si myslel, že
nemohloísťosumu35.000,-Sk,aleomenšiusumuasi 12.000,-Sk,nakoľkotakvysokúčiastkunemohla
mať M. Š. k dispozícii. V súvislosti, s jej strachom nechať syna M. doma dodal, že keď pracovala a býval
doma sám, stalo sa, že keď prišla domov mal rozobratý televízor, nakoľko vždy chcel niečo montovať
a skrutkovať.

Z výsluchu opatrovníka odporcu 4/ M. T. bolo zistené, že nesúhlasí s podaným návrhom. Uviedol, že

do rodiny sa priženil v roku 1990. Nespochybnil, že sa v rodine hovorilo, že odporca 2/ zobral matke
M. Š. peniaze, a to sumu 8.000,- Sk. Spolu s odporkyňou 1/, ktorá je jeho manželkou bývali u M. Š.,
takže uvedené vedel od nej. Pripustil, že došlo medzi nimi k nedorozumeniu začiatkom novembra 1992.
Odporca 1/ chodil domov len cez víkendy, on bol práceneschopný, keďže mal nohu v dlahe a svokra
spolu s navrhovateľkou chceli zberať úrodu. Vyčítali im, že im nepomáhajú, ako i to, že kvôli nim sa

odporca 1/ dostal vo väzenia. Z tohto dôvodu zavolal svojmu otcovi a s odporkyňou 2/ sa odsťahovali k
jeho rodičom. Je pravdou, že potom sa asi 1 rok spolu s nebohou svokrou nerozprávali, ale neskôr sa to
urovnalo a chodili napr. pomáhať sadiť zemiaky čo dokazujú i spoločné fotografie s ich deťmi. Konflikt
vypukol po smrti svokry a obvinenia odporcu 2/ z jej zavinenia navrhovateľkou. Vzťahy sa nezlepšili
ani po jej pohrebe i keď nebohá poručiteľka im požičala peniaze i na zaplatenie pohrebu, ktoré jej

následne vrátili. Nevedel, či zastávala rovnaký názor ako navrhovateľka. Nebohú svokru videl tesne
pred smrťou, keď ich bola po vianočných sviatkoch navštíviť a žiadne zranenie na nej nespozoroval.
Bola práceneschopná, mala problémy s chrbticou, nakoľko si nemohla bez pomoci ani obliecť kabát.
Na iné zdravotné problémy sa nesťažovala. V tomto období boli vzťahy medzi nimi dobré, keď išli s
rodinou na dovolenku svokra spolu s odporcom 2/ sa im starali o hydinu, keďže už bývajú v D. S.. O

vyhrážaní sa svokra a jej synovi M. nevie, ale potvrdil, že v minulosti mal odporca 2/ problémy, ktoré
chcel riešiť zoskokom zo S..

Z výsluchu odporkyne 5/ bolo zistené, že nesúhlasí s podaným návrhom. Poukázala na to, že
vzťahy detailne nepoznal, ale vedela, že vzťahy medzi M. Š., dcérou poručiteľky a odporcom 2/ boli
narušené. Nevedela ani o zmiznutých peniazoch. Zdôraznila, že navrhovateľka ju nepravdivo obvinila,

že navádzala odporcu 3/ a že s ním mala ísť kradnúť do rodičovského domu, kde bývala navrhovateľka
spolu s nebohou poručiteľkou, ale ona z domu nič nezobrala. Vzťahy medzi nimi boli už v minulosti
komplikované, ale po tomto došlo k úplnému narušeniu. Naposledy sa s nebohou M. Š. spolu s
odporcom 6/ stretla na pohrebe príbuznej dňa 29.12.1996. Sťažovala sa na zdravotný stav,

uviedla, že chodí na elektroliečbu a že sa cíti slabá. Na narušené vzťahy sa nesťažovala, ale podotkla,

že ona sa málokedy sťažovala.

