Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 9C/151/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne JUDr. J. D., správkyne
konkurznej podstaty úpadcu C. J., P. B., S. D., IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenej JUDr. K. P., advokátom
so sídlom v P. B., C. XX/XX. proti žalovaným 1/ Ľ. H., štátnej občianke SR, bytom D. N. V., C. I. XX/XX-
XX, 2/ A. R., štátnej občianke SR, bytom N. D., S. X/XX-XX,. 3/ I. R. (N.), štátnej občianke SR, bytom D.
N. V., K. XXXX/XX,. 4/ R. V., štátnej občianke SR, bytom D. N. V., P. H. XXX,. 5/ S. D., štátnej občianke

SR, bytom D. N. V., K V. XXX/XX,. 6/ M. G., štátnej občianke SR, bytom I., Š. XXX/X,. 7/ K. H., štátnej
občianke SR, bytom H. P. č. XX,. 8/ O. M., štátnej občianke SR, bytom D. N. V., C I. XXXX/XXX,. 9/ A. Č.,
štátnej občianke SR, bytom D. N. V., P. H. XXXX/XXX,. 10/ A. T., štátnej občianke SR, bytom D. N. V., C
I. XX/XX,. 11/ A. G., štátnej občianke SR, bytom K. P. č. XXX,. 12/ A. R., štátnemu občanovi SR, bytom
P., D. XX,. 13/ R. Č., štátnej občianke SR, bytom D. N. V., C I. XX/X,. 14/ Ľ. M., štátnej občianke SR,
bytom D. N. V., C I. XX/XX-XX,. 15/ J. A., štátnej občianke SR, bytom D. N. V., C I XX/XXX. o zaplatenie
138.110,- Sk takto

r o z h o d o l :

Konanie proti žalovanej 3/ v časti týkajúcej sa zaplatenia 223,- Sk s a z a s t a v u j e.

Žalovaná 4/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3.176,50 Sk do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti s a žaloba proti nej z a m i e t a.

Žalovaná 5/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.401,50 Sk do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti s a žaloba proti nej z a m i e t a.

Žalovaná 8/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 745,50 Sk do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti s a žaloba proti nej z a m i e t a.

Žalovaná 10/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 867,- Sk do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti s a žaloba proti nej z a m i e t a.

Žalovaná 14/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 812,50 Sk do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti s a žaloba proti nej z a m i e t a.

Žalovaná 15/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 248,- Sk do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti s a žaloba proti nej z a m i e t a.

Žaloba proti žalovaným 7/, 9/, 11/, 12/ s a v celom rozsahu z a m i e t a.Vo veci žalovaných 1/-3/ s a s c h v a ľ u j e zmier tohto znenia:

„Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 9.055,- Sk v 300,- Sk mesačných splátkach s účinnosťou
od právoplatnosti schváleného súdneho zmieru, vždy do 15. dňa každého mesiaca, pod stratou výhody

splátok.

Žalovaná 2/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 6.062,- Sk v 500,- Sk mesačných splátkach, vždy do 15.
dňa každého mesiaca, pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti schváleného zmieru.

Žalovaná 3/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.007,- Sk do jedného mesiaca od právoplatnosti
schváleného súdneho zmieru“.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že žalované 1-15 pracovali ako hmotne zodpovedné zamestnankyne na jeho predajni,
kde v inventúrnom období od 8.10.2000 do 25.2.2001 vznikol schodok vo výške 138.886,- Sk. Tento
schodok rozúčtoval tak, že na žalovanú 1/ ako zástupkyňu vedúceho pripadla suma 18.110,- Sk a na
žalovanú 2/ tiež vo funkcii zástupkyne vedúcej pripadla suma vo výške 12.124,- Sk. Od žalovanej 3/

žiadal zaplatiť 2.302,- Sk, od žalovanej 4/ sumu 6.353,- Sk, žalovanej 5/ sumu 4.803,- Sk, žalovanej
6/ sumu 4.664,- Sk, žalovanej 7/ 1.306,- Sk, žalovanej 8/ sumu 3.783,- Sk, žalovanej 9/ sumu 797,-
Sk, žalovanej 10/

1.934,- Sk, žalovanej 11/ 3.596,- Sk, žalovanej 12/ 1.406,- Sk, žalovanej 13/ 593,- Sk, žalovanej 14/
sumu 2.825,- Sk, žalovanej 15/ sumu 496,- Sk.

