Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/617/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa K. R. P. Z. v

T., J. X,. T., IČO XXXXXXXX. proti odporcovi M. T., M. N. X,. T., IČO XXXXXXXX. o zaplatenie 21 513,-
Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 10 757,- Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania
od 26.3.2001 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia náhrady škody vo výške 21 513,-
Sk s 17,6 % úrokom z omeškania od 26.3.2001 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 30.7.1999 o 13,45 hod.
bola na Š. N. v T. spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. RENAULT 19 1,4i, VČ T. XX-

XX (B-XXXXX). v správe navrhovateľa, ktoré vchádzalo v smere ulice P. do pešej zóny na Š. N., a to
náhlym vysunutím stĺpu zábranového systému vjazdu do pešej zóny, ktorý obsluhoval zamestnanec
odporcu M. I. Z.. Podľa znaleckého posudku spracovaného znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. M. Š.
inicioval vysunutie stĺpu zábranového systému v čas, keď uvedené vozidlo bolo v dosahu kamery, ktorou
pracovníci M. monitorujú oblasť Š. N.. Neskoro spozoroval približujúce sa vozidlo a inicializáciou
vysunutia stĺpu zábranového systému vytvoril z technického hľadiska náhlu prekážku, ktorá bola podľa
vypracovaného znaleckého posudku príčinou vzniku škody. Podľa správy o výsledku objasňovania

priestupku sa k uvedenému konaniu priznal, nakoľko bol však skutok spáchaný neúmyselne, bola
vec podľa §-u 60 ods.3písm a zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dňa
30.8.1999 odložená. Za opravu poškodeného vozidla podľa faktúra A. O. M. S. v B. navrhovateľ uhradil
sumu vo výške 21 513,- Sk. Podľa znaleckého posudku Ing. M. Š. výška skutočnej škody je 21 513,-
Sk. Napriek výzve zo dňa 13.3.2001 odporca škodu nehradil. Navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz
a uplatnil si náhradu trov konania.

Tunajší súd návrhu vyhovel a vydal vo veci dňa 20.3.2002 platobný rozkaz č.k. 15Ro531/02-40, proti
ktorému podal odporca zákonnej lehote odpor, ktorým bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo

nariadené pojednávanie.

V odpore odporca uviedol, že má za to, že predmetnú škodu spôsobil porušením právnej povinnosti
nedbanlivostným konaním v rozpore so zákonom a zvyklosťami vodič predmetného vozidla a nie jehozamestnanec obsluhujúci zábranový systém. Poukázal nato, že motorové vozidlo, na ktorom vznikla
škoda bolo v správe navrhovateľa, ale nešlo o vozidlo s označením „P.“ a jeho vodič porušil ustanovenia
zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Vozidlo malo na základe V. M. T. č.

3/97 právo vstupu do pešej zóny, avšak v danom okamihu nespĺňalo podmienky uvedeného zákona pre
vozidlo s právom prednostnej jazdy a preto bolo povinnosťou jeho vodiča vopred ohlásiť vstup do pešej
zóny obsluhe zábranového systému do pešej zóny na Š. N.. Vzhľadom k tomu, že išlo o auto, ktoré
nebolo možné na prvý pohľad identifikovať ako policajné vozidlo, alebo iné vozidlo s právom vstupu do
pešej zóny, treba brať do úvahy, že policajt obsluhujúci zábranový systém nemohol vedieť, že vozidlo

má v úmysle pokračovať do pešej zóny, ale mohol sa domnievať, že vozidlo zastaví pred vstupom do
zóny a požiada o vstup, alebo niekde zaparkuje.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka M. G., I. Z., oboznámením sa s
listinnými dôkazmi - znaleckým posudkom č. 13/2002, č. 22/2001, grafickým znázornením nehody v
závislosti na čase, faktúrou č. 2110560, Správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 30.8.1999,
výzvounauhradeneškodyzodňa13.3.2001,vyjadrenímnavrhovateľakodporu,čiastočnýmvýpisomzo

Zápisu zo zasadnutia Š. K. M. v T., Všeobecne záväzným nariadením č. 3/97 o premávke na pozemných
komunikáciách na území mesta T. vrátane prílohy č. 1, č. 2/2001 „O M. P. v T.“, priestupkovým spisom
č.p.: PZ-1048/99, hlásením o nehode služobného vozidla, hlásením jázd, záznamom zo dňa 9.4.2003,
pracovnou náplňou referenta priestupkového oddelenia M. T., pracovnou zmluvou I. Z., znaleckým
posudkom Ing. M. P. č. 37/2004, vyjadreniami k znaleckému posudku a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že má za to, že došlo k zlyhaniu subjektívneho faktora pochybením
pracovníka M. P., tým, že k spusteniu zábranové systému došlo v čase, keď vozidlo mohlo byť v zábere
kamier. Príslušník P. Z. neporušil žiadnu povinnosť čo sa týka rýchlosti vozidla, ani zaregistrovania.

