Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/214/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207011168

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1207011168.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 17. 3. 2016 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
D.. Q. A., nar. X. X. XXXX v B., trvale bytom B., L. ul. č. X, B., prechodne bytom B., V. ul. č. X,

j e v i n n á , ž e

napriek tomu, že jej zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojich detí a výška
tejto povinnosti jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 17Nc 66/01 zo dňa 14.
6. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 12. 2010, ktorým jej bolo určené prispievať na výživu
syna F. nar. XX. X. XXXX sumou vo výške 1.800,- Sk mesačne, počnúc dňom 8. 9. 2002 k rukám otca

dieťaťa D. a na výživu dcéry F. nar. X. X. XXXX sumou vo výške 3.000,- Sk mesačne, počnúc dňom
8. 9. 2002 k rukám dcéry, zročné výživné na syna F. za obdobie od 8. 9. 2002 do 31. 5. 2005 v sume
58.980,- Sk súd povolil splácať matke v 2.000,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
počnúc mesiacom august 2005, pod stratou výhody splátok, zročné výživné na dcéru F. za obdobie od
8. 9. 2002 do 31. 5. 2005 v celkovej sume 98.300,- Sk súd povolil matke splácať v 3.000,- Sk mesačných
splátkach spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom august 2005, pod stratou výhody splátok, pričom
túto svoju povinnosť si riadne neplnila od 8. 9. 2002 do júna 2012 na dcéru F. a od 8. 9. 2002 do 19. 11.
2013 na syna F. čím jej vznikol dlh na výživnom vo výške 17.569,12 eura,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať
iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo
výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. je obžalovaná povinná v skúšobnej dobe zaplatiť
zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 22. 11. 2007 obžalobu na D.. Q. A. pre vyššie uvedenú
trestnú činnosť s tým, že samosudca túto preskúmal a po oboznámení sa aj s listinným materiálom
rozhodol dňa 26. 11. 2007 o vydaní odsudzujúceho trestného rozkazu, ktorý však bol v zákonnej lehote
napadnutýopravnýmprostriedkom-odporomzostranyobžalovanej,naktoromzákladeboloobligatórne
vo veci nariadené hlavné pojednávanie s tým, že po vykonaní dokazovania súd vyhlásil dňa 19. 11.

2013 odsudzujúci rozsudok, ktorý však bol Krajským súdom v Bratislave zrušený a vec bola vrátená
tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, na ktorom základe potom
celé konanie na tunajšom súde možno zhodnotiť nasledovne:

V úvode hlavného pojednávania obžalovaná zotrvala na podanom odpore, prokurátor takisto zotrval

na obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou, obhajca sa k obžalobe vyjadril tak, že túto
nenamieta „ohľadom výšky výživného, určeného ako 30 % zo životného minima podľa § 62 ods. 3
Zákona o rodine, pričom túto povinnosť obžalovaná dodatočne splnila“, pričom sama obžalovaná, po
poučení podľa zákonného ustanovenia § 34 ods. 1, 2, 3 Tr. por. vyslovila, že sa „cíti byť vinná vo vzťahu
k čiastkam 2-krát 317,65 eura“, pričom doložila doklady o uhradení uvedených čiastok.

Súd následne vo veci vykonal dokazovanie, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaná D.. Q. A.,
svedkovia D.. P. A., E. O. , D.. G. Z. a L. P., bol urobený pokus aj o vypočutie svedkyne F. A., ktorá
však využila svoje právo podľa § 130 ods. 1 Tr. por. a odoprela výpoveď, následne bol oboznámený
obsah listinných dôkazov, vrátane doložených správ a prehľadu plnenia vyživovacej povinnosti, ktoré

tvoria obsah spisu, pričom na základe takto vykonaného dokazovania súd v konečnom dôsledku zistil
tento skutkový stav:

- 3 -

Obžalovaná D.. Q. A. k veci vypovedala, že sa svoje deti vždy snažila finančne zabezpečiť, dcére
darovala byt, ktorý zdedila po otcovi, s tým, že sa jej zaviazala, že tento bude užívať rozumne a aj v
prospech svojho brata F., pričom sa bude naďalej pekne správať k svojej starej mame a aj k obžalovanej,
dcére pred svojím odchodom do zahraničia kvôli práci, t. j. začiatkom septembra roku 2002 odovzdala
39.500 eur a 10.900,- Sk /ktoré financie si „popožičiavala/ s tým, že jej opätovne vysvetlila dôležitosť

a význam týchto peňazí pre ňu a brata, aby mohli vyštudovať a vytvoriť si budúcnosť podľa svojich
predstáv pre prípad, že by sa obžalovanej niečo stalo, pričom otec dcére tieto peniaze odobral akonáhle
zistil, že ich má pri sebe a keď si ich pýtala naspäť, nechcel jej ich dať a dohodli sa, že tieto peniaze
boli poskytnuté výhradne za účelom starostlivosti o deti a že týmto sú jej finančné záväzky čo sa týka
výživy detí do času ich finančnej nezávislosti vyrovnané. Pred súdom menovaná najskôr uvádzala, že

sa cíti byť vinná vo vzťahu k čiastkam 2 krát 317,65 eura, s tým, že tieto sumy uhradila v januári 2013,
poberá dávky v hmotnej núdzi, nakoľko zdravotný stav jej neumožňuje pracovať od roku 2008, resp. už
od roku 2007, jej pracovná schopnosť bola obmedzená už od roku 2002, kedy jej bývalý manžel zobral
deti, pričom chalupu v Detve nedostala od bývalého manžela, ale od p. B. a p. B. darom a vozidlo G.
C. jej bolo políciou odňaté, pričom v rámci ďalšieho konania predložila prehľad zaplateného výživného,

ktoré podľa poštových poukážok predstavuje spolu čiastku 2.247,65 eura.

Z výsluchu svedka D.. P. A. vyplýva, že obžalovaná si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom
F. a F., a to od júna roku 2005 doposiaľ, zročné výživné za obdobie od 8. 9. 2002 do 31. 5. 2005 v
celovej výške 58.980,- Sk na syna a v tom istom období na dcéru vo výške 98.300,- Sk súd povolil

obžalovanej splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, čo si vôbec neplnila, naviacobžalovaná sa o deti vôbec nezaujíma, nič im nekupuje ani im netelefonuje s tým, že svedok nemá nijakú
vedomosť o tom, že by obžalovaná poskytla vyššie uvedený finančný obnos priamo k rukám dcéry F..
Menovaný svedok na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal tak, že nie je pravdou, že obžalovaná je

bez finančných prostriedkov, po jeho odchode zo spoločnej domácnosti v roku 1998 zostal obžalovanej
kompletne zariadený 4-izbový byt, motorové vozidlo G. C., výpočtová technika, posielal jej až do jej
odchodu do Turecka mesačne 10.000,- Sk na prilepšenie a obžalovaná takisto obdržala peniaze z firmy
vo výške 680.000,- Sk, pričom pred rozvodom na ňu prepísal chalupu v Detve s tým, že dcéra F. ukončila
štúdium na vysokej škole v júni roku 2012 a toho času pôsobí ako učiteľka v materskej škole.

Z čestného vyhlásenia D.. G. Z. zo dňa 24. 5. 2013 vyplýva, že F. A. mala dňa 5. 9. 2002 pri sebe značný
finančný obnos, konkrétne 39.500 eur a 10.900,- Sk s tým, že tieto peniaze mala dostať od svojej matky
D.. Q. A..

Q. D.. G. Z. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal tak, že okolnosti uvedené v jeho čestnom

vyhlásení sa zakladajú na pravde. Nemá vedomosť o tom odkiaľ pochádzajú peniaze, ktoré obžalovaná
odovzdala svojej dcére a takisto nemá vedomosť o tom, že by obžalovaná žiadala od dcéry potvrdenie
o tom, že jej dala peniaze.

Z čestného vyhlásenia E. O. vyplýva, že dňa 5. 9. 2002 bola svedkom toho, že dcéra obžalovanej /F.

