Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 23, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/194/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľky M. T., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom T., M. X proti odporkyni Mgr. A. M., štátnej občianke Slovenskej
republiky, bytom T., I. X/XXXX. o zaplatenie 735,51 eur takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a v celom rozsahu.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka uviedla, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 03.06.2002 prenajala odporkyni byt na
I. ulici č. X/XXXX. v T.. Nájomné predstavovalo mesačne sumu 7.000,-Sk a splatné bolo tri mesiace
vopred. Odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť z predmetnej zmluvy, v dôsledku čoho jej vznikol dlh
na nájomnom vo výške 15.679,-Sk, pretože za mesiace júl, august, september 2002 namiesto sumy

21.000,- Sk zaplatila len 17.493,-Sk, za mesiace október, november a december 2002 zaplatila opätovne
len sumu 17.493,-Sk. Za mesiace január, február a marec 2003 odporkyňa zaplatila len 17.500,-Sk a za
mesiaceapríl,májajún2003jejzaplatilalen19.335,-Sk.Odporkyňasadňa16.07.2003stalavlastníčkou
predmetného bytu, preto do uvedeného dňa od nej ešte žiadala časť nájomného vo výške 3.500,-Sk.
Taktiež sa domáhala zaplatenia dane z príjmu v sume 1.629,-Sk, pretože odporkyňa sa jej zaviazala
na jej zaplatenie, ale len v sume 27.000,-Sk, čo bolo nesprávne, pretože daň sa mala platiť zo sumy
954.350,-Sk (hodnota bytu stanovená v znaleckom posudku) a mala predstavovať sumu 28.629,-Sk a
nie zo sumy 900.000,-Sk (cena bytu dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 24.06.2003). Napriek tomu, že

sa odporkyňa zaviazala zaplatiť daň z príjmu v sume 27.000,-Sk zaplatila jej len sumu 22.500,-Sk, preto
sa domáha aj jej doplatenia vo výške 4.500,-Sk. Podľa znaleckého posudku bola hodnota bytu 954.350,-
Sk a odporkyňa jej zaplatila len sumu 900.000,-Sk. Z celkovej čiastky nájomného za 33 mesiacov vo
výške 99.000,-Sk odpočítala sumu 54.000,-Sk a rozdiel vo výške 45.000,-Sk vrátila odporkyni, preto sa
domáhala taktiež zaplatenia sumy 350,-Sk.

Odporkyňa uviedla, že všetky podlžnosti týkajúce sa bytu na I. U. boli vyrovnané uzavretím kúpnej
zmluvy dňa 24.06.2003. Dovtedy sa na základe nájomnej zmluvy navrhovateľke platila každé tri mesiace

vopred suma 21.000,-Sk bez potvrdenia z dôvodov, že navrhovateľka nechcela z tejto sumy odvádzať
dane daňovému úradu. Poukázala na to, že ak by sa navrhovateľke uvedená suma neplatila, nepristúpila
bynauzatvoreniekúpnejzmluvyalebobypredtýmzrušilanájomnúzmluvu.Uviedla,ženavrhovateľkajej
bola dlžná sumu 49.500,-Sk, čo potvrdila čestným prehlásením dňa 01.08.2003 a ak by boli jej tvrdenia
pravdivé, dlžné nájomné by odrátala z tejto sumy a zvyšok by jej vrátila. Zdôraznila, že je nelogické,
že by jej navrhovateľka dovolila bývať v byte bez riadneho zaplatenia nájomného, keď z nájomných
zmlúv vyplývalo, že pri nezaplatení nájomného sa pristúpi k ukončeniu nájomnej zmluvy a následne bynavrhovateľka pristúpila ešte k uzavretiu kúpnej zmluvy s ňou na predmetný byt, keď by jej bola dlžná
nejakú sumu, naopak dlžná bola navrhovateľka jej, čo potvrdila čestným prehlásením.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania, svedka V. M., oboznámením zmlúv o