V priebehu konania vzal žalobca späť žalobu proti žalovanej 3/ vo výške 225,- Sk, žalovanej 6/ vo výške
4.664,- Sk, proti žalovanej 7/ v časti o zaplatenie 800,- Sk, proti žalovanej 8/ v časti o 100,- Sk (neskôr
v časti o 921,- Sk), žalovanej 10/ v časti o zaplatenie 100,- Sk, žalovanej 13/ vo výške 593,- Sk, proti
žalovanej 14/ v časti o zaplatenie 600,- Sk.

Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 15.8.2003 uviedla, že uznáva svoju

zodpovednosť za dlžnú čiastku, ale žiadala, aby jej žalobca odrátal z dlhu kauciu, ktorú na manko zložila
a povolil je dlžnú sumu zaplatiť v splátkach. V priebehu konania však uviedla, že nie je ochotná nahradiť
žalobcovi škodu a poukazovala na to, že žalobca nevytvoril riadne podmienky pre výkon zodpovednosti.
Bola však ochotná zaplatiť polovicu zo sumy, ktorú požadoval žalobca, a to v mesačných splátkach.

Žalovaná 2/ poukázala na to, že svoj dlh pred podaním žaloby uznala, ale iba preto, že žalobca

nechcel s ňou skončiť pracovný pomer bez tohto uznania. Uviedla, že počas inventúrneho obdobia bola
práceneschopná a neodpracovala celé inventúrne obdobie. Namietala tiež podmienky, za ktorých sa
na prevádzkovej jednotke (ďalej len PJ) pracovalo. V priebehu konania bola ochotná zaplatiť polovicu
sumy, ktorá na ňu pripadla.

Žalovaná 3/ uviedla, že v inventúrnom období, ktoré je predmetom sporu pracovala na predajni iba

mesiac a pol, pretože vo zvyšku času bola chorá. Svoju zodpovednosť za manko uznala vo výške
polovice sumy, ktorá na ňu pripadla a v tejto časti bola ochotná uzatvoriť zmier.Žalovaná 4/ poukázala na to, že pracovný pomer jej vznikol na dobu neurčitú a u žalobcu skončila
výpoveďou, ktorú dala ona. Bolo to preto, že po zistenom schodku ju chcel žalobca previesť na inú
prevádzkovú jednotku, s čím nesúhlasila. Poukázala na to, že pri nástupe do pracovného pomeru so

žalobcom sa nerobila žiadna inventúra.

Žalovaná 7/ žiadala, aby súd zohľadnil skutočnosť, že podmienky pre hmotnú zodpovednosť na predajni
kde pracovala ako predavačka neboli riadne vytvorené. Tvrdila, že na predajni malo pracovať viacej
zamestnancov ako tam v skutočnosti bolo.

Žalovaná 9/ uviedla, že je ochotná dohodnúť sa so žalobcom a nárok žalobcu uznala, čo do základu aj
výšky v plnom rozsahu s tým, že zaplatí svoj dlh v splátkach.

Žalovaná 11/ poukázala na to, že na predajni boli viaceré krádeže, ktoré boli nahlásené žalobcovi, ale
napriek tomu sa inventúra neurobila. Dokonca tvrdila, že jedna z predavačiek odcudzila tovar, pričom
bola prichytená. Uviedla, že prevádzková jednotka nebola riadne zabezpečená kamerovým systémom
a ani žiadnou signalizáciou, napriek tomu, že žalobcu na tieto okolnosti spolu s ostatnými pracovníkmi
upozorňovala.

Žalovaný 12/ uviedol, že pracoval v čase rozhodnom u žalobcu ako predavač a skončil pracovný pomer v
skúšobnej dobe, pretože o ďalšiu prácu u žalobcu nemal záujem. Tiež namietal nedostatočné vybavenie
predajne kde robil, z hľadiska počtu pracovníkom a z hľadiska usporiadania predajne.

Žalovaná 15/ zhodne s ostatnými zamestnancami namietala skutočnosť, že na PJ kde pracovala ako
predavačka neboli vytvorené riadne podmienky pre hmotnú zodpovednosť.

