Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/459/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216308
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215216308.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: I. B., D.. X.D. XXXX, N. M.Á. D. P. XX,
XXX XX P., o zaplatenie 322,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 67,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 16,94 eur od 18.apríla 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
16,94 eur od 19.mája 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,94

eur od 16.júna 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,94 eur od
19.júla 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.septembra 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 322,43 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 1.júna 2011 Zmluvu č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú

cenu služby, na základe vystavených faktúr. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry v počte
5 ks nezaplatil, pričom ostal dlžný sumou 322,43 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania
od splatnosti jednotlivých faktúr, ako aj náhradu trov konania.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil 26.februára 2016 v sume 19 eur.
3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
2.novembra 2016 (č.l. 60) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný však ostal pasívny, k
žalobe sa nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom
vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním
žalobného návrhu, zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat z 1.júna 2011, Všeobecnými podmienkami
na poskytovanie verejnej telefónnej služby, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.apríla 2013 na
sumu 16,94 eur (č.l.10), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.mája 2013 na sumu 21,93 eur

(č.l. 11), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.júla 2013 na sumu 49,73 eur (č.l. 12), faktúrou č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.augusta 2013 na sumu 219,90 eur (č.l. 13), faktúrou č. XXXXXXXXXX
sosplatnosťou18.júna2013nasumu21,93eur(č.l.14),pričomzistilnasledovnýskutkovýaprávnystav:5. Na základe uvedenej zmluvy o pripojení a jeho dodatkov právny predchodca žalobcu poskytoval
žalovanému služby podľa zákona 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a žalovaný sa zaviazal
riadne a včas uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia

sumy vyplývajúcej z neuhradených faktúr, vrátane zmluvnej pokuty a iných poplatkov z titulu porušenia
Zmluvy.
6. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov účinného ku dňu podpisu zmluvu (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), (1)
Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie

doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb; (4) Účastník je povinný b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu
podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.
7. Podľa § 43 ods. 1 až 3 zákona č. 610/2003 Z. z., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. (2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu. (3) Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá;
b) dohodou účastníkov zmluvy; c) odstúpením od zmluvy; d) výpoveďou; e) ak tak ustanovuje osobitný

predpis.
8. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinného v
čase podpísania zmluvy (od 1.júna 2010 do 31.decembra 2010, ďalej len „Občiansky zákonník“),

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
11. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal

možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
12. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 549 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
16. Žalovaný nezaplatil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.apríla 2013 na sumu 16,94 eur
(č.l.10), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.mája 2013 na sumu 21,93 eur (č.l. 11), faktúrou č.

XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.júla 2013 na sumu 49,73 eur (č.l. 12), faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou18.júna2013nasumu21,93eur(č.l.14),faktúrouč.5753616241sosplatnosťou18.augusta
2013 na sumu 219,90 eur (č.l. 13) len zmluvné pokuty.
17. Na základe vykonaného dokazovania preloženými faktúrami, súd dospel k záveru, že žaloba je v
časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške v súhrne 67,76 eur dôvodná, nakoľko
žalovaný využíval žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatil v rozpore

so zákonom o elektronických komunikáciách. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného
dlhu a žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania, súd žalobe i v tejto
časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, počnúc
od splatnosti jednotlivých faktúr.
18. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §

232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
19. Uvedenými faktúrami však boli žalovanému vyúčtované aj poplatky a pokuty, a to vo faktúre č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.mája 2013 na sumu 21,93 eur, bola účtovaná upomienka oneskorenej
platba vo výške 4,99 eur (neovplyvnené s DPH; č.l. 11); vo faktúre č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
18.júna 2013 na sumu 21,93 eur, bola účtovaná upomienka oneskorenej platba vo výške 4,99 eur

(neovplyvnené s DPH; č.l. 14); vo faktúre č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.júla 2013 na sumu 49,73
eur (č.l. 12), bola účtovaná upomienka oneskorenej platba vo výške 4,99 eur (neovplyvnené s DPH) a
iné poplatky a služby (prerušenie poskytovania služby pre neplatenie) vo výške 16,50 eur bez DPH, s
DPH 19,80 eur (č.l. 12).
20. Čo do zaplatenia týchto sankcií v podobe upomienok a zmluvných pokút (3 x 4,99 eur; 1 x

19,80 eur a 219,90 eur) v celkovej sume 254,67 eur, táto nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž
uvedené vyúčtované pokuty znevýhodňujú spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu
porušovanej povinnosti a ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná.
21. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody
(dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne

špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená
výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia.
22. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných
podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.).
Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred

pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého
druhu a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného
vzťahu niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť
predpokladajú aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní
obsiahnutých v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými

stranami začlenené (inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných
podmienok do zmluvy sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní služby a nájme KZ výslovnú inkorporačnú klauzulu obsahuje, keď vo svojich osobitných
a záverečných ustanoveniach hovorí, že všeobecné podmienky, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre zmluvné strany,

ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť dojednaní obsiahnutých v týchto
dokumentochpotrebné,abyzmluvnéstranymalimožnosťzoznámiťsasichobsahompredalebovrámci
kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité, či túto možnosť aj skutočne využili).
Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov s ohľadom
na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

23. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou
doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa
zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedenýchv dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich
ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013).
24. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní

sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach,
všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím
podpisom potvrdzuje, že ich prevzal, nie je však uvedené, že aj mal pred podpisom zmluvy možnosť
sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z iných žalobcom
predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné považovať za

riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ.
25. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať
písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda
obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a
podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o
zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme,

a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné.
26. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom od spotrebiteľa predstavuje
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež žalovaný, ako spotrebiteľ sa

nemal možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy. Pričom za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako dodávateľ nepreukázal
opak. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Naviac zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu

bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v tejto časti, ohľadne
uplatnených zmluvných pokút aj s uplatneným príslušenstvom zamietol.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu
žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu preto právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má

pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným
spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím.
V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu

trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných
princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v
obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).