Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 30, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-12C/161/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu D. K. Š., bytom

M., S. XX,. právne zastúpeného JUDr. J. D., advokátom so sídlom v N. M. N. V., S. XX,. proti žalovaným
1/ D. K., bytom M., H. XXX/XX,. 2/ A. M., bytom M., B. XXX/XX,. 3/ S. B., bytom M., B. XXXX/XX,. 4/ R.
M., bytom M., B. XXX/XX,. 5/ N. S. J. S., P. C. XX,. B. o neplatnosť závetu takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že závet napísaný dňa 12.10.1995 poručiteľkou Z. K., zomrelou 14.06.1998 j e n
e p l a t n ý .

Žalovaný v 5. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 21.571,- Sk, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. J. D..

Žaloba proti žalovaným v 1. až 4 rade s a z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v sume 40,- Sk, a to

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 2. až 4. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný v 5. rade j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu 184,- Sk, ktorá bude zúčtovaná
po právoplatnosti tohto rozsudku zo zálohy na znalecké dokazovanie zloženej pod položkou D 14-16/04.

Žalobcovi s a v r a c i a zostatok zálohy na znalecké dokazovanie zloženej pod položkou D 14-48-01,
a to v sume 554,- Sk po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému v 5. rade s a v r a c i a zostatok zálohy na znalecké dokazovanie zloženej pod položkou
D 14-16/04, a to v sume 370,- Sk po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že závet napísaný poručiteľkou Z. K., zomrelou dňa 14.06.1998
je neplatný. Uviedol, že poručiteľka Z. K. bola jeho sestrou, mal vedomosti o tom, že dlhodobo je jej
zdravotný stav tak fyzický ako psychický veľmi zlý. Trpela viacerými ochoreniami, ktoré mali dosah aj

na jej psychický stav. Žalobca mal za to, že jeho sestra v čase keď došlo k spísaniu závetu, nebola
schopná napísať a sformulovať závet tak, ako bol vyhotovený. Mal za to, že závet vyhotovili iné osoby,po ktorých jeho sestra závet opísala. Na základe toho, že dlhodobo pred svojou smrťou trpela sestra
žalobcu viacerými závažnými ochoreniami, ktoré mali dosah aj na jej psychický stav, mal žalobca za
to, že obsah závetu nemohol vyjadriť jej skutočnú vôľu. Žalobca sa teda domáhal, aby súd určil závet

napísaný dňa 12.10.19995 jeho sestrou Z. K. za neplatný, z dôvodu podľa § 38 ods. 2 Obč. zákonníka,
podľa ktorého je neplatný právny úkon osoby, ktorá koná v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nie je
spôsobilá na právne úkony.

Žalovaní v 1. a 2. rade (pôvodný) mali za to, že by nemali byť účastníkmi v takomto konaní, nakoľko
nie sú uvedení v závete Z. K. ako dedičia, pretože ako jediným dedičom bola uvedená N. S. J. S.,

teda žalovaný v 5. rade. Poukázali najmä na to, že síce sú členmi S. J. S., a ako takí pomáhali Z.
K. vo veciach, v ktorých ich o pomoc žiadala, ale išlo výhradne o bezodplatnú pomoc z ich strany,
keďže viac krát so Z. K. komunikovali, mali za to, že sú schopní posúdiť jej duševné rozpoloženie a
boli toho názoru, že poručiteľka Z. K. bola schopná o svojich veciach rozhodovať, určovať čo potrebuje,
vyjadriťvďačnosťzapomoczichstrany.Keďžebolaimobilná,samaichpožiadala,abyjejsprostredkovali
kontakt s právnikom, ktorý jej pomôže spísať predmetný závet. Až do svojej smrti robila poručiteľka Z. K.

podľa názoru žalovaných v 1. a 2. (pôvodného) rade aj zásadné rozhodnutia týkajúce sa hospodárenia
s finančnými prostriedkami, a pokiaľ vlastnila v čase spísania závetu finančnú hotovosť, ktorú odkázala
S. J. S., mala na to plné právo a urobila tak pri plnom vedomí.

Žalovaný v 5. rade nesúhlasil so žalobou, prakticky z obdobných dôvodov ako je vyššie uvedené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných, oboznámil závet poručiteľky Z. K. zo dňa

12.10.1995, vypočul svedkov MUDr. J. M., MUDr. I. M., A. S., Z. M., JUDr. Ľ. U., vykonal znalecké
dokazovanie znaleckým posudkom MUDr. A. M., MUDr. J. L. a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že niekedy v roku 1976 sa u jeho sestry, Z. K., začala prejavovať choroba, neskôr
diagnostikovaná ako skleróza multiplex. V dôsledku tohto ochorenia bola jeho sestra od roku 1983
pripútaná na lôžko a odkázaná na pomoc ďalších osôb. Spočiatku sa o ňu starali rodičia, po ich

smrti mal snahu postarať sa o ňu sám, keďže však jej stav vyžadoval celodennú opateru, ktorú nebol
schopný zabezpečiť, vybavil pre sestru pobyt v domove dôchodcov. Aj potom ale ju s ďalšími príbuznými
pravidelne navštevovali, zabezpečovali jej veci, ktoré potrebovala, a to spočiatku aj viac krát za týždeň.
Kontakty so sestrou udržiaval až do jej smrti, mal však za to, že pri niektorých návštevách bola sestra
zábudlivá, to, že spísala závet v prospech žalovaného v 5. rade sa dozvedeli až po jej smrti.

