Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/156/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112224423
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5112224423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Údernícka 5, Bratislava, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: D. L., nar. X.X.XXXX,
bytom O. XXX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 470,63 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 369,30 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 298,71 eur od 18.5.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 1.9.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia 470,63 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 298,71 eur od 24.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

Návrhodôvodniltým,žeNazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa23.9.2009medzipostupcom
GE Money a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Dňa
6.6.2007 uzatvoril postupca s odporcom zmluvu o úvere č. 1029716568, ktorej súčasťou sú všeobecné
obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy predchodca navrhovateľa poskytol
odporcovi úver vo výške 896,20 eur, ktorý sa odporca zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných
splátkach riadne a včas. Vyslovil názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ považoval za

nesporné, že medzi postupcom a odporcom vznikol obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého
postupca poskytol odporcovi úver. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcovi poskytnúť
finančné prostriedky odporcovi, čo aj urobil a odporcovi splácať mesačné splátky a dodržiavať ostatné
podmienky dohodnuté v zmluve. Odporca si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania
s úhradou dlžnej sumy. Poukázal na to, že jednotlivé položky dlžnej sumy sú uvedené v Platobnej histórii
a boli vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov. Odporca z ceny úveru
do dňa postúpenia pohľadávky uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v Platobnej

histórii pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby". Vzhľadom na to, že odporca bol v zmysle
Obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a
to ku dňu, keď je v Platobnej histórii uvedená položka s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za
vedenie účtu", čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. V prípadeakýchkoľvek pochybností ohľadom ukončenia zmluvy je potrebné túto žalobu považovať za ukončenie
zmluvy.
Započítanie jednotlivých splátok je uvedené v jednotlivých stĺpcoch Istina, Úrok, Sankčný úrok, Sankčný

poplatok, Poplatky. V súlade s Obchodnými podmienkami zmluvy o úvere postupca započítaval platby
odporcu v nasledovnom poradí úrok z úveru, poplatky, istina, úrok z omeškania, zmluvné pokuty. Istina
uplatnená v návrhu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanou platbou na istinu. Úrok
z omeškania uplatnený v návrhu predstavuje v zmysle sadzobníka poplatkov 0,1% denne za každú
splátku v omeškaní. Nakoľko odporca neplnil včas, čím porušil zmluvu, dostal sa v zmysle Obchodných

podmienok do omeškania s tromi splátkami zároveň a postupca bol oprávnený požadovať okamžité
predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. Zmluvná pokuta uplatnená v návrhu (sankčný
poplatok) vyplýva z bodu 6.1 a nasl. Obchodných podmienok a v zmysle Sadzobníka poplatkov je to
20% z každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 EUR. Zároveň poukázal na to, že odporca uznal vyššie
uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Nárok vo výške 470,63 EUR (14.178,20 Sk) pozostáva
z istiny vo výške 298,71 EUR (8.998,94 Sk), z úroku vo výške 114,09 EUR (3.437,08 Sk) a zo zmluvnej

pokuty a z poplatkov vo výške 57,83 EUR (1.742,19 Sk). S poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka účinného od 15.01.2009 si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom
24.09.2009, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podaním zo dňa 7.9.2012 ohlásil vstup do konania podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. vedľajší účastník na
strane odporcu.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení zo dňa 21.9.2012 uviedol, že právny predchodca

navrhovateľa poskytol odporcovi na základe Zmluvy o úvere č. 1029716568 zo dňa 6. 6. 2007 úverový
rámec vo výške 896,20 eur. Poskytnuté finančné prostriedky odporca nesplácal v zmysle dohodnutých
zmluvných podmienok. Odporca bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok, preto právny
predchodca navrhovateľa v súlade s Obchodnými podmienkami zosplatnil úver a to ku dňu, keď v
platobnej histórii uvedená položka s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu". Z

platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že k splatnosti celého úveru došlo dňa 17. 7. 2008. Z
uvedeného dôvodu vznáša námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatňovanej žalobou,
pretože žaloba bola súdu doručená dňa 13.7. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby.
K doručenej Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 18. 5. 2010 uviedol, že táto
je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré

vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne
osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento
formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania zväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a
dvojstrannéprávneúkonypridohodeosplátkachzáväzkuadohodeouzatvorenírozhodcovskejdoložky.
Vzhľadom k predformulovanému obsahu Dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný

prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. V dohodách s niektorými dlžníkmi sa dokonca neuvádza
ani výška splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach. Prehlásenie dlžníka o vedomosti
premlčania dlhuje sofístikovane „skryté" do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou
uznania záväzku v bode 2 Dohody. Rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je ako neprijateľná
zmluvná podmienka v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy postihnutá absolútnou