Ostatní žalovaní sa k veci nevyjadrili. Pojednávaní sa nezúčastňovali, a preto súd konal v ich
neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ktorí sa pojednávania zúčastňovali, výsluchom
svedka M. K. a svedkyne B. K., oboznámením pracovných zmlúv, dohôd o hmotnej zodpovednosti,
inventarizačným zápisom, rozúčtovaním manka, oboznámením mzdových listov žalovaných 1-15,

oboznámením spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12C/940/2001 a 7C/10/2003, oboznámením uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K/221/04-303, výpisu z obchodného registra a zistil tento skutkový
stav :

Z výpisu obchodného registra tunajšieho súdu mal súd za preukázané, že vo vložke č. 109/R oddiel Dr
bola zapísaná obchodná spoločnosť C. J. P. B., S. D. v konkurze, a to na základe uznesenia Krajského

súdu v Bratislave č.k. 2K/221/04-303. Týmto uznesením bol totiž na majetok úpadcu C. J. P. B., S. D.
vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. J. D.. Z uvedeného výpisu z
obchodnéhoregistramalsúdzapreukázané,žepôvodnýžalobcaJ.S.,P.B.bolaprávnympredchodcom
úpadcu C. J. P. B., S. D..

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vykonanou inventúrou na prevádzkovej jednotke (ďalej len PJ)

XX-XXX, neskôr označenej ako S. XX-XXX. v D. N. V. bol v inventarizačnom období od 8.10.2000 do25.2.2001 zistený schodok na tovare. Táto inventúra bola vykonaná v dňoch 25.2.2001 až 22.6.2001.
Podľa vyúčtovania vykonanej inventúry predstavovala výška schodku 183.886,- Sk. Na prevádzkovej
jednotke S. XX-XXX. v D. N. V. počas inventarizačného obdobia pracovala žalovaná 1/ ako zástupkyňa

vedúceho predajne. Žalovaná 1 mala uzatvorenú písomnú zmluvu zo dňa 15.4.2000 ako aj písomnú
dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná 2/ pracovala u právneho predchodcu žalobcu
tiež na základe písomnej pracovnej zmluvy 10.5.2000 a tiež mala uzatvorenú platnú dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Vykonávala na predtým uvedenej PJ funkciu zástupkyne vedúceho. Žalované 3-15 boli
zaradené v čase inventúrneho obdobia na funkciu predavača. Všetci mali uzatvorené riadne písomne

zmluvy, ich pracovný pomer v rozhodnom období trval a všetci mali uzatvorenú dohodu o kolektívnej
hmotnej zodpovednosti. Tieto skutočnosti mal súd preukázané aj z oboznámených písomných dokladov
a výpovedí vypočúvaných účastníkov konania.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12C/940/2001 mal súd za preukázané, že na P. v D. N. V. bol zistený
schodok aj v období od 10.5.2000 do 7.10.2000, a to v celkovej výške 118.624,- Sk. Rozsudkom zo dňa
14.4.2005 boli účastníci konania, ktorí neuhradili v priebehu súdneho sporu schodok pripadajúci na nich

zaviazaní zaplatiť výšku schodku rozpočítanú podľa výšky priemerných zárobkov, a to s prihliadnutím
na skutočnosť, že došlo k čiastočnému zbaveniu sa zodpovednosti u žalovaných, a to v jednej polovici.

Z výsluchu svedka M. K. a svedkyne B. K., ktorá bola inšpektorkou na PJ kde vznikol schodok mal
súd za preukázané, že v rozhodnom období na predajni kde pracovali žalované nebol dostatočný
počet predavačiek, resp. predavačov a počas práceneschopnosti títo predavači neboli nahrádzaní inými

zamestnancami. V predajni v tom čase nebol namontovaný kamerový systém na jej zabezpečenie.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním upravuje druhý oddiel ôsmej hlavy časti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. (platného v čase
vzniku škody ). Bola v ňom upravená všeobecná zodpovednosť zamestnanca (§ 172) a osobitné
druhy zodpovednosti medzi ktoré patrí aj zodpovednosť za vzniknutý schodok (§ 176). Rozdiel medzi

týmito doma zodpovednosťami (všeobecnou a osobitnou) spočíva najmä v predpokladoch vzniku
zodpovednosti za škodu a tiež v stanovenom rozsahu náhrady škody.

