Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34T/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010079
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119010079.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaRévesaaprísediacichRNDr.

Ing. Ladislava Franeka a PhDr. Gabriely Brestovanskej, v trestnej veci proti obžalovanému O. O., pre
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. §
138 písm. a) Trestného zákona a ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
O. O. nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom N. XXX/XX, U., t.č. vo výkone väzby v Q. a Q. U. od

XX.XX.XXXX,

j e v i n n ý, ž e

I./ dňa 05.09.2018 vo večerných hodinách v U. na N. ul. XXX/XX v rodinnom dome začal pýtať peniaze
od svojej družky L. N., ktorá mu ich odmietla dať, na čo jej začal vulgárne nadávať, že je ,,kurva, štetka,

handra,“ následne odišiel do kuchyne a vrátil sa za ňou do izby, pričom v ruke držal kuchynský nôž a
začal sa ním oháňať po svojej družke so slovami, že ju zabije a podreže, ak mu nedá peniaze a následne
odišiel z domu preč,

II./ dňa 06.09.2018 v dopoludňajších hodinách v U. na N. ul. XXX/XX v rodinnom dome po
predchádzajúcej slovnej výmene začal opäť svojej družke L. N. vulgárne nadávať do píč a kuriev, pričom
ju rukami sácal so slovami, že ju zabije, čím svojím konaním vyvolal u svojej družky L. N. opodstatnený

strach o jej život a zdravie,

t e d a

v bode I./

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
a na chránenej osobe - blízkej osobe,

v bode II./

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na

chránenej osobe - blízkej osobe,č í m s p á c h a l

v bode I./

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 138 písm. a) Trestného zákona a ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

v bode II./

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/

rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkonu trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona súd obvinenému ukladá ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal tunajšiemu súdu dňa 11.01.2019 na obvineného O.
O. obžalobu pod č. 4Pv/279/18/2207 zo dňa 11.01.2019, pre spáchanie v bode I./ obžaloby zločinu
vydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.a),písm.b)Trestnéhozákonaspoukazomnaust.§138písm.

a) Trestného zákona a ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a v bode II./ obžaloby pre prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v jej výrokovej časti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného O. O., svedkyne -

poškodenej L. N., prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
a sexuológia MUDr. Dany Šedivej, oboznámením listinných dôkazov a ostatného spisového materiálu.

Obžalovaný O. O. na hlavnom pojednávaní po poučení súdu o práve urobiť niektoré z vyhlásení v
zmysle § 257 ods.1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por., urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods.1 písm. b)

Tr. por., že sa zo skutku pod bodom II./ obžaloby OP Trnava cíti byť vinný, no pokiaľ ide o skutok pod
bodom I./ obžaloby, z tohto sa cíti byť nevinný.

Po vyhlásení obžalovaného o vine, zodpovedaním obžalovaného na všetky otázky samosudcu podľa §
333 ods. 3 písm. c) d), f), g) a h) Trestného poriadku „ áno“ a vyjadrení prokurátora, že súhlasí s prijatím

vyhlásenia obžalovaného o vine, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku s prihliadnutím na § 257 ods. 8
Tr. poriadku, vyhlásenie obžalovaného ku skutku uvedeného vo výroku pod bodom II./ obžaloby prijal,
pričom rozhodol, že dokazovanie čo do viny ohľadom skutku pod bodom II./ obžaloby sa nevykoná,
keďže obžalovaný priznal spáchanie skutku, avšak vykoná sa dokazovanie súvisiace s nepriznaným
skutkom pod bodom I./ obžaloby, s výrokom o treste , prípadne výrokom o náhrade škody a ochrannom

opatrení.

Obžalovaný O. O. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode I/ obžaloby uviedol, že dňa 05.09.2018
sa s poškodenou L. N. strašne pohádali. Nevie ako dlho presne trvala tá hádka, to si už nepamätá, no
vie, že si pýtal peniaze na kofolu, ale nie s tým, že by ju vydieral. Pýtal si peniaze normálne, ako muž od

ženy, nevydieral ju, nebolo tam žiadne násilie, v živote by poškodenej neublížil. Chcel sa len ukľudniť,vzal si aj väčšie množstvo liekov na ukľudnenie. Nakoľko mu poškodená peniaze odmietla dať, tak sa
zobral a odišiel z domu preč. Čo sa týka noža, to nevie ani kedy ho zobral. Keď si to uvedomil, že drží
nôž, tak ho ihneď odhodil a odišiel preč. To bolo vtedy, ako si pýtal od poškodenej na kofolu. Potom si

nespomína, kam šiel, ale prišiel neskoro večer. Nemal v úmysle spôsobiť poškodenej akúkoľvek ujmu,
bol to len skrat.

