Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2009

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 13C/160/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci

navrhovateľa v 1. rade M. W., A. XXX,. B., navrhovateľa v 2. rade E. L., T. XX, B., obaja zastúpení
advokátom J.. O. N., R. D. XX,. B., proti odporcovi D.. I.. T. Š., C., K. X,. B., zastúpený advokátom J.. P.
P., S. X,. B. o majetkoprávne vysporiadanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd prikazuje vlastníctvo odporcu D. I.. T. Š., bytom K. X,. B. k stavbe garáž súp. č. XXXX,. zapísanej na
LV č. 3825, ktorá je postavená na parc. č. 17365/16, zapísanom na LV č. 4134, nachádzajúcej sa v kat.
úz. R. do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v 1. rade M. W., bytom A. XXX,. B. a navrhovateľky
v 2. rade E. L., bytom T. XX,. B., každému v podiele 1 k celku.

Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť odporcovi sumu 2.389,96 € do 5 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Plnením jedného z navrhovateľov zaniká v rozsahu jeho plnenia táto
povinnosť druhému navrhovateľovi.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 10.1.1994 sa navrhovatelia domáhali, aby súd
rozhodol o povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľom cenu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.
R., parc. č. 17365/16 každému v 1/3- ine a že uvedená nehnuteľnosť prechádza do vlastníctva odporcu,
pričom katastrálny úrad ju zapíše na LV s vyznačením nového vlastníka. Svoj návrh odôvodnili tým,
že na základe rozhodnutia štátneho notárstva Bratislava III č. D 721/86-28 zo dňa 26.03.1987 sa stali

vlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. B. R., p.č. 17365/16 zapísanej na LV 2403, každý v 1/3- ine. Ďalej
uviedli, že na uvedenej nehnuteľnosti realizoval odporca bez

-2- 13C 160/99

súhlasu vlastníkov výstavbu garáže. Listom zo dňa 11.12.1992 navrhli odporcovi majetkovo- právne
vysporiadanie, avšak odporca ani po urgencii z ich strany vecne nereagoval a nesnažil sa o zmierlivé
doriešeniecelejzáležitosti.Dňa18.03.1994navrhovateliarozšírilisvojnávrhoalternatívnypetitažiadali,
aby súd prikázal vlastníctvo k stavbe do vlastníctva navrhovateľov a s tým, že navrhovatelia sú povinní
odporcovi cenu garáže vyplatiť tak, ako bude určená súdom. Návrhom zo dňa 29.06.2007 upresnili petit

tak, že žiadali, aby súd prikázal vlastníctvo odporcu k stavbe garáž súp. č. XXXX, zapísanej na LV č.
3825, ktorá je postavená na parc. č. 17365/16, zapísanom na LV č. 4134, nachádzajúcej sa v kat. úz. R.
do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade každému v podiele 1 k
celku a že navrhovatelia sú povinní vyplatiť odporcovi cenu stavby - garáže, každý v 1. Súd pripustil tútozmenu návrhu uznesením č. k. 13C 160/99-266 zo dňa 08.10.2007 pripustil, v tomto uznesení zároveň
rozhodol aj o zastavení konania v časti o návrhu navrhovateľky v 2. rade.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že výstavbu garáže uskutočnil na základe stavebného

povolenia zo dňa 25.06.1969. Dňa 22.10.1971 bolo vydané rozhodnutie o súpisnom čísle garáže.
Na základe návrhu na majetkovo-právne vysporiadenie uvedeného pozemku začali konať s Mestskou
časťou B.- R., ktorá s nimi uzatvorila nájomnú zmluvu v zmysle § 663 a nasl. OZ na obdobie od
01.05.1991 do 01.05.2001. Uviedol, že je s manželkou ochotný odkúpiť predmetnú parcelu, ale s
určením ceny pred vykonávanými prácami. Odporca namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa v spore,

podľa jeho tvrdenia navrhovatelia nemohli nadobudnúť na základe rozhodnutia Štátneho notárstva
Bratislava III v dedičskom konaní č. D 721/86-28 zo dňa 26.03.1987, navrhovateľ o tom nepredložil
jediný dôkaz o existencii titulu jeho vlastníckeho práva. Uviedol, že predmetný pozemok parc. č.
17371/3, utvorený z parc. č. 17371 bol vyvlastnený pre výstavbu sídliska K.. Odporca rovnako namietol
nedostatok pasívnej legitimácie, podľa neho predmetný pozemok nikdy nebol vo vlastníctve odporcu,
ale vo vlastníctve štátu a následne vo vlastníctve obce, s ktorou má odporca uzatvorenú nájomnú

