Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 23, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/18/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslav Manďákom, v právnej veci navrhovateľa R. K.,

bytom B. XXX. proti odporcovi R. B. S. s. r. o., B., F. XXXX,. zast. JUDr. R. H., advokátom so sídlom Ž.,
H. XX. o úpravu pracovného posudku, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý upraviť dodatok zo dňa 19.12.2002 k pôvodnému pracovnému posudku
zo dňa 12.11.2002 tak, že v predposlednom odseku z poslednej vety vypustí slovné spojenie: " a to ani
po viacnásobnom ústnom upozornení".

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal úpravy dodatku zo dňa 19.12.2002 k pôvodnému
pracovnému posudku zo dňa 12.11.2002, ktorý mu odporca vydal v súvislosti so skončením jeho

pracovného pomeru u odporcu s odôvodnením, že v uvedenom dodatku pracovného posudku nie je
uvedené, že navrhovateľ v krajinách bývalej J. vypracoval kompletný prieskum trhu, je v ňom naopak
zavádzajúco uvedené percentuálne plnenie plánu, ktoré ako obchodný zástupca nemohol navrhovateľ
úplne ovplyvniť. Ďalej je v dodatku nepravdivo uvedené, že navrhovateľ nezodpovedal za predaj v C.
a S., rovnako ako sú nepravdivé tvrdenia o odmietnutí komunikácie, nezdržovaní sa na pracovisku,
prekračovanítelefónnychlimitovaneuposlúchnutípríkazovgenerálnehoriaditeľa. Uvedenýmdodatkom
odporca reagoval na výzvu navrhovateľa zo dňa 28.11.2002

o opravu pôvodného pracovného posudku zo dňa 12.11.2002. Nakoľko však i dodatok obsahuje

neúplné tvrdenia a tvrdenia nezakladajúce sa na pravde, žiadal navrhovateľ listom zo dňa 05.02.2003
opätovne o úpravu pracovného posudku. Na túto výzvu už odporca žiadnym spôsobom nereagoval.
Preto navrhovateľovi nezostávalo nič iné, ako sa domáhať, aby úprava posudku bola uložená odporcovi
súdom.

Odporca, hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť ospravedlnil
kolíziou s iným pojednávaním, z ktorého dôvodu taktiež požiadal o odročenie pojednávania. Nakoľko
kolízia pojednávaní nie je v zmysle konštantnej judikatúry dôvodom pre odročenie pojednávania, súd v
zmysle § 101 ods. 2 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhol zamietnutie žalobného návrhu s tým, že v pracovnom
posudku sú uvedené o navrhovateľovi len pravdivé informácie.

Keďže v prejednávanej veci ide o uplatnenie práva na úpravu pracovného posudku, ktoré uplatnenie

práva je časovo limitované dodržaním zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehoty, súd sa
pred zaoberaním vecnej stránky sporu musel z procesnej stránky zaoberať ex officio najskôr otázkou
dodržania tejto lehoty. Bez splnenia tejto procesnej podmienky totiž súd nemôže pristúpiť k prejednaniu
sporu vo veci samej.

Mimo slovného spojenia uvedeného v spornom dodatku zo dňa 19.12.2002 v predposlednom odseku
v poslednej vete: " a to ani po viacnásobnom ústnom upozornení", musel súd v danom prípade

konštatovať, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty.
Vyjmúc citované slovné spojenie napadnutého dodatku obsahuje totiž pôvodný pracovný posudok zo
dňa 12.11.2002 rovnako všetky nedostatky, ktoré navrhovateľ vytýka i dodatku zo dňa 19.12.2002. V
súlade s konštantnou judikatúrou je síce nepochybné, že zamestnanec sa môže domáhať úpravy i
proti akémukoľvek dodatku k pracovnému posudku, a to do troch mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel

o obsahu tohto dodatku, z logiky veci, ale nepriamo i z konštantnej judikatúry taktiež vyplýva, že
úpravy proti dodatku sa možno domáhať len v rozsahu tých skutočností, ktoré neboli obsiahnuté v
pôvodnom pracovnom posudku ( boli doplnené dodatkom ), alebo ktoré boli oproti pôvodnému posudku
dodatkom zmenené. Nedostatky dodatku obsiahnuté i v pôvodnom pracovnom posudku možno teda na
súde napadnúť v prekluzívnej lehote počítanej nie od doručenia dodatku ale od doručenia pôvodného

pracovnéhoposudku.Pokiaľbolžalobnýnávrhpodanýnasúdedňa05.03.2003ležalonanavrhovateľovi
dôkazné bremeno, že pôvodný pracovný posudok zo dňa 12.11.2002 nebol navrhovateľovi doručený
pred 05.12.2002. Túto skutočnosť však navrhovateľ v konaní nepreukázal, preto súd jeho návrhu, okrem
časti týkajúcej sa vyššie uvedeného slovného spojenia, zamietol z procesných dôvodov, keď žalobný
návrh bol podaný po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty.

Čo do časti žalobného návrhu, v ktorom sa navrhovateľ domáhal vypustenia slovného spojenia " a to ani
po viacnásobnom ústnom upozornení ", obsiahnutého v predposlednom odseku v poslednej vete, v tejto
časti bol návrh podaný včas, nakoľko uvedené tvrdenie bolo po prvýkrát obsiahnuté až v dodatku zo dňa
19.12.2002.Pokiaľteda,akoužbolovyššieuvedené,bolžalobnýnávrhpodanýnasúdedňa05.03.2003,
bol podaný včas. Keďže v tejto časti návrhu neuplynula navrhovateľovi 3 mesačná prekluzívna lehota na

podanie návrhu, a teda konštatujúc, že v tejto časti sú vo veci splnené procesné podmienky žalobného
návrhu,

súdpristúpilkskúmaniuvecnejstránkysporuvtejtočastiapo oboznámenímsasospisovýmmateriálom
a vypočutí navrhovateľa ako účastníka konania zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že generálny riaditeľ odporcu prejavoval s výsledkami jeho práce

vždy spokojnosť, nikdy voči nemu nemal žiadne výhrady, nikdy nedošlo k tomu, že by navrhovateľ
neuposlúchol príkazy generálneho riaditeľa odporcu.

Podľa § 75 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o
zamestnanínesúhlasíazamestnávateľnapožiadaniezamestnancapracovnýposudokalebopotvrdenie
o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o

ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.

Právne súd vec posúdil podľa cit. ust. zákona a ustálil, že v časti návrhu, kde sa navrhovateľ
domáha vypustenia slovného spojenia " a to ani po viacnásobnom ústnom upozornení ", je žalobný
návrh dôvodný. Pri skúmaní opodstatnenosti návrhu navrhovateľa súd vychádzal z právneho názoru,
podľa ktorého je nedostatkom pracovného posudku, príp. jeho dodatku, ak sa hodnotenie neuvádza v

súvislosti so skutočnosťami, z ktorých sa vychádza. V takomto prípade je v konaní na zamestnávateľovi,
aby dodatočne uviedol a doložil skutočnosti, ku ktorým dospel v posudku a ktoré potvrdzujú dôvodnosťjeho hodnotenia. Nepreukázanie a nedoloženie týchto tvrdení zo strany zamestnávateľa má v konečnom
dôsledku z procesného hľadiska za následok neunesenie dôkazného bremena a neúspech v konaní.
Nakoľko vo vzťahu k tvrdeniam, že navrhovateľ ako zamestnanec bol viackrát ústne upozorňovaný,

odporca súdu nepredložil žiadne dôkazy, neuniesol v konaní dôkazné bremeno o tomto tvrdení a súdu
nezostávalo iné, ako žalobnému návrhu v tejto časti vyhovieť.

Z vyššie popísaných záverov súd dôvodil, že žalobný návrh je čiastočne dôvodný a rozhodol ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.aodporcovi,ktorýbolvkonaníneúspešný
len v nepatrnej časti nepriznal voči v prevažnej miere neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu

trov konania, nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.