Rozpor vo výpovedi obžalovaného s výpoveďou v prípravnom konaní ohľadne priznania sa k obom
skutkom zdôvodnil obžalovaný tým, že v prípravnom konaní bolo jeho konanie kvalifikované ako prečin

nebezpečného vyhrážania a nie ako zločin vydierania. Nepopiera, že priebeh skutku sa stal tak, ako je
to uvedené, no nemal v úmysle od poškodenej pýtať peniaze násilným spôsobom.

Svedkyňa - poškodená L. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a výzve samosudcu v
zmysle § 256 ods.2 Tr. por. uviedla, že náhradu škody si neuplatňuje.

Následne na hlavnom pojednávaní vypovedala v tom smere, že vzájomné nezhody a hádky s
obžalovaným začali už od pondelka, odkedy sa dostal obžalovaný k tabletkám. Začal robiť žiarlivostné
scény a rozbil jej telefón.

Čo sa týka kritického dňa 05.09.2018 tento konflikt a hádky začali už od rána a potom večer pýtal

obžalovaný od nej peniaze. Ona mu povedal, že mu žiadne peniaze nedá, nakoľko nič nezarobil. Keď
robil predtým, tak jej dával všetky peniaze. Akonáhle mu odmietla dať peniaze, začal jej nadávať, išiel do
kuchyne a zobral nôž. Vedela, že bude cirkus, preto zobrala dcéru a išla s ňou do spálne. V momente,
ako obžalovaný nadával a kričal, dcéra začala strašne plakať. Nádaval jej takým spôsobom, že je
„ kurva, štetka, handra“ a tiež hovoril, že ju zabije, podreže. Peniaze pýtal na kofolu. Nôž vzal do ruky

až vtedy, ako mu povedal, že peniaze mu nedá. Keď vzal nôž do rúk, to už iba nadával, no peniaze
vtedy nepýtal. S nožom šermoval vo vzdialenosti cca 1-1,5 metra od nej. Ona vtedy sedela na posteli.
Obžalovaný keď videl, že dcéra plače, tak sa otočil, odišiel do kuchyne a následne odišiel z bytu preč.
Toto sa stalo už tretí krát, pričom vždy bol pod vplyvom drog. Spomenuté tabletky si aplikoval takým
spôsobom, že ich rozdrvil a následne šňupol do nosa.

Následne súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedkyne- poškodenej z prípravného konanie,
kde mimo iného svedkyňa uviedla, že akonáhle prišiel obžalovaný z kuchyne za ňou do izby, v ruke držal
nôž, s ktorým sa začal ohánať po nej so slovami, že ju zabije, podreže, keď mu nedá peniaze,

Svedkyňa- poškodená potvrdil pravdivosť tejto výpovede pričom rozpor v tom, že na hlavnom
pojednávaní tvrdila, že počas toho , ako držal nôž v ruke už peniaze od nej nepýtal, zdôvodnila tým, že
na hlavnom pojednávaní si na detaily skutku vzhľadom na odstup času už podrobne nepamätá.

Na otázku obhajcu obžalovaného, či mala poškodená dňa 05.09.2018 v čase incidentu reálnu obavu

o svoj život alebo zdravie, alebo sa jednalo iba o šok zo situácie, svedkyňa uviedla, že obavu nemala,
nakoľko vedela, že jej nič nespraví, nakoľko to bolo už po tretí krát.
Z oboznámených záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a
sexuológia MUDr. Dany Šedivej vyplýva, že obžalovaný O. O. netrpel alebo netrpí duševnou chorobou
alebo poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť. Z forenzne

psychiatrického hľadiska v čase spáchania trestného skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania pre spoločnosť a svoje konanie vedel ovládať, pričom obžalovaný je aj v súčasnej dobe
schopný chápať zmysel trestného konania. Z forenzne psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného
na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, je plne ukotvený v realite, netrpí duševnou poruchou
v zmysle psychózy. Znalkyňa u obžalovaného ďalej zistila poruchy psychiky a správania zapríčinené

užívaním viacerých psychoaktívnych látok (THC, amphetamíny, benzodiazepíny), syndróm závislosti
F19.2 podľa MKCH 1. Ďalej znalkyňa uviedla, že obžalovaný o svojej závislosti vie, je si vedomý
účinku psychoaktívnych látok na svoj organizmus. V minulosti bol ústavne psychiatricky liečený pre
problematiku drogovej závislosti. Závislosť sa u neho prejavuje drogocentrickým myslením, droga je
v centre jeho záujmu, opätovným bažení po užití psychoaktívnych látok (craving), stratou kontroly v