Žalovaný v 1. rade mal za to, že niet dôvodu, pre ktorý by bolo možné vyhlásiť závet Z. K. za neplatný.
Osobne bol pri spísaní tohto závetu ako svedok a tvrdil, že poručiteľka nebola žiadnym spôsobom
k spísaniu takéhoto závetu nútená. Osobne sa s poručiteľkou poznal, keďže bola tiež členkou S. J.
S. častejšie ju navštevoval, niekedy aj s manželkou, v období viacero rokov pred jej smrťou. Aj keď
poručiteľka spísala závet istú dobu predtým ako zomrela, pomoc a záujem zo strany S. J. S. trval i

naďalej, a to až do jej smrti, v období krátko pred jej smrťou dokonca intenzívnejšie, pretože Z. K. v
tomto období bola výslovne na pomoc druhých ľudí odkázaná. Žalovaný v 1. rade zároveň potvrdil, že
poručiteľka Z. K. závet napísala sama, nikto jej nič nediktoval, to, ako má byť závet spísaný jej poradil
právnik JUDr. U..

Pôvodne žalovaný v 2. rade uviedol, že poručiteľka Z. K. ich v začiatku sama požiadala o pomoc,

konkrétne požiadala o pomoc S. - žalovaného v 5. rade. Z tejto S. jej pomáhalo viacero osôb, v určitom
období dokonca až 10 osôb, medzi nich patrili aj on a žalovaný v 1. rade. Poručiteľka si pritom sama
určovala druh pomoci, ktorú potrebuje, to kto zo spoločnosti bude pri nej prítomný, sama prejavovala
záujem zúčastniť sa stretnutí spoločnosti. Pri spísaní závetu bol ako právnik prítomný JUDr. U., člen
spoločnosti, za jeho prítomnosti poručiteľka závet spísala, a za rady poskytnuté týmto právnikom aj

sama riadne zaplatila. Pôvodne žalovaný v 2. rade poprel, že by niekedy od poručiteľky Z. K. prevzal za
poskytované služby nejakú hotovosť, pripustil iba tú skutočnosť, že poručiteľka sumu 50.000,- Sk vložila
do podnikania ako tichá spoločníčka, ktorého sa zúčastňoval aj on.Svedkyňa MUDr. J. M., ošetrujúca lekárka Z. K., uviedla, že Z. K. bola v posledných rokoch svojho
života úplne imobilná a v jej lekárskej starostlivosti bola v čase pobytu v D. O. S. v M.. Podľa jej názoru
ochorenia, ktorými trpela sa určitým spôsobom prejavili aj na jej psychickom stave, v tom zmysle, že bola

plačlivá, trpela depresiami, ťažšie si vybavovala konkrétne skutočnosti. Tento stav sa u Z. K. prejavoval
približne 4 až 5 rokov pred jej smrťou. Jej myslenie sa postupne redukovalo, zmeny sa prejavovali tak,
že niektoré veci nevedela oddiferencovať.

Svedkyňa MUDr. I. M., ošetrujúca lekárka Z. K., uviedla, že hoci si nepamätá presne kedy, v určitom
období bola jej pacientkou. Mávala depresívne stavy, trpela pocitom krivdy, bola plačlivá, náladová,

čo všetko mohlo súvisieť s jej chorobou. Zvláštne prejavy jej nálad sa prejavovali tak, že odmietala
zdravotnícky personál, ťažko sa podrobovala hygiene, niektorým ľuďom prejavovala viac dôvery,
niektorým menej. Podľa jej názoru trpela Z. K. organickým psychosyndrómom, čo mohlo byť dôsledkom
toho, že bola diabetička.

Svedkyňa A. S., riaditeľka D. D. v M. uviedla, že Z. K. prišla do domova niekedy v roku 1992. Spočiatku
bola zaradená na oddelenie so zvýšeným psychiatrickým dohľadom, neskôr na oddelenie chodiacich

obyvateľov, kde bývala spolu so svojim otcom. Zdravotný stav Z. K. bol veľmi ťažký, ťažko sa s ním
vyrovnávala, trpela náladovosťou. Neskôr bola zaradená na oddelenie pre ležiacich obyvateľov, pričom
podľa názoru svedkyne pocit imobilnosti má pre každého obyvateľa zásadný vplyv na jeho psychiku.
Svedkyňa uviedla, že Z. K. mávala depresie, ktoré sa prejavovali aj tak, že všetkých v okolí považovala
za zlých, občas na nich kričala, mala problémy s hygienou.

Svedkyňa Z. M., hlavná sestra D. D. M., uviedla, že so Z. K. bývala spolu často, táto si vyžadovala
jej pozornosť. Jej zdravotný stav bol zlý, ale nevybočovala v ničom, pokiaľ ide o ostatných pacientov
domova. Prejavovali sa u nej depresie, bola zameraná na seba, bola podozrievavá, odmietala hygienu.

