Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: BN-4C/182/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu M. A., s.r.o.,

M. C. XX,. IČO XXXXXXXX. právne zastúpeného JUDr. J. Š., advokátom so sídlom v T., Š. XXXX/X.
proti žalovanému O. V. D., právne zastúpenému JUDr. M. G., advokátkou so sídlom v B. N. B., A. H.
XX. o zaplatenie 120.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 120.000,- Sk s úrokom z omeškania 13 % ročne od
28.11.2003 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 31.442,- Sk, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. J. Š..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 120.000,- Sk s úrokom z

omeškania13%ročneod28.11.2003dozaplatenia.Uviedol,žežalovanýdňa18.04.2000vydalplatobný
výmer, ktorým okrem iného bol vyrubený žalobcovi lokalizačný poplatok za roky 1991 - 1992. Na základe
tohto výmeru a požiadania žalovaného vykonal súdny exekútor exekúciu, výdavky s touto exekúciou
predstavovali 116.620,- Sk odmenu exekútorovi, 2.880,- Sk trovy právneho zastúpenia v exekúcii, 500,-
Sk súdny poplatok. Keďže dodatočne vyšlo najavo, že žalovaný vydal platobný výmer na lokalizačný
poplatok v rozpore so zákonom, došlo na strane žalobcu k nedôvodnému zmenšeniu majetku v súvislosti
s realizovanou exekúciou na vymoženie lokalizačného poplatku v žalovanej sume.

Žalovaný považoval žalobcu za nedôvodnú v celom rozsahu. Poukazoval na to, že žalobca nepreukázal

zavinenie žalovaného, pretože síce platobný výmer bol vydaný v rozpore s právnymi predpismi, ale
žalobca nevyužil právo podať proti nemu riadny opravný prostriedok, ak by tak urobil, k realizácii
exekúcie by nedošlo a nevznikli by ani trovy exekúcie v žalovanej výške.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom dňa 16.03.2004, č.k. 4C 182/2003-30 a to tak, že žalobu
zamietol. Mal za to, že nárok žalobcu je treba posúdiť podľa ustanovení zákona č. 58/69 Zb., nakoľko ide
o osobitný typ zodpovednosti v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Ďalej ustálil, že žalobca
nesplnil k uplatneniu svojho nároku všetky podmienky určené v tomto zákone, žaloval subjekt, ktorý
nebol pasívne legitimovaný, vec nebola predbežne prerokovaná s príslušným ústredným orgánom.V dôsledku odvolania žalobcu sa vecou zaoberal Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením zo dňa
30.08.2005 č.k. 17Co 134/04-39 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu a vyslovil, že nárok žalobcu

nemožno posudzovať podľa ustanovení osobitného zákona, č. 58/69 Zb., pretože v tejto veci štát nie je
zodpovedným subjektom, ale zodpovedným subjektom je obec ako orgán samosprávy a nie ako štátny
orgán. Krajský súd teda vychádzal z iného právneho názoru ako prvostupňový, nárokom samotným sa
nezaoberal, prvostupňovému súdu v ďalšom konaní uložil o nároku konať.

Žalobca naďalej zotrval na žalobe, upravil ju len v tom smere, že žiadal zaplatiť úrok z omeškania vo

výške 13 % ročne od 28.11.2003 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovaný
prevzal žalobu. V zostávajúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania, zobral žalobca žalobu späť.
K právnej stránke veci žalobca doplnil, že sa domáha požalovaného plnenia z titulu náhrady škody
podľa § 420 Obč. zákonníka, nakoľko je každý povinný počínať si tak, aby sa škodám predchádzalo.
Opätovne poukazoval na to, že žalovaný vydal platobný výmer v rozpore so zákonom, dopustil sa teda
protiprávneho konania v príčinnej súvislosti s ktorým sa majetok žalobcu zmenšil o žalovanú sumu.

Žalovaný zotrval na svojom názore, že na vzniku škody sa žalobca podieľal tým, že nevyužil právo podať
opravný prostriedok proti spornému platobnému výmeru, keby tak urobil, k vzniku škody by nedošlo.
Za týchto okolností bol toho názoru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by mu bola uložená
povinnosť žalovanú sumu zaplatiť. Zároveň poukazoval na ustanovenie § 441 Obč. zákonníka. K výške
žalovanej sumy žalovaný žiadne výhrady nemal.

Z dokazovania v predchádzajúcom prvostupňovom konaní vyplýva, že žalovaný vydal dňa 18.04.2000
platobný výmer č. 9 - daň z nehnuteľností za rok 2000 a pohľadávky podľa ustanovenia § 18 ods. 7 s
použitím § 20 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, na základe ktorého vyrubil žalobcovi daň z
nehnuteľností za rok 2000 vo výške 200.234,- Sk a ostatné pohľadávky k 01.01.2000 vo výške 444.635,-
Sk a zároveň vyrubil lokalizačný poplatok za roky 1991 a 1992 vo výške 579.610,- Sk. Spolu činí

vyrubená čiastka platobným výmerom čiastku 1.224.479,- Sk. Platobný výmer nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 06.05.2000 s tým, že žalobca voči nemu odvolanie nepodal.

