Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/102/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa I. Š.,
bytom T., J. X proti odporcovi S. R. - K. Ú. v T., so sídlom T., H. X o zaplatenie 20.354,- Sk s prísl., takto
r o z h o d o l :
Návrh sa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa v súlade s ustanovením § 13 v spojení s § 19 a § 20 reštitučného zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách podaným návrhom domáhal od S. R. čiastky 20.354,- Sk spolu s
10% úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 16.04.1955 do zaplatenia. Uviedol, že túto finančnú
náhradu žiada za majetok svojho nebohého otca, ktorý mu bol v celosti, t. j. hnuteľné i nehnuteľné veci
odňatý na základe odsudzujúcich trestných rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. 1530/55 v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu v Prahe č. 1To 86/55, ktorými mu bol uložený trest prepadnutia celého
majetku a ktoré boli zrušené v rámci súdnej rehabilitácie podľa zákona č. 119/1990 Zb.. Nakoľko mu
už v rámci reštitúcie ako dedičovi bola vrátená nehnuteľnosť, v tomto konaní žiada vrátiť ešte zvyšok, t. j.
náramkové hodinky zn. OMEGA ( 12.000,- Sk ), zlatú obrúčku ( 3.375,- Sk ), koženú náprsnú peňaženku
( 420,- Sk ), kufríkový písací stroj zn. ERIKA, výr. č. 1026308 ( 4.500,- Sk ) a hotovosť ( 59,- Kčs ), resp.
finančnú náhradu za tieto hnuteľné veci úhrnom vo výške 20.354,- Sk, čo predstavuje žalovanú čiastku.
Odporca, hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil,
preto súd za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Pokiaľ odporca
vo svojom vyjadrení namieta, že K. Ú. nie je v spore pasívne legitimovaný, ide o námietku, ktorá je
absolútne irelevantná. V prejednávanej veci totiž od počiatku bol ako odporca označený S. R., z ničoho
nevyplýva, že by došlo na strane odporcu k zmene alebo zámene účastníka. V tejto súvislosti je potrebné
si uvedomiť, že v konaní, v ktorom je účastníkom štát sa v jeho označení za pomlčkou uvádza štátny
orgán, ktorý za štát v tom - ktorom konaní vystupuje. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že chybné označenie
orgánu, ktorý má za štát konať nie je ani vadou podania, ani nedostatkom podmienky konania; občiansky
súdny poriadok totiž v § 21 ods. 2 O. s. p. kogentne ustanovuje, kto vystupuje v konaní za štát, a je teda
povinnosťou súdu, aby tento zákonný príkaz - i bez súčinnosti s účastníkmi konania - naplnil. V praxi to
znamená, že súd ex offo koná s tým ústredným orgánom, ktorý je príslušný za štát vystupovať, a to bez
ohľadu na to, či ho navrhovateľ správne označil.
Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 87/91 Zb. v prípade, že celý majetok občana, ktorého súčasťou nebola
nehnuteľnosť, prevzal štát na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo alebo bude zrušené podľazákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb., prípadne na základe
rozhodnutia, ktoré sa zrušuje podľa tohto zákona, prislúcha oprávnenej osobe náhrada vo výške 60 000
Kčs, ktorá sa vyplatí spôsobom uvedeným v odseku 5.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie cit. ust. zákona a ustálil, že návrh nie je dôvodný. Aplikačná
súdna prax v obdobných prípadoch jednoznačne zaujala stanovisko, podľa ktorého finančná náhrada
neprináleží za jednotlivú štátom prevzatú hnuteľnú vec, pretože ustanovenie § 13 ods. 2 cit. zákona
upravuje možnosť finančnej náhrady za celý majetok občana, ktorého súčasťou nebola nehnuteľnosť
a § 13 ods. 1 cit. zákona sa týka len finančných náhrad za nehnuteľnosti. Ako ďalej vyplýva, § 13 cit.
reštitučného zákona sa týka a použije sa nielen na oblasť občianskoprávnych vzťahov, ale i na tretiu
časť citovaného zákona t. j. oblasť trestnoprávnych vzťahov, a teda i na nároky vyplývajúce z výroku o
treste prepadnutia majetku zrušeného v konaní podľa zák. č. 119/1990 o súdnej rehabilitácii, čo priamo
vyplýva z § 20 ods. 2 cit. zákona, v ktorom ustanovení je priamo upravené právo oprávnenej osoby
žiadať o poskytnutie náhrady podľa § 13 cit. zák., a ktorý teda priamo odkazuje na § 13 cit. zákona.
Z uvedeného vyplýva, že i keď podmienky finančnej náhrady sú upravené len v druhej časti zákona,
vzťahujú sa i na tretiu časť zákona.
Nakoľko, ako vyplýva i zo samotného tvrdenia navrhovateľa, na základe trestu prepadnutia majetku bol
nebohému otcovi navrhovateľa odňatý nielen hnuteľný, ale i nehnuteľný majetok, t. j. súčasťou majetku,
ktorý prevzal štát bola i nehnuteľnosť, nie sú v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky v zmysle
§ 13 ods. 2 cit. zákona na poskytnutie finančne náhrady za odňaté hnuteľné veci, a teda žalobný návrh
súd vyhodnotil ako nedôvodný.
Pre úplnosť súd dodáva, že i keď dôvodnosť uplatneného nároku je podmienená i ďalšími
skutočnosťami,tietosúdvzáujmehospodárnostikonanianeskúmal,čojeodôvodnenétým,žezpohľadu
výsledku konania v danej veci by spôsob vyriešenia ostatných zákonných podmienok nemohlo pre
navrhovateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ totiž, ako je to i v tomto prípade, záver
o nedôvodnosti uplatneného nároku možno
založiť na viacerých na sebe nezávislých dôvodoch, potom už len nesplnenie jedného z týchto
zákonných dôvodov spôsobí nedôvodnosť uplatneného nároku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
obstoja dôvody ostatné.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. plne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov koania. Nakoľko si
však odporca trovy konania neuplatnil, neboli mu súdom priznané.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.