Svedok JUDr. Ľ. U. uviedol, že bol osobne prítomný pri spísaní závetu Z. K., okolnosti pri jeho vyhotovení
si už vzhľadom na odstup času presne nepamätá. Uviedol, že o právnu pomoc ho požiadala sama

nebohá pani K., oslovil ho i pôvodne žalovaný v 2. rade v tejto súvislosti. V deň spísania závetu ju poučil
o príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, dal jej k dispozícii vzor takejto listiny a nechal
ju, aby závetu sama spísala. Pri písaní závetu nebol osobne prítomný. Nevedel uviesť, kto pri písaní
závetu bol prítomný, bol prítomný pri tom, keď Z. K. závet podpísala. Podpísal ho i on a pravdepodobne
aj pôvodne žalovaný v 2. rade. Podľa názoru svedka sa Z. K. javila byť v stave, v ktorom bola schopná

závet naformulovať a napísať.

Zo znaleckého posudku MUDr. A. M. zo dňa 19.01.2002 vyplýva, že u Z. K. bola v 30-tich rokoch jej
života zistená závažná neurologická choroba, sklerosis muliplex, teda choroba, ktorá má za následok
ťažké neurologiké a psychické poruchy a prakticky nie je liečiteľná. Choroba u menovanej postupne
progredovala,spôsobilajejimobilitu,ďalšieťažkosti,popsychickejstránkesymptómyodbornenazývané

organický psychosyndróm, porucha afektivity, neurastenický syndróm. Podľa názoru znalca tieto
symptómy nemožno považovať za duševnú chorobu v pravom slova zmysle, ale za následky základnej
neurologickej choroby - sklerosis multiplex. Okrem toho mala negatívne vplyvy na psychiku menovanej
jej sociálna a spoločenská situácia, keď sa už ako 30 ročná stala invalidnou a v priebehu rokov bola
postupne odkázaná na pomoc druhých ľudí, mala veľa rokov zásadne obmedzený spoločenský kontakt

s okolím. Trpela i ďalším ochorením, cukrovkou značného stupňa, ktoré ešte zvýrazňovalo psychické
poruchy. Z. K. bola v dôsledku týchto ochorení niekedy apatická, utlmená, niekedy predráždená, jej
psychický stav striedavo zhoršovala i tá skutočnosť, že svojvoľne užívala lieky aj bez doporučenia
lekára. Podľa názoru znalca ľudia v takej situácii ako bola menovaná, sa stávajú vďačnejší svojmu
okoliu za prejavenú pozornosť a obzvlášť, ak ide o pozornosť religiózne zameranú. Výsledkom takýchto

vzťahov môže byť aj zvýšená dôvera a závislosť zo strany pacienta. Znalec mal za to, že je veľmi
dôležité analyzovať motív takého činu ako je spísanie závetu v prípade menovanej a všetky okolnosti,
ktoré s tým súvisia. Poukázal na to, že boli skutočnosti, ktoré prinajmenšom spochybňovali iniciatívu a
zrozumiteľnosť menovanej pri spisovaní závetu. Vychádzali z toho, že Z. K. mala dlhodobo dobrý vzťah
so svojim bratom, ktorý o ňu prejavoval záujem a pomáhal jej. Znalec za veľmi diskutabilný považoval

dôvod uvedený v závete, že členovia N. O. jej budú poskytovať náležitú pomoc pri zabezpečovanízdravotnej starostlivosti, čo bolo v náplni práce najmä ústavného zariadenia. Rovnako diskutabilne
pôsobí podľa názoru znalca skutočnosť, že závet bol spísaný príliš diskrétnym spôsobom, bez toho, aby
o tom mal vedomosť vedúci zariadenia, ošetrujúci lekár, či vrchná sestra, ako je obvykle v podobných

prípadoch zvykom. V čase spísania závetu mala Z. K. na vkladných knižkách hotovosť cca 300.000,-
Sk, po jej smrti zostalo z tejto sumy len cca 116.000,- Sk. Aj keď sa viacerí ľudia, ktorí Z. K. poznali
vyjadrovali v tom zmysle, že je schopná robiť finančné rozhodnutia, tieto mali za následok za krátku
dobu zníženie jej hotovosti zásadným spôsobom. Sporný bol akt nebohej, vklad 50.000,- Sk ako tichej
spoločníčky do podnikania, sporné boli okolnosti kúpy motorového vozidla s jej prostriedkov, údržba,

oprava i prevádzka tohto vozidla. Z pohľadu všetkých zistených skutočností znalec došiel k záveru, že
zomrelá Z. K. nebola schopná dostatočne si uvedomiť rozsah a dosah svojho konania, pri podpisovaní,
resp. spisovaní závetu dňa 12.10.1995. Znalec teda dospel k záveru, že zomrelá Z. K. pre duševnú
poruchu nebola dňa 12.10.1995 pri spísaní závetu plne spôsobilá na právne úkony.