Podľa § 176 ods. 1-3 Zákonníka práce platného v čase vzniku schodku (zák. č. 65/1965 Zb.) ak
prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za

vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na
pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú
s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa
musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti,
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 177 ods. 1,2 predtým uvedeného Zákonníka práce zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o
hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko,
prekladá, alebo pokiaľ zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostala jeho písomné
upozornenie neodstráni závady v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so
zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody tiež

odstúpiť, ak na pracovisko je zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho
zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti
zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.Konštrukcia osobitnej zodpovednosti podľa citovaných zákonných ustanovení je založená na tom, že
zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené
mu na základe tejto dohody, takže vznikol schodok. Schodok pritom predstavuje účtovný rozdiel

medzi celkovou hodnotou vecí (a iných hodnôt) riadne zverených a zúčtovaných na jednej strane a
medzi hodnotou vecí (a iných hodnôt) jednak zistených a jednak vyúčtovaných. Zisťuje sa za určité
obdobie začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním, počas ktorého obdobia
zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do konečného vyúčtovania. Hmotne
zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia vo svojej dispozícii tieto hodnoty, ktoré podľa

dokladov dosiaľ nevydal, t.j. kedykoľvek preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania sa u
neho nachádzajú, prípadne, že sa u neho nachádza ich peňažná protihodnota.

Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť zamestnanca podľa § 176 ods. 1 predtým platného Zákonníka
práce môže vzniknúť len vtedy, ak škoda vzniknutá zamestnávateľovi má povahu účtovného rozdielu
medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi údajmi účtovnej evidencie. Ďalšími atribútmi tejto
zodpovednostisúplatnádohoda ohmotnejzodpovednosti,existenciapracovnéhopomeruvčasevzniku

škody,akoajzavineniezamestnanca.Dôkaznébremenožalobcuzhľadiskatejtozodpovednostispočíva
len v preukazovaní platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti a preukazovaní existencie schodku.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci súd zistil, že zákonné predpoklady osobitnej
zodpovednosti podľa citovaného zákonného ustanovenia boli v predmetnej právnej veci splnené.
Žalovaní 1-15 pracovali na prevádzkovej jednotke žalobcu (S. XX-. XXX. D. N. V.) na základe

pracovnýchzmlúvakozamestnancižalovaného,ktoríuzatvorilikolektívnuhmotnúzodpovednosť.Škoda
v predmetnom prípade bola zistená inventúrou a porovnaním účtovného stavu so stavom na zverených
hodnotách. Schodok takto zistený z hľadiska jeho výšky nebol účastníkmi spochybnený. Žalovaní
1-15 nenamietali jeho vyúčtovanie a uznali, že predstavoval výšku v hodnote 138.886,- Sk. Dohody o
hmotnej zodpovednosti, ktoré so žalobcom uzavreli žalovaní 1-15/ boli uzavreté písomne a mali všetky

náležitosti predpísané zákonom, nespochybnil ich ani jeden z účastníkov. V priebehu inventúrneho
obdobia ani jeden z nich neodstúpil od tejto dohody, a to ani vtedy, keď sa kolektív hmotne zodpovedných
pracovníkov menil. Žalobca teda svoje dôkazné bremeno uniesol.

V zmysle § 176 ods. 3 citovaného Zákonníka práce (č. 65/1965 Zb.) sa však zamestnanec zbaví hmotnej
zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho

zavinenia. To znamená, že táto osobitná zodpovednosť zamestnanca vychádza z prezumpcie jeho viny,
pri ktorej teda zamestnávateľ nemá povinnosť dokazovať jeho zavinenie, pretože to sa predpokladá.
Dôkazné bremeno v tomto smere jednoznačne spočíva na žalovanom, ktorý sa musí zo zodpovednosti
vyviniť.

V predmetnej veci mal súd za preukázané, že žalovaní 1-15 sa čiastočne zbavili svojej zodpovednosti

za vzniknutý schodok. Súd mal za to, že došlo k zbaveniu sa tejto zodpovednosti v jednej polovici.
Zohľadnil pritom ako dôvod zbavenia sa tejto zodpovednosti skutočnosť, že počet zamestnancom
v PJ kde pracovali nebol dostatočný vzhľadom na obrat vykonávaný na tejto PJ. Zohľadnil tiež
skutočnosť, že počas práceneschopnosti zamestnancov títo neboli nahrádzaní ďalším a tým sa
znižoval počet predavačov potrebných pre vykonávanie obchodnej činnosti. Súd bol toho názoru, že

i namontovanie kamerového systému v takej veľkej predajni ako bola PJ kde žalovaní pracovali bolo
dôvodnou požiadavkou zamestnancov s prihliadnutím na technické vymoženosti dnešnej doby. Preto
zodpovednosť každého zo žalovaných súd posudzoval s prihliadnutím na tú skutočnosť, že aj zo strany
žalobcu došlo k situácii, že nevytvoril čiastočne podmienky pre hmotnú zodpovednosť. Žalovaní 1-15 sa
však tejto zodpovednosti nemohli zbaviť celkom ale iba z časti a to v jednej polovici.Podľa § 180 Zák. práce platného v čase vzniku škody pri určení výšky škody na veci vychádza sa z
ceny v čase poškodenia. Ak je ustanovená maloobchodná cena, vychádza sa z tejto ceny a prizerá
sa na prípadné opotrebenie veci.

