Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/32/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Ing. J. C.,

občana Slovenskej republiky, bytom B. XXX/XX,. D. N. V. proti odporcovi E. a.s., T. XX,. N. D., IČO XX.
XXX. XXX,. zast. Mgr. M. K., advokátom v T., B. XX. o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 218 796,- Sk a náhradu trov konania 15 490,- Sk, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi
listom zo dňa 29.10.2002 je neplatná. Zároveň sa domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie
náhrady mzdy vo výške 17 500,- Sk mesačne za obdobie od 21.01.2003 do rozhodnutia súdu. Následne

upresnil náhradu mzdy tak, že žiada, aby mu odporca zaplatil mesačnú mzdu vo výške 18 327,- Sk za
dobu 37 mesiacov od 21.1.2003 do 10.3.2006 celkom vo výške 678 099,- Sk.

Okresný súd Trenčín čiastočným rozsudkom č.k. 11C/32/2003-59- zo dňa 16.5.2005 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co 310/05-89- zo dňa 11.1.2006, právoplatným dňa
10.3.2006 určil, že výpoveď zo dňa 29.10.2002 daná žalobcovi žalovaným je neplatná.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením vyššie uvedeného rozsudku,
pracovnej zmluvy navrhovateľa, vyjadrenia odporcu, výpisu zo živnostenského registra navrhovateľa zo
dňa 25.5.2007, potvrdenia o priemernom zárobku navrhovateľa za obdobie 1 - 12/2002 a 10 - 12/2002,
stanoviska navrhovateľa k určeniu výšky náhrady mzdy, mzdového listu navrhovateľa za obdobie 1 -

12/2002 a 7 - 9/2002, oznámenia mzdovej učtárne odporcu a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že u odporcu pracoval do konca januára 2003 s tým, že za
1/2003 mu bolo vyplatená mzda spolu s odstupným. Od 1.2.2003 kontaktoval viacero firiem za účelom
získania zamestnania, ako uchádzač o zamestnanie sa nezaevidoval, nakoľko nemal záujem žiť „na
úkor štátu“. V tomto období podnikateľskú činnosť nevykonával, keďže pre jednotlivca je podnikanie v
oblasti programovania veľmi ťažké. Od 1.1.2004 sa zamestnal ako programátor - konzultant vo firme
A. S., s r.o., J. X,. T., i keď finančné ohodnotenie bolo nižšie ako v predchádzajúcom zamestnaní.
Jeho nástupný plat bol 18 000,- Sk mesačne, neskôr poberal 19 000,- Sk mesačne, následne 17

000,- Sk, nakoľko zamestnávateľovi sa nedarilo. U tohto zamestnávateľa pracoval do 30.6.2006 a
od 1.7.2006 sa aktívne venuje podnikateľskej činnosti. Požiadal, aby súd neprihliadol na žiadosťodporcu o zníženie náhrady mzdy, nakoľko v práci bol sankcionovaný pre aktívny prístup k dodržiavaniu
pracovnoprávnych predpisov, pričom odporca opakovane riešil nezhody so zamestnancami výpoveďou,
z ktorých u viacerých osôb bola potvrdená ich neplatnosť, postihnutá výpoveďou bola i jeho manželka.

Neplatná výpoveď mala na neho negatívne dopady, nakoľko prišiel o zamestnanie vo významnej firme,
došlo k dlhodobej finančnej ujme, k zabrzdeniu rozvoja kariéry jeho i manželky.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške priemerného
hrubého mesačného zárobku v období 10-12/2002 vo výške 18 232,67 Sk za obdobie 10 mesiacov,
ktorý záväzok i uznáva, s tým, že započítal zároveň obdobie za dva mesiace, za ktoré navrhovateľ dostal