V dôsledku námietok žalovaného v 5. rade k záverom tohto znaleckého posudku bolo vo veci
nariadené kontrolné znalecké dokazovanie. Znalec MUDr. J. L. dospel k záveru, že nebohá Z. K.

v rokoch 1993 až 1998 bola nespôsobilá na právne úkony týkajúce sa nakladania, disponovania
s finančnými prostriedkami a majetkom, pretože trpela organickým psychosyndrómom súvisiacim s
pokročilou sklerosis muliplex a chronickou diabetes mellitus s chronickými komplikáciami. V čase
spísania závetu dňa 12.10.1995 bola pod vplyvom duševnej poruchy, ktorá rozhodujúcim spôsobom
narušila jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti vo vzťahu k právnym úkonom, týkajúcim sa

disponovania s financiami a majetkom a nebola spôsobilá na spísanie závetu. Znalec k takémuto
záveru dospel na základe štúdia zdravotnej dokumentácie zomrelej a zistených skutkových okolností
v priebehu konania. Z psychiatrického hľadiska mal za to, že zaobchádzanie nebohej s finančnými
prostriedkami bolo nepremyslené, skratové, neanticipujúce budúce potreby, pričom takéto konanie
zapadá do psychopatológie organického psychosyndrómu, ktorým v rozhodnom období trpela. Znalec

poukazoval na motív poručiteľky uvedený v závete, že závet urobila s tým, že ľudia z N. S. sa o ňu
starajú.Zpsychiatrickéhohľadiskapovažovaltakútomotiváciuknapísaniuzávetuzapsychopatologickú,
keď sa menovaná nedokázala primerane adaptovať v prostredí domova, správala sa náladovo, niekedy
nepriateľsky, až agresívne, odmietala lieky a poskytovanú opateru, bola podozrievavá, vzťahovačná,
mala o časti zdravotného personálu negatívne predstavy. Aj napriek tomu nikdy neurobila nič v súvislosti

s tým, aby sa uspokojovanie jej potrieb z jej pohľadu zlepšilo, nesťažovala sa ani ústne ani písomne,
nedožadovala sa preloženia do iného zariadenia. Aj keď jej adaptácia v domove dôchodcov nebola
dostatočná, bol to výsledok jej mentálneho postihnutia, ktoré jej bránilo dobre sa adaptovať. Motív
uvedený v závete, vyššie uvedený, považoval preto znalec za chorobný a vyplývajúci z psychopatológie
organickéhopsychosyndrómu,ktorýmZ.K.trpela.Jejneschopnosťsprávneposudzovaťmožnostiliečby

svojich ochorení, možnosti sociálnej starostlivosti v domove, jej neschopnosť primerane sa adaptovať
v novom prostredí, bola výsledkom výrazne narušených zdrojov vôľového konania, v dôsledku čoho v
oblasti samotnej realizácie vôľového aktu zomrelá Z. K. nebola schopná konať samostatne, sama tak
ani nekonala, a všetko jej konanie bolo realizované sprostredkovane, prostredníctvom druhých osôb.

Znalec MUDr. L. dospel k záverom svojho znaleckého posudku okrem iného aj na základe toho, že

mal možnosť byť prítomný pri aj opakovanom výsluchu účastníkov a svedkov a tiež výsluchu ďalších
svedkov.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že so Z. K. sa zoznámil pri príležitosti kresťanských zhromaždení, ktorých sa
obaja účastnili. Spolu s manželkou ju navštevoval. Nikdy od menovanej neprijal žiadne peniaze, ani iný
majetok.Z.K.sazúčastňovalakresťanskýchzhromaždenítak,žejuvozilniektorýzčlenovspoločenstva,

nakoniec autom, ktoré sama kúpila. Svedkyňa E. K., manželka žalovaného v 1. rade, uviedla, že zomrelú
Z. K. s manželom často navštevovali spoločne, často ju navštevovala aj ona sama, robila pre ňu drobné
nákupy. Nikdy od nej nezobrala žiadne peniaze, ani iný majetok, rozprávali sa často o duchovných
veciach. Podľa jej názoru si nebohá presne vedela určiť, čo potrebuje, vedela si skontrolovať účet a za
nákupy platila presne. Zoznámili sa tak, že od iných členov spoločenstva sa dozvedela, že v domove

majú sestru, tak ju začali navštevovať. Nikdy nevidela nebohú v depresii, pri stretnutiach s ňou bola
pokojná a veselá, nikdy sa nesťažovala na nedostatočnú starostlivosť, či predpísaný liečebný režim
zo strany domova. Svedkyňa Ing. A. S., riaditeľka D. D. M. potvrdila, že nebohá Z. K. si dôchodok
preberala sama a aj si sama peniaze spravovala. Pokiaľ niečo potrebovala na prilepšenie, požiadalapersonál, prípadne svojho brata, ktorý sa zvykol zastaviť a pýtať sa na jej zdravotný stav. Mala za to,
že v porovnaní s ostatnými obyvateľmi bol záujem príbuzných o menovanú nadštandartný. Táto bola
náročným klientom, občas sa neformálne sťažovala, nikdy nie úradnou cestou. Svedkyňa Z. M., hlavná

