Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 17, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/604/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky A. D.,
bytom H. P. č. XX,. zast. J. D., bytom H. P. č. XX. proti odporcom 1) M. P., bytom H. P. č. XX,. 2) P. P. ml.,
bytom H. P. č. XXX,. 3) M. P. ml., bytom H. P. č. XX. a 4) P. P., bytom H. č. XX. o určenie vlastníckeho
práva , zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh na určenie vlastníckeho práva k pozemkom parcela č. 1141, 1692 a 105 k.ú. H. P. s a z a

m i e t a .

Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k otcovskej chalupe postavenej na
parcele č. 22 k.ú. H. P. s a z a m i e t a .

Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. 22 k.ú. H. P. so
zriadením práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu po novovytvorených parcelách
proti odporkyniam 1/ a 3/ s a z a m i e t a .

Odporcom 1/, 2/, 3/ , 4/ s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

Konanie v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. 22 k.ú. H. P.
so zriadením práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu po novovytvorených parcelách

proti odporcom 2/ a 4/ s a z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania v zastavenej časti konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa v tomto konaní sp. zn. 12C 604/2001 domáhala iba proti odporcom 1) až 4) ( na
rozdiel od konania sp. zn. 12C 897/2001, v ktorom bolo 6 odporcov a toto konanie je už právoplatne
skončené) určenia jej vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. 1141, 1693 a 105 k.ú. H. P., zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k otcovskej chalupe postavenej na parc. č. 22 k.ú. H. P.
a pozemku parcele č. 22 k.ú H. P.. Svoj návrh na určenie vlastníckeho práva zdôvodnila tým, že tieto

parcele po otcovi G. P. zdedil jej brat P. P. s tým, aby jej vyplatil dedičský podiel. Avšak aby ju nemusel
vyplatiť, prenechal jej tieto parcele do užívania niekedy v rokoch 1952 alebo 1953. Odvtedy ich užíva ako
vlastníčka a vlastnícke právo nadobudla vydržaním. Zrušenie a vyporiadanie pozemku parc. č. 22 k.ú. H.
P. žiadala tak, že by jej súd vyčlenil z tejto parcele časť s výmerou 150 m2 na základe dohody z minulostia zároveň žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k otcovskej chalupe na parc.č. 22 k.ú.
H. P. tak, aby ju spoluvlastníci vyplatili z jej podielu.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť z dôvodu, že právny predchodca navrhovateľky a odporcov nebohý

G. P. so svojou manželkou nebohou A. rod. H. H. na pozemku pkn. parc. č. 22 zapísanej vo vl. č. 677 v
podiele ?-ica a v podiele ?-ica vo vl. č. 407 k.ú. H. P. postavil rodinný dom s.č. 41. V dedičskom konaní
po nebohej A. P., zomr. dňa XX.X.XXXX. predmetom dedenia v konaní sp. zn. D 67/41 nebol dom č.
41. Skutočnosť, že dom č. 41 bol postavený pred smrťou nebohej je možné dokázať len svedeckými
výpoveďami. Keďže dom č. 41 bol postavený počas trvania manželstva s G. P., predmetom dedičského

konania po nebohej mala byť ?-ica domu, ktorá mala byť dedená v prospech detí poručiteľky, pretože
G. P. sa dedičstva vzdal v prospech detí. Po smrti manželky A. rod. H. H. uzatvoril G. P. manželstvo
s A. P. rod. H. a z ich manželstva sa narodila dcéra A. D. rod. P., navrhovateľka. Podľa zápisnice o
súpise a odhade dedičstva v dedičskom konaní po neb. G. P., zomr. X.X.XXXX. sp. zn. D 49/1951 bol
uvedený jeden starý dom asi 40 ročný a jeden nový dom č. 41 asi 10 ročný. Podľa uznesenia o dedičstve
preberateľom starého i nového domu ,postavených na parc. č. 22 zapísanej vo vl. č. 370, sa stávajú

všetky deti poručiteľa v rovnakom pomere, teda každé dieťa v podiele 1/5-ina. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti predmetom dedenia mohol byť v prípade nového domu iba poručiteľov podiel ?-ica, teda
každé dieťa mohlo nadobudnúť podiel 1/10-inu k celku. Ďalej uviedli, že parc. pkn. č. 22 bola pôvodne
zapísaná vo vl. č. 370 v podiele ?-ica a vo vl. č. 409 v podiele ?-ica. Predmetom dedičského konania po
neb. G. P. bol iba podiel ?-ica zapísaná vo vl. č. 370 a bol zapísaný do novej vl. č. 677 k.ú. H. P.. Všetky

deti neb. G. P., teda aj navrhovateľka nadobudla k parc. č. 22 podiel 1/5-inu z podielu ?-ice poručiteľa, t.j.
podiel1/10kcelku.Vroku1960nazákladevzájomnejdohody medzideťmiporučiteľadošlokrozdeleniu
pôvodného domu č. 41. K časti, ktorá pripadla navrhovateľke, táto vykonala prístavbu a dom má v
súčasnosti pridelené samostatné súp. č. 79. Zvyšná časť pôvodného domu č. 41 pripadla do vlastníctva
M. P. a P. P. . Tento prestavali a dostal s.č. 78. Navrhovateľka má vchod