Podľa § 181 Zák. práce (platného v čase vzniku škody) zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok
(§ 176) alebo za stratu zverených predmetov (§ 178), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej
výške.

Podľa § 182 ods. 1,2 citovaného Zák. práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok
ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady určený podľa

predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu,
presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto
určenýmipodielmineuhradíceláškoda,zvyšoksúpovinníuhradiťvedúcia jehozástupca podľapomeru
svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.

Podľa § 185 ods. 1,2 zák. č. 65/1965 Zb. zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu

škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Výšku požadovanej náhrady škody určuje zamestnávateľ.

Uznesením zo dňa 18.5.2004 pod č.k. 9C/151/03-120 bolo v dôsledku späťvzatia právoplatne zastavené
konanie proti žalovanej 6/ a 13/. Uznesením zo dňa 22.3.2006 pod č.k. 9C/151/2003-167 bolo
právoplatne konanie zastavené proti žalovanej 7/ vo výške 800,- Sk, proti žalovanej 8/ vo výške 100,-
Sk , proti žalovanej 10/ vo výške 100,- Sk. Uznesením zo dňa 5.2.2007 pod č.k. 9C/151/2003-294 bolo

zastavené konanie proti žalovanej 8/ vo výške 921,- Sk.

Medziúčastníkminebolosporné,ženazákladeichpracovnéhozaradenia podiel náhradypodľapomeru
ich dosiahnutých hrubých zárobkov v zmysle uvedeného § 180 ods. 1,2 predstavoval sumu, ktorú určil
v zmysle § 185 Zákonníka práce pôvodný žalobca (J. S. P. B. ) a to :

U žalovanej 1/ vo výške 18.110,- Sk (z ktorých žalovaná do dňa rozhodnutia nič neuhradila), u žalovanej

2/ vo výške 12.124,- Sk (z ktorých do dňa rozhodnutia súdu nič neuhradila), u žalovanej 3/ vo výške
2.402,- Sk (z ktorých do dňa podania žaloby zaplatila 100,- Sk a do dňa rozhodnutia súdu ďalšiu sumu,
a to vo výške 223,- Sk), u žalovanej 4 / vo výške 6.353,- Sk (z ktorých do dňa rozhodnutia súdu nič
neuhradila), u žalovanej 5/ vo výške 4.803,- Sk( z ktorých do dňa rozhodnutia súdu nič neuhradila), u
žalovanej 6/ sumu 4.664,- Sk (ktoré v priebehu konania zaplatila v plnom rozsahu), u žalovanej 7/ sumu

1.506,- Sk (z ktorých pred podaním žaloby zaplatila 200,- Sk a v priebehu konania 800,- Sk), u žalovanej
8/ sumu 4.033,- Sk (z ktorých pred podaním žaloby zaplatila 250,- Sk a v priebehu konania zaplatila
921,- Sk), žalovanej 9/ sumu 1.997,- Sk (z ktorých pred podaním žaloby zaplatila 1.200,- Sk), u žalovanej
10/ sumu 1.934,- Sk (z ktorých do dňa rozhodnutia zaplatila 100 Sk), u žalovanej 11/ predstavoval
podiel manka sumu 5.147,- Sk (z ktorých do dňa podania žaloby zaplatila 2.802,- Sk), u žalovaného

12/ sumu 2.812,- Sk (z ktorých zaplatil pred podaním žaloby sumu 1.406,- Sk), u žalovanej 13/ podiel
manka predstavoval sumu 1.593,- Sk (z ktorých pred podaním žaloby zaplatila 1.000,- Sk a v priebehu
konania vyrovnala celý svoj dlh), u žalovanej 14/ podiel predstavoval sumu 2.825,- Sk (z ktorých do dňa
rozhodnutia súdu zaplatila 600,- Sk), u žalovanej 15/ sumu 496,- Sk (z ktorých do dňa podania žaloby
nič nezaplatila).Z podielu, ktorý na jednotlivých žalovaných pripadal podľa uvedeného vyčíslenia pri zohľadnení
polovičnej zodpovednosti žalobcu ostala povinnosť nahradiť škodu žalovaným takto :

