Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-5C/559/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne J. M., štátnej

občianky SR, technicko-hospodárskej pracovníčky, bytom T., Ž. XXX/XX. proti žalovaným 1. J. M.,
štátnemu občanovi SR, bytom H. XXX. a 2/ B. M., štátnej občianke SR, bytom H. XXX. o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie vlastníctva k podielu v nehnuteľnosti s a z a m i e t a.

Žalovaným 1,2 s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že po svojom otcovi sa stala právoplatnou dedičkou 2/8-ín v parcele č. 270/4 kat.
úz. H., ktoré on získal od svojej sestry a od svojho otca. Poukázala na to, že jej otec mal veľmi dobrý
vzťah k tomuto pozemku, nakoľko susedil v bezprostrednej blízkosti ďalších jemu patriacich pozemkov.

Predmetom dedičstva po otcovi však nemohol byť uvedený podiel, nakoľko v čase jeho smrti boli v liste
vlastníctva zapísaní ako spoluvlastníci žalovaní 1,2. Poukázala na to, že je testamentárnou dedičkou
celého majetku po P. M., ktorý bol pôvodným žalobcom v predmetnej veci.

Žalovaní 1,2 žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že parc. č. 270/4 kat. územia H., ktorá bola
časťou pozemnoknižnej parcely č. 274 dostali od štátu do osobného užívania a za zriadenie tohto práva
riadne zaplatili ešte v čase, keď došlo k zriadeniu tohto práva. Doznali, že v minulosti vlastníkom tejto
časti parcely bol žalobca, avšak uvedený pozemok prešiel do vlastníctva štátu. Z akého dôvodu sa tak
stalo, uviesť nevedeli.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn.
2D 901/99 a 19D 3265/93, D 996/01, R II 121/74 (bývalého Š. N. T.), výpisom z LV č. 424 kat. úz. H.,

oboznámením pozemnoknižnej vložky č. 13 kat. úz. H. a zistil tento skutkový stav:

Pôvodnú žalobu v tejto veci podával P. M., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. a dedičstvo po ňom
bolo prejednané v konaní tunajšieho súdu. Z osvedčenia o dedičstve súdnej komisárky Mgr. A. L.
zo dňa 28.6.2002 vyplýva, že predmetom vyporiadania medzi dedičmi bol iba majetok patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva nebohého poručiteľa a jeho manželky. Majetok, ktorý bol výlučnýmvlastníctvom P. M. a ktorý bol predmetom dedenia nadobudla všetok na základe závetu žalobkyňa. Preto
súd konal iba so žalobkyňou ako testamentárnou dedičkou.

Žalobkyňa žiadala, aby súd žalobným petitom určil, že je spoluvlastníčkou parc. č. 270/4 kat. úz. H.,

ktorá zodpovedá časti pozemnoknižnej parcely 274 a to v 2/8 - inách.

Z predloženého výpisu z pozemkovej knihy, a to vložky č. 13 kat. územia H. mal súd za preukázané, že
pôvodná pozemnoknižná parcela č. 274 kat. úz. H. bola vedená ako roľa o výmere 1862 m2 na Š., J.,
A., P., J., Ľ., Ľ. a P. M.. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníctva k podielom po A. a P. M..

Z identifikácie parciel predloženej žalobkyňou vyplýva, že na túto pozemnoknižnú parcelu č. 274
pôvodne zapísanú vo vložke č. 13 sú založené listy vlastníctva č. 1330, 424, 1245 a 1505. Z predloženej

identifikácie je zrejmé, že parc. č. 270/4 zodpovedala časti pozemnoknižnej parcely č. 274 kat. úz. H..

Z listu vlastníctva č. 424 kat. územia H. je zrejmé, že nehnuteľnosť parc. č. 270/4 - zast. plocha o výmere
665m2 je zapísaná v1/1-ine na žalovaných 1,2.

Zo spisu bývalého Š. N. v T. sp. zn RII 121/74 súd zistil, že rozhodnutím bývalého O. v T. zo dňa
20.3.1974, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 3.4.1974 došlo k prideleniu pozemku parc.č. 270/4

kat. úz. H. (patriaceho štátu) do osobného užívania žalovaných 1,2. Na základe tohto rozhodnutia
bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania predtým uvedeného pozemku, ktorá bola
registrovaná bývalým Š. N. v T. dňa 24.4.1974 pod č. reg. II 121/74.