Z výsluchu odporcu bolo zistené, že pracovníka M. P. plnil povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy,
pričom vykonával právomoc verejného činiteľa. V jeho konaní nedošlo k porušeniu právnej povinnosti a

nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a škodou. Obsluhujúci pracovník i v prípade,
že vidí prichádzajúce vozidlo je povinný spustiť zábranový systém a vysunúť stĺpik, nakoľko zábranový
systémslúžinazabránenievstupuvozidielbezprávavstupovaťdopešejzónyspôsobom,žepovpustení
(odchode) oprávneného vozidla sa znova vysunie. Zdôraznil, že použitie § 415 Občianskeho zákonníka
sa javí ako neadekvátne, nakoľko išlo o výkon právomoci verejného činiteľa a nie je možné, aby pri

plnení svojich povinností dbal na predchádzanie škodám.

Z výsluchu svedka M. G. zamestnanca navrhovateľa súd zistil, že 30.7.1999 vykonával operatívno -
pátraciu činnosť a na základe pokynu a so súhlasom nadriadeného použil služobné motorové vozidlo,
pričom vo vozidle s ním bol i E. Č.. Pred vchádzaním do pešej zóny na Š. N. znížil rýchlosť, pretože
v uvedenom úseku je mierne stúpanie a pred vstupom do pešej zóny je predpísaná nízka rýchlosť.

Uviedol, že nevidel, že sa spustil resp. zdvíhal zábranový systém, ale zrazu auto zastavilo, nešlo zaradiť
žiadnu rýchlosť. So spolujazdcom vystúpili a zistili, že v čase prejazdu bol vysunutý zábranový systém.
Zdôraznil, že od svojho zamestnávateľa nemal žiadny pokyn, že v prípade vstupu do pešej zóny sa musí
hlásiť pracovníkom M. P. obsluhujúcim zábranový systém. V prípade, že bol stĺpik zábranového systému
vysunutý, telefonicky sa zavolalo na telefónne číslo XXX,. nechodilo sa do budovy mestskej polície.

Za dopravnú nehodu nebol sankcionovaný, nakoľko pri prešetrení celej záležitosti nebolo z jeho strany
zistené porušenie predpisov.

Z výsluchu svedka I. Z., zamestnanca M. P. T., obsluhujúceho v čase nehody zábranový systém v čase
poškodenia motorového vozidla bolo zistené, v čase udalosti bol stĺpik zábranového systému zasunutý,
nakoľko pešiu zónu opúšťalo vozidlo. Po jeho odchode svedok presunul kameru tak, že skontroloval či

neprichádzanejakévozidlosmeromzoŠ.N.apotomtak,abyskontroloval čineprichádzanejakévozidlo
smerom zo P. ulice. Nakoľko nevidel, že by prichádzalo nejaké vozidlo začal vysúvať zábranový systém,
pretože v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod. mal byť vysunutý, aby zabránil vstupu vozidiel do pešej
zóny. Dodal, že v prípade, že má byť zábranový systém aktivovaný musí zamestnanec obsluhy prepnúť
obsluhu kamery tak, že sa táto manuálne otáča, to znamená, že si ju obsluhujúci otáča sám, aby mohol

skontrolovaťčisaneblížiavozidlá.Vostatnýchprípadochsakamerasamaotáčaamonitorujepríjazdovúcestu a pešiu zónu. Uviedol, že v stup do pešej zóny v oblasti zábranového systému monitoruje jedna
kamera a jej rozsah je asi 20m, keď je záber kamery nasmerovaný na zábranový systém. Ak je kamera
nasmerovaná na Š. N. je jej záber väčší a vidno až budovu štátnej správy, ak je nasmerovaná vľavo

smerom k ulici P., vidno v letných mesiacoch po značku na začiatku pešej zóny a v zime až po budovu
M. P. a križovatku, ktorá sa vedľa nej nachádza. Zdôraznil, že auto navrhovateľa si všimol až v čase,
keď sa nachádzalo na úrovni zábranového systému z dôvodu, že potom ako skontroloval či neprichádza
vozidlo smerom z hlavnej cesty, začal kameru otáčať na úroveň zábranového systému. Zdôraznil, že v
prípade, že by vozidlo videl, i v prípade, že by nebolo označené ako vozidlo s právom vstúpiť do pešej

zóny nebol by zábranový systém aktivoval. Príslušníci polície svoj vstup do pešej zóny vopred nikdy
neohlasovali, telefonovali iba vtedy, keď bol zábranový systém vysunutý.