užívaní, neschopnosťou extramurálnej abstinencie. K závislosti a jej dôsledkom - opakovaný justičný
postih, familiárna disharmónia, je kritický iba formálne, racionalizuje a bagatelizuje. Osobnosť nesie
drogocentrické rysy. Znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou.Z oboznámenej lekárskej správy psychiatra MUDr.Ernesta Zachara zo dňa 27.11.2018 vyplýva, že
obžalovaný je liečený pre Syndróm polymorfnej závislosti, po prepustení z ochrannej liečby v roku 2017

dodržiaval kontroly u psychiatra, verbalizoval abstinenciu od drog. Prognóza otvorená. Čo sa týka lieku
Rivotril /ktorý užil obžalovaný pred skutkom/ sa užíva per orálne, iné podávanie liečiva nie je indikované.
Ak pacient užil liek intranasálne /teda šňupaním/ a užil vo vyššej dávke ako mal odporúčané, mohlo mu
to spôsobiť iba urýchlený nástup účinku.

Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil nasledovné.

Zo správ, posudkov, hodnotenia z ÚVTOS a aktualizovaného registra priestupkov obž. O. O. súd zistil,
že:

- obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený,

- vo výkone väzby v ÚVTOS Leopoldov je jeho správanie na požadovanej úrovni,

- doposiaľ /od roku 2014/ bol 2 krát priestupkovo riešený, z toho jedenkrát za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 21.05.2014 vulgárne nadával D. N. a dňa 13.11.2015 bol

sankcionovaný za drobný priestupok v cestnej doprave.

Z aktualizovaného registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný
za druhovo rovnakú trestnú činnosť, a to :
1./ trestným rozkazom OS Piešťany, sp. zn. 8T/42/2016 zo dňa 09.11.2016 /právoplatného toho istého

dňa/ bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil tak, že

dňa 15.08.2016 v čase asi o 10:00 hod. v Piešťanoch na ulici S. č. XX v byte fyzicky napadol svoju

družku poškodenú L. N. a to tak, že ju schmatol za vlasy, za ktoré ju ťahal a následne ju zavretou päsťou
udieral do oblasti tváre, a potom, keď sa poškodenej podarilo ho odsotiť, vzal do ruky kuchynský nôž a so
slovami „zabijem ťa a potom aj seba ", následne podišiel k nej aj s nožom, čím na základe opakovaných
vyhrážaní a fyzických útokov vzbudil u poškodenej L. N. dôvodnú obavu o jej zdravie a život.
Za predmetný trestný čin bol obžalovaný okresným súdom odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8/

osem/ mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Taktiež bolo obžalovanému uložené podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

2./ trestným rozkazom OS Trnava, sp. zn. 0T/210/2017 zo dňa 31.08.2017 /právoplatného dňa

14.09.2017/ bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil tak, že

dňa 26.08.2017 v presne nezistenom čase, v U. na ul. N. č. XXX/XX v rodinnom dome potom, ako sa

zobudil,začalvulgárnenadávaťsvojejdružkepoškodenejL.N.,hovoriljej,žejuzabijeapodreže,pričom
zobral do ruky kuchynský nôž s čepeľou dlhou asi 15cm a v kuchyni, kde sedela na stoličke, jej ho priložil
pod krk so slovami, že ju podreže, pritom neustále kričal, načo ho jeho stará matka V. O. chytila za ruku,
v ktorej držal nôž, následkom čoho prestal a odišiel na dvor rodinného domu, pričom večer opätovne
prišiel s nožnom v ruke k poškodenej L. N., ktorá ležala na posteli, ako ho videla, tak si sadla a on jej

nožom pichol do stehna avšak tak, aby ju nezranil, a dňa 29.08.2017 v čase po 13.30 hod., v U. na
ul. N. č. XXX/XX v rodinnom dome začal oplzlo a vulgárne kričať po poškodenej L. N. z dôvodu, že
našiel na jej facobbokovom profile fotografiu neznámeho muža, načo poškodená nereagovala a odiśla
do kuchyne, sadla si na stoličku, kde v rukách držala ich maloletú dcéru, kam prišiel za ňou, opätovne
jej oplzlo a vulgárne nadával, pričom ju chytil za vlasy a ťahal ju dolu zo stoličky, načo ho jeho stará