zmluvu. Taktiež odporca namietol nedostatok vecnej príslušnosti súdu z dôvodu, že predmetom konania
pred súdom nie je skúmanie protizákonnosti postupu, resp. rozhodnutí orgánov štátu, toto konanie
prislúcha pred súdom o reštitúciách. List vlastníctva, v ktorom nie je uvedený iný titul ako dedičské
rozhodnutie z roku 1987, nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov žiadal
návrh navrhovateľov zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní po výsluchu účastníkov konania, ako aj po oboznámení sa s listinnými
dôkazmi a to Rozhodnutím odboru výstavby Obvodného národného výboru B. R. zo dňa 25.6.1969
o povolení stavby garáže, Rozhodnutím odboru výstavby Obvodného národného výboru B. R. zo
dňa 16.11.1976, ktorým bolo pridelené súp. č. XXXX/X, Rozhodnutím odboru výstavby Obvodného
národného výboru B. R. zo dňa 22.10.1971 o povolení stavby na uvedenie do trvalého užívania,

NájomnouzmluvouuzatvorenoumedziMestskoučasťouB.R.aodporcomzodňa04.02.1994,Návrhom
dohody na majetkovo - právne vysporiadanie zo dňa 11.12.1992, 24.10.1993 a 6.1.1993, Identifikáciou
parciel č. 17365/16, Darovacou zmluvou zo dňa 23.04.1996, Listom vlastníctva č. 2403 a 3825,
Rozhodnutím štátneho notárstva č. k D 721/86-28 zo dňa 26.03.1987, Zmluvou o ponechaní pozemku
do dočasného užívania z 20.06.1969, Znaleckým posudkom č. 172/2006 zo dňa 14.09.2006, ako aj s

ostatným spisovým materiálom a po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj ich vzájomnej
súvislosti po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo, ustálil nasledovný skutkový a právny
záver.

-3- 13C 160/99

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 3825 vlastníkom stavby - garáže súp. č. XXXX, zapísanej na LV č.

3825, postavenej na pozemku parc. č. 17365/16, nachádzajúcej sa v k.ú. R. je odporca. Výpisom z listu
vlastníctvač.4134,k-ú.R.,súdzistil,ženavrhovateliasúvlastníkmipozemkuparc.č.17365/16,k.ú.R.a
tonazákladerozhodnutiaŠtátnehonotárstvaBratislavaIIIč.D721/86-28zodňa26.3.1987ponebohom
J. W., zomr. dňa XX.XX.XXXX.. Súd túto verejnú listinu považoval za pravdivú a pravú, jej autentickosť
v konaní odporcom tak, ako to namietal nebola vyvrátená, a preto súd skutočnosti, ktoré sú tam

uvedené považoval za pravdivé. Právny predchodca navrhovateľov nadobudol predmetnú nehnuteľnosť
na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie v Bratislave zo dňa 4.2.1948 č. k. VII-444-1948. Ďalej
súd zistil, že pozemok parc. č. 17365/1, kat. úz. B. R., na ktorom je garáž postavená, bol ponechaný
na základe Zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie uzatvorenej medzi Československým
štátom, zastúpeným odborom výstavby ONV- B. R. a užívateľom odporcom I.. Š. T. do dočasného

užívania za dohodnutú úhradu 2,- Kčs za m2. Táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Na základe
rozhodnutia odboru výstavby Obvodného národného výboru B. R. zo dňa 26.06.1969 bola povolená
odporcovi I.. T. Š. stavba garáže na pozemku parc. č 1668/3, ktorej rozhodnutím odboru výstavby
Obvodného národného výboru B. R. zo dňa 16.11.1976 bolo pridelené súp. č. XXXX/X.

V prvom rade súd zisťoval, aký režim sa bude vzťahovať na uvedenú garáž, či ide o stavbu oprávnenú

alebo neoprávnenú. Pri neoprávnených stavbách podliehajúcim režimu Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. je treba odlíšiť právnu úpravu vzniku stavby ako neoprávnenej od právnej úpravy, podľa
ktorej prebieha jej vyporiadanie. Zatiaľ čo existenciu neoprávnenej stavby je treba posúdiť podľa právnej
úpravy, aká tu bola v čase vzniku stavby, spôsob vyporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom

pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, prebieha podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania
súdu.