U žalovanej 1/ vo výške 9.055,- Sk (18.110,- Sk : 2 = 9.055,- Sk ), u žalovanej 2/ vo výške 6.062,- Sk

(12.124,- Sk : 2 = 6.062,- Sk), u žalovanej 3/ vo výške 1.007,- Sk (pretože žalovaná 3/ zo sumy 2.402 :
2, ktorá na ňu pripadala, zaplatila do dňa podania žaloby 100,- Sk a do dňa rozhodnutia súdu ďalšiu
sumu vo výške 223,- Sk), u žalovanej 4/ vo výške 3.176,- Sk (6.353,- Sk : 2) , u žalovanej 5/ vo výške
2.401,50 Sk (4.803,- Sk : 2 ), u žalovanej 8/ sumu 745,50 Sk (4.033,- Sk : 2 = 2.016,50 Sk, z ktorých pred
podaním žaloby zaplatila 250,- Sk a v priebehu konania zaplatila 100 + 921,- Sk) u žalovanej sumu 10/
sumu 867,- Sk (1.934,- Sk : 2 = 967,- Sk z ktorých do dňa rozhodnutia zaplatila 100,- Sk).U žalovanej

14/ podiel predstavoval sumu 812,50 Sk (2.825,-Sk : 2 = 1.412,50 Sk z ktorých do dňa rozhodnutia súdu
zaplatila 600,- Sk), u žalovanej 15/ sumu 248,- Sk (496,- Sk : 2 = 248,- Sk).

U žalovanej 6/ predstavoval podiel na ňu pripadajúci sumu 4.664,- Sk, ktorú v priebehu konania zaplatila
v plnom rozsahu a konanie voči nej bolo z tohto dôvodu právoplatne zastavené.

U žalovanej 7/ predstavoval podiel na ňu pripadajúci sumu 1.506,- Sk, avšak po zohľadnení skutočnosti,

že na vzniknutej škode sa podieľal v polovici aj žalobca, vznikla jej povinnosť nahradiť škodu do výšky
753,- Sk, ktoré žalovaná v priebehu konania zaplatila. Žalobcovi ku dňu rozhodnutia súdu teda nič
nedlhovala. Preto súd žalobu proti nej zamietol.

Žalovaná 9/ mala zaplatiť sumu 998,50 Sk (1.997,- Sk : 2 = 998,50 Sk, ktoré uhradila žalobkyni pred
podaním žaloby (dokonca vo vyššej sume). Žalobcovi ku dňu rozhodnutia súdu teda nič nedlhovala.

Preto súd žalobu proti nej zamietol.

U žalovanej 11/ predstavoval podiel manka sumu 5.147,- Sk a povinnosť nahradiť ho vo výške 2.573,50
Sk (5.147,- Sk : 2) z ktorých do dňa podania žaloby zaplatila 2.802,- Sk. Žalobcovi ku dňu rozhodnutia
súdu teda nič nedlhovala. Preto súd žalobu aj proti nej zamietol.

U žalovaného 12/ predstavoval podiel manka sumu 2.812,- Sk a povinnosť nahradiť ho vo výške 1.406,-

Sk (2.812,- Sk : 2) z ktorých do dňa podania žaloby zaplatil 1.406,- Sk. Žalobcovi ku dňu rozhodnutia
súdu teda nič nedlhoval. Preto súd žalobu proti nemu zamietol

Žalovaná 13/ v priebehu konania vyrovnala celý svoj dlh a konanie proti nej bolo v plnom rozsahu
právoplatne zastavené.

Žalované 1-3 uzavreli so žalobcom zmier, ktorý súd v zmysle § 99 ods. 1-3 O.s.p. schválil, pretože podľa

citovaného zákonného ustanovenia, ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym
zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje, neschváli ho, ak je
v rozpore s právnymi predpismi. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

V danej veci mal súd za preukázané, že uzavretie zmieru bolo v súlade s hmotným predpisom (predtým
citovanými ustanoveniami zákonníka práce) a povaha veci uzavretie takéhoto zmieru pripúšťala, preto

ho súd v plnom rozsahu schválil.O zastavení konania v dôsledku späťvzatia rozhodoval súd podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech iba čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozhodoval súd o trovách účastníkov predmetného
konania. Žiadnemu z nich nepriznal ich náhradu, a to vzhľadom k tomu, že úspech žalobcu bol len
čiastočný, rovnako úspech žalovaných bol tiež iba čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Proti schválenému zmieru nie je možné podať odvolanie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

- vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník
konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.