Z čiastočného výpisu zo Zápisu zo zasadnutia Š. K. M. v T. konaného dňa 19.10.2001 súd zistil, že
bolo konštatované, že z predložených dokladov nevyplynulo, že posádka poškodeného vozidla riadne
vopred ohlásila služobnú potrebu prechodu cez zábranový systém vozidlom, z ktorého označenia ani
nebolo zrejmé, že je služobným vozidlom O. P..

Z priestupkového spisu č.p. PZ-1048/99 bolo zistené, že policajný orgán dospel k záveru, že podozrivý I.
Z. neúmyselným spôsobom spustil diaľkovým ovládaním výsuvný valec a skutok podľa § 60ods.3 písm.
a zák.č. 372/1990 Z. odložil.

Zo znaleckého posudku Ing. M. P. č. 37/2004 zo dňa 12.10.2004 súd zistil, že výška škody spôsobenej
navrhovateľovi sa rovný nákladom potrebným na opravu poškodenia, vyčísleným vo faktúre č. 2110560

zo dňa 1.2.2001. Poškodené motorové vozidlo sa v čase začatia vysúvania hydraulického valca a v
čase zrážky s ním pohybovalo malou rýchlosťou, odhadom 3 až 8 km/hod, pričom minimálny dohľad
na vysúvajúci sa stĺpik je pre vozidlo RENAULT 19 a vodiča vysokého cca 170-180 cm je najviac 2,3
m. Okamžitá rýchlosť vozidla na začiatku reakcie prichádzajúceho vozidla (tak, aby mohol zastaviť
pred výsuvným valcom resp. mohol sa vyhnúť zrážke), nesmie byť vyššia ako 7,3 km/hod. pri takejto

rýchlosti a dráhe 2,3 m stihne prebehnúť reakcia vodiča, ale vodič musí v uvedenej vzdialenosti rozoznať
jeho vysúvanie, teda stĺp musí mať určitú výšku nad zemou a minimálnu rýchlosť vysúvania, aby
vodič jednoznačne vyhodnotil jeho vysúvanie ako nebezpečenstvo. Zároveň znalec konštatoval, že
na zabezpečenie minimálneho bezpečného prehľadu obsluhy v okolí stĺpika je potrebné, aby kamera
snímala vzdialenosť cca 35m naľavo aj napravo od neho, teda, aby uhol záberu kamery umožňoval

kontrolovať približne 70m úsek okolia stĺpika, pričom priestorové umiestnenie kamery voči stĺpiku a uhol
záberu nezaručujú takúto možnosť snímania. I keď sa vodiči priblížia k stĺpiku dovolenou rýchlosťou
a tesne pred ním znížia rýchlosť na minimum a touto rýchlosťou začnú prechádzať ponad stĺpik(čo
prakticky mohol byť i konkrétny prípad) za určitých okolností sa už nevyhnú kolízii so zdvíhajúcim sa
valcom. Záverom zdôraznil, že technické riešenie vysúvania stĺpu neumožňuje eliminovať subjektívne

faktory, a že podstatnou príčinou tejto i podobných kolízií je nesprávne technické riešenie zábranového
systému v tom, že nedovoľuje obsluhe (alebo samočinne prostredníctvom senzorov) zastaviť alebo
reverzovať chod stĺpika v reálnom čase, bez výraznejšieho technického oneskorenia ovládania.

Z faktúry č. 2110560 zo dňa 1.2.2001, splatnej 15.2.2001 súd zistil, že A. O. M. S. B. vyúčtovali
navrhovateľovi uvedený deň za vykonané práce pri oprave vozidla ŠPZ B-XXXXX. sumu 21 513,- Sk.

Podľa Všeobecne záväzného zariadenia č. 3/97 o premávke na pozemných komunikáciách na území M.
T.dopešejzónymajúpovolenýpo10,00hod.vstup,okreminých,vozidlápolíciísosobitnýmevidenčným
číslom. Vjazd vozidiel umožňuje mestská polícia pomocou dopravného zariadenia zabraňujúceho vjazd
do pešej zóny. Tieto lokality sú napojené na monitorovací systém (priemyselné kamery) a stálu službu
M.. Podľa jeho prílohy č.1- Podmienky prevádzkovania zábranového systému vozidlám zásahových

bezpečnostných zložiek umožní vjazd M. nepretržite cez monitorovací systém.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Podľa § 420 ods. 1, 2 veta prvá, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a úspechu žaloby o náhradu škody je
protiprávny úkon, preukázanie porušenia právnej povinnosti, preukázanie existencie škody, príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti(protiprávnym úkonom) a škodou. V prípade subjektívnej

zodpovednosti sa vyžaduje aj zavinenie. Občiansko-právna úprava všeobecnej zodpovednosti za škodu
vychádza z prezumpcie zavinenia škodcu.