A./ mala pri sebe veľkú sumu peňazí, spolu 39.500 eur a 10.900,- Sk s tým, že tieto peniaze dostala
od svojej matky D.. Q. A..
- 4 -

Svedkyňa E. O. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že skutočnosti uvádzané v jej čestnom vyhlásení

sa zakladajú na pravde, k odovzdaniu peňazí došlo v kuchyni, kde dcéra obžalovanej peniaze počítala
a svedkyňa bola prítomná, keďže obžalovanú navštevovala, pričom o pôvode peňazí nemá vedomosť.

Z čestného prehlásenia L. P. zo dňa 5. 9. 2002 vyplýva, že menovaný bol svedkom toho ako obžalovaná
dňa 5. 9. 2002 odovzdala svojej dcére F. A. sumu vo výške 39.500 eur za účelom zabezpečenia potrieb

výživy pre ňu a brata F..

Svedok L. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa jedná o čestné prehlásenie /č. l. 427/, údaje
v ňom uvedené sa „asi zakladajú na pravde, keď to podpísal“.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 17Nc 66/01-761 zo dňa 14. 6. 2005 vyplýva, že
obžalovaná je povinná platiť výživné na mal. F. v sume 1.800,- Sk mesačne, počnúc dňom 8. 9. 2002,
ktorú sumu je povinná platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám otca. Zročné výživné na mal. F.
za obdobie od 8. 9. 2002 do 31. 5. 2005 v celkovej sume 58.980,- Sk súd povoľuje splácať v 2.000,- Sk
mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom august 2005, pod stratou výhody

splátok. Obžalovaná je povinná platiť výživné na mal. F. v sume 3.000,- Sk mesačne, počnúc dňom 8.
9. 2002, ktorú sumu je povinná platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám otca. Zročné výživné
na mal. F. za obdobie od 8. 9. 2002 do 31. 5. 2005 v celkovej sume 98.300,- Sk súd povoľuje splácať v
3.000,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom august 2005, pod stratou
výhody splátok.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaná je od 6. 10. 2005 zamestnaná v spoločnosti
K. K. s.r.o., podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 12. 2009 je obžalovaná od 5. 3. 2009
poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 134,80 eura a od 1. 1. 2010 vo výške 139,00 eur, pričom z
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 5. 4. 2011 je zrejmé, že obžalovaná

je od 1. 6. 2010 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, avšak súčasne - z potvrdenia K. banky, a.s., zo
dňa XX. 3. 2013 vyplýva, že v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX /teda v prospech obžalovanej/ bolo
dňa 31. 3. 2000 vyplatených 447.300,- Sk a napokon - z poštových poukážok zo dňa 9. 1. 2013 vyplýva,
že obžalovaná poslala dcére F.. F. A. a D.. P. A. každému sumu vo výške 317,65 eura. Súd doplnil
predmetné správy, pričom Sociálna poisťovňa dňa 24. 7. 2014 oznámila, že obžalovaná je evidovaná

ako zamestnanec spoločnosti K. K. s.r.o. zatiaľ bez odhlásenia a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava dňa 21. 8. 2014 oznámil, že obžalovaná nie je a ani nebola vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Takisto nemožno opomenúť ani predložený prehľad poštových poukážok, z ktorých je
zrejmé, že v kritickom období obžalovaná uhradila na výživnom čiastku 2.247,65 eura.Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ostatným relevantným listinným materiálom, všetky
vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, a to na základe starostlivého uváženia všetkých

okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom v konečnom
dôsledku dospel k nasledovným záverom:

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaná si v období od 8. 9.
- 5 -

2002 do júna 2012 na dcéru F. a v období od 8. 9. 2002 do 19. 11. 2013 na syna F. riadne neplnila
vyživovaciu povinnosť, a to napriek tomu, že jej táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine
a súčasne bola táto povinnosť aj deklarovaná súdnym rozhodnutím, pričom s poukazom na uvedené
a skutočnosť, že dcéra F. prestala byť v júni roku 2012 nezaopatreným dieťaťom a skutočnosť, že
vyživovacia povinnosť k synovi F. trvala do vyhlásenia prvého rozsudku v danej veci /zákaz zmeny k

horšiemu/, súd upravil skutkovú vetu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z hľadiska výšky dlhu je potrebné vychádzať z toho, že obžalovaná bola povinná v danom období
prispieť na výživu syna F. sumou 243.000,- Sk a na dcéru F. sumou 354.000,- Sk, teda spolu 754.280,-
Sk /19.816,77 eura/, prispela však len čiastkou 2.247,65 eura, t. j., dlh na výživnom predstavuje čiastku

17.569,12 eura.

