Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 27, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/44/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa B.

Z., bytom T., Š. XXXX/X,. zast. JUDr. M. Č., advokátom so sídlom T., N. X proti odporcovi MUDr. M. Č.,
bytom K. XXX,. zast. prom. práv. J. K., advokátkou so sídlom S., H. XXX. o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu 111.066,- Sk, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa po konečnej úprave žalobného petitu domáhal podaným návrhom vynesenia rozsudku,
ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že navrhovateľ ako funkcionár
a člen klubov I. T., o. z., teraz K. K. E. T., o. z. so sídlom XXX. XX. T., H. X,. IČO XXXXXXXX. a K. K.

T., o. z., so sídlom XXX. XX. T., H. XX,. IČO XXXXXXXX,. bol osobne zodpovedný za údajné porušenie
stanov S. F. K. o zákaze dvojitého členstva týmito občianskymi združeniami, tvrdenia, že navrhovateľ
a uvedené občianske združenia boli pred 08.10.2002 okrem registrácie v S. Z. K. registrované i v S. F.
K. A. B. U. čo spôsobilo dočasné pozastavenie členstva S. Z. K. vo W. K. F. so sídlom v M.. Zároveň
navrhovateľ od odporcu žiadal, aby sa mu ospravedlnil v tomto znení: "Ospravedlňujem sa za svoje
tvrdenia, ktorými som pána B. Z., bytom T., Š. XXXX/X,. S. R. v roku 2002 označil za osobu zodpovednú
za údajné porušeie stanov S. F. K. o zákaze dvojitého členstva klubmi I. T., o. z. a K. K. T., o. z., v ktorých

pán B. Z. bol v roku 2002 členom a voleným funkcionárom a ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu
členstva S. Z. K. vo W. K. F. so sídlom v M.. Tieto moje tvrdenia boli nepravdivé a svoje tvrdenia, ktorým
som sa dotkol občianskej cti pána B. Z. úprimne ľutujem.", a aby list uvedeného znenia zaslal nielen
navrhovateľovi, ale i S. Z. K. a W. K. F.. Nakoniec navrhovateľ od odporcu taktiež žiadal nemajetkovú
ujmu vo výške 300.000,- Sk. K zdôvodneniu svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že na mimoriadnom
zasadnutí výkonného výboru S. Z. K. zo dňa 05.10.2002 bol nepravdivo zo strany odporcu označený za
osobu s dvojitým členstvom, t. j. za osobu s členstvom nielen v S. Z. K., ale i v S. F. K. A. B. U., čo bolo v

zmysle stanov S. F. K. neprípustné. Odporca toto nepravdivé tvrdenie o dvojitom členstve navrhovateľa
vo svojej správe adresoval taktiež i prezidentovi S. F. K.. Uvedenými nepravdivými tvrdeniami odporca
závažným spôsobom ohrozil dôstojnosť, česť a vážnosť navrhovateľa, navrhovateľ bol v dôsledku
týchto nepravdivých tvrdení vystavený zo strany K. obce početným narážkam, invektívam, nepríjemným
situáciám, ktorým musel čeliť ako i nekonečnému vysvetľovaniu a obhajovaniu sa. Zásahom do jeho
osobnostibolospôsobenétaktiežto,že vrozhodnomobdobínemoholkandidovaťdovýkonnéhovýboru,nemohol vykonávať funkciu rozhodcu ani sa zúčastňovať K. S. a mal veľké problémy pri zakladaní
športových tried v T.. Preto mu nezostáva iné, ako sa týmto žalobným návrhom domáhať súdnej ochrany.

Odporca sa v konaní bránil tvrdením, že vo veci nie je pasívne legitimovaný, nakoľko vyhlásenia o

dvojitom členstve navrhovateľa, resp. jeho klubov učinil ako funkcionár, t. j. ako vtedajší prezident S. Z.
K. a ako člen direktoriátu S. F. K.. Okrem iného ako funkcionár mal povinnosť zisťovať a odstraňovať
nedostatky v S. Z. K.. Takýmto nedostatkom je v každom prípade i existencia dvojitého členstva; priamo
v stanovách W. K. F., a to menovite v čl. 7.7.3.10 a 7.7.3.11 sa dvojité členstvo zakazuje a porušenie
tohto článku má za následok suspendáciu celého zväzu. Pokiaľ sa teda navrhovateľ cíti poškodený, mal

