Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: BN-3C/11/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ MVDr. J. H.,

bytom v P. č. XXX,. 2/ Š. H., bytom v P. č. XXX. proti žalovaným 1/ S. R. - Ú. G., K. A. K. S. R., S. č. X,.
B., 2/ S. R. - M. S. S., Ž. N.. č. XX,. B. o náhradu škody rozhodol

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť im 256.000,-
Sk ako škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávnych úradných postupov a nezákonných rozhodnutí
Okresného súdu v Považskej Bystrici a Okresného úradu, odboru katastrálneho v P. B. (ďalej katastrálny
úrad). Uviedli, že podali Okresnému súdu v Považskej Bystrici návrh na vyrovnanie dedičských podielov,
ktorý dodatočne rozšírili o návrh na usporiadanie dedičstva z titulu novoobjaveného majetku. Okresný

súd v Považskej Bystrici ich opakovane vyzval k tomu, aby doložili k návrhu od katastrálneho úradu
listinné dôkazy, ktoré im katastrálny úrad odmietol vyhotoviť a dať, hoci to bola jeho zákonná povinnosť.
V dôsledku toho okresný súd konanie zastavil.

Pôvodne žalobcovia v žalobe podanej dňa 09.03.2000 označili žalovaného ako S. R. bez ďalšieho
upresnenia, po výzvach na odstránenie vád žaloby upresnili označenie žalovaného v 1. rade ako S. R.
- Ú. G., K. A. K. S. B. a žalovaného v 2. rade S. R. - M. S. S. B..

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal premlčanie žalovaného nároku,
poukazujúc na to, že žaloba bola podaná po uplynutí troch rokov od možného vzniku nároku.

Ďalej namietal, že žalobcovia nepodložili žiadnymi dôkazmi, že príslušný katastrálny úrad im svojim
nekonaním spôsobil škodu. Žalobcovia sa síce domáhali informácií k sporným nehnuteľnostiam, ale ich
podanie bolo neúplné a neurčité a na výzvy úradu sa ani raz na správny orgán nedostavili k tomu, aby
svoje podanie doplnili.

Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť, namietal premlčanie nároku žalobcov z toho dôvodu, že
žalobcovia upresnili označenie žalovaného v 2. rade až po uplynutí troch rokov od vzniku ich možného
nároku. Ďalej namietal, že ich právny titul pre uplatnenú náhradu škody v zmysle ustanovení zákona

č. 58/1969 Zb. nemožno uznať, a to v zmysle § 4 tohoto zákona, pretože rozhodnutie súdu, ktorým
žalobcom mala byť spôsobená škoda pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán.Na určený termín pojednávania pred súdom sa žalobcovia v 1. a 2. rade nedostavili, aj napriek tomu,
že boli riadne predvolaní. Svoju neúčasť neospravedlnili, nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, súd preto s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 10C 376/96,
a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobcovia v 1. a 2. rade podali 30.06.1993 Okresnému súdu v Považskej Bystrici žalobu proti
žalovanej Johane Jakubcovej o vyrovnanie dedičských podielov. Žaloba nemala náležitosti požadované
procesným predpisom, po výzve žalobcovia dňa 02.07.1996 žalobu doplnili, pričom žiadali súd, aby
rozhodol aj o usporiadaní dedičstva po poručiteľke A. H. v súvislosti s tým, že v dedičskom konaní po nej

nebol prejednaný všetok majetok. Dňa 16.07.1996 bol žalobca v 1. rade zo strany súdu vyzvaný k tomu,
aby v lehote 20 dní zaslal identifikáciu všetkých pozemkov, ku ktorým žiada vyrovnať dedičské podiely.
Žalobcovia k tejto výzve písomne dňa 21.08.1996 namietali, že výzva súdu je nejasne formulovaná
a žiadali, aby si súd žiadané listiny vyžiadal od katastrálneho úradu sám. Výzvou zo dňa 24.09.1996
boli žalobcovia opätovne žiadaní, aby návrh na vyrovnanie dedičských podielov upresnili, nakoľko z