odstupné. Zopakoval tvrdenia z písomného vyjadrenia v ktorom poukázal na to, že návrh na náhradu
mzdy nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, nakoľko nie je z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
presne domáha, čím nedošlo k riadnemu uplatneniu nároku na náhradu mzdy. I podanie doručené
súdu dňa 18.4.2007 čo do základu a výšky je nesprávne a súčasne bolo predložené po uplynutí 3
ročnej premlčacej doby a z opatrnosti vznáša námietku premlčania nároku. Dodal, že v 4/2006 bolo
navrhovateľovi ponúknuté pracovné miesto zodpovedajúce jeho kvalifikácii, ale keďže navrhovateľ mal

záujem len o pracovné miesto programátora a odporca žiadne takéto pracovné miesto nemal k dispozícii
bola mu daná výpoveď s tým, že pracovný pomer mal skončiť dňa 30.7.2006. Platnosť tejto výpovede
odporca napadol na súde a prebieha konanie o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.

Z potvrdenia o priemernom zárobku navrhovateľa za obdobie 1 - 12/2002 a 10 - 12/2002 bolo zistené,
že navrhovateľ dosahoval priemerný hrubý zárobok za obdobie 1 - 12/2002 vo výške 17 866,25 Sk a

za obdobie 10 - 12/2002 vo výške 18 232,67 Sk.

Z oznámenia mzdovej učtárne odporcu (p. E. G.) zo dňa 14.8.2007 súd zistil, že priemerný zárobok
navrhovateľa vypočítaný pre pracovnoprávne účely bol v rozhodnom období (10-12/2002) nasledovný:
priemerný hrubý hodinový zárobok 110,50 Sk, priemerný hrubý týždenný zárobok 4 143,86 Sk,
priemerný hrubý denný zárobok 828,77 Sk a priemerný hrubý mesačný zárobok vo výške 18 233,- Sk.

Z výpisu zo živnostenského registra O. Ú. v T. zo dňa 25.5.2007 bolo zistené, že navrhovateľ je
evidovaný ako podnikateľ od 1.11.2002 s predmetmi podnikania, okrem iného, poskytovanie software -
predaj programov na základe zmluvy s autorom, školiaca činnosť - poriadanie kurzov a školení v oblasti
výpočtovej techniky, automatizované spracovanie údajov.

Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z.z.) platného v čase neplatného

skončenia pracovného pomeru, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a
zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až

do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu
pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať;
súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u

iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do
práce nezapojil.

Podľa § 134 ods.1, 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom
období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je

kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok
sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa
sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku

na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu
mzdy, nakoľko odporca s ním neplatne skončil pracovný pomer a navrhovateľ oznámil odporcovi, že
trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi v konaní sporné. Pri
výpočte náhrady mzdy súd vychádzal z citovaného ustanovenia § 134 Zák. práce, pričom podkladom

pre výpočet náhrady mzdy bol mzdový list navrhovateľa za rok 2002, s tým, že rozhodným obdobím
pre výpočet náhrady mzdy bol kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom nastala právna
skutočnosť zakladajúca nárok na náhradu mzdy, t.j. október, november, december 2002. Navrhovateľ v
tomto období dosiahol priemerný mesačný zárobok v sume 18 233,- Sk.

Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za 12 mesiacov vo výške priemerného
mesačného zárobku v sume 218 796,- Sk(18 233,- Sk x 12 mesiacov). Na žiadosť odporcu súd

povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížil a sumu presahujúcu vyššie
uvedenú čiastku navrhovateľovi nepriznal, pričom vychádzal zo skutočnosti, že priznanie náhrady mzdy
za obdobie presahujúce 12 mesiacov je závislé na možnosti a ochote vykonávať prácu, od toho
či bol navrhovateľ zamestnaný, akú prácu tam vykonával a z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Navrhovateľ jednoznačne nepreukázal, že si s maximálnym úsilím hľadal zodpovedajúce zamestnanie,

nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bol od 1.11.2002 zaevidovaný ako osoba vykonávajúca
živnostenské podnikanie s dvanástimi predmetmi podnikania a od 1.1.2004 sa zamestnal v rovnakej
funkcii ako bol zamestnaný u odporcu. Zároveň mal súd za to, že náhrada mzdy v priznanom rozsahu
splní svoju funkciu satisfakčnú voči navrhovateľovi a sankčnú voči odporcovi. Z uvedených dôvodov súd
návrh v ostatnej časti zamietol. Súd neakceptoval námietky navrhovateľa k žiadosti odporcu o zníženie

resp. nepriznanie povinnosti odporcovi nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov, poukazujúce
na dôvody, ktoré viedli odporcu k neplatnému rozviazaniu pracovného pomeru ako kritika protiprávnych
postupov odporcu a zaangažovanie inšpektorátu práce na ich odstránení, ako i skutočnosť, že odporca
bol vopred na nespĺňanie zákonom stanovených náležitostí výpovede upozorňovaný, predlžoval súdne
konanie, výpoveď mala sankčný charakter a značný dopad na profesný postup a rodinný život

navrhovateľa. Dospel k záveru, že zákonné ustanovenia pri posudzovaní žiadosti o zníženie resp.
nepriznanie náhrady mzdy neumožňujú zohľadniť tieto dôvody, nakoľko ich prevažná väčšina je
relevantná pri uplatnení nároku na nemajetkovú ujmu v súvislosti s diskrimináciou v zamestnaní a
porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré konanie i napokon na tunajšom súde prebieha.

Súd sa nestotožnil ani s námietkami odporcu v tom zmysle, že návrh na náhradu mzdy nespĺňal

zákonom stanovené náležitosti, keďže z neho nebolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, čím
nedošlo k riadnemu uplatneniu nároku na náhradu mzdy a, že podanie zo dňa 18.4.2007 bolo
predložené po uplynutí premlčacej doby, nakoľko mal za to, že posúdenie či nárok navrhovateľa
bol riadne uplatnený a umožňuje v konaní pokračovať je výlučne v právomoci súdu. Pokiaľ ide
o námietku premlčania, súd mal za preukázané, že nárok na náhradu mzdy navrhovateľ uplatnil

18.3.2003, pred uplynutím zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehoty a v konaní došlo len k
upresneniu priemerného mesačného zárobku ako podkladu pre priznanie náhrady mzdy. Pokiaľ ide o
dvojmesačné odstupné vyplatené navrhovateľovi na ktoré odporca poukazoval, súd sa nestotožnil s
námietkou navrhovateľa, že započítanie nie je možné, vzhľadom na subsidiárnu pôsobnosť občianskeho
zákonníka, ale nakoľko nebola preukázaná existencia započítacieho prejavu do rozhodnutia súdu, súd

neskúmal či je započítanie v súlade s § 581 Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci
len v nepatrný neúspech vo vzťahu k úspešnosti výroku, ktorým bola určená neplatnosť výpovede z
pracovného pomeru, čím bol vyriešený základ uplatneného nároku a rozhodnutie záviselo od úvahy
súdu, súd mu priznal plnú náhradu trov konania v sume 15 490,- Sk za odmenu za právne služby

advokátom do skončenia právneho zastúpenia (2 x právny úkon - príprava a prevzatia veci, podanie
žaloby po 7 478,46 Sk /6 837,96 Sk + 640,50 Sk/ + paušálna náhrada 2 x 128,- Sk podľa § 13 ods.1, 6,§ 16 ods. 1 písm. a/,c/, § 17 ods. 3, § 19 ods. 3, § 25 vyhlášky MS SR č.163/2002 Z.z.) Zostatok náhrady
trov konania uplatnenej v sume 19 563,- Sk súd navrhovateľovi nepriznal, nakoľko nešpecifikoval za čo
si uvedenú náhradu trov konania uplatnil a zo spisu nevyplynulo, že by navrhovateľovi iné trovy konania

vznikli, s poukazom na to, že súd i pri rozhodovaní o náhrade trov konania je viazaný návrhom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.