Z výsluchu odporcu 6/ súd zistil, že sa nevie k návrhu vyjadriť. Zdôraznil, že môže len povedať, že
nebohá poručiteľka, jeho matka, mu oznámila, že si u M. Š. s navrhovateľkou uschovali peniaze, ale
v akej sume nevie. Bol prítomný, keď nebohá M. Š. prišla k ich matke a oznámila jej, že odporca 2/
peniaze zobral. O výške sumy sa ani vtedy nehovorilo. Bol prítomný i keď jeho sestra priviedla svojho

syna M. do domu poručiteľky a spýtala sa či ho môže u nich nechať, s odôvodnením, že sa o neho bojí.
Z akého dôvodu sa jeho sestra bojí nechať jeho synovca doma, sa odporca 6/ nezaujímal, nepamätá
sa ani, že by sa o dôvod zaujímala poručiteľka. Dodal, že sestra prisľúbila, že za synom bude chodiť a
aj za ním pravidelne chodila. Vedel, že má doma problémy a to podľa toho, že sa sťažovala poručiteľke,
ale on pri tom nebol prítomný. Viac sa vo veci vyjadriť nechcel s tým, že on sa stará o svoje deti. Potvrdil,

že naposledy nebohú M. Š. videl na pohrebe, keď hovorila, že je slabá a pozývala ho na návštevu.Zo spisu O. O. P. S. N. č. O.-X/N-XX. bolo zistené, že uznesením Č.p: Č.: O.-X/N-XXXX. zo dňa
28.03.1997 bola vec týkajúca sa trestného činu ublíženia na zdraví d následkom smrti odložená, keďže
v závere znaleckého posudku z odboru patológie bolo konštatované, že bezprostrednou príčinou smrti

neb. M. Š. bolo náhle zlyhanie srdca na základe kôrnatenia tepien srdca silného stupňa a pri pitve neboli
zistené žiadne vonkajšie ani vnútorné poranenia, ktoré by svedčili pre zásah inej osoby.

Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 22.09.2000 bolo zistené, že odporca bol uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 zák.č. 372/1990 nakoľko v auguste 2000
odcudzil spred baru odstavený bicykel a bola mu uložená pokuta 700,- Sk. Z rozhodnutia O. Ú. v T.

zo dňa 25.01.2005 bolo zistené, ž odporca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku
podľa § 50 ods.1 zák.č. 372/1990 nakoľko dňa 20.11.2004 odcudzil rôzny tovar a bola mu uložená
pokute 300,- Sk.

Keďže v prejednávanej veci ide o žalobu podľa § 175 k/ ods. 2 O.s.p., u ktorej naliehavý právny záujem
vyplýva z právneho predpisu, nemožno, ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe, túto žalobu považovať
za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a preto súd nemohol skúmať naliehavosť právneho

záujmu na požadovanom určení.

Podľa § 175k ods. 2 O.s.p., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Podľa uvedeného

ustanovenia možno podať na súd žalobný návrh, ak sú medzi účastníkmi sporné skutkové okolnosti, od
ktorých závisí rozhodnutie o dedičskom práve. Podaniu takéhoto žalobného návrhu predchádza súdnym
komisárom vydané uznesenie, ktorým odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.

Žalobe, ktorou účastník uplatňuje svoje dedičské právo, zodpovedá žalobný petit buď na určenie, že

navrhovateľ je dedičom po poručiteľovi alebo že odporca nie je dedičom po

poručiteľovi. Sporné skutočnosti alebo právne otázky, ktoré sú pre takéto určenie významné, okrem
iných i že je tu dôvod dedičskej nespôsobilosti, predstavujú len posúdenie predbežnej otázky, ktorá sa
neuvádza vo výroku, ale len v dôvodoch rozhodnutia. Preto by nemali a nemôžu byť obsiahnuté ani v
žalobnom petite.

Podľa § 469 Občianskeho zákonníka nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti
poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu
poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Súdna prax pri interpretácii tohto zákonného ustanovenia zaujala stanovisko, podľa ktorého určité
závažné úmyselné konanie osoby prichádzajúcej do úvahy ako dedič, namierené proti zákonom

chránenej integrite osoby alebo majetku poručiteľa ako i niektorých blízkych osôb, ktorým bol zo
strany páchateľa porušený predpokladaný mravný pomer k poručiteľovi, má za následok dedičskú
nespôsobilosť. Dopadá tak na dedičov zo zákona, ako i na dedičov zo závetu. Netýka sa ako je tomu pri
vydedení, len potomkov poručiteľa. K dedičskej nespôsobilosti sa prihliada z úradnej povinnosti ako v
konaní o dedičstve, tak v prípadnom spore pred súdom, ako náhle vyjdú najavo skutočnosti zakladajúce