Na základe právoplatného platobného výmeru sa začalo na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou
exekučné konanie pod sp. zn. Er 155/01, kedy súd vydal poverenie na vymoženie čiastky 579.610,-
Sk dňa 27.04.2001 pre súdneho exekútora Ing. M. G.. Ako vyplýva z obsahu spisu tunajšieho súdu,

uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. Er 155/01-29 zo dňa 04.10.2001 boli námietky
povinného proti exekúcii zamietnuté s tým, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2001.
Exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie, ako vyplýva z
vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie od súdneho exekútora zo dňa 26.10.2001.

Ako bolo ďalej zistené zo spisu súdneho exekútora č. Ex 7/01, tento vydal 04.05.2001 upovedomenie o

začatí exekúcie, voči ktorému podal povinný, to znamená žalobca včas námietky, ktoré boli uznesením
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zamietnuté a následne opätovne dňa 19.10.2001 vydal súdny
exekútor exekučný príkaz na vymoženie sumy 579.610,- Sk titulom vykonateľného exekučného titulu,
a to platobného výmeru č. 9 vydaného dňa 18.04.2000, ďalej na vymoženie čiastky 2.880,- Sk, to
znamená trovy právneho zastupovania v exekučnom konaní, ďalej na sumu 500,- Sk poplatok za

udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a ďalej na vymoženie sumy 116.620,- Sk, čo predstavujú trovy
exekúcie.

Ako vyplýva z výpisu žalobcu z účtu vedeného vo V. Ú. B., tieto čiastky boli žalobcovi z účtu skutočne
strhnuté, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola.

Rozhodnutím D. R. S., pracovisko T., bol predmetný platobný výmer č. 9 z roku 2000 zo dňa 18.04.2000

zrušenýavecbolavrátenánaďalšiekonanie.Vodôvodnenírozhodnutiasakonštatuje,žesprávcadane,
to znamená v tomto prípade žalovaný, postupoval v rozpore so zákonom, kedy platobným výmerom č.9 zo dňa 18.04.2000 vyrubil lokalizačný poplatok za obdobie rokov 1991 a 1992, vrátane ich sankčného
navýšenia o 25 %, pričom tak urobil po uplynutí prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane určenej v §
12 ods. 1 zákona o MP, pretože poplatky nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od

konca kalendárneho roka, v ktorom sa obec dozvedela o skutočnosti, ktorá je predmetom poplatku.
Rozhodnutie o zrušení platobného výmeru nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.03.2002.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Prvým

predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu teda je existencia takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. Môže pritom ísť o protiprávne konanie alebo opomenutie toho, čo v súlade s
právom vykonané malo byť, pričom uskutočnený úkon možno považovať za protiprávny vtedy, ak v
súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych
predpisov alebo iných noriem.

V tomto prípade žalovaný vydal dňa 18.04.2000 platobný výmer č. 9, ktorým, ako bolo neskôr potvrdené
rozhodnutím D. R. S., v rozpore so zákonom vyrubil lokalizačný poplatok za obdobie rokov 1991 a 1992,
pretože tak urobil po uplynutí prekluzívnej lehoty na ich vyrubenie. Súd dospel k záveru, že žalovaný
konal protiprávne, čím splnil prvý predpoklad všeobecnej zodpovednosti za škodu.

Pretože na základe platobného výmeru žalovaného sa vykonala exekúcia, povereným súdnym

exekútorom Ing. M. G., sp. zn. Er 155/01, na základe ktorej bola vymožená pohľadávka žalovaného
v tej dobe existujúca a zároveň žalovaný musel zaplatiť 116.620,- Sk trovy exekúcie, 2.880,- Sk trovy
právneho zastupovania v exekučnom konaní a 500,- Sk súdny poplatok za udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi. Aj napriek tomu, že dodatočne bol exekučný titul rozhodnutím daňového riaditeľstva
zrušený, žalovaný sumu 120.000,- Sk, ktorá predstavuje náklady súvisiace s exekúciou žalobcovi

nevrátil,čímžalobcovivzniklaškodaaboltýmsplnenýdruhýpredpokladvznikuzodpovednostizaškodu.

Ďalšou zákonnou požiadavkou vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou, teda tieto musia byť vo vzťahu príčiny a následku. Ako je vyššie už
uvedené, príslušná exekúcia bola začatá na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so
zákonom a niet teda pochybností o tom, že nezákonný platobný výmer č. 9 má priamu príčinnú súvislosť

so vznikom škody, ktorou boli náklady súvisiace s exekúciou.

Pokiaľ ide o posledný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, zavinenie, bol rovnako naplnený
ako predchádzajúce. Občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa
predpokladá, žalovaný nepreukázal existenciu žiadnych okolností, z ktorých by bolo možné spoľahlivo
vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho

objektívne požadovať.