neplatnosťou (§ 53 ods. písm. r.), ods. 5 OZ) a jej nulitné právne účinky v spotrebiteľských zmluvách
už boli početne judikované Súdnym dvorom EÚ, Ústavným súdom SR, Najvyšším súdom SR, ale
aj súdmi nižších stupňov. Takto predformulovaná Dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa
zrozumiteľná a určitá, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky,
ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Snaha veriteľa

oddialiť podanie návrhu je viazané na snahu dosiahnuť zisk z úrokov a tým ešte viac sťažiť slabé
sociálne postavenie mnohých dlžníkov. Takýto postup je rozhodne v rozpore s európskou líniou
ochrany spotrebiteľa definovanou v 51. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a 51. 38 Charty
základných práv EÚ. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.
8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej ZOS), pretože

pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité
omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Citované ustanovenie je
jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku. Z pohľadu súkromnoprávnej
ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej Dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postaveniea uzatvorenie tejto Dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54
ods. 1 OZ. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami ZOS je potrebné
okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku považovať za nekalú obchodnú praktiku. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto
Dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi po vynútenej návšteve
pracovníka, prípadne splnomocnenej osoby navrhovateľa a po vypísaní Dohody touto osobou je
dlžníkovi predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Spotrebiteľ chcel
splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Nekalosť

obchodnej praktiky posudzujeme najmä podľa ust. § 8 ods. 4 ZOS. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu
právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods. 1 OZ). Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné
považovať Dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej
zmluve, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej
štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na Dohodu. Rovnako aj
právny režim celej citovanej Smernice, z ktorej je odvodený model spotrebiteľskej ochrany zakotvený v
našom právnom poriadku. Dohoda, ako právny úkon, je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor
s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.
Vedľajší účastník poukázal na to, že v obdobnej právnej veci Krajský súd v Prešove zaujal právne

stanovisko, že navrhovateľ sa len odvolával na existenciu dohody o uznaní dlhu, avšak jeho existenciu
v čase uznania nijako nepreukázal, pričom bolo jeho povinnosťou tento dlh preukazovať, pretože
ak žalovaná nevedela o premlčaní, nemá jej uznanie za následok ten účinok, ktorý uznanie dlhu
predpokladá (prvá veta ust. § 558 Obč. zák.). ... Pri uzatváraní takejto Dohody došlo k nekalej obchodnej
praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje, alebo

môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo
službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná. ... Umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti
vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne
očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi

alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto
aj správny záver o tom, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá
obchodná praktika je neplatná (rozsudok KS Prešov zo 7. 6. 2012 č.k. 1 lCo/37/2012-88). Obdobné
právne stanovisko zaujal Krajský súd v Prešove zo 14. 6. 2012 č.k. 12Co/47/2012-97.
Poukázal aj na skutočnosť, že časťou žalobcom uplatneného nároku je aj zmluvná pokuta a sankčné

poplatky. Takáto zmluvná podmienka v zmluve medzi právnym predchodcom navrhovateľa a iným
spotrebiteľom bola vyhlásená za neprijateľnú, teda absolútne neplatnú v rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 24. 3. 2011 č.k. 21Cb/10/2011-17 a podľa ust. § 53a ods. 1 OZ ak bola právoplatným
rozsudkom vyhlásená zmluvná podmienka za neprijateľnú, došlo k vytvoreniu zákonnej prekážky na
to, aby ju dodávateľ, prípadne aj jeho právny nástupca naďalej používal, alebo žiadal priznať plnenie z

takejto neprijateľnej podmienky. Vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka navrhoval rozhodnúť
tak, že súd zaviaže navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli
právnym zastupovaním, pretože v konaní vystupoval na podporu odporcu, voči ktorému bol uplatňovaný
premlčanýnárokvkombináciisnárokomsneprijateľnejzmluvnejpodmienky,tedažalobanebolapodaná
dôvodne.

Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil,
nedostavilsaodporca,ktorýmaldoručeniepredvolaniavykázanénáhradnýmspôsobom,anedostavilsa
anivedľajšíúčastníknastraneodporcu,ktorýneúčasťospravedlnilaoodročeniepojednávanianežiadal.
Nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2

O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.12.2007 zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľaust.§4ods.4zák.č.258/2001Z.z.vznenído31.12.2007prinesplnenípodmienokpodľaodsekov
2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.12.2007 od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd z vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov zistil nasledovné skutočnosti.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2009 navrhovateľ a postupca oznámili na adresu
odporkyne postúpenie, pričom zásielka podľa poštového podacieho hárku bola odoslaná pod. č.

