Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/222/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213274
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115213274.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu:
AB 1 B. V., IČO: 56007043, Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo,
právne zastúpeného Advokátska kancelária Goliašová Gabriela, s.r.o. so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, proti žalovanej: U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Nanterská 1682/8, Žilina, v konaní o
zaplatenie 1.021,87 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 706,43 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 706,43 Eur od 10.02.2015 do zaplatenia, na zaplatenie uvedeného dlhu súd
povoľuje žalovanej splátky vo výške 50 Eur splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca počnúc 1.
nasledujúcim kalendárnym mesiacom po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok s
tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 21.4.2015 sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia 1.021,87 Eur, s vyčísleným
úrokom z omeškania vo výške 10,04 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

1.021,87 Eur za obdobie od 22.4.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2014, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo
výške 800,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v splátkach. Dlžník úver riadne nesplácal, dostal sa
do omeškania s prihliadnutím na prílohy žalobu - Výpis čerpania, splátok a úhrad. V zmysle hlavy ÚZP
nazvanej Ukončenie úverovej zmluvy veriteľ listom zo dňa 22.1.2015 vyzval dlžníka na splatenie celého

úveru.
Plnenie uplatnené v tunajšom konaní tvorí :
istina ... 38,12 Eur,
úrok ... 132,32 Eur,
zosplatnená istina ... 755,07 Eur,
upomienka I ... 10,- Eur,

poistenie Bill protection ... 3,48 Eur,
upomienka II ... 36,- Eur,
poplatok za možnosť zmeny splátky ... 8,94 Eur,
zmluvná pokuta ... 17,- Eur,
poplatok za možnosť odloženia splátok ... 8,94 Eur
upomienka II ... 12,- Eur,

úrok z omeškania vo výške 10,04 Eur je vyčíslený v listine Výpis čerpania, splátok a úhrad (č.l. 37 spisu
v sadzbe 5,05 % za obdobie od 10.2.2015 do 21.4.2015 - pozn. súdu).Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

Na pojednávaní konanom dňa 29.2.2016 sa žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť prostredníctvom
právneho zástupcu ospravedlnil.

Na pojednávaní konanom dňa 29.2.2016 žalovaná osobne vypovedala tak, že úver si vzala, predmetnú
zmluvu podpísala, bolo to na domácnosť. Pamätá si výšku úveru 800,- Eur, s pripomenutím príloh aj
výšku splátky 31,19 Eur. Zamestnankyňa veriteľa bola jej kamarátka. Iné dojednania, ani informácie
priložené k zmluve, najmä o RPMN alebo platobnej karte, si nepamätá.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :
Predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO
36 234 176, ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
1.4.2014, podľa obsahu ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 800,- Eur. Dlžník sa zaviazal

splatiť úver v 60 splátkach jednotlivo vo výške 31,19 Eur, splatných mesačne, splatných prvá s odstupom
kalendárneho mesiaca odo dňa poskytnutia úveru, resp. do posledného dňa v mesiaci, nasledujúce
do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Podľa predtlačených b. 51 - 55 textu zmluvy úver bol s poistením
vo výške 0,58 % mesačne, s poplatkom za možnosť zmeny splátky vo výške 1,49 Eur mesačne a s
poplatkom za možnosť odloženia splátok vo výške 1,49 Eur mesačne zahrnutými v splátke. Zmluva

obsahovala informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN) 38,4 %, o priemernej RPMN
vo výške 25,82 %, oznámená bola aj celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.657,80 Eur.
Podľa textu zmluvy uvedeného drobným písmom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné
podmienky žalobcu, podľa obsahu ktorých najmä (hlava 4 § 1) úver je klientovi poskytnutý v okamihu
poukázania finančnej čiastky na účet predajcu podľa pokynu klienta, (hlava 5 § 1) sa dlžník zaviazal platiť

mesačné splátky riadne a včas, (hlava 7 § 3) klient bol povinný predčasne splatiť úver pre nezaplatenie
aspoň dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, na vyzvanie veriteľa.
Predtlačený podpisovaný text zmluvy, ako aj úverové zmluvné podmienky, tiež obsahovali ustanovenia
o používaní platobnej karty a o revolvingovom úvere.

