Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, July 6, 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 5Er/2546/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208205047
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6208205047.4

Uznesenie

Okresný súd vo Veľkom Krtíši v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému Q., zast. opatrovníčkou Y., pre vymoženie pohľadávky vo výške 310,53 Eur
s príslušenstvom, vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu
Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. Ex 2546/08 takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821
08 Bratislava v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava

doručil dňa 16. 10. 2008 tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Návrh na
vykonanieexekúcieboldňa02.09.2008spísanýdozápisnicepredsúdnymexekútoromJUDr.Rudolfom
Krutým, za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného JUDr. Martina Máčaja, advokáta.
Exekučný súd vydal dňa 17. 10. 2008 poverenie pod č. 5610-011436, ktorým poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia, a to rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn.: SR 02931/08 zo dňa 13. 05. 2008, ktorý sa stal právoplatným

dňa 09. 06. 2008 a vykonateľným dňa 12. 06. 2008.
Uznesením Okresného súdu zo dňa 06. 12. 2011, č. k. 5Er/2546/2008-30 vydaným súdnym úradníkom
súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal k povinnosti nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie
vo výške 39,83 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom Exekútorského úradu
Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 09. 12. 2011. Oprávnený podal dňa

21. 12. 2011 cez poštu Bratislava proti tomuto uzneseniu odvolanie. Odvolaním sa domáhal zrušenia
uznesenia. Sudca odvolaniu oprávneného dňa 17. 04. 2012 vyhovieť nemienil. Vec bola predložená
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní oprávneného. Krajský súd v Banskej
Bystrici vec vrátil dňa 09. 05. 2012 súdu 1. stupňa ako vec nedôvodne predloženú.
Podľa § 374 ods. 3 veta 3 O. s. p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa

(§ 202) rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanoví
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 zákon č. 233/1995
Z. z.) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadení výkon rozhodcovského rozsudku konanie

o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie ktorej je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je
založení inštitút neprijateľnej zmluvnej pokuty, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale
zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje

účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou
právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných
prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka

nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré
patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúcich týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity
Občianskeho zákonníka.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS v nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. 04. 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku

prebratá Zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 01. 04. 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol
účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý
novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre
Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej

spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých
dochádza ku kontraktu s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné
podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,

že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti
spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový
stav. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v

rozpore s čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť
absolútna, tam kde existuje iné základné pravidlo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne
aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených
prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva
(spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý

(ochrana spotrebiteľa) - viď. Nález Ústavného súdu Českej republiky I US 342/09 zo dňa 15. 06. 2009.
Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasledujúcich ustanoveniach.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený)
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,

ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods.
2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie spolu so štátnym súdom, ak by v konaní
vystupoval na strane žalovaného. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku

a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým veľkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskémukonaniu,akhovyvolaldodávateľ.Tojepravdepodobneajnajčastejšiasituácia,pretože
dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom (dokonca

s uvedením konkrétnych osôb rozhodcov) zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom
samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Subjektívne nearbitrálnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti
od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi

rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne
individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.
V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie
vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality
života bežných ľudí nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za
pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným
od 01. 01. 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: "za neprijateľnú podmienku uvedenú v

spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Nakoľko
neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom, preto v danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 ZoRK.

Keďže podaním odvolania oprávneným proti rozhodnutiu vydanému súdnym úradníkom, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa, došlo zo zákona k zrušeniu napadnutého uznesenia zo dňa 06. 12. 2011
č. k. 5Er/2546/2008-30 v celom rozsahu a vzniku povinnosti sudcu opätovne vo veci rozhodnúť, sudca
týmto uznesením vo veci rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkom a náhradu

za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 , 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov.
Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur. Súd priznal súdnemu
exekútorovi podľa § 14 citovanej vyhlášky paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur + 20% DPH 6,64 Eur,
t. j. účelne vynaložené trovy exekúcie celkovo vo výške 39,83 Eur.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
K zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného nakoľko podal návrh na vykonanie
exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, preto potom súd uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi

Krutému so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods.2 O. s. p.).