04178029 dňa 2.10.2009.
U vedeného dôkazu súd mal preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa.

Súd zo zmluvy č. OM01012044 zo dňa 6.6.2007 zistil, že GE Money a.s. uzavrel s odporcom zmluvu
o úvere na nákup televízora v rámci akcie VI bez navýšenia 9 mesiacov pri celkovej výške úveru

2699 Sk priamej platbe 3.000 Sk a celkovej cene tovaru 29.999 Sk, pri počte pravidelných splátok
36 a výške splátky 1238 Sk, pričom úver bol poskytnutý pri RPMN 42,70 % s dátumom prvej splátky
6.7.2007 splatnej k šiestemu dňu v mesiaci. Súd v súvislosti posudzovaním zmluvných vzťahov medzi
účastníkmi oboznámil aj obchodné podmienky pre úver, vydávania a používania platobnej karty, súhlas
so spracovaním osobných údajov.

Súd ďalej oboznámil obsah záznamu o platobnej histórii platieb a úhrad odporcu. Z uvedeného dôkazu
súd mal preukázané, že dňa 6.6.2007 bol odporcovi poskytnutý úver vo výške - 26.999,- Sk.

Súd sa ďalej v rámci hospodárnosti konania zaoberal vznesenou námietkou premlčania a uznaním

záväzku zo strany odporcu.

Vo vzťahu k premlčaniu súd poukazuje na skutočnosť, že uznanie dlhu je jednostranný úkon, ktorým
dlžník prejavuje svoju vôľu voči veriteľovi uznať pohľadávku. Uznanie dlhu je osobitne upravené v ust.§ 588 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak niekto uzná dlh písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Vzhľadom na skutočnosť, že

uznanie dlhu ako samostatný právny úkon nesúvisí so zmluvou o úvere, nespravuje sa s poukazom
na ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka. Uznanie dlhu nie je zmluvou a podľa názoru súdu ako
jednostranný úkon dlžníka vôbec nesúvisí so spotrebiteľskými zmluvami, pokiaľ nie je obsiahnutý priamo
v zmluve, prostredníctvom tohto inštitútu sa nesnaží veriteľ dosiahnuť iný účel a pod.. Súd nemôže
sa stotožniť s názorom vedľajšieho účastníka odporcu, že uznanie dlhu má pre odporcu nepriaznivé

dôsledky v zmluvnom vzťahu. Uznanie dlhu mimo prenosu dôkazného bremena spôsobuje skutočnosť,
že podľa ust. § 110 Obč. zák. sa uznaný nárok premlčí za 10 rokov. Takáto skutočnosť hoci posilňuje
postavenie veriteľa nevytvára nové práva a povinnosti dlžníkovi. Naopak umožňuje aj prípadne oddialiť
čas pre vznik súdneho sporu, mimosúdne vyriešenie veci, dobrovoľné plnenie a navodenie istoty v
zmluvnom vzťahu. Uznanie dlhu však v žiadnom prípade vzhľadom na povinnosť súdu ex offo prihliadať
na neprijateľné zmluvné podmienky a ich absolútnu neplatnosť nemôže spôsobiť legalizáciu nároku z

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Preto ak dlžník slobodne a vážne uzná svoj dlh voči veriteľovi bez
ohľadu na to, či má alebo nemá postavenie spotrebiteľa, vytvára zákonom predpokladané dôsledky.
Je pritom jedno, či k uznaniu dlhu dôjde na predtlači obstaranej veriteľom, či obsahuje aj iné platné
dohody alebo nie. Preto súd je názoru, že spotrebiteľovi nič nebráni dlh uznať alebo odmietnuť podpísať
navrhovaný úkon a ak dlh uzná, musí si byť vedomí všetkých svojich povinností. Pokiaľ by zákonodarca

chcel zamedziť spotrebiteľom dlh uznať, určite by prijal príslušnú právnu normu. Tvrdenia vedľajšieho
účastníka na strane odporcu o tom, že nemohol vedieť čo podpisuje a rozumieť úkonu, že bol vedený
pohnútkou oddialiť exekúciu a pod. by mohli vyvolať maximálne omyl v pohnútke, ktorý nezakladá
neplatnosť právneho úkonu. Zároveň ak chce niekto získať čas pre plnenie v splátkach, musí si byť
vedomí svojho dlhu.

Veriteľ odstúpil od zmluvy 17.7.2008 čím sa stal dlh odporcu v plnom rozsahu splatným. K uznaniu dlhu
došlo dňa 18.5.2010 teda v dobe, keď nemohlo dôjsť k premlčaniu dlhu.

Súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že uznanie záväzku má za cieľ

len predĺženie lehoty pre vymáhanie a zisk na úrokoch. Súd predovšetkým upozorňuje na skutočnosť,
že aj spotrebiteľ je povinný dodržiavať svoje povinnosti a plniť záväzky. Spotrebiteľ nie je povinný
splniť záväzok, len ak tento priamo vznikol výhradne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak sa neprijateľná podmienka netýka celého záväzku, je povinný splniť záväzok v časti, ktorá nie je
neplatnosťou neprijateľnej podmienky dotknutá. V každom prípade ak spotrebiteľ prijme úver, musí

ho splácať, minimálne v takej časti, v akej považuje svoj záväzok vzhľadom na uplatnené prípadné
neprijateľné zmluvné podmienky dôvodný. Ak však spotrebiteľ prijme peňažné prostriedky a tieto
nevráti v primeranej výške (minimálne vo výške istiny) a odmietnutie vrátenia ostatných dohodnutých
prostriedkov neodôvodní, jednoznačne porušuje povinnosti a takejto svojvôli nemožno poskytovať
bezbrehú ochranu. Ak teda dlžník nespláca ani istinu so zákonným príslušenstvom, je logickým

následkom, že vzrastajú úroky, ktoré predstavujú odplatu za poskytnutie úveru a uplatnenie takýchto
nárokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa ktorého, dohodu o
plnení v splátkach je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku, pretože iniciatíva k uzatvoreniu

takejto Dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Súd opäť zdôrazňuje, že záujem o vrátenie
poskytnutej sumy má prioritne veriteľ, ktorý sa snaží o uspokojenie svojich nárokov.

Vo vzťahu k namietanej existencii neprijateľných zmluvných podmienok súd v prvom rade poukazuje
na skutočnosť, že o neprijateľnosti zmluvných podmienok rozhoduje len podľa ust. § 153 ods. 2 a 3

O.s.p.. Súd však nie je kontrolným orgánom povereným kontrolou dodržiavania obchodných podmienok
veriteľov a zmluvných podmienok ponúkaných spotrebiteľom, a preto rozhoduje o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky len v prípade, že priamo súvisí s uplatneným nárokov (neplatnosť zmluvnej
podmienky má vplyv na rozhodnutie) alebo na návrh. Preto ak aj v spotrebiteľskej zmluve sú obsiahnuté
neprijateľné zmluvné podmienky avšak nie sú z nich uplatnené nároky, a teda nemajú vplyv priamo

na priznanie alebo zamietnutie nároku, súd sa môže neprijateľnosťou takýchto zmluvných podmienok
zaoberať len na základe kvalifikovaného návrhu alebo protinávrhu v konaní. Pokiaľ by súd mal ex offo
skúmať všetky zmluvné podmienky, fakticky by zasahoval do výkonnej moci a plnil funkciu kontrolného
orgánu, čo je pre charakter súdnej moci neprípustné.Súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní uplatnené nároky nevychádzajú z reálneho kontraktu podľa
ustanovení zmluvy o pôžičke ale z konsenzuálnej zmluvy o úvere, ktorá je ako absolútny obchodno-

záväzkový vzťah upravená v ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka upravený v obchodnom
zákonníku a teda obchodný vzťah sa spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka s výnimkou
ustanovení upravených špeciálnymi zákonmi ako sú napr. ust. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách,
zákonom o spotrebiteľských úveroch a pod.. V žiadnom zo špeciálnych zákonoch však nie je upravené,
že ostatné vzťahy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere by sa nemali spravovať režimom Obchodného

zákonníka. Takýto výklad by pôsobil nelogicky, pretože ak by zákonodarca chcel takto vymedziť práva
spotrebiteľa a upraviť takto právne vzťahy, upravil by zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný
zmluvný typ v ustanoveniach Občianskeho zákonníka alebo zákone o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
o úvere je však obsiahnutá len v ustanoveniach Obchodného zákonníka ako absolútny obchodný
vzťah. Preto aj pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa spravujú vzťahy medzi účastníkmi režimom
Obchodného zákonníka ibaže osobitný predpis ustanovuje inak. Teda režimom Obchodného zákonníka

sa popri samotnom zmluvnom vzťahu spravuje aj premlčanie nároku ako aj príslušenstvo nároku.
Nakoľko nárok bol uplatnený na súde dňa 13.7.2012 a premlčacia doba začala plynúť dňa 17.7.2008,
nárok aj bez uznania dlhu by bol uplatnený počas plynutia premlčacej doby.