neho nebolo zrejmé dostatočne zrozumiteľne, ku ktorým parcelám žiadajú vyrovnať podiely. Pokiaľ ide
o prejednanie novoobjaveného majetku, bolo im oznámené, že v tejto veci by mali podať osobitný
návrh na prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní. Tiež boli opätovne vyzvaní k tomu,
aby doložili príslušné výpisy z pozemkovej knihy a identifikáciu parciel. Žalobcovia žalobu písomne
dňa 23.10.1996 doplnili, ale iba čiastočne, opätovne nedoložili súdu identifikáciu parciel. Na

základe toho súd uznesením zo dňa 16.12.1996 č.k. 10C 376/96-34 konanie zastavil s poukazom na
§ 43 ods. 2 O.s.p. znenia platného v čase rozhodovania. V dôsledku odvolania žalobcov sa vecou
ďalej zaoberal krajský súd, ktorý uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil s poukazom
na to, že žalobcovia nie sú právne zastúpení a zjavne nie sú schopní len na základe písomných
výziev žalobu riadne doplniť, preto bolo potrebné ich predvolať a objasniť im akým spôsobom má byť

žaloba doplnená. V tejto súvislosti krajský súd poukazoval aj na to, že nejde o bežný prípad, kedy
je možné žalobu podať opätovne, pretože podanie žaloby je viazané lehotou v zmysle § 13 zákona
č. 294/1992 Zb., ktorú by účastníci zmeškali. Žalobcovia boli predvolaní na súd, zo zápisnice zo dňa
10.09.1997 vyplýva, že boli poučení o tom, že k návrhu je potrebné predložiť výpisy z pozemkovej
knihy a identifikácie parciel z katastrálneho úradu, pokiaľ ide o vyrovnanie dedičských podielov, a o tom,

že novoobjavený majetok je potrebné prejednať v dedičskom konaní. Žalobcom bola daná k dispozícii
lehota jeden mesiac za účelom doloženia žiadaných listinných dôkazov s poučením o možnosti zastaviť
konanie podľa § 43 ods. 2 O.s.p.. Dňa 10.10.1997 Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením č.k. 10C
376/96-55 konanie opätovne zastavil, pretože žalobcovia opätovne v súdom určenej lehote nedoložili
súdu identifikácie parciel, bez ktorých súd ďalej vo veci konať nemohol. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 14.11.1997, bez podania opravného prostriedku..

V spise OS Považská Bystrica sp. zn. 10C 376/96 sa ďalej nachádza korešpondencia žalobcov s
katastrálnym úradom. Listom zo dňa 30.01.1996 žiadal žalobca v 1. rade katastrálny úrad o identifikáciu
konkrétne uvedených parciel a ďalšie informácie. Z katastrálneho úradu mu listom zo dňa 01.02.1996
bolo oznámené, že v žiadosti nebolo uvedené za akým účelom žiada žalobca informácie z katastra

nehnuteľností s tým, že poskytovanie niektorých informácií je spoplatnené a zo žiadosti žalobcu nie je
možné otázku poplatkov posúdiť. Správa katastra vzhľadom na zložitosť problematiky navrhla žalobcovi
v 1. rade osobnú účasť. K tomuto žalobca v 1. rade písomne správe katastra dňa 27.02.1996 uviedol, že
žiada informácie pre účely dedičského konania a pre účely konania o vyrovnanie dedičských podielov s
tým, že opätovne žiadal poskytnutie všetkých už uvedených údajov.

Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že sa žalobcovia domáhajú náhrady škody v zmysle ustanovení
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Súd mal za to, že voči žalovanému v 1. rade sa žalobcovia domáhajú
náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu katastrálneho úradu a voči žalovanému v 2.
rade z titulu nezákonného rozhodnutia vydaného Okresným súdom v Považskej Bystrici.Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o

rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Zodpovednosti za
takto vzniknutú škodu sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 3 uvedeného zákona ak nejde o prípade hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu

škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy , ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona výnimkou z ustanovenia ods. 1 možno uplatniť nárok na náhradu
škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto
rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku zrušené alebo zmenené.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že prvotnou podmienkou zodpovednosti
zaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímjeexistenciarozhodnutia,ktorýmvkonkrétnejvecištátny
orgán aplikuje všeobecné pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach
a povinnostiach individuálnych subjektov a zároveň ide o rozhodnutie, ktoré bolo v dôsledku opravného
prostriedku pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené.

