Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-2Cbi/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120214955
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1120214955.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

TPS Trustees, k.s. Jarabinková 17563/2C, Bratislava, značka správcu S 1969, správca konkurznej
podstaty úpadcu VOKUPE, spol. s r.o., Budovateľská 19, Bratislava, IČO: 44 558 821 zast. O.. O. H.,
M. XXXXX/XC, N., L.: XX XXX XXX, proti žalovanému: INSTALMONT SK, s.r.o., Dunajská 2, Bratislava,
IČO: 45 978 115, zast. O.. Et O.. O. N., advokát, O. XXXX/XX, N., Z. XXXX o určenie neúčinnosti
právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II.Žalobcajepovinnýzaplatiťžalovanému100%-núnáhradutrovsúdnehokonania.Ovýšketrovkonania

súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 30.9.2020 žiadal žalobca, aby súd určil, že právne úkony - prevody
finančných prostriedkov z bankových účtov úpadcu na bankový účet žalovaného a to:
· Prevody finančných prostriedkov žalovaného z bankového účtu úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedeného v H. banke a.s.
§ zo dňa 15.4.2016 vo výške 950 EUR
§ zo dňa 22.4.2016 vo výške 500 EUR
§ zo dňa 15.4.2016 vo výške 1.000 EUR

§ zo dňa 2.5.2016 vo výške 4.320 EUR
§ zo dňa 5.5.2016 vo výške 5.400 EUR
§ zo dňa 6.7.2016 vo výške 650 EUR
§ zo dňa 24.11.2015 vo výške 1.400 EUR
§ zo dňa 15.8.2016 vo výške 400 EUR
§ zo dňa 25.8.2016 vo výške 900 EUR
§ zo dňa 21.7.2016 vo výške 3.000 EUR

§ zo dňa 14.7.2016 vo výške 300 EUR
§ zo dňa 2.9.2015 vo výške 6.000 EUR
§ zo dňa 9.9.2016 vo výške 1.200 EUR
§ zo dňa 2.10.2015 vo výške 232,20 EUR
§ zo dňa 15.10.2015 vo výške 2.000 EUR
§ zo dňa 17.7.2015 vo výške 100 EUR
§ zo dňa 28.10.2015 vo výške 450 EUR

§ zo dňa 21.12.2015 vo výške 1.899,60 EUR
· Prevody finančných prostriedkov žalovaného z bankového účtu úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedeného v H. banke a.s.
§ zo dňa 12.4.2016 vo výške 45,98 EUR§ zo dňa 17.4.2015 vo výške 1.000 EUR
§ zo dňa 12.4.2016 vo výške 120 EUR
§ zo dňa 12.4.2016 vo výške 336,37 EUR

§ zo dňa 21.12.2015 vo výške 52,20 EUR
§ zo dňa 21.12.2015 vo výške 1.700 EUR
· Prevody finančných prostriedkov žalovaného z bankového účtu úpadcu č. XXXXXXXX/XXXX
vedeného v P. N. Z., a.s.
§ zo dňa 28.8.2018 vo výške 9.816 EUR

§ zo dňa 29.8.2018 vo výške 9.600 EUR
§ zo dňa 30.8.2018 vo výške 7.200 EUR
§ zo dňa 31.8.2018 vo výške 2.000 EUR
sú v konkurze na majetok úpadcu voči veriteľom úpadcu právne neúčinné.
Súčasne žiadal určiť povinnosť žalovanému zaplatiť do podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške
63.072,35 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznať žalobcovi plnú náhradu trov súdneho

konania.
2. Uznesením sp. zn. XXK/X/XXXX zo dňa 15.7.2019 súd začal konkurzné konanie voči úpadcovi.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.9.2019. Za správcu konkurznej podstaty
úpadcu súd ustanovil M.. N. C.. Uznesením zo dňa 1.2.2023 súd za správcu konkurznej podstaty úpadcu
ustanovil žalobcu.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že po poskytnutí súčinnosti tretích osôb zistil, že úpadca v rokoch 2015,
2016 a 2018 realizoval prevody finančných prostriedkov na účet žalovaného a žalobca nemal k dispozícii
žiadne doklady preukazujúce existenciu, či právny dôvod uvedených finančných transakcií. Tiež uviedol,
že úpadca bol v rokoch 2015, 2016 a 2018 v úpadku vo forme predĺženia. Žalobca uviedol, že žalovaný
bol spriaznenou osobou úpadcu nakoľko spoločník a konateľ úpadcu O. O. mal u žalované kvalifikovanú

účasť - 33,33%-ný obchodný podiel.
4. Podľa ust. § 9, ods. 1 ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.