žalovať S. Z. K. a nie jeho. Navyše odporca spochybnil, že by priamo navrhovateľa označil za osobu s
dvojitým členstvom; na mimoriadnom zasadnutí výkonného výboru zo dňa 05.10.2002 totiž poukazoval
len na kluby navrhovateľa, ktoré majú dvojité členstvo. V zápisnici ani v predloženej správe pre výkonný
výbor meno navrhovateľa nefiguruje. Konkrétne meno navrhovateľa sa objavilo len v správe, ktorú zaslal
odporca prezidentovi S. F. K., táto správa bola podaná iba pre interné potreby predsedu federácie a
nebola určená na zverejnenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu ako účastníkov konania,
výsluchom svedkov Ing. D. L., P. B. a L. R. ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné a súd vzal za preukázané, že stanovy W. K. F. zakazujú dvojité členstvo
a sankciou za porušenie tejto povinnosti je suspendácia toho, kto nerešpektuje tento zákaz. Medzi

účastníkmi taktiež nebolo sporné, že navrhovateľ nemal a ani nemá dvojité členstvo.

Z výpovedí svedkov Ing. D. L., P. B. a L. R. ako i zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia výkonného
výboru zo dňa 05.10.2002 v T. spísanej generálnym sekretárom S. Z. K. a prepisu nahrávky z tohto
zasadnutia mal súd preukázané, že odporca označil nielen kluby navrhovateľa ale i priamo navrhovateľa
za osobu s dvojitým členstvom. Uvedené nakoniec vyplýva taktiež i zo zápisnice, ktorú si z tohto

zasadnutia súčasne vyhotovil i odporca. I v tejto je priamo konštatované že odporca predložil výkonnému
výboru nielen zoznam klubov ale i osôb s dvojitým členstvom, a ako ďalej vyplýva z predloženého
zoznamu, na tomto je práve farebne zvýraznené okrem iných osôb a klubov i meno navrhovateľa.
VýpoveďousvedkovIng.D.L.,P.B.aL.R.malsúdpreukázané,žeozáverochmimoriadnehozasadnutia
výkonného výboru S. Z. K. zo dňa 05.10.2002, a to vrátané obvinení navrhovateľa zo strany odporcu

sa obratom dozvedela široká K. obec cca 300 ľudí, trénerov a súťažiacich, nakoľko v tom istom čase
a v tej istej športovej hale sa konala súťaž S. P. M. V. K. a všetci po ukončení zasadnutia výkonného
výboru čakali na tieto závery. Z výpovede menovaných svedkov, a to menovite z výsluchu Ing. D.
L. súd zistil, že v K. O. je neprípustné, aby mal niekto dvojité členstvo, takýmito K. sa všeobecne
pohŕda. Najnegatívnejší postoj k navrhovateľovi po jeho obvinení mala sekcia z východu, títo mali

výhrady ešte aj v roku 2004 pri jeho voľbe do výkonného výboru. Na adresu navrhovateľa boli vznášané
pochybnosti, invektívy a bol osočovaný. Ďalším priamym dôsledkom jeho obvinenia bolo i to, že pri
zakladaní športových tried v T. mal v prvých rokov po obvinení problémy. Výpoveďou svedka P. B. bolo
potvrdené, že navrhovateľ v dôsledku obvinenia nemohol v roku 2002 kandidovať do výkonného výboru,
a nemohol sa ani zúčastňovať medzinárodných súťaží. Taktiež v dôsledku pochybností o dvojitom

členstve nemohol v tomto období navrhovateľ účinkovať ako rozhodca. Taktiež svedok L. R. vo svojej
výpovedi potvrdil, že v dôsledku obvinenia navrhovateľ nekandidoval v roku 2002 do výkonného výboru,
ako i to, že okrem iný negatív, obvinenie navrhovateľa spôsobilo to, že zástupcovia klubov, rodičia a
mnoho ďalších telefonovali na zväz, kritizovali a žiadali vysvetlenie ohľadne dvojitého členstva.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúcezadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a vyslovil, že žalobný návrh je
čiastočne dôvodný. Pri úvahách súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého predpokladom
úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu
a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených citovaným

ustanovením zákona. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, ktorého
obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom
uloženej sankcie znášať. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie
následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva, chránené § 11
Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je zásadne každé
nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka.

Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo
či išlo len o nedbalé prijímanie poznatkov a jeho rozširovanie. Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť
alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka sa posudzuje vo vzťahu k prostrediu,
v ktorom k zásahu došlo, vo vzťahu k subjektu a objektu zásahu, vo vzťahu k obsahu, pokiaľ spočíval
v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. Nie je bez

významu, či zásah bol vykonaný za takých okolnosti, za ktorých nehrozilo zverejnenie, čím by teda
žiadnym spôsobom nemohla byť znížená vážnosť osoby medzi ostatnými.

V prejednávanej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že odporca o navrhovateľovi
vyslovil nepravdivé tvrdenia o jeho dvojitom členstve. Taktiež je bez akýchkoľvek pochybností, že
obvinenie z dvojitého členstva je závažným tvrdením. Nielen široká obec K. považuje takého označenie

za dehonestujúce, ale priamo zo stanov W. K. F. jednoznačne vyplýva, že dvojité členstvo je zakázané,
a to dokonca pod sankciou suspendácie. Taktiež súd nemá najmenšej pochybnosti o tom, že pokiaľ
k obvineniu navrhovateľa došlo na mimoriadnom zasadnutí výkonného výboru, a to ešte zo strany
prezidenta S. Z. K., došlo k nemu za takých okolností, za ktorých zákonite hrozilo zverejnenie tohto
obvinenia medzi širokú obec K., k čomu v konečnom dôsledku i došlo. Keďže sú v prejednávanej veci

naplnené všetky skutkové znaky neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, nezostávalo
súdu iné ako ustáliť, že nárok navrhovateľa je čo do základu opodstatnený.

Obrana odporcu, ktorá spočíva v tvrdeniach, že navrhovateľa odporca neoznačil priamo za osobu s
dvojitým členstvom, bola bezpečne vyvrátená nielen svedeckými výpoveďami, ale i listinnými dôkazmi
predloženými i samotným odporcom. Taktiež sa súd nestotožnil s námietkami odporcu o nedostatku

pasívnej legitimácie v spore. Jeho obvinenie o dvojitom členstve navrhovateľa po zvážení všetkých
okolností prípadu vykazuje znaky výroku, ktorým odporca vyjadril svoj osobný názor, osobné
podozrenie, resp. obvinenie a nemožno ho považovať teda za obvinenie, ktoré by robil S. Z. K.. Je preto
za toto obvinenie zodpovedný sám odporca a nemožno jeho zodpovednosť prenášať na iný subjekt.
Pokiaľjesprávnyzáver,žeideoosobnývýrokodporcuanieovýrokS.Z.K.,nemôžeobstáťaniposledná

námietka odporcu, že si v rámci svojej funkcie a náplne konal len svoju povinnosť.

Súd z rozsiahlych žalobných petitov priznal navrhovateľovi len nemajetkovú ujmu a aj to len v časti.

Vo vzťahu k prvému žalobnému petitu je potrebné si uvedomiť, že nevyhnutnou podmienkou pre
úspešné domáhanie sa zdržania sa neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníkaje,abyneoprávnenýzásahtrval,prípadneabyexistovalobezprostredné

nebezpečenstvo jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti. Nakoľko po vykonanom dokazovaní
bolo preukázané a i sám navrhovateľ doznal, že neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv bol
už ukončený, netrvá a ani v budúcnosti nehrozí jeho uskutočnenie či opakovanie, právny prostriedok
tohto druhu v prejednávanej veci nebol namieste. Druhému petitu, ktorým sa navrhovateľ domáhal
ospravedlnenia súd nemohol vyhovieť z dôvodu, že v konaní bolo preukázané len to, že odporca obvinil

navrhovateľa z dvojitého členstva, nebolo preukázané, že by odporca obvinil navrhovateľa z dočasnéhopozastavenia členstva S. Z. K. vo W. K. F.. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáhal ospravedlnenia za
výroky, ktorých vyslovenie zo strany odporcu v konaní nebolo preukázané, nezostávalo súdu iné ako
žalobný návrh i v tejto časti zamietnuť.