matka V. O. odsotila, po celý čas na poškodenú vulgárne kričal, vyhrážal sa jej, že ju podreže a ich dcéra
pôjde do detského domova, načo ho jeho stará matka V. O. odsotila, odišiel do vedľajšej izby, z ktorej
sa potom po chvíli vrátil a začal kričať, že poškodenej podpáli všetky veci, pričom zobral dve tričká a
nohavice a odišiel s nimi do záhrady so slovami, aby sa išla pozrieť ako budú horieť, načo poškodenánereagovala a zostala aj s dcérou v kuchyni, kam sa vrátil, znovu jej vulgárne nadával, tresol päsťou do
dverí a po zistení, že bola privolaná polícia odišiel na neznáme miesto, čo u jeho družky - poškodenej
L. N. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že svoje vyhrážky uskutoční, pričom jej neboli

spôsobené žiadne zranenia.

Zapredmetnýtrestnýčinbolobžalovanýokresnýmsúdomodsúdenýnatrestodňatiaslobodyvtrvaní12/
dvanásť/ mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Test odňatia slobody vykonal odsúdený dňom 30.08.2018.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný O. O.
sa dopustili trestného činu, resp. trestných činov, ktoré mu kladie za vinu obžaloba a naplnil týmto
protiprávnym konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty v bode I. rozsudku zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm.
a) Trestného zákona a ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, v bode II. rozsudku prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože v bode I. rozsudku iného hrozbou násilia nútil, aby
niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej
osobe a v bode II. rozsudku sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Vina obžalovaného zo spáchania predmetných skutkov bola jednoznačne preukázaná už samotným
vyhlásením obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods.1 písm. b) Tr. por. vo vzťahu ku
skutku v bode II. obžaloby, ktoré /vyhlásenie/ súd v rámci zákonného postupu prijal, pričom jeho vinu
v bode I. rozsudku, má súd za preukázanú ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Vkontextesvyššieuvedenýmiskutočnosťamiokresnýsúduvádza,žeobžalovanéhoO.O.zospáchania
skutku v bode I. obžaloby jednoznačne usvedčuje svedkyňa- poškodená L. N., ktorá jak v prípravnom
konaní, tak i na hlavnom pojednávaní podrobne popísala, ako dňa 05.09.2018 vo večerných hodinách
v ich rodinnom dome v Leopoldove začal obžalovaný najskôr pýtať od nej peniaze, a akonáhle mu

ich odmietla dať, začal jej vulgárne nadávať, následne odišiel do kuchyne a vrátil sa za ňou do izby,
pričom v ruke držal kuchynský nôž a začal sa ním oháňať so slovami, že ju zabije a podreže, ak mu
nedá peniaze a následne potom, ako začala jej dcéra plakať, odišiel z domu preč. Priebeh skutku
popísal aj sám obžalovaný, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že si v kritickom čase pýtal od poškodenej
peniaze na kofolu no poprel, že by ju vydieral. Čo sa týka noža, tiež potvrdil, že ho v danom čase vzal,

no ako si uvedomil, že ho drží pri tom, ako pýta peniaze, okamžite ho odhodil a odišiel preč. Uvedenú
svedeckú výpoveď poškodenej súd hodnotí ako pravdivú a hodnovernú, pričom uvedenej výpovedi
neprotirečí žiaden iný vykonaný dôkaz s výnimkou výpovede obžalovaného, ktorý z pochopiteľných
dôvodov spáchanie skutku /tým spôsobom, aký je popísaný v obžalobe/ popiera, prihliadajúc aký
trestnoprávny postih obžalovanému hrozí. V nadväznosti na takto vykonané dokazovanie a z neho

plynúce skutkové zistenia je nutné uviesť, že obranu obžalovaného súd hodnotí ako účelovú a to v snahe
zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie. Zo strany obžalovaného išlo predovšetkým len o
hodnotenie dôkazov z jeho pohľadu a to prekvalifikovania konania na miernejšiu právnu kvalifikáciu, čo
v konečnom dôsledku i potvrdil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní.
K zločinu vydierania podľa § 189 Tr. zák. / a to aj s poukazom na vyjadrenie poškodenej na hlavnom

pojednávaní, že vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s obžalovaným, nemala obavy z jeho
vyhrážok/ má okresný súd za potrebné uviesť, že chráneným záujmom tohto trestného činu je slobodné
rozhodovanie človeka, do ktorého páchateľ zasahuje použitím násilia, hrozbou násilia alebo hrozbou inej
ťažkej ujmy. Inou ťažkou ujmou v zmysle ustálenej súdnej praxe je taká ujma, ktorá môže smerovať proti
cti,dobrémumenu,majetkovým,osobným,rodinnýmalebopracovnýmpomerompoškodeného.Musíísť