5. Podľa ust. § 57, ods. 1, ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
6. Podľa ust. § 57, ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej

osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa
považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
7. Podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa §
107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

8. Podľa ust. § 58, ods. 1 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
9. Podľa ust. § 58, ods. 3 ZKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,

ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez
primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým
právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
10. Podľa ust. § 59, ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny
úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.11. Podľa ust. § 60, ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

12. Podľa ust. § 60, ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.
13. Podľa ust. § 62, ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
14. Podľa ust. § 63, ods. 1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej
majetkovejhodnotyprevedenejzmajetkudlžníka,sútí,vočiktorýmsaprávoodporovaťprávnemuúkonu
uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,
právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková
hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva

alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
15. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

16. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
17. Súd v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu aj bez námietky ako prvé skúma dodržanie
prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 57, ods. 2 ZKR.
18. Ako nesporné súd vyhodnotil, že:

· konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXK/X/XXXX zo dňa
15.7.2019
· uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo zverejnené v OV dňa 30.9.2019
· účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 1.10.2019
· lehota na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57, ods. 2

ZKR uplynula 1.10.2020
19. Na základe skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd 30.9.2020 súd konštatuje včasnosť podania
žaloby žalobcom.
20. Podľa rozhodnutia NS SR X P. X/XXXX s odkazmi na X P. XX/XXXX, X P. XX/XXXX, 2 P.
XX/XXXX„Pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva ... došlo

k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti
napadnutého právneho úkonu.“). Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. XObdo/XX/
XXXX, podľa ktorého: „Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať
splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.“

Obdobne podľa najvyššieho súdu vo veci sp. zn. XObdo/XX/XXXX: „Žaloba veriteľa v konaní o
neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky
veriteľa, nemôže byť úspešná.“ A tiež vo veci sp. zn. XObdo/XX/XXXX najvyšší súd vyslovil, že: „K
splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie
na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť

preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním
stavumajetkupoúčinnostiodporovanéhoprávnehoúkonuvoväzbenaexistujúcepohľadávkyveriteľov.“
Pre správne právne posúdenie veci musí dať súd relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej
hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno
prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát)

odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR, napr. ako právnych úkonov bez primeraného
protiplnenia(§58ZKR),akozvýhodňujúcichprávnychúkonov(§59ZKR),právnychúkonovukracujúcich
(§ 60 ZKR), urobených po zrušení konkurzu (§ 61), atď. Dovolací súd tu podotýka, že treba odlíšiť právne
posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania (existencie) jednotlivých predpokladov stanovených
hypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr.

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. XObdo/XX/XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX). K výkladu § 57 ZKR
uvádza O.: „Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť
právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi
odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jehomajetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku“. (O., M. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. N., 2021, s. 511). Z hľadiska správneho právneho
posúdenia ide teda o otázku správnej interpretácie citovaného zákonného ustanovenia v okolnostiach

danej veci. Kľúčové pre rozhodnutie vo veci je teda to, či práve žalobou odporovanými úkonmi úpadcu
došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Vo veci spornou
otázkou nebolo, či spočíva dôkazné bremeno na preukázaní takejto skutočnosti na žalobkyni, ktoré
aj v zmysle judikátu R XX/XXXX, resp. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. XObdo/XX/XXXX, ťaží
žalujúcu stranu, ale to, či pre splnenie tohto dôkazného bremena bez ďalšieho stačí preukázanie

samotnej existencie neuspokojenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V tomto smere odvolací
súd žalobe vyhovel bez uvedenia náležitej interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR, a ktorá by bola v súlade s
vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, keď sa v podstate obmedzil len na
konštatovanie existencie viacerých neuspokojených pohľadávok veriteľov a bez toho, aby dal adresnú
odpoveď ich ukrátenia (súvisu s) práve tými úkonmi úpadcu, ktoré tvoria predmet odporovacej žaloby
žalobkyne. Iný záver z preskúmavaného rozhodnutia vyvodiť nemožno. Odvolací súd sa z hľadiska

pri rozhodovaní potrebnej aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (opomenúc fakt, že v rozsudku ho
priamo ani necitoval) uspokojil v podstate iba s konštatáciou existencie veriteľských pohľadávok, pričom
však zostalo bez konkrétneho vysvetlenia preukázanie samotného ukrátenia ich uspokojenia z majetku
úpadcu v rozhodnom čase a súčasne, či k ukráteniu došlo v príčinnej súvislosti s úkonmi, ktorým
žalobkyňa odporuje. V tejto súvislosti okrem nedostatočného posúdenia veci v skutkovej rovine, ktorá

