Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 19, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/44/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa V. F., bytom

B., J. XX,. občanovi Slovenskej republiky, zast. JUDr. D. M., advokátom so sídlom v B., R. X proti
odporcom 1/M. F., bytom N. D., S. XX/XX, občanovi Slovenskej republiky, 2/J. M., bytom D. N. V., C. I.,
občanovi Slovenskej republiky, obaja zast. JUDr. I. S., P.., advokátom so sídlom v Z., D. X o neúčinnosť
darovacej zmluvy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 950,72Eur k
rukám ich právneho zástupcu JUDr. I. S., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.11.2007 č.k. 12C/44/2003-156 bola voči navrhovateľovi

určená právna neúčinnosť darovacej zmluvy zo dňa 17.7.2000, zavkladovaná na S. K. T. pod č. vkladu
V 1401/00-114/2000 a odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Na základe odvolania odporcu bol tento rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 1.7.2008 č.k. 17Co/27/2008-175 a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací
súd v odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd opomenul zisťovať pasívne legitimovaný subjekt, teda
či odporca 1/ je tou osobou, ktorá má pasívnu legitimáciu v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka
a či sa J. M. skutočne stal vlastníkom

predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o pôžičke so zabezpečovacím prevodom práva, alebo či
nedošlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva na odporcu 1/.

Následne navrhovateľ rozšíril svoj návrh o odporcu 2/J. M. a tunajší súd pripustil jeho vstup do konania
svojim uznesením zo dňa 5.12.2008 č.k. 12C/44/2003-212.

Navrhovateľ žiadal, aby súd určil darovaciu zmluvu zo dňa 17.07.2000 uzavretú medzi darcom Ing. J.
F. - otcom odporcu, a obdarovaným M. F. - odporcom, ktorej predmetom bol rodinný dom súp. č. 41
na parc. č. 234 a pozemky parc. č. 234 a 235 v kat. úz. T. za právne neúčinnú voči navrhovateľovi.
Uviedol, že otcom odporcu 1/ - Ing. J. F. boli bratia a po smrti ich matky H. F., bol otec odporcu
1/ povinný mu vyplatiť ako ustupujúcemu dedičovi zákonný podiel 137.213,- Sk do 1 roka, t. j. do
30.05.2001.Dlžník-otecodporcu1/muničnezaplatil.Dlžníkmalzrušenébezpodielovéspoluvlastníctvo

manželov z dôvodu podnikania a okrem uvedených nehnuteľností nič nevlastnil. Podľa dedičskéhoosvedčenia bol dlžník zároveň povinný vyplatiť otcovi K. F. sumu 269.426,- Sk z titulu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov do 30.05.2001. Navrhovateľ zistil, že dlžník previedol jediný
majetok, z ktorého bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku darovacou zmluvou na syna M. F. - odporcu

1/, a tým ho úmyselne ukrátil. Podľa navrhovateľa odporca 1/ musel poznať úmysel svojho otca, s ktorým
žil v spoločnej domácnosti, pretože o dlžobe vedeli členovia domácnosti. Navrhovateľ žiadal aj náhradu
trov konania.

Odporca 1/ žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že nevedel o dlhu svojho otca vo výške 137.213,- Sk
voči navrhovateľovi, pretože sa so svojim otcom nerozprával pre jeho alkoholizmus. V roku 2000 býval

u otca svojej manželky, s ktorou sa oženil v decembri 2000. Potom začal bývať u rodičov manželky.
Ani jeho matka mu nespomínala otcov dlh. Mama naliehala na otca, aby predmetnú nehnuteľnosť
previedol na neho. V čase darovacej zmluvy sa ženil a nehnuteľnosti mu otec daroval preto, aby mal kde
bývať. Odporca 1/ si už nepamätal, ako mu to mama zdôvodnila. S manželkou chcel podnikať v oblasti
chovu koní, na čo potreboval peniaze, preto si od spolužiaka J. M. požičal 400.000,- Sk a predmetnú
nehnuteľnosti sa stali predmetom zmluvy o zabezpečení tohto záväzku. Odporca 1/ dlh nevrátil a veriteľ

J. M. sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Sestra odporcu 1/ A. F. v roku 2000 nebývala doma,
ale v prenajatej garsónke. Odporca 1/ ďalej tvrdil, že v súčasnosti neexistuje vymáhateľná pohľadávka
navrhovateľa voči otcovi odporcovi 1/ z dôvodu, že navrhovateľ tomu po započítaní dlhu 137.213,- Sk
dlhuje sumu 84.787,- Sk. Odporca 1/ zároveň namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa
17.07.2000 podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle. Odporca 1/ žiadal aj náhradu trov

konania.

Odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že on nebol účastníkom darovacej zmluvy, teda nie je
pasívnelegitimovaný.Stálesacítilbyťvlastníkomnehnuteľností,ktorébolipredmetomdarovacejzmluvy
zo dňa 17.7.2000. Žiadal aj náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne Ing. E. F., oboznámením darovacej zmluvy,

zmlúv o pôžičkách, dedičských rozhodnutí, listu vlastníctva, súdnych rozhodnutí a zistil tento skutkový
stav veci:

Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 10.11.1993 otec odporcu 1/ požičal navrhovateľovi sumu 1.500,-
DM a podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.1996 sumu 300.000,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu
Trenčín zo dňa 02.10.1998, č. k. 4C 767/98-19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.1998, bolo

zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov rodičov odporcu 1/ - Ing. E. F. a Ing. J. F. a následne
dňa 23.11.1998 uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa tejto
dohody 2-izbový byt manželov zostal matke odporcu 1/ a hnuteľný majetok zostal otcovi odporcu 1/.

Svedkyňa Ing. E. F. uviedla, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov mali zrušené z dôvodu, že
jej manžel - otec odporcu 1/ bol živnostníkom a niektoré jeho aktivity sa jej nepáčili. Keď v júni 2000

zomrel jej svokor K. F. v dome zostal bývať odporca 1/, aby dom nebol zdevastovaný. Odporca 1/ od 17.
rokov pomáhal svojmu otcovi pri stavebných prácach a pokračoval v tom i po ukončení priemyslovky.
Celá rodina sa dohodli, že odporca 1/ zostane bývať v tomto dome. Odporcova sestra sa necítila byť
ukrivdená, pretože jej darovali ich 2-izbový byt.

Dňa 15.05.2000 bolo prejednané dedičstvo po matke navrhovateľa a starej matke odporcu 1/ H. F. a

vydané osvedčenie o dedičstve súdnym komisárom JUDr. A. K. v T. sp. zn. 1D 123/00, Dnot 39/00, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňa30.05.2000.Podľatohtoosvedčeniaodedičstvepredmetnénehnuteľnosti,
a to dom súp. č. 41, parc. č. 234 a 235 v kat. úz. T., zapísané na LV č. 338 v celosti zdedil otec odporcu 1/
s tým, že bol zaviazaný vyplatiť navrhovateľovi jeho zákonný podiel vo výške 137.213,-Sk a pozostalému
manželovi poručiteľky K. F. sumu 269.426,-Sk z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov do 1 roka od právoplatnosti tohto osvedčenia.Podľa vyjadrenia účastníkov a svedkyne otec odporcu 1/ nevyplatil navrhovateľovi do roka sumu
137.213,- Sk. Odporca 1/ predložil Potvrdenie zo dňa 03.06.2000 o tom, že otec navrhovateľa K. F.
odpustil svojmu druhému synovi Ing. J. F. - otcovi odporcu 1/ jeho dlh vo výške 269.000,- Sk podľa

osvedčenia o dedičstva zo dňa 15.05.2000. Odporca 1/ namietal jeho pravosť.

K. F. zomrel dňa 20.06.2000 a podľa osvedčenia o dedičstve súdnej komisárky JUDr. V. R. zo dňa
21.11.2000 sp. zn. 3D 665/00, Dnot 221/00 dedičstvo v hodnote 10.000,-Sk prevzal otec odporcu s
povinnosťou vyplatiť navrhovateľovi ako ustupujúcemu dedičovi jeho zákonný podiel 5.000,- Sk.

Svedkyňa Ing. E. F. potvrdila, že po smrti svokra K. F. sa navrhovateľ nepohodol s otcom odporcu 1/,
čo sa ho dotklo. Krátko na to otec odporcu 1/ ochorel a 3 roky bojoval s rakovinou. Jej manžel reálne

nedostal sumu 421.565,- Sk od navrhovateľa podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2000, ale chcel
urovnať vzťahy s bratom - navrhovateľom. Motívom zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.200 bolo vyplatenie
navrhovateľa z rodičovského domu z trhovej ceny a nie podľa vyhláškovej. Cena podľa znaleckého
posudku z dedičského konania sa násobila 2,5 - krát.

Z predložených listín súd zistil, že dňa 17.07.2000 bol uzavreté dve zmluvy, a to predmetná darovacia

zmluva medzi t. č. nebohý otcom odporcu 1/ a odporcom 1/ a zároveň zmluva o pôžičke, podľa ktorej
navrhovateľ požičal otcovi odporcu 1/ sumu 421.565,- Sk a

zároveň bol dohodnutý zánik platnosti a účinnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.1996 a zo dňa
10.11.1993.