o taký protiprávny zásah, ktorý dosahuje určitú intenzitu. Treba uviesť, že v právnej spoločnosti možno
iného nútiť aby niečo konal, opomenul alebo trpel len z dôvodov, spôsobom a prostriedkami, ktoré sú v
súladesústavouazákonmi,tedalennazákladezákonovalenprávnymi,resp.zákonnýmiprostriedkami.
Na spáchanie trestného činu vydierania je potrebné, aby sa ujma javila ako ťažká objektívne a aby bolaspôsobilá vzbudiť v poškodenom obavy. Nie je pritom rozhodné či hrozba u poškodeného skutočne
vyvolala obavy z uskutočnenia. V prípade trestného činu vydierania musí ísť vždy o neoprávnené
konanie, pričom za oprávnené nemožno rozhodne považovať použitie síce dovoleného prostriedku, nie

však dovoleného vo vzťahu k účelu sledovanému páchateľom

Pri skutkovej podstate trestného činu vydierania sa nevyžaduje, aby dôvodná obava trvala dlhšiu do-
bu a ani to, aby skutočne bola vzbudená, stačí objektívna spôsobilosť vyhrážky tento účinok vyvolať /
viď. R 3532/1929/.

Objektom trestného činu vydierania je sloboda rozhodovania vôbec. Objektívna stránka spočíva v tom,
že páchateľ núti iného k tomu, aby niečo konal, opomenul nebo trpel, a to násilím, hrozbami násilia
alebo inej ťažkej ujmy, pričom čin je dokonaný násilným konaním a nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol
toho , čo sledoval. Cieľ páchateľa však musí byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať /viď.
R 1/1980/.

Pokiaľ je vyhrážanie zabitím, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou prostriedkom k vynútenia
určitého chovania, nejde o trestný čin vyhrážania, ale o trestný čin vydierania / viď R 25/1983-I./

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení

obžalovaného vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný evidentne chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom.

Súd pri určovaní druhu a výmeru trestu dospel k záveru, že podľa kritérií uvedených v § 34 Trestného

zákona tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti a tým mu zabrániť v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí tak podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Okresný súd zistil, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený dvakrát za obdobný skutok, dokonca
predmetom útoku bol tá istá poškodená - družka obžalovaného, za čo mu boli uložené nepodmienečné
tresty odňatia slobody v trvaní 8 a 12 mesiacov, pričom v druhom prípade bol z výkonu trestu odňatia
slobody prepustený len 5 dní pred spáchaním momentálne súdenej trestnej činnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností okresný súd ukladal trest v zmysle ust. § 41 ods. 2
Trestného zákona, teda v zmysle zásady ukladania úhrnného trestu odňatia slobody /v rámci tzv.
asperačnej zásady/ za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,
spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, za pomeru priťažujúcich okolností / ktoré súd zistil
v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona,nakoľko obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený/, pričom

poľahčujúce okolnosti súd nezistil žiadne/aj napriek čiastočnému priznaniu sa obžalovaného/ , a to v
zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že je na mieste uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody na zákonom zvýšenej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo
v danom prípade predstavuje 6 /šesť/ rokov nepodmienečne, za súčasného zaradenia obžalovaného
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný už bol v

posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin.

Takto uložený trest podľa názoru súdu obsahuje atribúty nie len individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu, ktorý je rozhodujúcim pre
stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým ukladaním
trestov a ich výkonom. Vychádzajúc však zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie,
aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Podľa názoru súdu uložený trest

odňatia slobody naznačenú nevyhnutnú mieru spĺňa. K naplneniu účelu trestu totiž prispieva aj jeho
preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od
páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti oneodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej
činnosti.

Súd po vykonanom dokazovaní o možnom uložení ochranného opatrenia dospel tiež k záveru, že
obžalovanému je nevyhnutné uložiť aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou v zmysle
§73ods.2písm.c),písm.d) Trestnéhozákona,nakoľkoobžalovanýspáchalpredmetnútrestnúčinnosti
násilnej povahy voči blízkej osobe a vzhľadom na jeho osobu možno dôvodne predpokladať, že bude v
násilnomkonanípokračovať/čojeobjektivizovanéajjehopredchádzajúcimiodsúdeniami/atiežspáchal

túto trestnú činnosť pod vplyvom návykovej látky, resp. v súvislosti s jej užívaním, čo zas vyplýva z
výsledkov znaleckého dokazovania.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyjadrené úvahy preto rozhodol Okresný súd v Trnave
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko náhrada škody poškodenou uplatnená nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti
ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.