však predmet dovolacieho prieskumu netvorí, došlo k absencii interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, čo zakladá vadu nesprávneho právneho
posúdenia.
Dovolací súd uzatvára, že z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou
pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v

konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia
prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena
žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka
jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie
prihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len

preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom
dlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel
predpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté
plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka.
O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo

k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie
prihlásených pohľadávok veriteľov.
21. Žalovaný sa v konaní vyjadril podaním zo dňa 14.9.2023. Uviedol, že všetky žalobcom tvrdené
finančné operácie sú riadnymi úhradami za skutočne poskytnuté plnenia. Úpadca sa v roku 2014 dostal
do ťažkej finančnej situácie, ktorú bol nútený riešiť predajom časti svojho majetku a prepustením väčšiny

zamestnancov, ktorým nedokázal platiť mzdy. Mal však existujúce vzťahy so spoločenstvami vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, správcami bytových domov, pre ktorých mal vykonávať stavebné a
udržiavacie práce, ktoré však z dôvodu nedostatku pracovnej sily nedokázal vykonávať sám. Z toho
dôvodu uzatvoril 1.1.2015 Zmluvu o spolupráci so žalovaným, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
poskytovať úpadcovi technicko-organizačnú pomoc, za čo žalovanému patril nárok vo výške 80%

fakturácie úpadcu voči jeho odberateľom. Tá spočívala v tom, že žalovaný vykonal celú zákazku úpadcu.
Predmetné úhrady boli úhradami jednotlivých zákaziek, pričom žalovaný si fakturoval menej ako 80%
ceny zákazky. Žalovaný spolu s vyjadrením predložil kópie faktúr na každú zo zákaziek v kontexte
každého zo žalobcom žalovaných prevodov. Žalovaný nimi preukázal, že na základe spolupráce s
úpadcom si tento od svojich zákazníkov vyfakturoval sumu 123.275,90 EUR, z ktorej si žalovaný v

zmysle zmluvy o spolupráci vyfakturoval spolu sumu 98.620,72 EUR, z ktorej mu úpadca reálne uhradil
sporných 62.072,35 EUR ( o 36.548,37 EUR menej ako bola zmluvná dohoda.
22. Žalovaný predloženými faktúrami a výpismi z účtu preukázal priebeh fakturácie a platieb medzi
úpadcom a žalovaným takto:
a) Úhrady z účtu úpadcu L. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX:

§ 21.12.2015 suma 1.700 EUR
§ 28.10.2015 suma 450 EUR
Z účtu úpadcu L. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX:
§ 21.12.2015 suma 1.899,60 EURSpolu 4.049,60 EUR
Týmitoúhradamisaplatilafaktúražalovanéhovočiúpadcovič.XXXXXXXXXzodňa30.09.2015,splatná
dňa 14.10.2015 na sumu 4.249,60 EUR. Išlo o výkony, ktoré úpadca fakturoval svojim odberateľom

nasledovnými faktúrami:
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 04.08.2015 na sumu 45,60 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2015 na sumu 1.094,40 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2015 na sumu 648 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 26.08.2015 na sumu 27,60 EUR

§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 03.09.2015 na sumu 3.010,80 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2015 na sumu 935,94 EUR
Spolu 5.762,34 €, z čoho 80 % je 4.609,87 EUR.
b) Úhrada z účtu úpadcu L. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX:
§ 02.09.2015 suma 6.000 EUR
Touto úhradou sa platila faktúra žalovaného voči úpadcovi č. XXXXXXXXX zo dňa 31.08.2015,

splatná dňa 14.09.2015 na sumu 6.000 €. Išlo o výkony, ktoré úpadca fakturoval svojim odberateľom
nasledovnými faktúrami: T. č. XXXXXXXXX zo dňa 19.08.2015 na sumu 129,60 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 20.08.2015 na sumu 984 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015 na sumu 588 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2015 na sumu 300 EUR

§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2015 na sumu 744 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 na sumu 4.465,20 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 na sumu 568,80 EUR
Spolu 7.779,60 EUR, z čoho 80 % je 6.223,68 EUR.
c) Úhrady z účtu úpadcu L. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX:

§ 02.10.2015 suma 232,20 EUR
§ 15.10.2015 suma 2.000 EUR
§ 15.04.2016 suma 950 EUR
§ 22.04.2016 suma 500 EUR
§ 15.04.2016 suma 1.000 EUR

§ 24.11.2015 suma 1.400 EUR
§ 06.07.2016 suma 500 EUR
§ 06.07.2016 suma 650 EUR
§ 14.07.2016 suma 300 EUR
Z účtu úpadcuXXXXZ XXX:

§ 12.04.2016 suma 45,98 EUR
§ 12.04.2016 suma 120 EUR
§ 12.04.2016 suma 336,37 EUR
Spolu 8.034,55 EUR
Týmito úhradami sa platila faktúra žalovaného voči úpadcovi č. XXXXXXXXX zo dňa 31.08.2015,

splatná dňa 14.09.2015 na sumu 7.950 EUR. Išlo o výkony, ktoré úpadca fakturoval svojim odberateľom
nasledovnými faktúrami:
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2015 na sumu 996 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2015 na sumu 1.293,60 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 na sumu 2.959,42 EUR

§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 na sumu 2.301,60 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 na sumu 562,80 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 19.08.2015 na sumu 60 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 na sumu 572 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 05.08.2015 na sumu 597,60 EUR

§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 10.08.2015 na sumu 525,17 EUR
Spolu 9.868,19 EUR , z čoho 80 % je 7.894,55 EUR.
d) Úhrady z účtu úpadcu L. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX:
§ 02.05.2016 suma 4.320 EUR
§ 05.05.2016 suma 5.400 EUR

Spolu 9.720 EUR
Týmito úhradami sa platila faktúra žalovaného voči úpadcovi č. XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2016,
splatná dňa 14.02.2016 na sumu 9.720 EUR. Išlo o výkony, ktoré úpadca fakturoval svojim odberateľom
nasledovnými faktúrami:§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 06.01.2016 na sumu 6.720 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2016 na sumu 6.360 EUR
Spolu 13.080 EUR, z čoho 80 % je 10.464 EUR.

e) Úhrady z účtu úpadcu L. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX:
§ 15.08.2016 suma 400 EUR
§ 25.08.2016 suma 900 EUR
Spolu 1.300 EUR
Týmito úhradami sa platila faktúra žalovaného voči úpadcovi č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2015,

splatná dňa 14.12.2015 na sumu 2.345 EUR. Išlo o výkony, ktoré úpadca fakturoval svojim odberateľom
nasledovnými faktúrami: T. č. XXXXXXXXX zo dňa 02.11.2015 na sumu 3.861,60 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 03.11.2015 na sumu 132,73 EUR
Spolu 3.994,33 EUR, z čoho 80 % je 3.195,46 EUR.
f) Úhrady z účtu úpadcu L. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX:
§ 09.09.2016 suma 1.200 EUR

§ 21.07.2016 suma 3.000 EUR
Týmitoúhradamisaplatilafaktúražalovanéhovočiúpadcovič.XXXXXXXXXzodňa30.12.2015,splatná
dňa14.01.2016nasumu8.979EUR.Išloovýkony,ktoréúpadcafakturovalsvojimodberateľomfaktúrou:
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 03.12.2015 na sumu 14.710,80 EUR
Spolu 14.710,80 EUR, z čoho 80 % je 11.768,64 EUR.

g) Úhrady z účtu úpadcu L. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX:
§ 17.07.2015 suma 100 EUR
§ 21.12.2015 suma 52,20 EUR
§ 28.08.2018 suma 9.818 EUR
§ 29.08.2018 suma 9.600 EUR

§ 30.08.2018 suma 7.200 EUR
§ 31.08.2018 suma 2.000 EUR
Týmito úhradami sa platili faktúry žalovaného voči úpadcovi:
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 17.07.2015, splatná dňa 31.07.2015 na sumu 100 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2015, splatná dňa 14.11.2015 na sumu 52,20 EUR

§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2016, splatná dňa 14.05.2016 na sumu 9.816 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 27.06.2016, splatná dňa 11.07.2016 na sumu 4.800 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2016, splatná dňa 29.07.2016 na sumu 9.600 EUR
§ T. č. XXXXXXXXX zo dňa 31.07.2016, splatná dňa 14.08.2016 na sumu 7.200 EUR
Išlo o výkony, ktoré úpadca fakturoval svojim odberateľom faktúrou: T. č. XXXXXXXXX zo dňa