Podľa § 559 ods. 2 občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1, 2 občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba bola čiastočne dôvodná. V konaní
bolo preukázané, že dňa 30.7.1999 o 13,45 hod. bola na Š. N. v T. spôsobená škoda na osobnom
motorovom vozidle zn. RENAULT 19 1,4i, VČ T. XX-XX(B-XXXXX). v správe navrhovateľa, ktoré

vchádzalo v smere ulice P. do pešej zóny na Š. N., a to náhlym vysunutím stĺpu zábranového systému
vjazdu do pešej zóny. Za opravu poškodeného vozidla navrhovateľ uhradil sumu vo výške 21 513,- Sk.
Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

V konaní bolo preukázané, že odporca prevádzkujúci zábranový systém nezabezpečil monitorovací
systém(priemyselné kamery) umožňujúci minimálny bezpečný prehľad obsluhy v okolí stĺpika, keď

priestorové umiestnenie kamery voči stĺpiku a uhol záberu nezaručovali možnosť snímania umožňujúci
kontrolovať približne 70m-ový úsek okolia stĺpika, čo bolo jedným z predpokladov zabezpečenia
minimálneho bezpečného prehľadu obsluhy v okolí stĺpika. Uvedené spolu s nesprávnym technickým
riešením ovládania zábranového systému spôsobilo kolíziu. Súd dospel k záveru, že odporca jeho
prevádzkovaním porušil všeobecne preventívnu povinnosť počínať si starostlivo a pozorne tak, aby

nedošlo k škode na majetku. Táto povinnosť je záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržanie
predstavuje protiprávne konanie. Odporca si nepočínal tak, ako by si objektívne každý subjekt počínať
mal a zodpovedá tak podľa všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti (§ 420 OZ), ktorá nastupuje, v
prípade porušenia všeobecnej preventívnej povinnosti(§415 OZ). Ďalší predpoklad zodpovednostného
vzťahu a to vznik škody nebol medzi účastníkmi sporný.

Preukázaná bola i príčinná súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti odporcu, zavineným
prevádzkovaním monitorovacieho systému s priestorovým umiestnením kamery nezaručujúcim
možnosť snímania priestoru zabezpečujúcim minimálny bezpečný prehľad, nedokonalé technické
riešenie vysúvania stĺpika a vznikom škody. V dôsledku nezabezpečenia minimálneho bezpečného
prehľadu v okolí stĺpika a nedostatočného technického riešenia vysúvania stĺpika došlo k spusteniu

vysúvania stĺpika v čase keď vo vzdialenosti najmenej 35 m z oboch strán neprichádzalo dovolenou
rýchlosťou žiadne vozidlo a následnou nemožnosťou obsluhy zastaviť chod vysúvajúceho sa stĺpika
došlokukolíziisvozidlomprichádzajúcimpovolenourýchlosťoua vznikuškodynavozidlenavrhovateľa.
U odporcu boli splnené predpoklady zodpovednostného vzťahu a zodpovedá za spôsobenú škodu.
Súd pri skúmaní existencie zavinenia na strane poškodeného dospel k záveru, že i poškodený sa

podieľal na vzniku škody, nakoľko neohlásil vstup vozidla s právom vstupu do pešej zóny, do pešej
zóny i keď o existencii a účele zábranového v čase vchádzania do pešej zóny systému vedel, abez primeraných dôvodov sa domnieval, že do pešej zóny bezpečne vojde bez spôsobenia škody,
čím porušil svoju povinnosť predchádzať škode. I škodová komisia navrhovateľa konštatovala, že z
predložených dokladov nevyplynulo, že posádka poškodeného vozidla riadne vopred ohlásila služobnú

potrebu prechodu cez zábranový systém vozidlom z ktorého označenia ani nebolo zrejmé, že je
služobným vozidlom navrhovateľa. Mieru zavinenia poškodeného súd ustálil na 50%. Pokiaľ ide o výšku
spôsobenej škody súd vychádzal zo sumy stanovenej znalcom, ktorá nebola účastníkmi spochybnená.
V dôsledku 50%-nej miery účasti poškodeného na spôsobení škody súd náhradu škody o túto časť znížil
a priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške 10 575,- Sk spolu s ročným úrokom z omeškania vo

výške 2-násobku diskontnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, odo dňa navrhovateľom uplatnenej. V ostatnej časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Námietku odporcu v tom zmysle, že použitie § 415 Občianskeho zákonníka sa javí ako neadekvátne,
nakoľko išlo o výkon právomoci verejného činiteľa súd nemohol akceptovať, keďže obecná polícia je
poriadkovým útvarom právnickej osoby (obce), zodpovednosť za škodu ňou spôsobenú má povahu

občianskoprávnej zodpovednosti a všeobecná prevenčnú povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov
občianskoprávnych vzťahov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Nakoľko mali účastníci vo veci úspech
len čiastočný, pričom ich úspech a neúspech bol rovnaký, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej splnenia

prostredníctvom exekúcie.