Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-4C/629/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky M. H., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom N. M. N. V., Š. XXX/X proti odporcom 1) E. P., štátnej občianke
Slovenskej republiky, bytom N. M. N. V., Š. X 2) Ing. M. P., štátnemu občanovi Slovenskej republiky,
bytom N. M. N. V., H. XX, 3) Mgr. M. P., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom N. M. N. V., H.
XX,. 4) M. P., štátnemu občanovi Slovenskej republiky bytom N. M. N. V., H. XX, odporcovia 1, 3 a 4 v
konaní zastúpení odporcom 2) o odstránenie nepovolených budov takto

r o z h o d o l :

Návrh s a v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcom 1) až 4) s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcom povinnosť na vlastné náklady

odstrániť garáž za pozemku parc.č. 3622 a parc.č. 3621 v k.ú. N. M. N. V. a poľnohospodársku
budovu, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností vo výmere 4,4 m2 a tieto odstrániť od spoločnej
hraničnej čiary medzi pozemkami parc.č. 3623, parc.č. 3624 a pozemkami navrhovateľky parc.č. 3621
a 3622 do vzdialenosti 1 m. Toto odôvodnila ustanoveniami § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona
a § 126 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že predmetná garáž nie je samostatnou stavbou ale je
súčasťou rodinného domu odporcov, bola postavená bez stavebného povolenia a odporca 2) na ňu
dostal neoprávnene, v rozpore so zákonom, súpisné číslo a tak bola zapísaná do katastri nehnuteľností.
Táto garáž pritom zasahuje do jej pozemku, keď jej strešné panely sú z jednej strany uložené na jej

garážovom múre. Poľnohospodárska stavba - šopa, ktorú žiada odstrániť je pripojená k rodinnému
domu odporcov súp.č. 472/4, je postavená na hranici pozemkov, takže nie je od hranice pozemkov v
dostatočnejvzdialenosti,ktorúurčujestavebnýzákon,pričomniejeanizapísanávkatastrinehnuteľností
ani vyznačená v katastrálnej mape. Poukázala aj na to, že darovacia zmluva, ktorou odporcovia 1) a 2)
darovali dom a pozemky do podielového vlastníctva odporcov 3) a 4) je neplatná.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Uviedli, že na stavbu garáže na pozemku navrhovateľky mali pri jej
postavení súhlas navrhovateľky a v súčasnosti bolo súdom zriadené vecné bremeno, ktoré zaťažuje

pozemok navrhovateľky a spočíva v povinnosti vlastníka tohto pozemku strpieť stavbu garáže odporcov
na ňom.. Pokiaľ ide o šopu táto stojí na ich pozemku. Ide síce o stavbu bez stavebného povolenia ale aj
navrhovateľka vystavala prístavbu kúpeľne a verandy jej rodinného domu bez stavebného povolenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn.
NM-4C/126/1999 a nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:Z výpisu z listu vlastníctva č. 524 pre k.ú. N. M. N. V. vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou
pozemkov parc. č. 3620, 3621 a 3622 ako aj rodinného domu súp. č. 473 postaveného na pozemku
parc. č. 3620. Odporcovia 3) a 4) sú podľa výpisu z listu vlastníctva č. 181 pre k.ú. N. M. N. V., ktorý je

súčasťou spisu tunajšieho súdu sp. zn. NM-4C/126/1999 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností -
pozemkov parc. č. 3623/1, 3623/2, 3624/1 a 3624/2 ako aj rodinného domu súp. č. 472 postaveného na
pozemku parc. č. 3623/1. Na týchto nehnuteľnostiach spočíva podľa uvedeného listu vlastníctva vecné
bremeno ktoré zodpovedá právu doživotného užívania v prospech odporcov 1) a 2). Podľa výpisu z listu
vlastníctva č. 4266 pre k.ú. N. M. N. V. je odporca 2) výlučným vlastníkom garáže súp. č. 6050 postavenej

na pozemku odporcov 3) a 4) parc. č. 3623/2. Podľa kópie z katastrálnej mapy k.ú. N. M. N. V. pozemky
navrhovateľky a odporcov 3) a 4) spolu susedia. Z vytyčovacieho náčrtu č. obj. 22822178-789/95 zo dňa
07.09.1995 je zrejmé, že garáž odporcu 2) súp. č. 6050 stojí okrem pozemku odporcov parc.č. 3623/2
sčasti aj na pozemku navrhovateľky parc. č. 3621.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. NM-4C 126/99 bolo zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. NM-4C
126/99-340 zo dňa 14. októbra 2005 bolo okrem iného súdom zriadené časovo neobmedzené vecné

bremeno na pozemku navrhovateľky parc.č. 3621 v k.ú. N. M. N. V., ktoré spočíva v povinnosti vlastníka
tohto pozemku strpieť v prospech jej vlastníka stavbu garáže súp.č. 6050 postavenej na pozemku parc.
č. 3623/2 a čiastočne na pozemku parc.č. 3621 v k.ú. N. M. N. V. a vjazd do tejto garáže za jednorazovú
odmenu 4.400,- Sk. Tento rozsudok nadobudol v uvedenom výroku právoplatnosť dňa 02.10.2006.