(rozsudok NS ČR zo dňa 17.4.2001, sp. zn. 22 Cdo 2392/99)

Podľa § 221 OZ platného v čase zriadenia stavby, ak zriadi na pozemku stavbu občan, ktorý nie je
oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať k inému účelu, rozhodne o vlastníctve
k stavbe súd.

Podľa § 221 OZ existovali dva prípady neoprávnených stavieb a to:

1. Ak si na pozemku (bez ohľadu na to, o aký pozemok išlo) postavil stavbu občan, ktorý nebol oprávnený
pozemok užívať; mohlo ísť o prípady postavenia stavby na cudzom pozemku omylom (napr. stavebník
sa domnieval, že stavia na vlastnom pozemku alebo pozemku, ktorý užíva), alebo úmyselne porušujúc
právo niekoho iného ( právo štátu alebo súkromného vlastníka pozemku a pod.)

2. Ak bol síce občan oprávnený pozemok užívať, avšak na iný účel než výstavbu. Napr. občan získal
právo užívania k záhrade, a postavil si v nej rodinný domček a pod.

Neoprávnená stavba je spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom
konaní vydané povolenie podľa príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení jeho neskorších zmien a doplnkov (ďalej len stavebný zákon). V

danom prípade však treba uviesť, že na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie, v zmysle
príslušných ustanovení stavebného zákona. Avšak prípisom Mestskej časti B. R. zo dňa 09.03.2007
bolo zistené, že nájomná zmluva uzatvorená medzi Mestskou časťou B. R. a odporcom k časti parcely
č. 17365/16,

-4- 13C 160/99

k.ú. R. o prenechaní parcely na dočasné užívanie, bola uzatvorená v dobrej viere, že uvedený pozemok
je v správe Mestskej časti /právneho nástupcu pôvodne domnelého vlastníka Československého
štátu/. Výpismi z listu vlastníctva bolo preukázané, že Československý štát nikdy nebol vlastníkom
uvedenej parcely, a preto nebol nikdy oprávnený predmetný pozemok užívať. Štát sa nikdy žiadnym
spôsobom nedomáhal svojho vlastníckeho práva na základe vyvlastňovacieho konania. Cudzím

pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke
alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na
takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Za neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej
úpravy treba považovať stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo
stavbu tam zriadiť. Z toho vyplýva, že navrhovatelia preukázali aktívnu a pasívnu legitimáciu v spore.

Odporca nepreukázal tvrdené skutočnosti, že navrhovatelia nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.
Nepreukázal skutočnosť, že na základe vyvlastňovacieho konania k pôvodnému pozemku parc. č.
17371, ktoré bolo právoplatne ukončené, sa vlastníkom uvedeného pozemku stal štát. Štát sa nikdy
žiadnym spôsobom nedomáhal svojho vlastníckeho práva na základe vyvlastňovacieho konania.
Vlastníctvo navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti nebolo žiadnym spôsobom spochybnené v takej

miere, aby súd nebol viazaný aktuálnym právnym stavom v Katastri nehnuteľností t.j. na LV. Naopak,
navrhovatelia preukázali výpisom z listu vlastníctva č. 4134, že sú vlastníkmi pozemku a to na základe
rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava III č. D 721/86-28 zo dňa 26.03.1987 po nebohom J. W.,
zomr. dňa XX.XX.XXXX.. Miestna časť B. - R. oznámila tunajšiemu súdu listom zo dňa 09.03.2007, že
vo veci nájomnej zmluvy, ktorou uzatvorila nájomný vzťah o dočasnom užívaní časti pozemku, parc. č.

17365/16, k.ú. R. s vlastníkom garáže /odporcom/ uzatvorila túto v dobrej viere, že uvedený pozemok je
v správe Mestskej časti R.. V okamihu, keď bola zistená skutočnosť, že vlastníkom pozemku je p. M. W.,
v nájomnom vzťahu nepokračovala t.j. dňom 01.05.2001. Z toho dôvodu, súd stavbu - garáž, považoval
za stavbu neoprávnenú, nakoľko odporca v čase, keď bola stavba postavená, nemal na to platný právnytitul, nebol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia oprávnený predmetný pozemok užívať. Spôsob
vyporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, prebieha
podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania súdu.