Podľa listiny Výpis čerpania, splátok a úhrad (č.l. 37 spisu) bolo potvrdené čerpanie úveru vo výške
800,- Eur. Dlžník zaplatil spolu 93,57 Eur. Pri omeškaní so splátkami č. 4 až 9 veriteľ vyhlásil splatnosť
úveru ku dňu 22.1.2015.

Listom zo dňa 25.2.2015, ktorého prílohou mali byť kópia plnej moci a oznámenie postúpenia
pohľadávky od postupcu, právny zástupca žalobcu oznámil dlžníkovi (zároveň) udelenie plnomocenstva
od pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s., a oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky voči
tunajšiemu žalovanému na základe zmluvy „zo dňa 12.9.2012“ na súčasného žalobcu AB 1 B. V.,

Holandské kráľovstvo a vyzval ho na úhradu pohľadávky.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.

č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ...
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: ...
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.Podľa § 451 OZ
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 524 OZ
1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Súdskutkovoaprávnevyhodnotil,žedlžníkovibolposkytnutýspotrebiteľskýúverpodľazák.č.129/2010
Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Podľa
názoru súdu preto nemá zmysel hovoriť o základných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
iných, než o základných náležitostiach zmluvy, formou ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý.Hlavný prejav vôle v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti

veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti
dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Napriek vyjadreniu úroku
v zmluve v nižšej sadzbe, ktorý mal byť podľa skutkovej koncepcii zmluvy iba jedným z nákladov úveru,
sú povinnosti dlžníka dojednané jasne, ak súd vychádza zo samotného dojednania o povinnosti dlžníka
uhradiť konkrétne splátky.

Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva
akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani
nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia
zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon

o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru.
Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby
v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v
príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej
úpravy. Preto vysoké množstvo zdanlivo rovnorodých ustanovení zákona o črtách spotrebiteľského

úveru, je v skutočnosti zakotvením nielen základných náležitostí zmluvy, podľa názoru súdu vyjadrených
vyššie, ale aj ďalších osobitných požiadaviek podľa obsahu zákona. Na tento stav právnej terminológie
zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust.
§ 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001
Z.z.,) uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN),

pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN
považuje nie za konštitutívne dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú
informačnú povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru,
udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Táto informácia musí materiálne zodpovedať
záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v

prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť,
ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v
spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa
v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v
neprospech spotrebiteľa“ súd považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v

neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o celkových
nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa
povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu, dokonca potenciálne nesprávny
vyšší informatívny údaj o nákladoch úveru by bol podľa názoru súdu účinnejším upozornením na náklady
úveru.

Súd uznáva, že v prípade omeškania dlžníka, má veriteľ právo podľa cit. ust. § 506 ObZ na zaplatenie
istiny, podľa skutkovej koncepcie veriteľa zosplatnenej istiny, aj na zaplatenie úroku, doslova aj v stave,
v ktorom zákon priznáva právo veriteľovi odstúpiť od zmluvy. Dojednanie o predčasnej splatnosti súd

za týchto okolností považuje za vykonané v súlade so zákonom, s tým, že úrok sa účtuje iba do
predčasnejsplatnostiatietoplneniasúzákladomprezákonnýúrokzomeškania,ktorýakojedinýnarastá
v čase ďalej po splatnosti úveru. Lenže súd v celkovej bilancii už aj týchto základných plnení zohľadnil
nesplnenie ďalších informačných povinností veriteľa.

Súd zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z., lebo ako zistil
súd v príprave rozhodnutia, v zmluve uvedený údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa 1.657,80 Eur,
ako aj údaj o RPMN od 38,4 %, stále vzhľadom na záväzné dojednanie povinnosti dlžníka spočívajúcej
v zaplatení 60 mesačných splátok jednotlivo vo výške 31,19 Eur, si neplnia svoju informačnú funkciu.

Na odôvodnenie ťažiskovo zjednodušene povedané, už len v časti údaja o celkovej povinnosti dlžníka
(60 x 31,19) je jeho skutočnou výškou celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 1.871,40 Eur, ale dlžníkovi
bola oznámená iba vo výške 1.657,80 Eur. Podporne podľa osvedčenej elektronickej kalkulačky súdu,
po zadaní rovnakých záväzných ustanovení zmluvy, zjednodušene za predpokladu práve jedno -mesačného odstupu rovnakých splátok, aj údaj o RPMN tohto úveru je primerane vyšší (48,72 %,
výtlačok č.l. 49 spisu).