Navyše aj keby súd pripustil, že premlčanie sa spravuje režimom Občianskeho zákonníka (kolízia

judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov), veriteľ podľa ním tvrdených skutočností a predloženej
platobnej histórie odstúpil od zmluvy k 17.7.2008 a tým sa stal celý dlh splatný. K uznaniu dlhu došlo
dňa 18.5.2010. Všeobecná premlčacia doba podľa ust. § 101 Obč. zák. (trojročná podľa Občianskeho
zákonníka), začala plynúť od 17.7.2008. Dňa 18.5.2010, teda v čase, keď dlh nebol premlčaný, odporca
písomne uznal dlh voči navrhovateľovi vo výške istiny 298,71 eur a prísl. pohľadávky vo výške 70,59

eur. Od 15.12.2010 začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba, pričom nárok bol uplatnený na
súde dňa 13.7.2012 teda vo všeobecnej premlčacej dobe. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že
nárok navrhovateľa vo výške istiny 298,71 eur a príslušenstva pohľadávky vo výške 70,59 eur nie je
premlčaný. Zároveň uznaním dlhu sa vytvára fikcia jeho existencie a dôkazné bremeno zániku nároku
alebo neexistencie nároku sa prenáša na dlžníka, teda odporcu. Odporca ako aj vedľajší účastník

vystupujúci na jeho strane nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by dlh a ostatné nároky zanikli niektorým
zo zákonom predpokladaných spôsobov.

Súd preto priznal navrhovateľovi nárok vo výške 369,30 eur, ktorý pozostáva z vyčíslenej a uznanej
výšky istiny a uznaného príslušenstva ku dňu uznania.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi požadované úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 298,71
eur od 18.5.2010, kedy došlo k uznaniu záväzku a kedy sa odporca preukázateľne dozvedel o výške
istiny, ktorú uznal a dozvedel sa aj záväzku.
Úroky z omeškania priznal súd navrhovateľovi podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s poukazom na
ust. § 517 Občianskeho zákonníka podľa ktorého je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, pričom výška základnej sadzby stanovenou ECB bola k 18.5.2010 vo výške
1,00 % p.a..

Súd zamietol návrh na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 298,71 eur

za obdobie od 24.9.2009 do 18.5.2010, pretože navrhovateľ tento nárok riadne nepreukázal, teda
do uznania dlhu nešpecifikoval a akými splátkami bol odporca v omeškaní, ako sa započítavalo jeho
plnenie na istinu a úroky, prípadne úroky z omeškania. Až do uznania dlhu nebola navrhovateľom alebo
jeho právnym predchodcom jednoznačne identifikovaná istina, príslušenstvo a samotné ustálenie výšky
nároku spôsobilo len uznanie dlhu a zákonom predpokladaná fikcia.

Súd rovnako zamietol aj návrh na zaplatenie úrokov nad uznanú sumu 70,59 eur, pretože navrhovateľ
neuviedol ako vôbec dospel k takémuto nároku, teda s úhradou ktorých splátok bol odporca v omeškaní,
z akej výšky úrokov vychádzal a pod.. Takisto odporca nepreukázal ako mu mali vzniknúť nároky zo
zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 57,83 EUR, ktoré povinnosti mal odporca porušiť, ako došlo k

uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, aké poplatky tvoria uvedenú sumu a pod..Navrhovateľ musí žalobou nie len nárok vyčísliť ale musí aj pravdivo opísať rozhodné skutočnosti,
ktoré uplatnený nárok individualizujú a odôvodňujú, pričom na túto skutočnosť navrhovateľ vôbec
nereflektoval.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 150 ods. 1 OSP podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a

dôkazy uplatniť.
Súd navrhovateľovi nárok nepriznal vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ je právnickou osobou
založenou za účelom obchodovania s pohľadávkami, teda musí mať vytvorené podmienky pre
uplatňovanie takýchto nárokov. Zastúpenie advokátom pri všetkých podaniach navrhovateľa pri
formulárovom podaní a vyjadrení len zbytočne zvyšuje trovy konania bez náležitého predbežného
odôvodnenia takejto potreby. S poukazom na právne zastúpenie navrhovateľa vo všetkých takýchto

konaniach rovnaným právnym zástupcom, zhodu sídla navrhovateľa a advokáta, má súd za to, že
účelom zastúpenia je len získanie prostriedkov za paušalizované úkony právnej služby, ktoré však
nezodpovedajú osobnej činnosti a intervencie advokáta a fakticky sa jedná o spoločné podnikanie pri
uplatňovaní nárokov z postúpených pohľadávok, čo sa prieči účelu nevyhnutnosti takto vynaložených
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).