dedičskú nespôsobilosť. V zákone ide o taxatívny výpočet dôvodov dedičskej nespôsobilosti a nemožno
ich preto rozširovať o dôvody v ňom neuvedené. Nespôsobilým dedičom sa stane ten, kto sa dopostil
úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, a to ako priamy
páchateľ, návodca alebo pomocník. Je potrebné zdôrazniť, že dedičská nespôsobilosť je následkom
len úmyselného trestného činu, a nie trestného činu dopadajúceho síce na rovnaký okruh osôb, ku

ktorému však zo strany dediča došlo z nedbanlivosti. Nie je rozhodujúce či ten, kto sa takého trestného
činu dopustil, bol alebo mohol byť trestne stíhaný a odsúdený. Ak došlo v tejto veci k právoplatnému
odcudzujúcemu rozsudku súdu, je ním orgán prejednávajúci dedičstvo viazaný. V niektorých prípadoch
je trestné stíhanie páchateľa vylúčené tým, že zomrel, napr. dopustil sa vraždy poručiteľa a spáchalpo tomto čine samovraždu; i keď z iných dôvodov nemohol byť páchateľ trestne stíhaný a odsúdený,
napr. v dôsledku amnestie, premlčania, nemení to nič na tom, že je nespôsobilým po poručiteľovi dediť.
Z povahy tohto dôvodu dedičskej nespôsobilosti vyplýva, že sa týka len toho trestného činu, ktorý bol

spáchaný za poručiteľovho života, a nie až po jeho smrti.

Dedičská nespôsobilosť pominie, ak poručiteľ čin, ktorý dediča robí nespôsobilým dediť odpustí. Môže
sa tak stať výslovne, napr. povolaním jeho osoby v následne zriadenom závete za dediča, ale i mlčky, ak
je možné z konania poručiteľa usúdiť, že mu čin dediča zakladajúci dedičskú nespôsobilosť bol známy,
bez toho aby chcel z neho vyvodzovať dôsledky z hľadiska dedičského nástupníctva. Raz prejavené

odpustenie je neodvolateľné a nemožno za činy, ktoré mu predchádzali, opätovne vyvolať dôsledky
vyplývajúce z dedičskej nespôsobilosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Bolo
preukázané, že navrhovateľka tak ako ju súdny komisár odkázal podala v 30- dňovej lehote od
právoplatnosti uznesenia podľa § 175 k/ ods. 2 O.s.p. rešpektujúc výrok uznesenia súdneho komisára,
žalobu, že odporca 2/ je nespôsobilý dediť. V konaní bolo preukázané, že odporca 2/ sa koncom roka

1990 dopustil úmyselného trestného činu, krádeže peňazí proti dcére poručiteľky, svojej matke nebohej
M. Š.. Je nesporné, že nebohej poručiteľke bol tento jeho čin známy, bez toho aby chcela z neho

vyvodzovať dôsledky z hľadiska dedičského nástupníctva. Z takého konania nebohej poručiteľky mal
súd za to, že tento čin odporcovi 2/ mlčky odpustila. Ďalšie činy odporcu 2/ ktorých sa mal,
podľa tvrdenia navrhovateľky voči nebohej poručiteľke, jej dcére, dopustiť a ktoré by zakladali jeho

dedičskú nespôsobilosť ako fyzické násilie a ublíženie na zdraví dcére poručiteľky s následkom jej smrti
bolo znaleckým posudkom v rámci trestného vyšetrovania vylúčené. V konaní nebolo ani preukázané
vyhrážanie sa jej násilím. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom vlastných tvrdení,
neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázala pre
výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti, dostala sa do dôkaznej núdze, čoho dôsledkom je pre ňu

nepriaznivý výsledok sporu. Nakoľko nepreukázala existenciu skutočností s ktorými právne predpisy
spájajú ako dôsledok dedičskú nespôsobilosť jej žalobnému návrhu nemohlo byť vyhovené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods.1 O.s.p. Nakoľko odporcovia 1/-6/ si náhradu trov
konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania, o ktorej rozhoduje na návrh, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný

počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ

nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť

alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).