Navrhovateľ nakoniec priznal, že otcovi odporcu 1/ v skutočnosti nepožičal sumu 421.656,- Sk, ale

išlo o určenie výšky jeho zákonného dedičského podielu z trhovej ceny nehnuteľnosti po odpočítaní
navrhovateľových dlžôb. Navrhovateľ potvrdil, že mu išlo hlavne o to, aby on nebol otcovi odporcu 1/
niečo dlžný podľa zmlúv o pôžičke z roku 1996 a 1993, o čom vedela aj svedkyňa Ing. E. F..

Keďže otec odporcu 1/ zomrel dňa 16.04.2007, nemôže súdu vysvetliť, prečo po uzavretí zmluvy
o pôžičke zo dňa 17.07.2000, ktorou sa zároveň zrušili zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.1996 a

10.11.1993, zaslal navrhovateľovi 3 listy zo dňa 15.08.2003, 31.08.2003 a 20.09.2003, ktorými
odstúpil od zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.1996 a žiadal uhradiť zvyšok pôžičky 222.000,- Sk so
zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania a zároveň si započítal svoj dlh z dedičstva vo výške 137.213,-
Sk a podľa neho zostal dlh navrhovateľa voči nemu (otcovi odporcovi 1/) vo výške 84.787,- Sk.

Podľavyjadreniaodporcu1/asvedkyne-jehomatkysaodporca1/muselženiťvdecembri2000,pretože

očakávali narodenie dieťaťa, a narodilo sa 16.04.2001.

Podľalistuvlastníctvač.338prekat.úz.T.,vedenéhonaS.K.T.odporca2/jestáleikudňurozhodovania
súdom vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predtým predmetom darovacej zmluvy zo dňa 17.7.2000.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 17.07.2000 veriteľ sa môže domáhať, aby
súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 4, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Podľa § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka 366 m2 a odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom

čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.Podľa § 42a ods. 3 cit. Obč. zák. právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči osobe, v ktorej
prospech sa právny úkon urobil alebo ktorej vznikol z odporovateľného úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42a ods. 4 cit. Obč. zák. právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu

neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu,
kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Z vyjadrení navrhovateľa a svedkyne Ing. E. F. mal súd preukázané, že zmluva o pôžičke zo dňa

17.07.2000 bola simulovaným právnym úkonom, teda nebol urobený vážne, s úmyslom navrhovateľa
skutočne požičať otcovi odporcu 1/ sumu 421.565,- Sk. Skutočným úmyslom oboch účastníkov tejto
zmluvy bolo zmeniť dedičské rozhodnutie po matke H. F. ohľadne výšky hodnoty dedičstva, čo však
právne predpisy nepripúšťajú. To znamená, že tento zastrený právny úkon nemá náležitosti iného
právnehoúkonuvzmysle§41aObčianskehozákonníkaasúdnaňnemoholprihliadať.Zmluvaopôžičke

zo dňa 17.07.2000 je podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
Absolútna neplatnosť pôsobí zo zákona, súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti a pôsobí od
samotného počiatku.

V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2000 zostali platnými zmluvy o pôžičke
zo dňa 16.02.1996 a 10.11.1993 ako aj odstúpenie otca odporcu 1/ od zmluvy o pôžičke zo dňa

16.02.1996. Navrhovateľ potvrdil, že prevzal od otca odporcu 1/ všetky 3 listy, na základe ktorých došlo
k platnému odstúpeniu otca odporcu 1/ od zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.1996 podľa § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Na základe platného odstúpenia od zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.1996 došlo k jej zrušeniu a podľa §
457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Teda navrhovateľ je povinný vrátiť otcovi odporcu 1/, resp. do dedičstva po ňom sumu 300.000,- Sk,
a otec odporcu 1/ resp. jeho dedičia by mali vrátiť navrhovateľovi sumy od neho prijaté, a to podľa
vyčíslenia zo dňa 30.09.2003 vo výške 78.000,- Sk. Okrem toho otec odporcu 1/ resp. jeho dedičia
by mali nárok i na dohodnutú zmluvnú pokutu do dňa, kedy došlo k zrušeniu zmluvy o pôžičke v
zmysle ustanovení §§ 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po vzájomnom započítaní povinností oboch