Zistený skutkový stav súd posúdil podľa dole uvedených zákonných ustanovení a na ich základe a
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, a to z viacerých

dôvodov.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Platný Občiansky súdny poriadok v citovanom zákonnom ustanovení výslovne upravuje, že žalobca sa
môže domáhať určovacou žalobou vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo

právo tu je (pozitívne vymedzenie), alebo tu nie je (negatívne vymedzenie). Z uvedeného teda vyplýva,
že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý
možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

V danom prípade súd mal za preukázané, že žalobkyňa mala právny záujem na žalobnom petite, ktorého

sa domáhala, nakoľko sa cíti byť spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti a v katastri nehnuteľností
je podľa nej zapísaný na jej mieste iný vlastník. Jej žaloba smerovala k odstráneniu pochybnosti o
spoluvlastníctve sporných nehnuteľností s právnym dôsledkom zápisu zmeny v liste vlastníctva, pretože
podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv sú
však údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje uvedené v § 7

citovaného zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti.V konaní, ktoré sa v zmysle § 79 O.s.p. začína na návrh je však potrebné, aby žalobca preukázal okrem
naliehavého právneho záujmu aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takéhoto návrhu a pasívnu
legitimáciu na strane žalovaných pre daný spor. Vecnou legitimáciou (aktívnou aj pasívnou) sa rozumie

stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je občan subjektom toho práva, príp. povinnosti, ktoré
je predmetom konania.

Za predpokladu, že je daná vecná legitimácia (aktívna aj pasívna) pre vedenie sporu, je potrebné
preukazovať v konaní o určenie vlastníckeho práva aj to, že vlastníctvo nadobudol ten, kto sa ho
domáha a musí tiež preukázať, na základe akého právneho dôvodu sa tak stalo. Táto osoba je povinná
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p). Na nej spočíva dôkazné bremeno.

Vlastnícke právo sa totiž nadobúda rôznymi spôsobmi a na základe rôznych právnych skutočností.

Žalobkyňa tvrdila, že je aktívne legitimovaná k podaniu svojho návrhu z titulu dedenia po svojom otcovi
P. M.. Z dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 996/01 je však zrejmé, že nebohý poručiteľ P.
M. mal viac do úvahy prichádzajúcich dedičov.

Podľa nášho právneho poriadku sa síce dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, avšak pri nadobúdaní

tohto dedičstva sa prejavuje princíp ingerencie štátu (§ 175a a nasl. O.s.p.) tým, že celé dedičstvo musí
byť podľa Občianskeho súdneho poriadku súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa uznesenia súdu o
potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov

(§ 175q O.s.p.) sa nadobúda dedičstvo až týmto rozhodnutím , aj keď ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od
smrti poručiteľa až do doby právoplatnosti uznesenia o potvrdení dedičstva alebo vyporiadaní dedičov

nie je totiž isté, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí (kto sa stane poručiteľovým dedičom
a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými dedičmi, prípadne či niekto dedičstvo neodmietne.
Ak zanechá poručiteľ viac dedičov, potom až do vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu
sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku včetne všetkých majetkových práv poručiteľa a z
právnych úkonov týkajúcich sa celého majetku patriaceho do dedičstva sú oprávnení a povinní voči

iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto
právach a povinnostiach, pričom v občianskom súdnom konaní, v ktorom ide o túto vec majú postavenie
nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p). Dedičia sa až do ukončenia dedičského konania o určitom
predmetenemôžuindividuálnedomáhaťakourčenia,žesúspoluvlastníkmiveci,takaniďalšíchnárokov.

Predmetom dedičského konania po nebohom P. M. (otcovi žalobkyne) nebol pozemok parc. č. 270/4

kat. úz. H., ani jeho podiel. Všetci do úvahy pripadajúci dedičia (v prípade, ak by P. M. mal ku dňu svojej
smrti sporný podiel vo vlastníctve) sú až do ukončenia konania o novoobjavenom majetku spoluvlastníci
tohto podielu. Je preto nevyhnutné ho najskôr v dedičskom konaní prejednať a až do ukončenia
tohto dedičského konania sa nemôžu individuálne (ani spoločne) domáhať určenia spoluvlastníctva k
spornému pozemku.

Z uvedeného teda vyplýva, že chýba vecná legitimácia na vedenie sporu o určenie, že žalobkyňa je
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 270/4 zapísanej v liste vlastníctva č. kat. úz. H.. Nedostatok
vecnej legitimácie však má za následok zamietnutie žaloby.

