Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 9C/504/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne J. N., štátnej občianky

SR, podnikateľky, bytom M. - L. XX,. zastúpenej v konaní JUDr. D. B., advokátkou so sídlom v T., P. XX.
proti žalovanému M. K., štátnemu občanovi SR, automechanikovi, bytom M. - L. XXX,. zastúpenému v
konaní JUDr. M. C., advokátkou so sídlom v N. M. N. V., P. XX. o žalobe na vypratanie nehnuteľnosti a
o protižalobe na určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť - pozemok nachádzajúci sa v obci M. - L., ktorý je
zapísaný v LV č. 128 k.ú. M. ako parc. č. 365 orná pôda o výmere 767 m2, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Protinávrh na určenie, že žalobkyňa n i e j e výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

obci M. - L. ako parc. č. 365 orná pôda o výmere 767 m2 a o zrušenie LV č. 128 s a z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť trovy konania žalobkyne, JUDr. D. B., advokátke, vo výške 13.719,-
Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2004 pod č.k. 19Co 113/04 - 71 bol zrušený
rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 27.1.2004 pod č.k. 9C/504/2002-52 z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu vo veci žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a nesprávneho posúdenia pokiaľ ide o
protižalobu, ktorou žalovaný žiadal určiť, že žalobkyňa nie je vlastníčkou označenej nehnuteľnosti.
Keďže odvolací súd neuviedol aké dôkazy je potrebné vo veci vykonať, vyzval súd prvého stupňa

účastníkov na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania. Ani jeden z účastníkov nenavrhol
vykonanie nových dôkazov, okrem dopytu na Správu katastra T. ohľadne právneho titulu nadobudnutia
vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Preto súd opätovne oboznámil výpisy z pozemnoknižných vložiek
č. 97, 109, list vlastníctva č. 128 kat. územia M., identifikáciu parciel č. 771-365-74 a urobil dopyt na
Správu katastra T..

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 132 Os.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou
zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je
zásadne vecou účastníkov. Dokazujú sa iba tie skutočnosti, ktoré ostávajú medzi účastníkmi sporné.
Platítedazásada,žekaždýzúčastníkov(nielenžalobca)preukazujetieskutočnosti,zktorýchvyvodzuje
pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým
následkom v podobe neúspechu v konaní.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba mať za to, že každý z účastníkov tohto konania (teda
žalobkyňa aj žalovaný) nesú dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdení, ktorými odôvodňujú svoje návrhy .

Žalobkyňa sa domáhala vydania veci a žiadala poskytnutie súdnej ochrany podľa § 126 Občianskeho
zákonníka, mala preto v zmysle uvedeného povinnosť preukázať, že je vlastníkom veci, ktorej vydanie
žiada. Žalobkyňa svoje vlastníctvo preukazovala listom vlastníctva č. 128 kat. územia M., kde je

zapísaná ako vlastníčka parcely č. 365 - orná pôda o výmere 767 m2. Právnym titulom nadobudnutia
tohto vlastníctva podľa uvedeného listu vlastníctva bola kúpna zmluva uzavretá dňa 19.12.2000 medzi
žalobkyňou a jej právnym predchodcom D., V. D. T. (za ktoré konal pri uzatváraní zmluvy správca
konkurznej podstaty). Vklad tejto zmluvy bol povolený pod. sp. zn. V 270/01. D. T. V. nadobudla
vlastníctvo k tejto parcele od A. N., a to kúpnou zmluvou zo dňa 5.3.1974. Touto zmluvou A. N. v celosti

odpredala pozemnoknižné nehnuteľnosti parcelného čísla 147/3 a 147/2 kat. územia M., a to D. V. T..

Žalovaný spochybnil toto vlastníctvo s poukazom na skutočnosť, že A. N. nebola výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností parc. č. 147/3, ktorá je súčasťou novovytvorene parcely č. 365 kat. územia M., a preto
nemohla právnemu predchodcovi žalobkyne- D. V. T. predať nehnuteľnosť, ktorá jej nepatrila. Na
podporu svojich tvrdení nepredložil nový dôkaz, iba opätovne pozemnoknižný výpis tejto parcely.

Podľa identifikácie parciel č. 711-365-74 S. geodézie T. (ktorú nikto nespochybnil ani v predchádzajúcom
konaní) bola parcela č. 365 kat. územia M. vytvorená nielen z pozemnoknižnej parcely č. 147/3, ale aj
z pozemnoknižnej parcely č. 147/2 kat. územia M.. Parcela č. 147/2 bola zapísaná v pozemnoknižnej
vložke č. 97 kat. územia M. a z výpisu tejto vložky vyplýva, že spoluvlastníkmi uvedenej parcely boli O.
N. v 1-ici a jeho manželka A. N. v 1-ici, ktorá odpredávala predmetnú nehnuteľnosť D. V. T..