sestra D. D. M., upresnila, že síce mala vedomosť o tom, že Z. K. je členkou S. J. S., ale nevedela nič
o tom, že by ju pravidelne členovia S. navštevovali, či starali sa o ňu. Nebolo viditeľné, že by žila nad
pomery svojich príjmov, pokiaľ si niečo dopriala naviac, išlo o maličkosti. Jej psychický stav bol podľa
názoru svedkyne dôsledkom ochorení, ktorými trpela, bola vzťahovačná, bývala podráždená, chvíľami
mala pocity pohody. Bola zameraná na seba, vyžadovala pozornosť, občas žiadala, aby si k nej sadla a

počúvala ju. Svedkyňa J. C., zdravotná sestra D. D. M., si bližšie na osobu Z. K. nepamätala, pamätala
si však okolnosti jej zdravotnej starostlivosti, ochorenia ktorými trpela. Nepamätala si, že by si niekedy
menovaná dopriala výnimočne drahú vec, obvykle si kupovala drobnosti z dôchodku, ktorý jej zostal.
Navštevoval ju brat, aj iné osoby. Svedkyňa mala za to, že jej psychický stav zodpovedal tomu, že išlo
o ležiacu pacientku, bola svojskej povahy, zameraná na seba, niekedy bývala podráždená, nepôsobila
ako veselý človek, vedela ľudí organizovať. Svedok M. S. uviedol, že sa so Z. K. zoznámil na niektorom

zo stretnutí S. J. S., postupne jej začal pomáhať. Odviezol ju, keď potrebovala, navštevoval ju, vozil
ju na stretnutia S. tak ako jej, tak pomáhal aj iným osobám, výslovne z pohľadu svojho náboženského
presvedčenia, a nie zo zištných dôvodov. Zabezpečoval pre menovanú niekoľko krát výbery hotovosti
v banke, väčšinou išlo o sumy do 10.000,- Sk, niekoľko krát to mohlo byť nad 10.000,- Sk, pričom účel
výberu nikdy nezisťoval. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré od nebohej dostal, nebolo to celkom viac ako 1.000,-

Sk, a boli to peniaze za prejazdený benzín, na drobnosti pre deti. Podľa názoru svedka bola menovaná
bystrá a inteligentná, rozprávali spoločne o náboženských veciach. Svedok K. S. sa zoznámil so Z. K.
na základe toho, že boli členmi jednej náboženskej spoločnosti. Zvykol ju vozievať na stretnutia S. v
období cca dvoch rokov, na aute, ktoré patrilo jej, pričom prevádzku auta si financovala sama. Nikdy od
nej neprijal žiadny finančný dar, či iný majetok, dávala mu peniaze výhradne na nevyhnutné výdavky ako

benzín a podobne. Z. K. pomáhal dobrovoľne, nezištne, podľa jeho názoru bola osobou optimistickou,
priateľskou, nezažil, že by mala depresiu, či zlé chvíľky.

Z listinných dôkazov bolo zistené, že Z. K. zomrela dňa 14.06.1998, dedičské konanie bolo vedené
Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 8D/756/1998. Ako dedič zo zákona prichádzal
do úvahy jej brat, žalobca, nakoľko zomrela rozvedená a bez detí. V priebehu tohto dedičského konania

bolo zistené, že poručiteľka spísala dňa 12.10.1995 vlastnou rukou závet, v ktorom pre prípad smrti
odkázalahotovostinavkladnýchknižkáchč.XXXXXX aXXXXXX sosumami186.370,-Ska115.294,60
Sk N. S. J. S., v tomto konaní žalovanému v 5. rade. Ide o rukou poručiteľky písanú listinu, ktorá
okrem odkazu majetku obsahuje i formuláciu „...pre prípad svoj smrti po zrelom uvážení, pri plnom
vedomí, slobodne, vážne a zrozumiteľne za prítomnosti troch svedkov...“. Závet je napísaný na linajkovej

dvojstránke formátu A5 na poslednej strane. Na prvej strane listiny je formulácia „... Túto závet robím s
tým, že ľudia tejto N. S. sa o mňa starajú. V prípade, že mi ... z ich strany nebude poskytovaná náležitá
pomoc ... novou závetou túto závet zruším....“. Pod touto formuláciou je dátum 12.10.1995 a podpis
Z. K.. Ďalší text písaný vlastnou rukou poručiteľky, hovorí o tom, že vyššie menované vkladné knižky
budú uložené u M. M. a D. K., žalovaných v 2. (pôvodného) a 1. rade, pričom závet bude uložená u

presedajúceho S. J. S.. Pod touto formuláciou je dátum 12.10.1995 a podpis Z. K. a pod tým podpisy
svedkov JUDr. Ľ. U.a, D. K. a M. M.. Samotný text závetu vyššie uvedený, sa nachádza na poslednej
strane a za textom nie je uvedený ani dátum ani podpis Z. K..