Pokiaľ obžalovaná v konaní uvádzala a tvrdila, že dňa 5. 9. 2002 dcére F. odovzdala za účelom
zabezpečenia jej výživy, ako aj výživy brata F. sumu 39.500 eur a 10.900,- Sk a tiež dcére darovala byt v
Bratislave, súd v tejto súvislosti uvádza, že toto tvrdenie obžalovanej považuje pokiaľ ide o odovzdanie

uvedenej sumy za krajne nepravdepodobné a zo strany obžalovanej účelové s cieľom vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, keďže dcéra obžalovanej F. mala v septembri 2002 len 16 rokov a súd preto považuje
za nehodnoverné tvrdenie obžalovanej, že by vtedy maloletej 16-ročnej dcére zverila tak veľký obnos
peňazí a už vôbec nie za účelom zabezpečenia jej výživy, ako aj výživy syna F. na nasledujúce roky.
Navyše obžalovaná o tejto skutočnosti nepredložila žiadny doklad /od dcéry, prípadne otca detí/, okrem

čestných vyhlásení D.. G. Z., E. O. a L. P., pričom D.. G. Z., E. O. a L. P. síce túto skutočnosť potvrdili aj
na hlavnom pojednávaní, čo však súd vyhodnotil ako nedôveryhodné tvrdenia, ktoré predstavujú výraz
snahy napomôcť obžalovanej zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že
aj prípadné odovzdanie jednorazovej sumy peňazí, resp. darovanie nehnuteľnosti /pokiaľ by tomu súd
uveril/, nenahrádza povinnosť obžalovanej pravidelne prispievať na výživu svojich maloletých detí, tak,

aby bola nepretržite zabezpečená ich výživa a zdravý, ničím nerušený vývoj.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo
je obsahom vyživovacej povinnosti, čo sa v tomto prípade stalo, nakoľko obžalovaná si svoju
zákonnú povinnosť v rozhodujúcom období riadne neplnila, a teda už sama táto skutočnosť zakladá

trestnú zodpovednosť obžalovanej, t. j. boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, t. j. obžalovaná
viac ako tri mesiace v období dvoch rokov neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti
a konala tak po dlhší čas, pričom minimálne výživné je pritom povinná osoba povinná platiť osobe
oprávnenej z vyživovacej povinnosti bez ohľadu na svoje majetkové a zárobkové pomery, v ktorej

súvislosti súd uvádza, že hoci obžalovaná v konaní tvrdila, že je nemajetná invalidná dôchodkyňa, bolo
preukázané, že obžalovaná je vlastníčkou nehnuteľností, rovnako jej bolo v roku 2000 vyplatených
minimálne 447.300,- Sk a všetko nasvedčuje tomu, že obžalovanou zdôrazňovaná zlá sociálna situácia
absolútne nezodpovedá realite.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovanej a právnej kvalifikácie jej konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom postihu
menovanej podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom súd zvážil
- 6 -

všetky relevantné okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovanej a jeho následok, zavinenie /
vo forme vedomej nedbanlivosti/, prítomnosť poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a
neprítomnosť priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností
a ich dôsledné zváženie viedli súd k názoru, že v danom konkrétnom prípade je potrebné ohľadomtrestnoprávneho postihu obžalovanej rozhodnúť o uložení primeraného trestu odňatia slobody /vo
výmere 1 rok/, za použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., ktorý trest bol v zmysle ustanovení §§ 49
ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, počas ktorej

je obžalovaná povinná zaplatiť zameškané výživné.

S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
s presvedčením, že rozhodnutie je náležitým odrazom riadne vykonaného a dôsledne vyhodnoteného
dokazovaniaanáležitéhozhodnoteniavšetkýchrelevantnýchokolnostívovzťahukotázkamskutkového

stavu, viny, právnej kvalifikácie i trestu, a to so súčasným presvedčením, že uložený trest môže v danom
prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako i
individuálnej prevencie (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.