prenájme bytu zo dňa 03.06.2002 a zo dňa 08.11.2000, výzvy zo dňa 10.01.2004, listu zo dňa
12.02.2004, kúpnej zmluvy zo dňa 24.06.2003, vyjadrenia zo dňa 24.09.2004, okamžitého zrušenia
nájomnej zmluvy, prehľadu platieb, prehlásenia zo dňa 22.09.2004, vyjadrenia zo dňa 14.08.2005,
vyjadrenia zo dňa 12.12.2005, potvrdenia zo dňa 10.10.2002 a zo dňa 04.07.2002, faktúr na zálohu za
spotrebu elektrickej energie, potvrdení o zaplatení, čestného prehlásenia zo dňa 01.08.2003, potvrdenia

banky, žiadosti zo dňa 06.10.2003, výpočtu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, vyjadrenia zo dňa
17.09.2006, vyjadrenia zo dňa 07.09.2006, evidenčných listov pre výpočet úhrady za používanie bytu,
vyjadrenia zo dňa 17.11.2006, potvrdenia zo dňa 08.01.2007, vyjadrenia zo dňa 15.01.2007, vyjadrenia
zo dňa 14.02.2007, vyjadrenia zo dňa 14.03.2007, prehľadu predpísaných platieb nájomného a služieb
spojených s užívaním bytu, bankových výpisov za obdobie od 05/2002 do 07/2003, vyúčtovania za rok
2002, vyjadrenia zo dňa 07.05.2009, pokladničných zloženiek, príkazu na úhradu, vyjadrenia zo dňa

14.07.2009 a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka dňa 03.06.2002 uzatvorila s odporkyňou zmluvu o prenájme bytu na I. ulici č. X/XXXX. v
T., pričom nájomné predstavovalo mesačne sumu 7.000,-Sk a splatné bolo tri mesiace vopred najneskôr
do 25. dňa v poslednom predplatenom mesiaci na ďalšie obdobie v hotovosti k rukám prenajímateľa.
Zároveň si dohodli, že prvú splátku nájomného za mesiace jún, júl, august uhradí nájomca v hotovosti

k rukám prenajímateľa pri podpísaní predmetnej zmluvy.

Čestným prehlásením sa odporkyňa dňa 01.08.2003 zaviazala, že zaplatí za navrhovateľku daň z
predaja nehnuteľnosti vo výške 27.000,-Sk do konca kalendárneho roka 2003.

Listom zo dňa 06.10.2003 oznámila odporkyňa navrhovateľke, že z dohodnutej sumy 27.000,-Sk jej
odpočíta sumu 4.500,-Sk, ako dlžobu zo strany navrhovateľky voči nej.

Dňa 01.08.2003 navrhovateľka prehlásila, že najneskôr do 08.08.2003 vloží na účet odporkyne dlžnú
sumu 49.500,-Sk.

Dňa 11.08.2003 uhradila navrhovateľka odporkyni sumu 45.000,-Sk.

Svedok V. M. uviedol, že nájomné platil navrhovateľke osobne v hotovosti, a to buď v dome jej matky
alebo v jej byte na D. ulici v T.. Zdôraznil, že navrhovateľka mu nikdy nechcela podpísať doklad o prevzatí

peňazí za nájomné a nebolo jej možné peniaze poslať ani poštovou poukážkou alebo vložiť na účet kvôli
daňovému úradu. Poukázal na to, že okrem neho aj odporkyňa dávala navrhovateľke nejaké peniaze,
pričom nemohlo ísť o splátky nájomného, nakoľko tieto platil on. Od odporkyne vedel, že sa jednalo o
akési pôžičky, ktoré sa mali potom vysporiadať, keď bude odporkyňa od navrhovateľky predmetný byt
kupovať. Ako sa vysporiadali uviesť nevedel. Vedel o tom, že navrhovateľka mala písomne uznať svoj

dlh voči odporkyni. Taktiež uviedol, že v čase, keď sa platilo nájomné tri mesiace vopred, stávalo sa, že
navrhovateľka z neho zabudla zaplatiť za služby spojené s užívaním bytu. Navrhovateľka z toho dôvodu
prišla za odporkyňou s tým, že je potrebné zaplatiť za tieto služby a že na to potrebuje peniaze, aby
neboli problémy dal odporkyni na to peniaze pre navrhovateľku.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi

vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníčky konania uzatvorili dňa 03.06.2002
nájomnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka prenechala odporkyni do užívania trojizbový byt č.
XX. na I. ulici č. X/XXXX. v T.. Nájomné predstavovalo 7.000,-Sk mesačne a bolo splatné tri mesiacevopred s tým, že jeho prvá splátka za mesiace jún, júl a august 2002 mala byť uhradená v hotovosti
k rukám prenajímateľa pri podpise predmetnej nájomnej zmluvy. Navrhovateľka sa v konaní domáhala
zaplatenia časti nájomného za obdobie od júla 2002 do 16.07.2003 vo výške 15.679,-Sk. V konaní

však neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala existenciu žalovanej pohľadávky v sume 15.679,-
Sk, preto súd návrh v tejto časti zamietol. Hoci v návrhu na začatie konania tvrdila, že odporkyňa jej
neuhradila nájomné za obdobie od júla 2002 až do 16.07.2003 v celkovej výške 15.679,-Sk, v písomných
vyjadreniach zo dňa 24.09.2004, zo dňa 17.09.2006 a zo dňa 14.07.2009 uviedla, že z celkového
nájomného za 33 mesiacov vo výške 99.000,- Sk odpočítala sumu 54.000,-Sk a rozdiel 45.000,-Sk

poukázala odporkyni na účet. Z čestného prehlásenia zo dňa 01.08.2003 vyplývalo, že navrhovateľka
najneskôr do 08.08.2003 vloží odporkyni na účet dlžnú sumu vo výške 49.500,-Sk z čoho je zrejmé,
že po skončení nájomného vzťahu mala navrhovateľka odporkyni vrátiť uvedenú časť nájomného. S
poukazom na uvedené skutočnosti i s ohľadom na tvrdenia odporkyne a výpoveď svedka V. M. mal
súd za to, že ak by bola odporkyňa navrhovateľke dlžná na nájomnom po skončení nájomného vzťahu,
tak by jej navrhovateľka nájomné nevracala. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že čestné prehlásenie

podpísala pod nátlakom zo strany odporkyne, toto tvrdenie v konaní nepreukázala. Súd tiež poukazuje
na to, že pri hodnotení vierohodnosti svedka prihliadol i na jeho pomer k odporkyni. Súd zamietol návrh
i v časti o zaplatenie dane z príjmu vo výške 6.129,-Sk, pretože navrhovateľka jednak nepreukázala
existenciu takejto daňovej povinnosti v žalovanom rozsahu a taktiež nepreukázala že daň z príjmu
príslušnému daňovému úradu zaplatila, hoci ju mala podľa čestného vyhlásenia zaplatiť odporkyňa.

Dôkaz o výpočte dane z prevodu a prechodu nehnuteľností považoval súd za irelevantný, pretože
tento nemal riadne náležitosti, nebol podpísaný. Dôkazy navrhnuté navrhovateľkou zistením koľko stál
znalecký posudok, koľko bola kúpna cena bytu a preverenie platobnej disciplíny odporkyne pri úhrade
platieb spojených s bývaním v byte po skončení nájomného vzťahu súd nevykonal, pretože tieto dôkazy
sú k ostatným vykonaným dôkazom a aj k predmetu konania právne irelevantné. Aj návrh v časti o

zaplatenie 350,-Sk súd zamietol, pretože navrhovateľka takýto nárok nepreukázala. Nie je zrejmé, na
základe čoho jej mala odporkyňa túto sumu vrátiť. Je potrebné vziať do úvahy, že napriek znalcom
stanovenej hodnote bytu vo výške 954.350,-Sk si účastníčky konania dohodli kúpnu cenu bytu vo výške
900.000,-Sk, a teda odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľke dohodnutú kúpnu cenu a nie
znalcom stanovenú hodnotu bytu. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, z akého dôvodu

navrhovateľka odpočítala z nájomného sumu 54.000,-Sk a nie sumu 54.350,-Sk.

O trovách konania odporkyne, ktorá bola v konaní plne úspešná a v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. by jej
patrila náhrada trov konania, rozhodol súd podľa § 151 veta prvá O. s. p., v zmysle ktorého o povinnosti
nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Keďže odporkyňa náhradu trov konania nežiadala, súd
jej ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).