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba
ako vlastník neoprávnene, bez právneho dôvodu zasahuje do jeho vlastníctva, prípadne mu vlastníctvo
odmieta vydať. Aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby patrí vlastníkovi. Podľa ustálenej súdnej

praxeniejerozhodujúce,čiideovýlučnéhovlastníka,bezpodielovéhoalebopodielovéhospoluvlastníka.
Aj spoluvlastník sa totiž môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho
spoluvlastníka.Z predtým uvedenej identifikácie parciel jednoznačne vyplynulo, že parcela č. 365 kat. územia M. bola
vytvorená z dvoch pozemnoknižných parciel, a to parc. č.147/3 a parc. č. 147/2, ktorej spoluvlastníčkou,
(ak nie výlučnou vlastníčkou) bola A. N., právna predchodkyňa D. V. T.. Uvedená skutočnosť vyplýva i

z vyjadrenia Správy katastra T., ktorá potvrdila, že tieto pozemnoknižné parcely boli premietnuté do C-
KN parcely č. 365 kat. územia M.. V tomto konaní nemal preto súd dôvod zisťovať, či

A. N. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.1974 bola výlučnou vlastníčkou oboch
pozemnoknižných parciel, ktoré odpredávala D. V. T., nakoľko na aktívnu legitimáciu žaloby o vypratanie
bolo postačujúce, že bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáhala. A túto

skutočnosť mal súd naozaj za preukázanú z identifikácie parciel, pretože práve z tejto vyplynulo, že
parcela č. 365 kat. územia M. bola vytvorená aj z tej parcely, ktorá A. N. prinajmenšom spoluvlastnícky
patrila. Identifikácia nie je síce právnym titulom nadobudnutia vlastníctva, ale dôkazom toho, že nová
(v tom čase EN parcela) bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely zapísanej v pozemkovej knihe, kde
zápis mal konštitutívne účinky. Zápis vlastníctva do pozemkovej knihy na parcelu č. 147/2 žalovaný ničím
nespochybnil a podľa tohto zápisu v pozemkovej knihe patrila uvedená parcela spoluvlastnícky A. N.,

právnej predchodkyni D. V. T., ktorej nehnuteľnosť odpredala.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola aktívne legitimovaná k
podaniu žaloby o vypratanie parcely č. 365 kat. územia M., ktorá je predmetom tohto sporu.

Žalobanavydanievecipredpokladátiež,žeináosobaneoprávnene,t.j.bezprávnehodôvodu,zadržiava
vec patriacu vlastníkovi a odmieta ju vydať. Takáto osoba je v konaní pasívne legitimovaná. Z toho

dôvodu súd opätovne zisťoval na akom základe žalovaný spornú nehnuteľnosť užíva. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že nie je jej vlastníkom, ani spoluvlastníkom, nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú
zmluvu, ktorá by ho na užívanie oprávňovala. Z pohľadu dôkazného bremena mal žalovaný povinnosť
preukázať dôvodnosť takéhoto svojho konania. Žalovaný však nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by
súd mohol vyvodiť, že má aprobovaný dôvod nehnuteľnosť zadržiavať a nevydať ju žalobkyni. V tomto

smere teda dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesol, a preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Pokiaľ ide o proti žalobu žalovaného na určenie, že žalobkyňa nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti,
súd opätovne túto žalobu zamietol pre nedostatok právneho záujmu na takomto určovacom petite.
Vychádzal z ho, že v danom prípade neboli splnené podmienky § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko aktívnu
legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti je potrebné vždy riešiť ako otázku

predbežnú. Nie je právny dôvod určovať v predmetnom konaní výrokom súdneho rozhodnutia, či
žalobkyňa je alebo nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Žalovaný nebol účastníkom ani jednej
zo zmlúv o prevode vlastníctva, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že spornú nehnuteľnosť užíva
oprávnene, a preto určenie, že žalobkyňa nie je vlastníčkou iba na základe jeho návrhu by bolo v
rozpore s ustanovením § 3 Obč. zákonníka podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných. Na negatívnom vymedzení vlastníctva v nadväznosti na žalobu týkajúcu sa plnenia nemôže byť
preto právny záujem.

O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalobkyni
súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu, nakoľko ňou vyčíslené trovy považoval za účelne

vynaložené v súvislosti s uplatňovaním jej práva. Trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh
v sume 1.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia v sume 12.719,- Sk za 9 úkonov ( príprava, prevzatie,
návrh, 6x účasť na pojednávaní, vyjadrenie k odvolaniu, 9-krát režijný paušál + 19% DPH)

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.