Osobitne si je súd vedomý, že v predtlačenom texte zmluvy bolo dojednanie o pooistení vo výške
0,58 Eur mesačne, o poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 1,49 Eur mesačne a o poplatku
za možnosť odloženia splátok vo výške 1,49 Eur mesačne zahrnutými v splátke. (Podľa týchto úvah
súdu znížená splátka: 31,19 - 0,58 - 1,49 - 1,49 = 27,63; 27,63 x 60 splátok = dlžníkovi oznámených

1.657,80 Eur.) Lenže aj bez ohľadu na tieto, aj na prípadné iné ustanovenia zahrnuté do obsahu zmluvy,
sa súd nestotožňuje s názorom, že by tieto povinnosti mali byť nákladmi samotného dlžníka, ktoré
by veriteľ nemusel zohľadniť vo vlastných informačných povinnostiach. Zaradenie povinností dlžníka,
každopádne zahrnutých v splátkach, príznačne do predtlačeného textu zmluvy, podľa názoru súdu
odôvodňuje záver, že podľa cit. ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. ide o celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, lebo pri tejto skutkovej koncepcii zmluvy spotrebiteľ navyše mal

vynaložiť náklady na túto doplnkovú službu, aby získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok.
Poistenie (bez ohľadu na to, či pri problematičnosti vzájomného prejavu vôle poistiteľa a dlžníka, ako
aj pri skutkovej zložitosti zmluvy, si ho bol dlžník vedomý), v prípade jeho reálnej uplatniteľnosti, by
bolo systematicky spoločne v záujme dlžníka, ako aj veriteľa tohto úveru, voči poistiteľovi. Čo sa
týka ďalších doplnkových služieb možnosti zmeny splátok alebo odkladu splátok, tieto podľa hlavy 5,

§ 11 a 12 Úverových podmienok veriteľa závisia od posúdenia dlžníka veriteľom, resp. rozhodnutia
veriteľa. Prakticky povedané, ak podnikajúci veriteľ predkladá zmluvy s takto zahrnutými povinnosťami
dlžníka do splátok úveru určených samotnému veriteľovi, môže prakticky upraviť informáciu o celkovej
čiastke splatnej spotrebiteľom, ako aj o RPMN konkrétneho úveru, podľa záväzných dojednaní takto
predtlačenej zmluvy.

Aj keď cit. ust. § 53 ods. 6 v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014 nezakotvuje exaktne horný
strop nákladov úveru, ale akoby umožňovalo poskytovateľom obdobných úverov dotvárať normy právne
upravenéhosprávania,súdpovažujepredmetnýúver,podľanázorusúdufaktickyreprezentovanýRPMN

do 48,72 %, tu dojednaný so splatnosťou až do 60 kalendárnych mesiacov (5 rokov - pozn. súdu), za
poskytnutý v rozpore s dobrými mravmi podľa cit. ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vo výkone
práva veriteľa vstupovať do takýchto zmluvných vzťahov. Ilustračne „absolútnym úrokom“ tohto úveru je
pritom(povinnosťdlžníka1.871,40mínusistina800=1.071,40;1.071,40:800x100=)134%.Relatívne
vyššie náklady úveru v čase by súd toleroval u nižších a kratších úverov, s vedomím prítomnosti „fixných

nákladov“ pozornosti pri uzatváraní každej zmluvy veriteľom, vzhľadom na nižšie absolútne náklady
spotrebiteľskéhoúveru,príznačnekeďspotrebanegenerujepeniaze,ktorébyodôvodňovaliočakávania,
že dlžník môže splatiť vysoké, dlhodobé, alebo opakujúce sa úvery.