Stavba je definovaná v § 119 ods. 2 OZ, a preto neoprávnenou stavbou môže byť len stavba, ktorá
zodpovedá tomuto zákonnému vymedzeniu, t.j. že musí ísť o stavbu spojenú so zemou pevným
základom. Ak stavba nespĺňa toto kritérium, nemožno uvažovať o aplikácii § 135c. V danom prípade bolo
preukázané vyjadreniami účastníkov konania, že stavba- garáž je spojená so zemou pevným základom.

Podľa§135cods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),akniektozriadistavbunacudzompozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na

náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135 c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva

k stavbe.

-5- 13C 160/99

Problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku teda upravujú ustanovenia § 135c OZ, pokiaľ
však súd dospel k záveru, že navrhovateľom navrhnuté vysporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť
vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom, vyplývajúcim práve z ustanovení § 135c OZ.

Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Všetky
tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu
legitimáciu. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a
vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať na súde; súd na návrh môže
rozhodnúť tak, že :

a) nariadi odstrániť stavbu na jeho pozemku na náklady odporcu neoprávneného stavebníka.

b)prikážestavbudojehovlastníctva,akodstráneniestavbybyneboloúčelnéanisozreteľomnahodnotu
a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba.

c) inak usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, ak neprichádza do úvahy
odstránenie stavby, ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku.

Súd pri rozhodovaní o vysporiadaní vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom postupoval podľa poradia,
ako ustanovuje zákon. Použitie prvého prípadu cit. ustanovenia by prichádzalo do úvahy v prípade, ak
by súd zistil zavinenie hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie
povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj
nepovolená.Predpokladomnatakýtozáverjeto,žeodstráneniestavbyjeúčelné;účelnosťtrebavtýchto

súvislostiachposudzovaťsozreteľomnazáujmyvlastníkapozemkuamožnosťvyužiťpozemokpreneho
ekonomicky výhodnejšie. V danom spore bola táto možnosť posúdená ako neprijateľná. Súd posúdil
stavbu ako neoprávnenú ale nie nepovolenú, vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že odporca staval garáž vdobrej viere. Súd sa priklonil k druhému prípadu spôsobu vysporiadania vzťahov medzi navrhovateľmi a
odporcom a to z dôvodu, že odstránenie stavby by nebolo účelné, vlastníci pozemku výslovne súhlasili
s tým, aby sa stavba prikázala do ich vlastníctva. Aj napriek dobromyseľnosti odporcu ohľadne otázky

vlastníckeho práva k pozemku štátu sa súd priklonil k tomuto vysporiadaniu aj z dôvodu, že zo Z m
l u v y o prenechaní pozemku na dočasné užívanie zo dňa 20.06.1969, ktorú s odporcom uzavrel
Československý štát v zastúpení odboru výstavby ObNV B. R. vyplýva, že tento pozemok bol odporcovi
daný do dočasného užívania na neurčitú dobu. Pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom,
v tomto prípade domnelým vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody

oprávnený užívať len dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby (príp. po inom spôsobe zániku práva)
právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho
práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby. Mestská časť R. uzavrela s
odporcom dňa 14.02.1994 Nájomnú zmluvu, podľa ktorej prenecháva odporcovi ako nájomcovi na
dočasné užívanie časť pozemku parc. č. 17365/16 na obdobie od 01.05.1991 do 01.05.2001 s tým, že
nájom sa končí uplynutím doby na ktorú sa dojednal,

-6- 13C 160/99

ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Pokiaľ stavebník umiestni stavbu na základe nájomného práva
k pozemku, ktoré môže byť stranami vypovedané, ide o zvláštny prípad dočasného užívania pozemku;
ak zanikne nájomné právo, zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu.
Právo dočasného užívania nehnuteľností /pozemku/ je občianskoprávnym vzťahom, ktorý bol založený

skorším právnym predpisom, avšak ktorý už neskoršom právnom predpise nie je osobitne upravený.
Preto sa bude v zmysle § 853 ods. 1 OZ spravovať tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú právne vzťahy obsahom a účelom im najbližšie, ktorými sú nájomné vzťahy vzniknuté na
základe nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. OZ. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o aplikácii
druhého prípadu citovaného ustanovenia a prikázal garáž do vlastníctva vlastníkom pozemku a zároveň

o povinnosti navrhovateľov vyplatiť cenu garáže, pri cene ktorej vychádzal zo znaleckého posudku č.
172/2006, vyhotoveného v tomto konaní súdnym znalcom I.. M. I..

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia

na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / §205 ods. 1 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.