V priebehu konania zomrel žalovaný v 2. rade M. M., a to 12.08.2005. Súd ďalej pokračoval v
konaní s jeho právnymi nástupcami, manželkou A. M., a deťmi S. B. a R. M., ako bolo zistené z

dedičského konania vedeného Okresným súdom Senica sp. zn. 7D/902/2005, súd ich v konaní označil
ako žalovaných v 2. až 4. rade a pôvodného žalovaného v 3. rade označil ako žalovaného v 5. rade.
Právni nástupcovia žalovaného v 2. rade v zásade zhodne žiadali žalobu zamietnuť. Zhodne poukázali
na to, že nebohú Z. K. poznali zo stretnutí S. J. S., a to ako osobu ráznu, ktorá si vedela povedať čo chce,
ktorá sa síce nebola schopná o seba postarať po stránke fyzickej a svoje záležitosti vedela riešiť, okolie

si vedela zorganizovať a jej konanie bolo vždy premyslené. Namietali závery znaleckého dokazovania
MUDr. L., najmä v súvislosti s tým, že znalec vychádzal z nesprávnych zistení a zistené fakty nesprávne
zhodnotil. Poukazovali na to, že síce trpela nebohá ochorením Sklerosis multiplex, toto ochorenie však
má i takú formu, ktorá postihne motorické funkcie, ale nie schopnosti intelektové a rozpoznávacie, a
preto bez ďalšieho nemožno konštatovať, že zomrelá trpela organickým psychosyndrómom súvisiacim

s uvedeným ochorením.Žalovaný v 5. rade namietal závery znaleckého posudku MUDr. L.. Uviedol, že znalecký posudok je
lekársky nepodložený a zavádzajúci, nakoľko psychosomatickému stavu zomrelej pripisuje neprimeraný
a nepodložený význam. Je predpojatý a neoprávnene zavádzajúci v posudzovaní finančných operácií

nebohej, pričom znalec vôbec neberie do úvahy, výpovede svedkov o psychickom stave zomrelej a
prejavuje falošnú solidaritu s predchádzajúcim znalcom MUDr. M.. Nepriamo pritom znalec obviňuje
znalec z chamtivosti žalovaných, čo nie je ničím podložené, keďže zomrelá Z. K. bola dlhé roky členkou
S. S. J., vyhľadávala ho, uspokojovalo jej duševné potreby, preto je morálnym právom žalovaného
v 5. rade dar zomrelej prijať, keďže S. o ňu dlhodobo prejavovalo nezištný záujem a starostlivosť.

Žalovaný v 5. rade konkrétne spochybnil samotnú klasifikáciu choroby organický psychosyndróm, keďže
takáto diagnóza už nie je oficiálne používaná, mal výhrady k tomu, že tejto diagnóze znalec pripísal
neprimeranú dôležitosť a postavil ju na úroveň ťažkej duševnej poruchy, ktorá mala za príčinu stratu
spôsobilosti na právne úkony. Poukazovala na výpovede svedkov, ktoré boli v rozpore so závermi znalca
ohľadne myslenia a úsudku zomrelej Z. K.. Žalovaný v 5. rade poukazoval na to, že nikto zo svedkov
priamo nepotvrdil, že by zomrelá bola zmätená, dezorientovaná, prípadne vykazovala zreteľnú stratu

súdnosti. V konečnom dôsledku považoval žalovaný v 5. rade závery znalca v súvislosti s tým, že
psychický stav zomrelej Z. K. je dôsledkom závažných ochorení, ktorými trpela za lekárky nepodložené
a zavádzajúce.

Podľa§476ods.1,2Obč.zákonníka,§476aObč.zákonníkaporučiteľmôžezávetbuďnapísaťvlastnou
rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. V

každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Vlastnoručný
závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1, 2 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúce v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.

V tomto prípade žalobca namietal, že poručiteľka Z. K. nebola spôsobilá spísať závet, nakoľko konala
pod vplyvom duševnej poruchy. Z dokazovania za týmto účelom vykonaného, konkrétne zo znaleckých
posudkov tak MUDr. M. ako MUDr. L. vyplýva, že poručiteľka Z. K. trpela viacerými závažnými
ochoreniami, ktoré mali za následok ťažké neurologické a psychické poruchy. Obaja znalci vyslovili, že v
čase spísania závetu nebola poručiteľka K. spôsobilá k spísaniu predmetného závetu. MUDr. M. dospel

k záveru, že síce netrpela konkrétnou psychickou chorobou, ale po psychickej stránke prejavovala
symptómy organického psychosyndrómu, ktoré mali zásadný vplyv na jej psychiku v negatívnom zmysle
slova. Znalec L. dospel rovnako k záveru, že konanie zomrelej Z. K. najmä pokiaľ ide o disponovanie s
finančnýmiprostriedkamiamajetkombolozpsychiatrickéhohľadiskanepremyslené,skratové,neberúce
do úvahy budúce potreby a takéto konanie zapadá do psychopatológie organického psychosyndrómu,

ktorým v čase spísania závetu trpela ako dôsledkom jej ďalších ochorení. Z takéhoto hľadiska bolo
pritommožnéhodnotiťmotiváciuvedúcuknapísaniuzávetu,neschopnosťzomrelejsprávneposudzovať
možnostiliečby,starostlivostivdomove,neschopnosťadaptáciebolazákladomtejtomotivácieazároveň
dôsledkom výrazne narušených zdrojov vôľového konania. Podľa znalca MUDr. L., Z. K. nebola schopná
samostatne konať a sama tak nekonala, jej konanie bolo realizované sprostredkovane, prostredníctvom

iných osôb.