Pre vyššie uvedené dôvody súd považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto
zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu pôvodne poskytnutého úveru 800,- Eur a čiastky, ktorú dlžník
uhradil 93,57 Eur, v rozdiele 706,43 Eur a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

Osobitne podľa názoru súdu by došlo k obchádzaniu zákona uplatneniu formálnych zmluvných
ustanovení o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie veriteľa, lebo pôvodný veriteľ nie je
bankou pod osobitným finančným dohľadom, ktorý by ponúkal úverový finančný produkt iba doplnkovo
spojený s vedením účtu klienta, samotný úver poskytnutý formou platobnej karty by potom obchádzal
účel zákona, že spotreba sa má financovať prednostne z vlastných a nie z kauzálne cudzích peňazí.

Pritom u automaticky obnovovaného úveru by dochádzalo k obchádzaniu povinnosti veriteľa skúmať
schopnosť splácať dlžníka, ktorý je spotrebiteľom. Aj vzhľadom na technickú podobu zmluvy je dôvodné
pochybovať o danosti vôle dlžníka uzavrieť viac ako jednu úverovú zmluvu charakterizovanú konečným
počtom splátok. Lenže pri právnej oddeliteľnosti dojednania o úvere splatnom v 60 splátkach, v dôsledku
omeškania dlžníka už skôr, na realizáciu týchto zmluvných ustanovení nedošlo.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvyaj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu

ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.
V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust.
§ 53 ods. 1 OZ). Tieto podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa

právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť
je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie
spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Ale ako
súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa
názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na vedľajšie zmluvné dojednania.

Úrok z omeškania súd priznal podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka vo výške podľa
predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č.
87/1995 Z.z.. Súd priznal uplatnený úrok z omeškania v sadzbe ECB zvýšenej o 5% v sadzbe 5,05 %

ročne od dňa 10.2.2015 do zaplatenia, keď už dlžník v omeškaní bol, a to podľa skutkového odôvodnenia
žaloby odo dňa uvedenému už k vyčíslenému úroku z omeškania (10,04 Eur), po ktorom nasledoval
úrok z omeškania uplatnený percentuálnou sadzbou, keď jeho základ, ako aj sadzba, boli predmetom
právneho hodnotenia súdu.

Súd priznal žalované plnenie žalobcovi ako postupníkovi podľa cit. ust. § 524 OZ, lebo keď oznámenie
o postúpení listom 25.2.2015, s jeho iba tvrdenými prílohami kópia plnej moci a oznámenie postúpenia
pohľadávky od postupcu, nebolo žalovaným spochybnené, súd sa priklonil aj k tomu, že je relevantné
ako oznámenie právneho zástupcu (zároveň) pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s., ktorého

si dlžník mohol byť vedomý.

Súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach podľa § 160 ods. 1 OSP v záujme predchádzania sporu
v štádiu vykonávacieho konania, keď žalobca ako subjekt, ktorý vstúpil do práv subjektu poskytujúceho

svoje služby hromadne, by nemal byť týmto rozhodnutím príliš ťaživo postihnutý. Súd mimoriadne pri
danom priebehu konania toto sudcovské povolenie splátok považuje za zavŕšenie právnej ochrany
spotrebiteľa, keď vo výške povolených splátok približne prihliadol na východiskové dojednanie úverovej
zmluvy, ktorá by za predpokladu platenia dojednaných splátok ešte trvala, zároveň na podnet žalovanej
ako dlžníka, ktorý musí byť schopný ním prijaté splátky splácať, jej súd priznal splátky vo výške 50,- Eur,

s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v tomto konaní bol v
prevažnom rozsahu úspešný žalobca, a to v miere (priznaných 706,43 : uplatnených 1.021,87 x 100

=) 69 %. Žalobca si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania a z trov právneho zastúpenia. Súd však zohľadnil aj ust. § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého
nepriznal žalobcovi časť trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd vidí dôvod hodný
osobitného zreteľa vo fakticky právne neaprobovanej zmluve predkladanej zo strany podnikajúceho
veriteľa svojmu dlžníkovi, z ktorej si plnenie uplatnil žalobca, ako súd v podrobnostiach poukázal vyššie,

vpodrobnostiachajspredžalobnouvýzvuveriteľanazaplateniesumy,ktoránezodpovedalapriznanému
nároku. Tento faktický stav nedával právnu istotu dlžníkovi, ktorý by si inak svojho právneho postavenia
mal byť vedomý z právne aprobovaných a jasne uzatvorených zmlúv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).