strán (300.000 -78.000 = 222.000,- Sk) zostala len povinnosť navrhovateľa vrátiť do
dedičstva po otcovi odporcu 1/ sumu 222.000,- Sk bez zmluvnej pokuty. Zároveň však ešte existuje
povinnosť otca odporcu 1/ resp. dedičov vyplatiť navrhovateľovi jeho dedičský podiel po matke H. F.
vo výške 137.213,- Sk. Po započítaní týchto pohľadávok (222.000 - 137.213 = 84.787,- Sk) zostal len
dlh navrhovateľa voči dedičstvu po otcovi odporcu 1/ vo výške 84.787,- Sk, a to bez zmluvnej pokuty,

ktorú by mal tiež ešte zaplatiť. Z uvedeného vyplýva, že otec odporcu 1/ nemal voči navrhovateľovi
žiadny dlh, teda navrhovateľ ako veriteľ nemal voči nemu žiadnu vymáhateľnú pohľadávku, a preto sa
nemôže domáhať podľa § 42 Občianskeho zákonníka určenia neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy.
Ustanovenie § 42a ods. 2 cit. Obč. zák. ustanovuje, kto je v spore pasívne legitimovaný a týmto je
osoba, ktorá mala z právneho úkon dlžníka prospech. Takou osobou v tomto konaní je iba odporca 1/

a nie jeho právny nástupca odporca 2/. Z tohto dôvodu odporca 2/ nemá pasívnu legitimáciu v tomto
spore a súd návrh voči nemu zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešným odporcom náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi. Trovy konania pozostávali zo súdneho poplatku z odvolania vo výške 1.000,-Sk a trov
právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie veci z 30.6.2003 odporcu 1/ znížené o 20%) v požadovanej

výške 985,-Sk - 20%(197,-Sk) = 788,-Sk a režijný paušál 128,-Sk, za 1 úkon (pojednávanie 4.5.2005)
po 1.154,-Sk a režijný paušál 150,-Sk, za 3 úkony (pojednávanie 27.6.2007, 28.11.2007 a písomné
vyjadrenie z 4.7.2007) po 1371,-Sk = 4.113,-Sk a režijný paušál 3x178,-Sk = 534,-Sk, za 1 úkon
(odvolanie vo veci z 16.1.2008) po 1.465,-Sk a režijný paušál 190,-Sk, za 1 úkon (prevzatie zastupovaniaodporcu 2/ dňa 10.4.2009) v požadovanej výške ako u odporcu 1/ po znížení o 20% t.j. 26,19Eur a režijný
paušál 6,95Eur, za 1 úkon (pojednávanie 19.10.2009) za dvoch odporcov znížené každému

o 20% t.j. 53,49 Eur - 20% = 42,80Eur x 2 = 85,60 Eur a režijný paušál 6,95 Eur. Trovy ďalej pozostávajú

z náhrady cestovného za použitia vlastného motorového vozidla zn. Renault Megane M Scénic 1,6
s priemernou spotrebou 7,2 l/100 km zo Z. do T. a späť (240 km) za cestu na pojednávania : dňa
27.6.2007 : základná náhrada 240km x 5,50Sk = 1.320,-Sk a náhrada za PHM 7,2 l/100km: 100
x 38,63Sk/1Lx240km = 667,-Sk,spolu 1.987,52Sk, dňa 18.11.2007: základná náhrada 1.320,-Sk a a
náhrada za PHM pri cene 28,47 Sk/1L = 664,76Sk,spolu 1.984,76Sk, dňa 4.5.2005: základná náhrada

1.320,-Sk a náhrada za PHM pri cene PHM 34,90Sk/1L = 603,07Sk, spolu 1.923,07Sk, dňa 19.10.2009:
základná náhrada 240km x 0,183Eur = 43,92Eur a náhrada za PHM pri cene PHM 1,15Eur/1L =
19,87Eur,spolu 63,79Eur. Náhrada za stratu času: pojednávanie dňa 4.5.2005vo výške 1.004,-Sk, dňa
27.6.2007 vo výške 1.188,-Sk, dňa 24.11.2007 vo výške 1.188,-Sk, dňa 19.10.2009 vo výške 46,36Eur.
K tomu 19%DPH od 1.12.2000 do 1.6.2009 iba z tarifnej odmeny za zastupovanie 7.520,-Sk (788,-Sk
+1.154Sk+ 3x1.371,-Sk+1.465,-Sk =7.520,-Sk) = 1.428,80Sk a z 26,69Eur = 4,98Eur a od 1.6.2009 z

odmeny i náhrad 202,70Eur (2x42,80Eur + 6,95Eur+63,70Eur + 46,36Eur = 202,70Eur) = 38,51Eur.
Náhrada celkom vo výške 20.226,15Sk (671,39Eur) + 279,33Eur = 950,72Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom riadne a včas, môžu odporcovia podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).