13.07.2015 na sumu 68.080,64 EUR
Spolu 68.080,64 EUR, z čoho 80 % je 54.464,51 EUR.
h) Prevod z účtu úpadcu L. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX:
§ 17.04.2015 suma 1.000 EUR
Išlo o mylnú platbu, ktorá bola úpadcovi vrátená späť dňa 12.05.2015, čo preukázal žalovaný výpisom

z účtu úpadcu.
23. Žalovaný sa vo veci vyjadril následne podaním zo dňa 16.11.2023. Vyvrátil tvrdenie žalobcu, že
predmetná zmluva o spolupráci nebola súčasťou zmluvného prehľadu úpadcu z dôvodu, že spolupráca
bola ukončená v roku 2016 a posledná faktúra vystavená žalovaným v roku 2017 (platby prebiehali do
roku 2018). Teda v čase vyhlásenia konkurzu išlo o ukončenú zmluvu. Žalovaný ďalej predložil čestné

prehlásenia subjektov Dobrá správcovská, s.r.o., O. O. a F. U., potvrdzujúce existenciu spolupráce
úpadcu a žalovaného v rokoch 2015 a 2016 tak, ako to tvrdil v konaní žalovaný.
24. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR tým,
že nepreukázal stav majetku úpadcu v čase každého zo sporovaných právnych úkonov, stav majetku
úpadcu po každom z úkonov a mieru zníženia uspokojenia veriteľov s pohľadávkami splatnými v

rozhodnom čase. Žalobca taktiež nepreukázal výšku splatných pohľadávok veriteľov v čase každého
zo sporovaných právnych úkonov, čím taktiež nemohol preukázať mieru zníženia uspokojenia každým
zo sporných úkonov.
25. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že žalobca pôvodne žalobu odôvodňoval ust. § 58 ZKR,
t.j. úkonmi bez primeraného protiplnenia. Žalovaný v konaní preukázal existenciu právneho titulu

jednotlivých právnych úkonov a teda do úvahy pripadal právna konštrukcia v zmysle ust. § 59 ZKR.
Súd však konštatuje, že predmetné prevody finančných prostriedkov nenapĺňali základný predpoklad
zvýhodňujúceho právneho úkonu tým, že nimi nedochádzalo k ukráteniu existujúcich veriteľov úpadcu
v rozhodnom čase nakoľko na základe skutočnosti, že žalovaný vykonával vo vlastnej réžii a navlastné náklady zákazky úpadcu, ktorý si následne fakturoval od odberateľov 100% hodnoty zákazky a
potom žalovanému prevodmi previedol cca 50% hodnoty vykonanej zákazky dochádzalo podľa názoru
súdu naopak k zvyšovaniu majetku úpadcu, čím nemohlo dochádzať k znižovaniu miery uspokojenia

ostatných veriteľov úpadcu. Nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného, aby v priebehu dvoch
rokov realizoval pre úpadcu 34 zákaziek (počet faktúr žalovaného úpadcovi) na vlastné náklady bez
prijatia finančných úhrad v primeranej výške. Na základe prác vykonaných žalovaným pre úpadcu
súd zistil, že majetok úpadcu sa činnosťou žalovaného zvýšil o sumu 60.203,55 EUR (rozdiel medzi
fakturáciou úpadcu za práce vykonané žalovaným a sumou sporných právnych úkonov).

26. Podľa rozsudku KS BA sp. zn. XCoKR/XX/XXXX k otázke bežného právneho úkonu odvolací
súd poukazuje na jeho definíciu zakotvenú v § 10 ZoKR, ktorá obsahuje definíciu v pozitívnom aj
negatívnom vymedzení. Z pohľadu prípadnej odporovateľnosti v prípade iného ako bežného právneho
úkonu je dôležité uviesť, že k prípadnej odporovateľnosti právnemu úkonu vždy musí pristúpiť objektívne
kritérium, spočívajúce v tom, že v dôsledku právneho úkonu fakticky došlo alebo môže dôjsť k ukráteniu
niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade, že takéto kritérium chýba, právny úkon nie je možné postihnúť

odporovateľnosťou. Inak povedané, právny úkon, ktorý je na prospech ostatných veriteľov alebo je
voči ostatným veriteľom neutrálny, nemôže byť postihnutý odporovateľnosťou, pretože je to z pohľadu
základného zmyslu a podstaty odporovateľnosti vylúčené. Odporovať podľa tohto zákona možno vždy
len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov dlžníka.

27. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
dôvodnosti žaloby v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR tým, že nepreukázal v akom rozsahu sa znížila miera
uspokojenia v čase existujúcich veriteľov v čase každého z úkonov (naviac nepreukázal ani hodnotu
splatných záväzkov úpadcu v čase každého z úkonov). Súčasne nepreukázal, že odporovateľnosťou
napadnuté právne úkony sú úkonmi bez primeraného protiplnenia v zmysle ust § 58 ZKR ani že sú

zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi v zmysle ust. § 59 ZKR.
28. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
dôvodnosti žaloby v žiadnom rozsahu a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
29. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
30. Podľa ust. § 255, ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
32. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
33. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu
konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

34. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku

s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p..
36. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.