Pri úvahách, či v danom prípade boli splnené podmienky pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch
v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd vychádzal okrem iného i z rozsiahlej judikatúry
NS SR ( napr. 1Cdo 89/97, 4Cdo 69/99) a ustálil, že navrhovateľovi prináleží nemajetková ujma vo
výške 111.066,- Sk. Súd je toho názoru, že okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa, a rozsah ním vyvolanej ujmy na jednotlivých osobnostných právach navrhovateľa

opodstatňujú záver, že konaním odporcu bola nielen v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľa,
ale tiež dotknutá jeho vážnosť v K. obci. Navrhovateľ má preto jednoznačne právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko morálne zadosťučinenie bez ďalšieho by sa javilo v konkrétnom
prípade nepostačujúce.

Čo sa týka závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy ako jedného z dvoch základných hľadísk
pre určenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, po vykonanom dokazovaní bolo v danom

prípade nesporne preukázané, že navrhovateľ utrpel závažnú nemajetkovú ujmu, keď jeho spoločenské
postavenie v rámci K. obce bolo v podstatnej miere znížené, čo sa napríklad prejavilo v nemožnosti
kandidovať do výkonného výboru, v nemožnosti zúčastniť sa športových súťaží či už ako rozhodca alebo
účastník, v problémoch pri zakladaní športových tried a v neposlednom rade v množstve invektív, urážok
a nepríjemných situácií, ktorým musel navrhovateľ čeliť.

Spomedzi okolností, za ktorých došlo k zásahu ( ako druhým zákonným hľadiskom pri určení
primeraného zadosťučinenia v peniazoch ), prihliadol súd predovšetkým na to, že pravde sa priečiace
obvinenie prednesené na mimoriadnom zasadnutí výkonného výboru a následne rozšírené medzi
širokú obec K. zasiahli do mimoriadne citlivej oblasti života K. - K. bezúhonnosti, cti a vážnosti v
spoločnosti K.. Navrhovateľ bol totiž v rozpore so skutočnosťou označený za osobu s dvojitým

členstvom, čo je všeobecne v obci K. považované za dehonestujúce, neprípustné a nemorálne a
ako také je K. odcudzované. Súd vzal zreteľ taktiež na skutočnosť, že navrhovateľ kandidoval do
výkonného výboru, obvinenie ho teda znevážilo v bezprostrednom kolektíve osôb, s ktorými sa denne
stýkal. Za veľmi závažnú okolnosť súd považoval, že k obvineniu došlo na mimoriadnom zasadnutí
výkonného výboru, a to zo strany prezidenta S. Z. K., v dôsledku čoho bol zásah negatívneho pôsobenia

obvinenia znásobený. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 111.066,- Sk je v súlade so zákonnými hľadiskami vyššie
popísanými. Pre úplnosť súd dodáva, že i keď výška peňažného odškodnenia priznávaného súdmi S.
R. sa v porovnaní so súdmi európskych súdov javí nízka, je to odôvodnené nerovnosťou hospodárskej
úrovne v jednotlivých štátoch. Súd teda musel zohľadniť aj ekonomiku štátu a celkovú životnú úroveň

na S.. Preto súd v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch v čiastke
prevyšujúcej 6 násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva v S. R.,
zamietol; takto požadovaná nemajetková ujma totiž je dostatočná i na zabezpečenie prevencie, zníženie
aeliminovanietýchto nežiadúcichspoločenskýchjavovakojenepravdivéobviňovanieabudestimulovať
k obozretnejšiemu postupu a tým k zvýšeniu kvality života jedincov i celej spoločnosti, a to najmä v

súčasných podmienkach voľného trhu, odstránenia cenzúry a nastolenia plnej slobody prejavu, kedy
jediným účinným vyvažovacím a zmierňovacím právnym prostriedkom proti nežiadúcim zásahom do
osobnostných práv zostáva práve žaloba na ochranu osobnosti, vrátane návrhu na nemajetkovú ujmu
v peniazoch.

Nakoľko v konaní nemožno hovoriť o úspechu na žiadnej strane zo sporných strán, súd v zmysle § 142

ods. 2 O. s. p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.