V tomto prípade, pokiaľ ide o nárok žalobcov na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky k uplatneniu tohoto nároku, preto súd
žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Žalobcovia zrejme mali za to, že uznesenie o zastavení
konaniavydanéOkresnýmsúdomvPovažskejBystricidňa10.10.1997jetýmnezákonnýmrozhodnutím,
ktoré by malo mať za následok vznik škody. Proti tomuto rozhodnutiu však nepodali žiadny opravný

prostriedok, a teda nesplnili podmienky tak z § 3 ako § 4 zákona č. 58/1969 Zb., preto ho za nezákonné
nie je možné považovať.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa § 18 ods. 2 tohto zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa

nemožno zbaviť.

Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu sa spája s nesprávnym úradným postupom, ktorým je
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti,
a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, ale neodrazia sa
bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Okrem tohoto predpokladu je treba, aby pre úspešné

uplatnenie náhrady škody boli splnené ďalšie predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, musí byť
preukázanývzťahpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody,tedamusí
byť preukázané, že nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku,
inak povedané, malo by byť preukázané, že pri správnom postupe by ku škode nedošlo.

Podľa ustanovení zákona č. 162/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2001 katastrálny úrad vyhotoví na

požiadanie výpis alebo kópiu zo súboru geodetických informácií, popisných

informácií, z katastrálneho operátu, z pozemkových kníh identifikáciu parcely a poskytne aj ďalšie údaje
(§ 69 ods. 1, 3).Katastrálne úrady vyberajú podľa osobitného predpisu správne poplatky za vyhotovenie identifikácie
parcely, za vyhotovenie výpisu alebo kópie z katastrálneho operátu a za poskytnutie ďalších informácií
(§ 72 ods. 1, 2).

Podľa sadzobníka správnych poplatkov z.č. 145/95 Z.z. (v znení platnom do 17.08.2005), položky
10 vyberajú sa poplatky v rôznej výške za identifikáciu parciel, za kópiu z katastrálnej mapy, z
pozemnoknižnej mapy, za kópiu pozemnoknižnej vložky a ďalšie informácie, pričom správny orgán
takéto poplatky nevyberie, ak ide o úkony potrebné na účely konania o dedičstve.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že skôr ako katastrálny úrad mal vydať žalobcom žiadané listiny a
informácie, mala byť ich žiadosť upresnená do takej miery, aby bolo jasné čo a na aké účely potrebujú, a

aby bolo možné vyrubiť určené správne poplatky. Toto sa pre nedostatok súčinnosti žalobcov nepodarilo.

Žalobcovia v 1. a 2. rade teda nepreukázali bez pochybností, že katastrálny úrad konal inak ako mu
ukladá právny predpis. Naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa domáhali vydania listín, ale
neurčitým spôsobom, na žiadosť katastrálneho úradu o osobnú návštevu nereagovali, ich žiadosti o
poskytnutie súčinnosti boli naďalej také, že im nebolo možné vyhovieť. Z tohoto pohľadu nemožno

konštatovať, že by katastrálny úrad postupoval nesprávne alebo že by v dôsledku jeho postupu vznikla
žalobcom škoda.

Z tohto dôvodu súd zamietol žalobu aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne namietali v prvom rade premlčanie nároku žalobcov, túto námietku im súd
neuznal. Uznesenie o zastavení konania vo veci sp. zn. 10C 376/96 bolo vydané dňa 10.10.1997, obom

žalobcom bolo zhodne doručené dňa 30.10.1997, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.11.1997.
Vychádzajúc zo všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty určenej Občianskym zákonníkom v § 101
začala plynúť premlčacia doba najneskôr 15.11.1997, teda v čase kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Žaloba na náhradu škody zo strany žalobcov bola súdu doručená 09.03.2000, teda pred uplynutím
premlčacej lehoty, ktorá by uplynula 14.11.2000. Nie je pritom rozhodujúce, že žaloba v čase jej podania

vykazovala vady v označení žalovaného, tento bol jednoznačne žalobcami označený ako S. R., čo bolo
iba formálne dodatočne doplnené.

Vzhľadom k tomu, že neboli v prípade oboch žalovaných splnené základné zákonné podmienky k
uplatneniu nároku na náhradu škody, súd sa ďalej nezaoberal otázkou výšky škody.

Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešnými účastníkmi, patrila by im preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

náhrada trov konania, táto im priznaná nebola, nakoľko ani jeden zo žalovaných náhradu trov konania
nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).