do domu č. 79 z miestnej komunikácie a časť pkn. parc. užíva ako dvor a zastavanú plochu.
Starý schátralý dom z nepálenej tehly bol na základe dedičov zbúraný. Odporcovia popreli tvrdenie
navrhovateľky o tom, že by jej P. P. prenechal do vlastníctva pkn. parc. č . 1692,1141 a 105 namiesto
vyplatenia podielu z dedičstva. Reálne rozdelenie pkn. parc. č. 22 oddelením tej časti, ktorú užíva
navrhovateľka ako dvor navrhol nebohý P. P. st. v roku 1998, ale k dohode nedošlo. Preto podali návrh

na súd o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k parc. č. 22 k.ú. H. P., ktorý sa vedie na tunajšom
súde pod sp. zn. 10C 210/99. Odporcovia namietali nedostatok svojej pasívnej legitimácie a vzniesli
námietku podľa § 83 O.s.p., prekážky začatej tej istej veci. V priebehu konania uviedli, že v súčasnosti
došlo k dohode s navrhovateľkou o rozdelení dvora parc. č. 22 tak, ako to požadovala navrhovateľka.
Nežiadali náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením pkn. vložiek, listu vlastníctva, máp,
dedičských konaní, tunajšieho spisu sp. zn. 10C 210/99 a zistil tento skutkový stav veci :

V časti o určenie vlastníckeho práva navrhovateľky k pozemkom pkn. parc. č. 1141,1693 105 k.ú. H. P.
súd zistil, že podľa uznesenia bývalého Okresného súdu v Ilave v dedičskom konaní po neb. G. P. zo
dňa X.X.XXXX. sp. zn. D 49/1951 tieto pozemky zdedil celosti P. P. s povinnosťou vyplatiť mal. C. P. a

mal. A. P. každej po 3.166,-Sk, čo zhodne tvrdili navrhovateľka i odporcovia. Samotná navrhovateľka v
návrhu tvrdila, že tieto pozemky dostala od P. P. do užívania namiesto výplaty svojho dedičského podielu
v peniazoch a na základe tohto sa cítila byť ich vlastníčkou vydržaním asi od roku 1952.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

V zmysle citovaných ustanovení súd nepovažoval navrhovateľka za oprávnenú držiteľku, ktorá po 10
rokoch užívania veci nadobudla vlastnícke právo vydržaním z dôvodu, že podľa jej vyjadrenia pozemky
dostala len do užívania, teda nájmu, pričom nemusela P. P. platiť nájomné, pretože sa malo započítať s
pohľadávkou navrhovateľky na vyplatenie dedičského podielu. Teda P. P. nepreviedol na navrhovateľku
svoje vlastnícke právo k týmto pozemkom. Samotné nerušené užívanie pozemkov navrhovateľkou

ešte nepostačuje k nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle citovaných ustanovení. Z
tohto dôvodu súd pri zachovaní zásady hospodárnosti konania nevypočul navrhovateľkou navrhnutých
svedkov a návrh v tejto časti zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na
zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však
potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Návrh navrhovateľky v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k otcovskej chalupe

postavenej na parc. č. 22 k.ú. H. P. zamietol z dôvodu, že pôvodný starý dom z nepálenej tehly bol
zbúraný a dom č. 41 bol prestavaný na dva domy so s.č. 78 a 79 ( potvrdili odporcovia i LV č. 1279
a evidenčný list č. 429 ) a navrhovateľka na výzvu súdu neuviedla , ktorý z týchto domov mal byť
predmetom konania. Keďže otcovská chalupa stará i nová s č. 41 v čase rozhodovania súdu neexistuje,
súd návrh v tejto časti zamietol.

V časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku pkn. parc.č 22 k.ú. H. P.
súd zistil, že predmetom dedičstva po neb. G. P. bola parc.č. 22-záhrada vo vnútornosti bez výmery a
túto v celosti zdedil P. P. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov. Táto parcela je v súčasnosti po
schválení R.-u zapísaná na LV č. 839 k.ú. H. P. s výmerou 1637 m2 na navrhovateľku v podiele 1/10 a
na odporcov 2) a 4) každého v podiele 9/20-in a iná časť pkn. parc. č. 22 bez výmery nie je na správe

katastra nehnuteľností zapísaná. Podľa hore citovaných ustanovení účastníkom konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú iba podieloví spoluvlastníci , ktorými sú v tom prípade po
schválení R.-u podľa LV č. 839 k.ú. H. P. iba navrhovateľka a odporcovia 2) ,4). Z tohto dôvodu súd
návrh proti odporcom 1) a 3) zamietol pre ich nedostatok pasívnej legitimácie. Za tohto stavu súd na
námietku odporcov zistil, že vo zvyšnej časti t.j. proti odporcom 2) a 4) ide o prekážku začatej tej istej

veci ( prekážku litispendencie) s tými istými účastníkmi konania ako vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 10C
210/99 a konanie v tejto časti zastavil podľa § 83 O.s.p. Na upresnenie súd uvádza, že uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 15.1.2007 č.k. 12C/897/2001-185 bolo konanie o návrhu, navrhovateľky vedené
pod sp. zn. 12C 604/2001, vylúčené na samostatné konanie z konania sp. zn. 12C /894/2001, v ktorom
na strane odporcov bolo 9 účastníkov, na rozdiel od konania sp. zn. 12C 604/2001, kde boli len 4

odporcovia, uvedení v záhlaví tohto rozsudku.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd nepriznal úspešným odporcom náhradu trov konania v častiach, v ktorých
boli úspešní, pretože žiadnu nežiadali.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania v zastavenej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne

písomne v 5 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods.3
Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Všeobecné náležitosti odvolania: z podania
musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané
a datované a musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.