Vychádzajúc zo záverov pôvodného i kontrolného znaleckého dokazovania, súd teda dospel k záveru,
že právny úkon poručiteľky Z. K., závet spísaný dňa 12.10.1995, je absolútne neplatným právnym
úkonom v zmysle vyššie citovaného § 38 Obč. zákonníka, nakoľko poručiteľka Z. K. konala v duševnej
poruche, v dôsledku ktorej na konkrétny úkon nebola schopná. Žalovaný v 5. rade namietal závery

tak prvého, ako kontrolného znaleckého dokazovania, s jeho námietkami sa súd nestotožnil. Vo veci
bol ustanovený znalec z toho dôvodu, že bolo potrebné posúdiť skutočnosti, na ktoré treba odborné
znalosti, teda skutočnosti, ktoré nemôže posúdiť súd. Žalovaný v 5. rade namietal správnosť záverov
oboch znaleckých posudkov z hľadiska ich správnosti v odbore, pre ktorý boli znalci ustanovení. V
takejto situácii však súd sám nemôže zhodnotiť obsah znaleckých posudkov, pretože mu k tomu chýbajú

náležité odborné znalosti. Môže zhodnotiť znalecký dôkaz len z toho pohľadu, či jeho odôvodneniezodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec je vierohodnou osobou, a či vychádza zo
zistenýchskutočností.Zpohľaduďalšiehovykonanéhodokazovania,najmävýsluchuďalšíchúčastníkov
a svedkov mal súd za to, že závery oboch znalcov, i keď sa v detailoch líšia, majú oporu v skutočnostiach

zistených najmä výsluchmi svedkov. Znalec MUDr. L., ktorý vykonal kontrolné znalecké dokazovanie
mal sám možnosť klásť otázky osobám, ktoré prišli do styku so zomrelou Z. K., a boli podstatné pre
jeho závery a jeho závery vychádzajú z týchto výpovedí tak ako sú vyššie popísané. Ošetrujúce lekárky
poručiteľky K. i personál z domova dôchodcov sa v zásade zhodli na tom, že zdravotný stav zomrelej bol
v dôsledku závažných ochorení veľmi ťažký a mal vplyv aj na jej psychický stav. Poručiteľka sa ťažko

so svojou situáciou vyrovnávala, trpela depresiami, prejavovali sa známky postupnej redukcie myslenia,
odmietala zdravotnícky personál, niektorým ľuďom dôverovala viac, niektorým vôbec, mala problém s
adaptáciou, s pobytom v domove dôchodcov.

Súd zamietol žalobu proti žalovaným v 1. až 4. rade, nakoľko žalovaný v 1. rade a pôvodne žalovaný v
2. rade neboli v závete určení ako dedičia poručiteľky Z. K., a teda v konaní neboli pasívne legitimovaní.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo práv je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Keďže žalovaný v 1. rade
a pôvodne žalovaný v 2. rade neboli určení poručiteľkou ako závetní dedičia, nemôže exitovať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení v žalobe smerujúcej proti nim, nakoľko k posudzovanej veci
osobne nemajú žiadny vzťah.

Žalovaný v 5. rade, ako určený závetný dedič bol v tomto konaní neúspešný, a vznikla mu preto

povinnosť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy
konania zaplatením súdneho poplatku 500,- Sk, trovami právneho zastúpenia v sume 9.669,- Sk, ktoré
vznikli nasledovným spôsobom:

právna pomoc - odmena advokáta v zmysle ustanovení vyhlášky č. 240/1990 Zb.

- 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci 23.05.2000, pojednávania 05.12.2000 a 18.09. 2001), odmena

v zmysle § 13 ods. 6 á 200,- Sk, paušál á 100,- Sk, za 3 úkony 900,- Sk;

právna pomoc - odmena advokáta v zmysle ustanovení vyhlášky č. 163/2002 Z.z.

- 2 úkony práv. pomoci (pojednávania 09.04.2002 a 11.06.2002), odmena v zmysle § 13 ods. 6 a 7 á
1.169,- Sk, paušál á 100,- Sk, za 2 úkony 2.538,- Sk;

právna pomoc - odmena advokáta v zmysle ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

- 2 úkony právnej pomoci § 14 (pojednávanie 27.01.2005 a 07.04.2005), odmena v zmysle § 11 ods. 1 á
1.154,- Sk, paušál 150,- Sk, náhrada za premeškaný čas § 17 ods. 1 za 2 polhodiny 27.01.2005 x 250,-
= 500,- Sk, za 2 polhodiny 07.04.2005 x 250,- Sk = 500,- Sk, za 2 úkony 3.608,- Sk,

- 1 úkon (pojednávanie 27.04.2007), odmena v zmysle § 11 ods. 1 á 1.371,- Sk, DPH 19 % z hodnoty
2.525,- Sk (§1 8 ods. 4) 479,75 Sk, paušál § 16 ods. 3 178,- Sk, náhrada za premeškaný čas § 17 ods.