Čo sa týka poľnohospodárskej stavby - šopy, ktorú navrhovateľka žiada odstrániť, z výsluchu odporcu

2), vytyčovacieho náčrtu č. obj. 22822178-789/95 zo dňa 07.09.1995 a z geometrického plánu M. F. č.
216/98 zo dňa 11.11.1998, ktorý je súčasťou spisu tunajšieho súdu sp. zn. NM-4C/126/1999 vyplynulo,
že táto stavba nemá vlastné súp.č., nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a je vo vlastníctve odporcov
3)a4),naktorýchpozemkuparc.č.3624/1/predtým3624/stojí.Podľazhodnýchvýpovedínavrhovateľky
a odporcu 2) je táto stavba postavená na hranici pozemkov navrhovateľky a odporcov 3) a 4), pričom

do pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky nezasahuje.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa§88ods.1písm.b)zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebný

zákon) stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods.
2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné
povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

V zmysle 39a ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom,
určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie
a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na výškové a polohové umiestnenie stavby
vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb.

Podľa§70ods.1a2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej

jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak.Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedeného ustanovenia § 126 Občianskeho
zákonníka dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

V prvom rade je potrebné uviesť, že aj keď navrhovateľka právne odôvodňovala svoj návrh na

odstránenie stavieb odporcov ustanovením § 88 Stavebného zákona, súd jej návrh posúdil podľa § 126
Občianskeho zákonníka ako žalobu vlastníka, ktorou sa tento domáha ochrany svojho vlastníckeho
práva (navrhovateľka právne zdôvodnila svoj návrh aj týmto ustanovením Občianskeho zákonníka).
Odstránenie stavby podľa uvedeného ustanovenia Stavebného zákona patrí do právomoci stavebného
úradu a teda nie je v kompetencii súdu rozhodnúť o odstránení stavby podľa citovaného ustanovenia

§ 88 Stavebného zákona. Napriek uvedenému súd toto konanie pre nedostatok právomoci nezastavil,
pretožeprávnoukvalifikáciouskutkovéhostavuúčastníkminiejeviazanýazobsahunávrhuazvyjadrení
navrhovateľky vyplynulo, že táto sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva.

V konaní bolo preukázané, že odporca 2) je vlastník garáže súp.č. 6050, ktorá sčasti stojí aj na
pozemku navrhovateľky parc. č. 3621. Uvedeným spôsobom tak stavba garáže zasahuje do vlastníctva
navrhovateľky, avšak bolo zistené, že na tento zásah je tu právny dôvod a to vecné bremeno zriadené

rozsudkom tunajšieho súdu č.k. NM-4C/126/1999-340 zo dňa 14. októbra 2005. Toto vecné bremeno
spočíva na pozemku parc.č. 3621 a spočíva v povinnosti vlastníka tohto pozemku (v súčasnosti
navrhovateľky) strpieť stavbu garáže súp.č. 6050. K obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľky teda
došlo zo zákonného dôvodu, v zmysle súdom zriadeného vecného bremena, a tak sa navrhovateľka
nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetnému pozemku parc. č. 3620 tým

spôsobom, že žiada odstránenie garáže súp. č. 6050.

Pokiaľ ide o poľnohospodársku budovu - šopy vo vlastníctve odporcov 3) a 4), ktorú navrhovateľka
rovnako žiadala odstrániť, tu z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že táto stavba sa nachádza
na pozemku odporcov 3) a 4) a do vlastníctva navrhovateľky nijakým spôsobom nezasahuje. Keďže
nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľky nemôže sa táto domáhať ochrany svojho

vlastníckeho právo podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Takúto ochranu neodôvodňuje ani skutočnosť,
že stavba sa nachádza na hranici pozemkov a teda nemá dostatočný odstup od susediaceho pozemku.
Tu súd len pre úplnosť uvádza, že odstup stavby od susediaceho pozemku nie je v Stavebnom zákone
určený a takýto odstup možno určiť len v prípadnom rozhodnutí o umiestnení stavby podľa citovaného
§ 39a Stavebného zákona. Prípadné nedodržanie takto stanoveného odstupu nemôže byť dôvodom na

nariadenie odstránenie stavby podľa § 126 Občianskeho zákonníka ale môže mať pre stavebníka, resp.
vlastníka stavby len sankčné dôsledky v oblasti stavebného konania.

Záverom možno ešte uviesť, že tvrdenia navrhovateľky ohľadne neplatnosti darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi odporcami, či ohľadne toho, že garáž súp. č. 6050 nie je samostatnou stavbou
ale súčasťou rodinného domu neboli podľa súdu pre rozhodnutie v tejto veci podstatné. Okrem toho

súd v zmysle citovaného § 70 katastrálneho zákona vychádza z toho, že údaje zapísané v katastri
nehnuteľností sú hodnoverné /teda aj zápis vlastníckeho práva niektorého z odporcov, či zápis garáže
súp.č. 6050 ako samostatnej stavby/, kým nie je preukázaný opak. Uvedené tvrdenia navrhovateľky v
konanípreukázanéneboliasúdpretoprirozhodovanívychádzalokreminéhoajzoskutočnostízistených
z predložených výpisov z listov vlastníctva odporcov aj keď ich navrhovateľka spochybňovala.

Súd nevykonal ďalšie dôkazy, konkrétne množstvo listín predkladaných oboma stranami, ktoré sa
týkali súdnych a správnych konaní vedených s účastníkmi, pretože na zistenie skutkového stavu bolo
vykonané dostatočné dokazovanie.

Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

V predmetnej právnej veci boli odporcovia 1) až 4) v konaní plne úspešní, keď súd návrh navrhovateľky

v celom rozsahu zamietol a preto majú podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. O
náhrade trov konania však rozhoduje súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. na návrh účastníkov. Odporcoviasi náhradu trov konania neuplatnili a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že táto sa odporcom
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).