Súd teda dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu
boli splnené podmienky k tomu, aby žalovaný žalobcovi vzniknutú škodu v žalovanej výške 120.000,-
Sk zaplatil. Pokiaľ ide o výšku škody, k tejto súd osobitné dokazovanie nevykonal, žalovaný jej výšku
nespochybnil a nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobca žalovanú sumu žalovanému aj zaplatil.

Pokiaľ ide o námietky žalovaného, tie súd nepovažoval za relevantné do takej miery, aby rozhodol inak
než ako je vyššie uvedené. Z § 441 Obč. zák. vyplýva, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju
sám. Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí. Pre záver o zavinení poškodeného musia byť dané

všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, to znamená zavinený protiprávny úkon,ktorý môže spočívať v porušení § 415, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Súd bol ale toho
názoru, že skutočnosť, že žalovaný v čase, keď k tomu mal možnosť, nepodal opravný prostriedok proti
nezákonnému platobnému výmeru vydanému žalobcom, nemožno považovať za protiprávny úkon, a

to ani v zmysle porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 415 Obč. zák.. Použitie opravného prostriedku v
konkrétnom konaní nie je povinnosťou účastníka, ale jeho právom, a ak toto právo žalovaný nevyužil,
pravdepodobne v dobrej viere, že príslušné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, nedopustil
sa žiadneho protiprávneho konania. Takisto nemožno povedať, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
ak by žalovaný mal v tomto konaní zaplatiť škodu žalobcovi. Takzvané dobré mravy predstavujú súhrn

určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných, a len činnosť namierenú
proti nim možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Nebolo v rozpore s dobrými mravmi, ak
žalovaný nevyužil právo opravného prostriedku, hoci aj proti rozhodnutiu, ktoré nebolo zákonné.

Žalobca v priebehu konania upravil žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, keď v pôvodnej
žalobe žiadal úroky z omeškania odo dňa podania žaloby, teda od 16.10.2003, pričom upravenou
žalobou žiadal úroky z omeškania od 28.11.2003, teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovaný

prevzal kópiu žaloby, čo sa stalo 27.11.2003. Za toto obdobie žalobca zobral žalobu späť, preto súd
konanie v tejto časti o zaplatenie úrokov z omeškania zastavil, a to s použitím § 96 ods. 1 až 3 O.s.p..

Žalobca bol v tomto konaní úspešným účastníkom, súd mu preto v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal
náhradu trov konania, ktorú povinnosť uložil žalovanému ako účastníkovi, ktorý v konaní úspešný nebol.
Trovy konania spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 6.000,- Sk a v trovách právneho zastúpenia

celkom 25.442,- Sk, ktoré pozostávali z nasledovných položiek:

Podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z.

Rok 2003:

- 02.09. - prevzatie a príprava zastúpenia, § 16/1a, § 13 4.250,- Sk

- 13.10. - písomné podanie na súd - žaloba § 16/1c, § 13 4.250,- Sk

- 2 krát režijný paušál po 128,- Sk 256,- Sk

Rok 2004:

- 16.03. - konanie pred súdom , § 16/1d, § 13 4.250,- Sk

- 11.05. - písomné podanie na súd - odvolanie, § 16/1c, § 13 4.250,- Sk

- 2 krát režijný paušál po 136,- Sk 272,- Sk

- náhrada za stratu času cestou T. - B. N. B.

a späť dňa 16.03 z dôvodu pojednávania za 2 pol hodiny po 567,- Sk, § 20/1 1.134,- Sk

- náhrada cestovného dňa 16.03. T. - B. N. B. a späť

z dôvodu súdneho konania vozidlom VW Pasat T.-XXX. A., priemerná

spotreba 5,6 l nafty/100km, cena nafty 30,- Sk/l, základná náhrada 5,40,- Sk/km

+ náhrada za spotrebu poh. hmôt 0,056 l/km x 30,- Sk/l = 1,68 Sk/km, spolu

náhrada za 1 km = 7,08,- SK, ubehnuté 2 x 24 km = 48 km x 7,08,- Sk = 340,-

Sk, § 19/4 340,- Sk

Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.:Rok 2006:

- 15.08. - konanie pred súdom, § 14/1d, § 10/1 4.250,- Sk

- 1 krát režijný paušál po 164,- Sk, § 16/3 164,- Sk

- náhrada za stratu času cestou T. - T. a späť dňa 15.08. z dôvodu

pojednávania za 4 pol hodiny po 273,- Sk = 1.092,- Sk, § 17/1 1.092,- Sk

- náhrada cestovného dňa 15.08. T. - T. a späť z dôvodu

súdneho konania vozidlom VW Passat T.-XXX. A., priemerná spotreba

5,6 l nafty/100km, cena nafty 41,- Sk/l, základná náhrada 6,20 Sk/km +

náhrada za spotrebu poh. hmôt 0,056 l/km x 41,- Sk/l = 2,29 SK/km, spolu

náhrada za 1 km = 8,49,- Sk, ubehnuté 2 x 55 km = 110 km x 8,49 Sk = 934,-

Sk, § 16/4 934,- Sk

Celkom boli trovy konania 31.442,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.