1 za 2 polhodiny 27.04.2007 x 297,- Sk = 594,- Sk

S právnym zastúpením žalobcu ďalej súviseli náklady na cestovné jeho právneho zástupcu celkom v
sume 1.956,- Sk, ktoré vznikli nasledovne:

Cestovné náhrady právneho zástupcu podľa vyhlášky č. 119/1992 Zb.:

Pojednávanie dňa 27.01.2005 - cestovné práv. zást. na pojednávanie v zmysle § 7 zák č. 283/2002 Z.z.,

v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 260/2004 Z.z., použitý dopr. prostriedok - os. mot. vozidlo CITROEN
C3 - 1,4 HDi, obsah 1398 cm3, spotreba mix EÚ - 4,2 l motor. nafty na 100 km.

- základná náhrada § 7 ods. 2 sadzba 6,20 Sk/km, cesta N. M. N. do T. a späť 2 x 32 km x 6,20 =
296,80 Sk- náhrada za spotrebované pohonné hmoty § 7 ods. 4, 5 a 6, 31,80 x 4,2 x 0,64 = 85,50 Sk

cestovné spolu 482,30 Sk.

Pojednávanie dňa 07.04.2005 - cestovné práv. zást na pojednávanie v zmysle § 7 zák. č. 283/2002 Z.z.,

v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 260/2004 Z.z., použitý dopr. prostriedok os. mot. vozidlo CITROEN
C3 - 1,4 HDi, obsah 1398 cm3, spotreba mix EÚ - 4,2 l motor. nafty na 100 km.

- základná náhrada § 7 ods. 2 sadzba 6,20 Sk/km, cesta N. M. N.. do T. a späť 2 x 32 km x 6,20 =
396,80 Sk

- náhrada za spotrebované PHM - § 7 ods. 4, 5, 6, 31,40 x 4,2 x 0,64 = 84,40 Sk

cestovné spolu 481,20 Sk.

Pojednávanie dňa 27.04.2007 - cestovné práv. zást. na pojednávanie v zmysle § 7 zák č. 283/2002 Z.z.,
v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 260/2004 Z.z., použitý dopr. prostriedok os.. mot. vozidlo CITROEN
C3 - 1, 4 HDi, obsah 1398 cm3, spotreba mix EÚ - 4,2 l motor. nafty na 100 km

- základná náhrada § 7 ods. 2 sadzba 6,20 Sk/km, cesta N. do T. a späť 2 x 32 km x 6,20 = 296,80 Sk

- náhrada za spotrebované PHM - § 7 ods. 4, 5, 6, 36,90 x 4,2 x 0,64 = 99,20 Sk

cestovné spolu 496,- Sk

Pojednávanie 30.04.2007 - vyhlásenie rozsudku, cestovné práv. zást. na pojednávanie v zmysle § 7 zák
č. 283/2002 Z.z., v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 260/2004 z.z., použitý dopr. prostriedok - os.. mot.
vozidlo CITROEN C3 - 1,4 HDi, obsah 1398 cm3, spotreba mix EÚ - 4,2 L motor. nafty na 100 km

- základná náhrada § 7 ods. 2 sadzba 6,20 Sk/km, cesta N. do T. a späť 2 x 32 km x 6,20 = 396,80 Sk

- náhrada za spotrebované PHM - § 7 ods. 4, 5, 6, 26,90 x 4,2 x 0,64 = 99,20 Sk

cestovné spolu 496,- Sk

Žalobcovi ďalej vznikli náklady zaplatením zálohy na znalecké dokazovanie v sume 10.000,- Sk, z
ktorej bola realizovaná odmena znalcovi MUDr. M. 3.200,- Sk, znalcovi MUDr. L. v sume 6.100,- Sk a
svedočné 146,- Sk svedkyni E. K.. Zostávajúcu sumu 554,- Sk zo zálohy žalobcom zloženej súd týmto

rozhodnutím nariadil žalobcovi vrátiť. Žalobcovi teda vznikli trovy konania zaplatením svedočného a
znalečného celkom v sume 9.446,- Sk.

Trovy žalobcu, ktoré súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť boli teda celkom 21.571,- Sk.

Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. až 4. rade boli úspešní žalovaní v 1. až 4. rade a tým by patrila v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania. Žalovaný v 1. rade si uplatnil trovy konania 40,- Sk

ako cestovné na jedno pojednávanie, súd preto žalobcovi uložil povinnosť žalovanému v 1. rade tieto
trovy zaplatiť. Žalovaní v 2. až 4. rade si náhradu trov konania neuplatnili, preto im nebola priznaná.

Žalovanému v 5. rade ďalej bola uložená povinnosť zaplatiť v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. trovy konania
štátu, ktoré štátu vznikli vyplatením sumy 184,- Sk ako svedočného svedkovi JUDr. U. z rozpočtových
prostriedkov.

Žalovaný v 5. rade zložil súdu v priebehu konania zálohu 10.000,- Sk na budúce dokazovanie, a z tejto
zálohy bola vyplatená odmena znalcovi MUDr. M. 3.200,- Sk, MUDr. L. 6.100,- Sk, svedočné 146,- Sk
svedkovi K. S.. Po odpočítaní trov štátu 184,- Sk, ktoré sa zrealizuje z tejto zálohy, zostane žalovanému
v 5. rade vrátiť zostatok 370,- S., ktoré súd týmto rozhodnutím nariadil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 5 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.