Okrem toho, ak sa žalobkyňa domnieva, že jej otec mal ku dňu svojej smrti vo vlastníctve podiel 2/8-
in spornej nehnuteľnosti, musí zvoliť iný spôsob žalobného petitu (nie taký ako zvolila v predmetnom

konaní). Žalobným petitom (návrhom) totiž vymedzuje žalobca pre súd rámec jeho rozhodovania, ktorým
je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný a nemôže ho prekročiť. V danej veci by bolo možné
iba určiť, že podiel v parc. č. 270/4 mal P. M. ku dňu svojej smrti vo vlastníctve, prípadne, že tento podielpatrí do dedičstva po ňom. Žalobkyňa musí tiež dôsledne zvážiť aj okruh účastníkov nového konania,
najmä ak sa bude domáhať aj určenia vlastníctva k podielu po sestre svojho otca (A. C. rod. M.) v
dôsledku prevodu mimo pozemkovej knihy či mimo zápisu do katastra nehnuteľnosti. Keďže táto nebola

účastníčkou konania, súd bol toho názoru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodov nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných, a teda v dôsledku toho, že účastníkom konania
nebol celý okruh dotknutých spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti, ktorí sú nositeľmi hmotnoprávnych
oprávnení v danom prípade.

V zmysle predtým citovaného zákonného ustanovenia § 70 ods. 1 „katastrálneho zákona“ dôkazne
bremeno jednoznačne spočíva na žalobkyni, ktorá by mala preukázať nielen to, že má právny záujem

na určení svojho spoluvlastníctva, ktorého sa domáha a je aktívne legitimovaná na vedenie sporu, ale
aj to, že toto vlastníctvo nadobudla ona (nie osoby zapísané v liste vlastníctva) a musí tiež preukázať,
na základe akého právneho dôvodu sa tak stalo. Ona je povinná označiť dôkazy na preukázanie svojho
tvrdenia (§ 120 ods. 1 O.s.p). Vlastnícke právo sa totiž nadobúda rôznymi spôsobmi a na základe
rôznych právnych skutočností. Žalobkyňa svoje vlastníctvo k podielom, ktoré sú predmetom sporu,

opierala iba o dedičstvo po svojom otcovi P. M. a o darovanie bez písomnej darovacej zmluvy a
následného vkladu vlastníctva z tohto titulu. Iný spôsob nadobudnutia vlastníctva neuviedla, súd sa preto
zaoberal skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sa týkali tohto spôsobu nadobudnutia vlastníctva.
Predmetom dedičstva po P. M. však podiel v parcele č. 270/4 ani v parcele č. 274 kat. územia H. (tak ako
bolo uvedené predtým ) nebol. V čase prejednania tohto dedičstva bol na túto nehnuteľnosť založený

list vlastníctva

č. 424 v prospech žalovaných 1,2. Tí tvrdili, že spornú nehnuteľnosť získali do bezpodielového
spoluvlastníctva od štátu v dôsledku zriadeného osobného užívania pozemku.

Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa
doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona (z prechodných a

záverečných ustanovení vyplýva, že to bolo ku dňu 1.1.1992), mení sa dňom účinnosti tohto zákona na
vlastníctvo fyzickej osoby.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ,a k právo osobného užívania k zastavanému alebo
nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa

podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

Žalobkyňa nevyvrátila domnienku vlastníctva žalovaných 1,2, ktorá vyplývala z listu vlastníctva.
Nepreukázala, že P. M. ku dňu svojej smrti mal vo vlastníctve, či spoluvlastníctve parc. č. 270/4 kat.
úz. H.. Naopak, z výpisu z pozemkovej knihy, a to z vložky 13 kat. územia H. vyplýva, že na pôvodnú
pozemnoknižnú parcelu č. 274, ktorej časťou bola aj uvedená parcela bolo začaté vyvlastňovacie

konanie. Je teda zrejmé, že ak došlo k zriadeniu osobného užívania predmetného pozemku, stalo sa
tak v dôsledku toho, že jeho vlastníkom bol štát. Žalobkyňa opak nepreukázala. I preto bola žaloba
zamietnutá.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

I keď boli žalovaní 1,2 v konaní plne úspešní a majú v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nárok
na náhradu trov konania, súd im túto nepriznal, nakoľko žiadne trovy nežiadali a preukazateľne im ani
tieto nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).